Úvodná stránka > Čo možno neviete o očkovaní — 20. časť (Vitalita 5/2013)

Čo možno neviete o očkovaní — 20. časť (Vitalita 5/2013)

28.07.2013 20:39

Ing. Marián FILLO

<<< 19. časť Obsah seriálu článkov 21. časť >>>

Po prečítaní predchádzajúcich 19 častí tohto seriálu článkov o očkovaní si možno nejedna čitateľka a nejeden čitateľ povie: „Nechcem dať očkovať seba ani svoje dieťa, ale čo mám robiť, keď je u nás očkovanie povinné zo zákona?“

V 20. časti sa teda pozrieme na právnu stránku očkovania na Slovensku.

Naozaj povinné?

ilustračný obrázok - paragraf Keď sa povie „povinné očkovanie“, človek si asi povie, že to je niečo, čo jednoducho musí byť, či sa mu to páči alebo nie. Popri tom niektorí pediatri strašia rodičov, odmietajúcich očkovanie, napr. tým, že:

budú trestne stíhaní (so zápisom v registri trestov), odsúdení a zavretí do väzenia,
ak ich dieťa ochorie na nejakú z chorôb, proti ktorým ho odmietli dať zaočkovať, poisťovňa im nepreplatí liečbu,
im nezoberú dieťa do škôlky/školy,
ich dieťa nebude môcť študovať v zahraničí,
s neočkovaným dieťaťom nebudú môcť vycestovať do zahraničia,
im dieťa zoberú, zbavia ich rodičovských práv, alebo im tieto práva obmedzia,
ich dieťa zaočkujú proti ich vôli za pomoci polície,
im odoberú sociálne dávky.

V skutočnosti však nič z toho nie je pravda, prinajmenšom zatiaľ.

Jediné, čo Vám po odmietnutí povinného očkovania na Slovensku reálne hrozí, je pokuta v súhrnnej výške do 331,– €, čo znamená, že človek môže dostať za odmietnutie povinného očkovania viacero pokút, ich výška však v súčte nesmie prekročiť 331,– €. Okrem toho sa za každé jedno priestupkové konanie platia trovy konania vo výške 16,– €. Pri zaplatení blokovej pokuty sa žiadne trovy konania neplatia. Po zaplatení blokovej pokuty ale nie je možné odvolať sa proti nej, býva však spravidla lacnejšia, takže ak nemáte v úmysle súdiť sa s úradmi, je prijatie blokovej pokuty zvyčajne finančne výhodnejším riešením.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ), v ktorého kompetencii je riešenie odmietania povinného očkovania, pokutu udeliť môže a nemusí. Je to len a len na rozhodnutí príslušných úradníkov. Niektoré RÚVZ preto odmietanie povinného očkovania nepokutujú vôbec, iné len mierne (napr. 10 €), iné viac (50 €, 66 € apod.) a ďalšie siahajú hneď k maximálnym možným pokutám (vyše 300 €).

Dá sa teda povedať, že ak nemáte problém zaplatiť pokutu nanajvýš pár stoviek €, tak je vlastne očkovanie na Slovensku pre vás úplne dobrovoľné.

Smie neočkované dieťa do škôlky?

Podľa § 24 ods. 7 Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia^[1] je detský lekár povinný na potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti navštevovať detský kolektív uviesť „údaj o povinnom očkovaní“. Mnohí rodičia si potom myslia, že keby tam lekár pravdivo napísal, že ich dieťa nie je vôbec očkované, alebo má len niektoré (nie všetky) z povinných očkovaní, tak ich ne(do)očkované dieťa nebude prijaté do škôlky.

Znie to logicky, avšak za súčasného stavu legislatívy ide o čisto informatívny údaj, na základe ktorého nemá škôlka povinnosť (ba ani len právo) neprijať neočkované dieťa do škôlky. Zaznamenal som však pokus jedného RÚVZ (Banská Bystrica) zastrašovať riaditeľky škôlok, že ak prijmú neočkované dieťa, dostanú od RÚVZ pokutu. Je preto možné, že niektoré žiadosti o prijatie do škôlky budú reálne práve z dôvodu „chýbajúceho“ očkovania zamietnuté.

V takom prípade odporúčam opýtať sa toho, kto je pod zamietnutím prihlášky podpísaný, na základe akých presne právnych predpisov (zákon/vyhláška, paragraf, odsek, písmeno) bola žiadosť zamietnutá. Uvidíte, že nijaký taký právny predpis sa nenájde. On totiž žiadny ani nejestvuje.

