Očkovacia ruleta: skúsenosti, riziká a alternatívy — 8. Demyelinizácia a encefalitída
Australian Vaccination Network (AVN) Inc. — 1998 (prvé vydanie) — ISBN: 1329-4873
Z knihy „Vaccination Roulette: Experiences, risks and alternatives“
strany 39 až 43 z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
Demyelinizácia a encefalitída
„Zdravotníctvo sa stalo hlavnou
hrozbou pre ľudské zdravie.
Ochromujúce dopady profesionálnej
kontroly nad medicínou dosiahli
rozmery epidémie.“
Ivan Illich: „Medical Nemesis
— The Expropriation of Health“
Jestvuje veľké množstvo vedeckých dôkazov, že očkovanie – obzvlášť vakcína proti čiernemu kašľu – môže spôsobiť poškodenie mozgu a nervovej sústavy. Vie sa o tom už od roku 1920. Očkovacia látka proti čiernemu kašľu je najsilnejšou zo všetkých látok, ktoré zosilňujú odpoveď imunitného systému. Podnecuje imunitný systém tak silne, že očkovaná osoba môže z toho dostať ako alergickú precitlivelosť, tak aj autoimunitné ochorenia.
Pri alergickej precitlivelosti sa imunitný systém stane nesmierne citlivým na akýkoľvek alergén, vrátane tých, ktoré ho dovtedy nedráždili k imunitnej odpovedi. Odhaduje sa, že zhruba každý druhý človek v USA trpí nejakou formou alergie – precitlivelosť na niektoré potraviny, bronchiálna (priedušková) astma, senná nádcha, vyrážky atď., a ten istý trend je badateľný v každej priemyselne rozvinutej (očkujúcej) krajine.
Autoimunitné choroby nastávajú, keď sa vlastné bunkové tkanivá ľudského tela – sťaby nevinní okolo-stojaci – stanú nezamýšľanými obeťami „imunitných vojen“. Imunitný systém, násilne podnecovaný ohromne silnou očkovacou látkou proti čiernemu kašľu (reč je pravdepodobne o – u nás už dnes nepoužívanej – celobunkovej vakcíne proti čiernemu kašľu – pozn. prekl.), si vytvorí protilátky proti svojmu vlastnému telu, ako aj proti cudzím antigénom. Dokonca aj také látky z bunkových tkanív, ktoré za normálnych okolností nikdy nepôsobia ako antigény, sa môžu stať cieľom útoku imunitného systému. Je zjavné, že ak dôjde k takémuto útoku na myelín, môže tým byť myelinizácia nervov vážne zasiahnutá. Tým by sa vysvetlili poškodenia mozgu po očkovaní proti čiernemu kašľu.
Preparáty z baktérie Bordetella pertussis (baktérie čierneho kašľa) vyvolávajú po vpichnutí laboratórnym zvieratám experimentálnu alergickú encefalopatiu (EAE). Encefalopatia znamená ochorenie alebo poškodenie mozgu. Encefalitída (zápal mozgu) je jednou z foriem encefalopatie.
Možno vás však udiví, že keď tú istú baktériu alebo jej časti zabalia ako očkovaciu látku a pichnú dvojmesačnému bábätku, akákoľvek príčinná súvislosť medzi očkovaním a následným výskytom post-vakcinačnej (po-očkovacej) encefalopatie bude popretá, alebo sa povie, že to bola „náhoda“. Smrť po takomto očkovaní môže byť zhodnotená ako spôsobená „prirodzenými príčinami“.
Pretože s očkovaním spojené poškodenia zdravia a úmrtia sú popierané, ignorované, nenahlasované, pripisované iným (dokonca „prirodzeným“) príčinám alebo sa povie, že to bola „náhoda“, celkový rozsah s očkovaním spojených poškodení zdravia a úmrtí nie je v oficiálnych štatistikách zaznamenaný. Keďže však oficiálne štatistiky vykazujú len pomerne malý počet úmrtí a poškodení zdravia, propagátori očkovania sa nezdráhajú tvrdiť, že prínosy očkovania prevažujú nad rizikami, a pretláčajú svoje očkovacie kampane. Napr. federálny minister zdravotníctva Austrálie Dr. Michael Wooldridge sa 21.I.1997 vyjadril pre denník The Sydney Morning Herald:
„Je pravdepodobnejšie, že vaše dieťa zomrie po zásahu meteoritom, čo spadol z vesmíru, než že zomrie kvôli očkovaniu.“
Začneme s popisom encefalitídy a budeme pokračovať významom myelínu a škodlivým procesom demyelinizácie.
