Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 62. O novej vakcíne proti ovčím kiahňam ● Úloha očkovania pri vzniku autoimunitných ochorení mozgu

Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873

    Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
    stranu 238 a časť strany 239 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy

O novej vakcíne proti ovčím kiahňam

    Nová vakcína, čo má prísť teraz (pred 20 rokmi, keďže kniha je z roku 1998 — pozn. prekl.) na trh, je vakcína Varivax proti ovčím kiahňam. Je nová pre nás, nie však pre výrobcov. Tí na nej sede­li už dlhý čas, čakajúc na správny čas pre jej uvedenie na trh, t.j. na čas, keď vo väčšine rodín obaja rodičia pracujú a je pre nich ťažšie namiesto práce zostať doma s chorým dieťaťom. Táto vak­cína je teda pre výrobcov vakcín strojom na peniaze.

    Je tak nová, že je teraz na žiadosť FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA) vo 4. fáze testovania, čo znamená, že výrobcovia vakcín budú sledovať nie­koľko tisíc očkovaných detí 15 rokov, aby zistili dlhodobé účinky tejto vakcíny.

    Tu je niekoľko skutočností, čo by vás mali zdvihnúť zo stoličky, pričom väčšinu z nich nájdete pria­mo v príbalovom letáku od výrobcu vakcíny:

• Jedinci, očkovaní Varivaxom, môžu byť schopní preniesť vakcinačný vírus na osoby vo svo­jom blízkom okolí. Preto by sa čerstvo očkovaní jedinci mali vyhnúť styku s náchylnými vy­soko rizikovými jedincami (napr. novorodencami, tehotnými ženami, osobami s oslabe­nou imunitou).
• Ženy by sa mali vyhnúť otehotneniu najmenej 3 mesiace po očkovaní touto vakcínou.
• Dlhodobé účinky Varivaxu na výskyt pásového oparu (herpes zoster), obzvlášť u osôb, čo prirodzene prekonali ovčie kiahne (varicella), nie sú v súčasnosti (pred 20 rokmi — pozn. prekl.) známe. (Dnes už známe sú: dramaticky sa zvýšil výskyt pásového oparu, viď napr. „Prečo sa na USA rúti epidémia pásového oparu?“ — pozn. prekl.)
• Lekári odporúčajú osobám, očkovaným Varivaxom, nepoužívať salicyláty (aspirín či iné lie­ky s tou istou alebo podobnou účinnou látkou) 6 týždňov po očkovaní kvôli riziku vzniku Reyeovho syndrómu.
• Neboli vykonané žiadne štúdie, ktoré by zisťovali karcinogénne (rakovinu spôsobujúce) či mutagénne (poškodenia DNA spôsobujúce) účinky tejto vakcíny alebo jej schopnosť po­ško­diť plodnosť očkovanej osoby.
• Táto vakcína bola vyrobená pomocou dvoch bunkových kultúr, pochádzajúcich z pľúc ume­lo potratených bábätiek. Táto vakcína môže dokonca obsahovať „zvyškové časti“ buniek z pľúc ľudských plodov.
• Nikto nevie, či toto očkovanie neučiní naše deti náchylnými na ochorenie na ovčie kiahne vo vyššom veku, kedy sú ovčie kiahne oveľa nebezpečnejšou chorobou.
• Počas prvého roku sledovania očkovania proti ovčím kiahňam v rámci VAERS (Vaccine Ad­verse Effects Reporting System = Systém na hlásene nežiaducich udalostí po očkovaní v USA) bolo hlásených vyše 1.500 nežiaducich udalostí po tomto očkovaní. Väčšinou šlo o vyrážky, nasledované neúčinnosťou očkovania, horúčkou, nákazami a reakciami v mie­ste vpichu vakcíny. 5% z týchto nežiaducich udalostí bolo závažných, vrátane dvoch úmrtí.

Úloha očkovania pri vzniku autoimunitných ochorení mozgu

    Talianski lekári, ktorí skúmajú imunogenetické dôvody demyelinizácie v mozgu, vyšetrovali 30 prípadov, vyšetrovali 30 prípadov post-vakcinačných ochorení centrálnej nervovej sústavy a dospeli k záveru, že očkovanie môže spôsobiť autoimunitné choroby centrálnej nervovej sústavy u genetic­ky predisponovaných jedincov.

Dr. Massimo Montinari

    V diskusii nad svojimi zisteniami, zverejnenými v roku 1996 v časopise Mediterranean Journal of Surgery and Medicine (Stredozemný časopis pre chirurgiu a medicínu), Massimo Montinari, Biagio Favoino a Angela Roberto podotkli, že:

„Autoimunitné choroby sú častejšie v krajinách, kde sa veľa očkuje, v tzv. „čistých“ spoločenstvách.“

    Genetický kód môže mať na tom podiel. Títo lekári skúmali pacientov vo veku od 3 mesiacov do 32 rokov, u ktorých sa rozvinula epilepsia, myoklonická epilepsia, progresívna encefalopatia, autiz­mus a iné neurologické dysfunkcie, nasledujúce bezprostredne po reakciách na očkovanie, ako je vysoká horúčka, kŕče a hnačka (cz: průjem). Z ich údajov vyplýva, že niektoré kombinácie génov môžu niektorých jednotlivcov učiniť náchylnejšími na autoimunitne vyvolané dysfunkcie mozgu a imunitného systému po očkovaní.

    Tiež naznačujú, že chemikália thiomersal, čo je zlúčenina ortuti, používaná (v roku 1998 — pozn. prekl.) vo väčšine vakcín ako konzervant, môže mať prsty ako v neurologických, tak aj v žalúdoč­no-črevných dysfunkciách po očkovaní. Títo výskumníci v súčasnosti študujú spojitosť medzi oč­ko­vaním a chronickým zápalovým ochorením čriev.

Montinari M, Favoino B, Roberto A: „Ruolo della immunogenetica nella diagnosi di patologie post-vaccinali del sistema nervoso centrale“, The Mediterranean Journal of Surgery and Medicine, XII.1995;
anglický preklad: „Role of Immunogenetics in the Diagnosis of Postvaccinal CNS Pathology“

<<< predchádzajúca kapitola       obsah knihy