V prípade, že to na riaditeľku škôlky nezaberie, treba sa obrátiť na zriaďovateľa, čo je spravidla mestský alebo obecný úrad. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky^[2] totiž „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. “ Na rozdiel od občanov, ktorí môžu robiť všetko, čo nie je zákonom zakázané, štátny orgán môže robiť len to, čo mu zákon dovoľuje, a len v rozsahu a spôsobom, uvedeným v zákone. Ak teda nemá škôlka (resp. jej zriaďovateľ) výslovne v zákone uvedenú právomoc (alebo povinnosť) neprijať dieťa do škôlky, ak nie je plne očkované podľa očkovacieho kalendára (a to nemá), nesmie prihlášku zamietnuť čisto z dôvodu „chýbajúceho“ očkovania.

Tiež je na mieste otázka: Akú to má vôbec logiku – neprijať do škôlky neočkované dieťa? Však ak je očkovanie naozaj účinné, tak neočkované dieťa nemôže predsa nijak ohroziť očkované deti. A ak môže, tak to znamená, že očkovanie účinné nie je. Ale načo sú potom tie ostatné deti vôbec očkované, keď to nie je účinné – keď ich to neochráni pred neočkovaným dieťaťom? Nikdy nemôžu byť zaočkované úplne všetky deti, pretože niektoré to majú zo zdravotných dôvodov zakázané (kontraindikované). Takže ak takéto deti môžu ísť do škôlky, prečo by nemohli ísť do škôlky deti, neočkované na základe vedomého slobodného informovaného rozhodnutia rodičov (bez zdravotných kontraindikácií očkovania)? Medicínsky ani epidemiologický dôvod v tom zjavne nebude, takže by šlo len a len o šikanovanie a neprípustnú diskrimináciu tých, ktorí neuznávajú mimoriadne pochybnú paradigmu štátom uprednostňovanej hlavno-prúdovej (mainstreamovej) medicíny, de facto o diskrimináciu na základe svetonázoru.

Problémom tiež môže byť, že niektorí detskí lekári odmietajú vydať potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ak dieťa nemá všetky povinné očkovania. Toto je taktiež protiprávne, pretože na očkovanie je zvlášť kolónka. Zdravotnú spôsobilosť má teda lekár posudzovať bez ohľadu na (ne)očkovanie. Ak si nedá povedať, môžete mu pohroziť podaním sťažnosti na odbor zdravotníctva samosprávneho kraja. Ak to nezaberie, treba takú sťažnosť naozaj podať. Ak ani to nebude nič platné (na Slovensku si človek kladným vybavením sťažnosti nemôže by istý, ani keby bol čo ako v práve), treba jednoducho zmeniť lekára a spýtať sa ešte pred podpísaním zmluvy s novým lekárom, či potvrdí zdravotnú spôsobilosť dieťaťa na prihláške do škôlky.

Viaceré neočkované deti sa dostali na Slovensku do škôlky bez najmenších problémov a ak aj nejaká škôlka neočkované dieťa nechcela prijať, iná škôlka v meste dieťa prijala.

Právo na informácie o očkovaní

Podľa §62 ods. 12 Zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (v znení Zákona č. 459/2012 Z.z.)^[3] má byť súčasťou „písomnej informácie pre používateľov“ (príbalového letáku) „imunobiologického lieku“ (tzn. aj očkovacej látky) informácia o prítomnosti karcinogénov (rakovinotvorných látok), mutagénov (látok, spôsobujúcich mutácie ľudských buniek) a neurotoxínov (látok, poškodzujúcich mozog a nervovú sústavu), ako aj o ich množstve v jednej dávke očkovacej látky a o povolenom limite danej chemikálie na kilogram telesnej hmotnosti a deň. Okrem toho má príbalový leták obsahovať aj informáciu o prítomnosti geneticky modifikovanej látky.