Encefalitída (zápal mozgu)
„... dnes je hrozba encefalitídy z čierneho kašľa alebo osýpok hlavným odôvodnením očkovacích programov. To znamená, že zdravotníci sú v kurióznom postavení, keďže naliehajú na prijatie ráznych opatrení proti ohrozeniu zdravia, ktoré z veľkej časti sami spôsobujú.“
Harris L. Coulter:
„Vaccination, Social Violence and Criminality:
The Medical Assault on the American Brain“, str. 160,
North Atlantic Books, 1990, Berkeley/Kalifornia/USA
„Lekári vždy vedeli, že encefalitída, teda zápal mozgu, ... môže byť spôsobená zranením hlavy, vážnou popáleninou, prenosným ochorením, ako napr. osýpky, príušnice, ružienka, ovčie kiahne či čierny kašeľ, a v neposlednom rade očkovaním proti tým istým chorobám — post-vakcinačnou encefalitídou.“
Roger Bannister:
„Brain's clinical neurology“, 5. vydanie, str. 408,
Oxford University Press, 1978, New York/USA
„... skutočnosť, že encefalitída — vrátane tej, ktorá bola vyvolaná očkovaním — môže spôsobiť demyelinizáciu, je známy od 20. rokov 20. storočia!“
Harris L. Coulter:
„Vaccination, Social Violence and Criminality:
The Medical Assault on the American Brain“, str. 157,
North Atlantic Books, 1990, Berkeley/Kalifornia/USA
„... úloha alergickej reakcie pri encefalitíde začala byť chápaná až po tom, ako Thomas Rivers, popredný americký vedec, v roku 1935 objavil fenomén, zvaný experimentálna alergická encefalomyelitída.
... Rivers vyvolal zápal mozgu u opíc samotným opakovaným vpichnutím výťažkov z normálneho sterilného králičieho mozgu a miechy“
Thomas M. Rivers, Francis F. Schwentker:
„Encephalomyelitis accompanied by myelin,
destruction experimentally produced in monkeys“,
J Exp Med, 1935, 61(5):689–702
„Encefalitída bola teraz považovaná za alergickú záležitosť, a to vysvetľuje spojitosť alergií a autoimunitných stavov s predchádzajúcou encefalitídou.
Prečo sú však dnešné deti alergickejšie než bývali deti v minulosti? Dosť pravdepodobne preto, lebo miera alergického dráždenia obyvateľstva USA (rovnako tak Austrálie, Veľkej Británie, Japonska, Slovenska či Česka) sa sústavne zvyšuje očkovacími programami, ktoré začali na začiatku 20. storočia. Pred rokom 1900 bolo riziko encefalitídy z detských chorôb takmer zanedbateľné. Po roku 1920 nastávala encefalitída počas bežných detských chorôb čoraz častejšie.“
Harris L. Coulter:
„Vaccination, Social Violence and Criminality:
The Medical Assault on the American Brain“, str. 160,
North Atlantic Books, 1990, Berkeley/Kalifornia/USA
„Táto experimentálna alergická encefalomyelitída (EAE) je zhodná s encefalitídou, vyvolanou prenosnými ochoreniami, ako sú osýpky alebo čierny kašeľ, a tiež s encefalitídou, vyvolanou očkovaním, pričom myelín hrá úlohu antigénu.“
Thiravat Hemachudha, Diane E. Griffin, J. Joseph Giffels,
Richard T. Johnson, Ann B. Moser, Praphan Phanuphak:
„Myelin basic protein as an encephalitogen in encephalomyelitis
and polyneuritis following rabies vaccination“,
N Engl J Med, 1987, 316(7):369–374
Antigénom sa rozumie látka, ktorá vyvoláva alebo podnecuje imunitnú odpoveď, tvorbu protilátok. Protilátky sa naviažu na antigén, na ktorý potom zaútočia a spravidla ho zničia biele krvinky.
„... myelín, rozpustený v krvi a iných tekutinách pri zápale počas encefalitídy, pôsobí ako dodatočný antigén, čím sa zosilňuje zápalová reakcia.“
A. Weizman, R. Weizman, G. A. Szekely, H. Wijsenbeek, E. Livni:
„Abnormal immune response to brain tissue antigen in the syndrome of autism“,
Am J Psychiatry, 1982, 139(11):1462–1465
Pri encefalitíde sa telu vlastný myelín stane terčom útoku imunitného systému — autoimunitnej choroby. Myelín je poškodzovaný a ničený, takže nervy, ktoré boli myelinizované, sú ponechané s deravou či neúplnou izoláciou. Keďže imunitný systém bábätiek a batoliat je z veľkej časti ešte nevyvinutý, je táto veková skupina obzvlášť náchylná na túto formu poškodenia zdravia. Dôsledkom sú dysfunkcie a poškodenia mozgu rôzneho stupňa závažnosti.
Post-encefalitický syndróm
V prvých desaťročiach 20. storočia sa po pandémii (celosvetovej epidémii) chrípky prehnala svetom epidémia encefalitídy. Od vtedy bolo v medicíne dobre známe, že ľudia, ktorí prežili encefalitídu, môžu dostať tzv. „post-encefalitický syndróm“.
„Pozoruhodnou vlastnosťou encefalitídy — či už epidemického pôvodu, alebo spôsobenej prenosným ochorením, zranením alebo očkovaním — je rozmanitosť jej telesných, neurologických, mentálnych a emocionálnych príznakov. H. H. Meritt, emeritný profesor neurológie na Kolumbijskej univerzite, hovorí: Keďže môže byť zasiahnutá ľubovoľná časť nervovej sústavy, môžu nastať rôzne klinické príznaky... meningeálne, encefalitické, neuritické a na mozgovom kmeni.“
H. Houston Meritt:
„Textbook of Neurology“, 6. vydanie, str. 104,
Lea and Febiger, 1979, Philadelphia/USA
„To je obzvlášť pravdou v prípade encefalitídy z čierneho kašľa.“ (a preto logicky aj v prípade encefalitídy z očkovania proti čiernemu kašľu)
Harris L. Coulter:
„Vaccination, Social Violence and Criminality:
The Medical Assault on the American Brain“, str. 101,
North Atlantic Books, 1990, Berkeley/Kalifornia/USA
„... Je preto možné dostať prakticky akúkoľvek možnú motorickú, intelektuálnu, epileptoidnú či osobnostnú deviáciu alebo ich kombináciu.“
Josephine B. Neal:
„Encephalitis: a Clinical Study“, str. 378–379,
Grune and Stratton, 1942, New York/USA
Toto je dôležité v kontexte s očkovaním spojeného poškodenia zdravia: vaše dieťa môže trpieť zdravotným postihnutím, o ktorom ste možno presvedčení, že s očkovaním nesúvisí, aj keď v skutočnosti súvisí. Post-encefalitický syndróm sa môže prejaviť ako poruchy spánku, dyslexia, ľahká mozgová dysfunkcia, hyperaktivita, letargia, poruchy príjmu potravy (anorexia, bulímia, celiakia), nervové ochrnutia, tiky, svalové kŕče, epilepsia, oneskorený vývin. Reakcie sa u rôznych jednotlivcov môžu veľmi líšiť.
Post-vakcinačná encefalitída môže byť spôsobená priamo (jedovatou reakciou očkovacích látok na bunkových tkanivách nervovej sústavy) alebo nepriamo — podnietením imunitného systému k tvorbe protilátok proti myelínu (viď Thiravat Hemachudha, Diane E. Griffin, J. Joseph Giffels, Richard T. Johnson, Ann B. Moser, Praphan Phanuphak: „Myelin basic protein as an encephalitogen in encephalomyelitis and polyneuritis following rabies vaccination“, N Engl J Med, 1987, 316(7):369–374).
Reakcia očkovacích látok priamo s mozgom a kraniálnymi nervami je tým pravdepodobnejšia, čím mladšie je bábätko v čase očkovania. Je oveľa pravdepodobnejšia u predčasne narodených bábätiek alebo u bábätiek, ktorých mozog nie je až tak dobre vyvinutý.