Toto ustanovenie Zákona o liekoch sa vo veľkom ignoruje, takže by ste (ak by sme verili v spravodlivosť a nepodplatiteľnosť našich súdov) mali bez problémov vyhrať, ak zažalujete napr. GlaxoSmithKline – výrobcu vakcíny Infanrix Hexa – za to, že neuvádza v slovenskom príbalovom letáku prítomnosť rakovinotvorného formaldehydu.^[4] O formaldehyde niet žiadnej zmienky dokonca ani v slovenskom súhrne charakteristických vlastností (SPC = summary of product characteristics) Infanrixu Hexa, čo je podrobnejší a odbornejší dokument, určený hlavne zdravotníkom.^[5] Výrobca teda úplne ignoruje §62 ods. 12 Zákona o liekoch, hoci v Austrálii priznáva prítomnosť stopového množstva formaldehydu v tej istej vakcíne Infanrix Hexa.^[6]

Podľa § 62 ods. 13 Zákona o liekoch^[7] má lekár povinnosť poskytnúť pacientovi (prípadne rodičovi/opatrovníkovi, ak ide o dieťa) príbalový leták očkovacej látky pred očkovaním a bez vyzvania. Spýtajte sa sami seba, koľkokrát vám lekár dal príbalový leták pred očkovaním bez toho, že by ste si ho sami pýtali. Tých slovenských lekárov, čo to robia, by sme asi mohli spočítať na prstoch. Ak máte čas, chuť a prostriedky, toto je tiež dobrý námet na žalobu a následné exemplárne poučenie pre všetkých ostatných detských lekárov, že zákony tu nie sú len tak pre zábavu.

Popri tom má podľa §13 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení,^[8] lekár povinnosť poučiť vás pred očkovaním o charaktere očkovania. Poučenie o zdravotnej starostlivosti je bližšie upravené v §6 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.^[9]

Podľa ods. 1 máte byť poučení o účele, povahe, následkoch (očakávaných prínosoch) a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti (v tomto prípade očkovania) o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia zdravotnej starostlivosti (očkovania). To znamená, že lekár vás má poučiť o tom, čo sa daným očkovaním sleduje (napr. predchádzanie ochorenia na tetanus), akú povahu dané očkovanie má (napr. vnútrosvalová (intramuskulárna) injekcia formaldehydom detoxikovaného tetanového toxínu (toxoidu/anatoxínu), naviazaného na hydroxid hlinitý), čo chceme, aby očkovanie spôsobilo (napr. tvorbu protilátok proti tetanovému toxínu), čo nepríjemné/nebezpečné hrozí po očkovaní (napr. život ohrozujúci anafylaktický šok, vznik nových/zhoršenie jestvujúcich alergií/ekzémov/astmy...), rôznych možnostiach dosiahnutia toho istého cieľa (napr. samostatná očkovacia látka proti tetanu, kombinované očkovacie látky proti tetanu a záškrtu, resp. tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu atď.) a o tom, čo hrozí, keby ste očkovanie odmietli (život ohrozujúce ochorenie nervovej sústavy, spôsobené tetanovým toxínom, vyvolávajúce kŕče v rôznych častiach tela (vrátane dýchacieho svalstva), čo môže viesť k uduseniu sa).

Po formálnej stránke má byť podľa ods. 2 poučenie poskytnuté „zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť“ a má byť primerané „rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu“ poučovanej osoby. Pár minút (či dokonca sekúnd) rozhodne nie je dostatočný čas na slobodné rozhodnutie, a keďže nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť (čo by bolo napr. zastavenie krvácania alebo umelé dýchanie), nemal by byť problém dať rodičom aspoň pár dní čas na rozmyslenie, prečítanie a zváženie príbalového letáku, prípadne iných zdrojov informácií o danej očkovacej látke a príslušnej chorobe. Pomerne bežné vyhrážanie sa väzením, odobratím dieťaťa alebo jeho neprijatím do škôlky, prípadne jeho úmrtím do mesiaca od odmietnutia očkovania (z čoho nič nie je opodstatnené), rozhodne nemožno považovať za poučenie „bez nátlaku“.

Poučenie môžete písomne odmietnuť (ods. 3), ale pokiaľ tak neurobíte, lekár je povinný vás poučiť pred každým poskytnutím zdravotnej starostlivosti (pred lekárskym zákrokom alebo podaním lieku) bez toho, že by ste ho k tomu museli vyzývať (ods. 4).

V rámci poučenia môžete samozrejme klásť otázky, aby ste si ujasnili to, o čom máte pochybnosti, či ste to pochopili správne, alebo aby ste sa dozvedeli dôležité podrobnosti.

Aké otázky treba klásť a ako sa možno brániť voči postihom za odmietnutie povinného očkovania, sa dozviete vo Vitalite 6/2013.