Proces autoimunitného ničenia vyvíjajúceho sa myelínu vzniká skôr v priebehu niekoľkých týždňov než niekoľkých hodín a môže neúprosne pokračovať v prekážaní a sabotovaní myelinizácie. Opakované očkovania v dvoj-mesačných intervaloch „posilňujú“ nielen imunitnú odpoveď bábätka na cudzie patogény (choroboplodné zárodky), ale posilňujú tiež autoimunitné odpovede v ďalšom ničení vyvíjajúceho sa mozgu. Pretože reakcia imunitného systému (tvorba protilátok proti myelínu) trvá rádovo týždne, nemusí nastať silná akútna alebo okamžitá reakcia na očkovanie. Je preto mimoriadne nešťastné pre rodičov a očkované osoby (ale nesmierne výhodné pre výrobcov očkovacích látok), že sledovanie očkovaním spôsobených poškodení zdravia nezahŕňa prípady, v ktorých sa poškodenie zdravia neprejavilo do týždňa, resp. v ktorých dotknuté dieťa nebolo hospitalizované (umiestnené v nemocnici).
Vzájomná súhra dvoch mechanizmov (priameho jedovatého útoku a oneskorenej autoimunitnej odpovede) vysvetľuje rôznorodosť jednotlivých reakcií na očkovanie. Táto rôznorodosť a nepredpovedateľnosť pomáha zakryť encefalitogénny (encefalitídu spôsobujúci) účinok očkovania.
Myelín a demyelinizácia
Myelín je tuhá, biela, mastná, nepremokavá látka, ktorá pokrýva nervy podobne, ako pokrýva izolácia elektrické drôty, a má aj tú istú úlohu.
Vývoj detskej nervovej sústavy počas tehotenstva a po pôrode nastáva v dvoch stupňoch: Najprv sa objavia nervové vlákna (neuróny a axóny). Až keď sú na mieste, začne proces ich pokrývania myelínom.
Pred myelinizáciou sú nervové vlákna zraniteľné, keďže nervové vzruchy cestujú pomalšie cez nemyelinizované vlákna než cez vlákna myelinizované, a môžu tiež skratovať, keď sa spoja dva myelínom nepokryté nervové vlákna. (viď Roland D. Ciaranello, Scott R. VandenBerg, Thomas F. Anders: „Intrinsic and extrinsic determinants of neuronal development: Relation to infantile autism“, J Autism Dev Disord, 1982, 12(2):115–145)
Vo chvíli narodenia však myelinizácia len začína. U niektorých nervov dokonca nezačne skôr než v 8 mesiacoch života alebo ešte neskôr (viď Rosalind B. Dietrich, William G. Bradley, Edward J. Zaragoza lV, Ronald J. Otto, Ricky K. Taira, Gabriel H. Wilson, Hooshang Kangarloo: „MR evaluation of early myelination patterns in normal and developmentally delayed infants“, Am J Roentgenol, 1988, 150(4):889–896). Myelinizácia prebieha v rôznych neurologických oblastiach rôznou rýchlosťou 15 rokov od narodenia a u niektorých nervov pokračuje až do veku 45 rokov! (viď Frank A. Elliott: „Historical perspective on neurobehavior“, Psychiatr Clin North Am, 1986, 9(2):225–239)
Myelinizácia začína vo fylogeneticky najstarších častiach mozgu (tých, čo máme spoločné s nižšími zvieratami) a potom sa posúva do fylogeneticky novších častí (ktoré odlišujú človeka od zvierat). Keďže mozgové hemisféry a mozgová kôra (miesto, dôležité pre pamäť a vyššie činnosti mysle) sú fylogeneticky najnovšími časťami mozgu, sú tiež posledné, ktoré sú úplne myelinizované — v 5. roku života alebo neskôr. (viď Maurice W. Lauer, Eric Denhoff, Gerald Solomons: „Hyperkinetic Impulse Disorder in Children's Behavior Problems“, Psychosom Med, 1957, 19(1):38–49)
Keďže myelinizácia začína u nervov „starého mozgu“, ako posledné dostanú svoj ochranný obal z myelínu nervy „nového mozgu“. To sú tie časti mozgu, ktoré z nás robia ľudí, ktoré sú sídlom inteligencie, humoru, emócií, empatie, čítania, počítania, jazyka a abstrakcie. Keď je myelinizácia narušená alebo keď nastane demyelinizácia, tieto „ľudské“ časti mozgu, tieto jedinečne ľudské vlastnosti, sa nevyvinú úplne, ak sa vôbec vyvinú. Výsledkom je strata alebo úpadok intelektu, zmyslu pre humor, schopnosti vcítiť sa do druhých (empatie), čítať, počítať... Testovanie ľudských vakcín na zvieratách preto nemôže zistiť poškodenia týchto vyšších schopností. Mnohé z týchto foriem poškodenia mozgu sa nezistia, kým dieťa nezačne chodiť do školy. Vtedy sú už očkovania v bábätkovskom veku dávno zabudnuté. To ešte viac skresľuje skutočný obrázok o rozsahu očkovaním spôsobených poškodení zdravia.
Čokoľvek, čo zasahuje do myelinizácie, brzdí neurologický vývoj dieťaťa a jeho dospievanie (čím by sa do istej miery dalo vysvetliť, prečo boli deti spred 100 a viac rokov duševne dospelé oveľa skôr než sú dnes — pozn. prekl.). Pokiaľ sa myelínu zabráni obaliť nervové vlákna, alebo ak je už jestvujúci myelínový obal odstránený (ak nastala demyelinizácia), nervová sústava zostáva nevyvinutá a nezrelá. Novorodenec, obzvlášť ak je predčasne narodený, je zjavne veľmi ohrozený. (viď Claudine Amiel-Tison: „Neurologic disorders in neonates associated with abnormalities of pregnancy and birth“, Curr Probl Pediatr, 1973, 3(3):3–37)
Všimnite si, že v brožúrke Ministerstva zdravotníctva Austrálie, nazvanej „Understanding childhood immunisation“ („Ako chápať očkovanie detí“), sa píše:
Otázka: Čo ak moje bábätko malo komplikovaný príchod na svet alebo bolo predčasne narodené?
Odpoveď: Predčasne narodené bábätká obzvlášť potrebujú ochranu očkovaním, pretože sú náchylnejšie na niektoré ochorenia. Tak ako ostatné bábätká, aj predčasne narodené bábätká by mali byť prvýkrát očkované vo veku 2 mesiacov po narodení.
Dylan Mark Hewitt-Archer sa narodil 3 týždne pred termínom, bol zdravý, čulý, v pohode a šťastný, až kým nebol v pondelok 25.XI.1996 očkovaný vo veku 8 týždňov. Jeho matka povedala: „Akonáhle bol Dylan zaočkovaný, začal vrieskať“ a neprestal vrieskať, až kým 5 dní nato nezomrel na (podľa súdneho patológa) „prirodzené príčiny“.
Aby sme boli presní: s očkovaním spojená encefalitída niekedy počas prvého roka života môže ľahko narušiť proces myelinizácie a tým spôsobiť neurologické poškodenie. Charles M. Poser z Katedry neurológie Lekárskej fakulty Harvardskej univerzity (Harvard Medical School Department of Neurology) píše (Charles M. Poser: „Neurologic syndromes that arise unpredictably“, Consultant, január 1987, str. 45–46):
„Prakticky akékoľvek ... očkovanie môže viesť k nenákazlivej zápalovej reakcii v rámci imunitného systému... Spoločným menovateľom je encefalopatia, ktorá je často ... spojená s demyelinizáciou.“
Niektorí propagátori očkovania sa cítia byť v pohode veriac, že keď nenastala žiadna závažná akútna reakcia na očkovanie, nenastanú z dlhodobého hľadiska žiadne vážne nežiaduce účinky. Ukazuje sa však, že ani silná akútna encefalitída, ani silná akútna reakcia na očkovanie vo všeobecnosti, nie sú potrebné na vznik dosť závažných dlhodobých neurologických dopadov (viď Harris L. Coulter: „Vaccination, Social Violence and Criminality: The Medical Assault on the American Brain“, str. 144, North Atlantic Books, 1990, Berkeley/Kalifornia/USA). Neurologický znamená týkajúci sa mozgu a nervov.
<<< predchádzajúca kapitola obsah knihy nasledujúca kapitola >>>
Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabrali prekladateľovi približne 6 hodín čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
