Očkovanie a alternatívy k očkovaniu u detí
DoctorYourself.com - 2003 - Andrew W. Saul, PhD.
Pôvodný článok "Vaccinations and children"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
Drvivú väčšinu toho, čo som vám sprostredkoval touto internetovou stránkou, možno považovať za zdravý sedliacky rozum a čoraz viac rodičov zastáva názor "vitamíny áno, odpadové jedlo nie" (pod odpadovým jedlom (junk food) sa myslia, hamburgery, hot-dogy, cukríky a všetko možné, čo je prešpikované nie práve neškodnou chémiou - pozn. prekl.). A teraz niečo skutočne kontroverzné: žiadne z našich detí nie je očkované. Môj syn síce mal dve dávky očkovacej látky ako bábätko, ale keď sme spolu s manželkou videli, že z očkovania ochorel, prestali sme s očkovaním. Možno ste pripravení prijať životný štýl bez mäsa v strave, ale nie bez očkovania. Mnohí spomedzi čitateľov teraz možno zdvihnú obočie, a to je v poriadku. Zdvihnime ho ešte o niečo viac.
Dlhé roky nám bolo vtĺkané do hlavy, že bez očkovania by naše deti boli ľahkou korisťou pre detskú obrnu, záškrt, pravé kiahne, čierny kašeľ atď. To jednoducho nie je dokázané. Dr. William McCormick z Toronta (Kanada) zverejnil sériu štúdií, ktorá okrem iného dokazuje, že očkovanie malo len veľmi malý (ak vôbec nejaký) vplyv na dejiny prenosných ochorení. Howard H. Hillemann, PhD. tiež zverejnil dlhočizný článok ("The Illusion of American Health and Longevity" = "Ilúzia amerického zdravia a dlhovekosti" , Clinical Physiology, 1960, 2(2), str. 120-177), ktorý obsahuje podobné zistenia. Takže skôr, než Vám vyrazí dych pomyslenie na moje vegetariánske neočkované deti, prečítajte si štúdie týchto výskumníkov a začnite sa pýtať nie prečo moje deti nie sú "chránené", ale či tie vaše naozaj sú.
Ak ste mladým rodičom s malými deťmi, otázka očkovania je pre vašu rodinu veľmi dôležitá. Ak ste bez partnera/partnerky alebo nemáte deti, alebo vaše deti sú už dospelé, je čisto vašou osobnou záležitosťou, či sa dáte zaočkovať, alebo nie. Buď zostanete neočkovaní, alebo sa zaočkovať dáte - podľa toho, čo si myslíte, že je najlepšie. Je však ťažšie "neočkovať", keď máte malé deti. Toto rozhodnutie je náročnejšie, lebo má dopad na životy iných, a to nielen na životy nejakých hocijakých iných, ale na životy vašich vlastných malých detí. Ak ide o vaše deti, chcete len to najlepšie. Teda aspoň ja to tak beriem a myslím si, že to tak berú všetci rodičia. Takže aké je to správne rozhodnutie? Očkovať či neočkovať?
Máme mnoho dôkazov o tom, že očkovanie nie je prospešné. Ctihodná Britská proti-očkovacia liga (British Anti-Vaccination League) a zhodou okolností aj George Bernard Shaw boli jednoznačne proti očkovaniu. Homeopatickí lekári častokrát písali vo svojich knihách o tom, ako liečiť vakcinózu, čiže nežiaduce účinky očkovania (napr. Dr. John H. Clarke: "The Prescriber"; Essex, Anglicko; C. W. Daniel; 1972). Ani vláda USA nemôže paušálne tvrdiť, že očkovanie je či už bezpečné alebo nevyhnutné. Ostatne, toto je napísané v informácii pre používateľa neslávnej vakcíny proti prasacej chrípke z roku 1976, ktorú vlastním:
"Určité menšie nežiaduce účinky - bolesti v ramene, mierne zvýšená teplota, únava - nastávajú u menej než 4% očkovaných dospelých. Vážne nežiaduce účinky sú veľmi zriedkavé"
Toľko k všeobecnému tvrdeniu o bezpečnosti, keďže mnoho občanov USA si pamätá početné a veľmi vážne nežiaduce účinky očkovania proti prasacej chrípke, ktoré viedli k zastaveniu očkovacej kampane. Čo sa týka dôležitosti očkovania, v tej istej informácii pre používateľa je napísané:
"Otázka: Čo možno urobiť pre zabránenie epidémii?
Odpoveď: Jediné preventívne opatrenie, ktoré môžeme prijať, je vyvinúť očkovaciu látku a zaočkovať obyvateľstvo proti tomuto vírusu. To zabráni šíreniu vírusu."
To sa koniec-koncov ukázalo byť úplným omylom: očkovacia kampaň bola náhle zastavená a aj tak sa žiadna epidémia prasacej chrípky nekonala. Ak by očkovanie bolo jedinou obranou, doslova desiatky miliónov občanov USA by mali ľahnúť s prasacou chrípkou, keďže veľké percento obyvateľstva USA nebolo očkované.
Isteže sú aj iné možnosti prevencie ochorenia alebo epidémie. Ale skúste to povedať alopaticky orientovaným zdravotníckym úradníkom a lekárom! Možno si myslíte, že mnísi a rádové sestry, ktoré pracujú s chorými, musia ochorieť na choroby svojich pacientov... ale len zriedkakedy sa tak deje. Ak sú baktérie a vírusy všade naokolo, prečo nie sme všetci mŕtvi, alebo prinajmenšom smrteľne chorí? Je prirodzená odolnosť aj niečo viac než len určitá hladina protilátok, ktoré si obnovujeme každých niekoľko rokov? Naturopati hovoria: áno, zdravie je oveľa viac než len zbierka očkovaní. Skutočné zdravie je výsledkom zdravého života: zdravej stravy, surovej zeleniny a ovocia, rôznych vitamínov, vnútornej očisty skrz pravidelné pôsty s ovocnými/zeleninovými šťavami, dostatku oddychu, pokoja v mysli a dôvery Prírode, že nás udrží pri živote a v zdraví. Ak dodržiavame tieto pravidlá, základy naturopatie, môžeme očkovanie považovať za nepodstatné.
Ak však Vy alebo Vaše deti žijete na cukríkoch, hamburgeroch, kole a steakoch, radšej sa dajte zaočkovať. Rovnako ako prejedené, pritom však vitamínovo podvýživené, laboratórne potkany ochorejú pri každom závane vetra, tak ochorejú aj prejedení a vitamínovo podvýživení ľudia. Teória choroboplodných zárodkov i teória očkovania začínajú platiť, keď je telo chronicky oslabované nevhodnou stravou, prepracovaním, chemikáliami v jedle, liekmi v tele a inými neprirodzenými zásahmi. Oslabené a znečistené telo je živnou pôdou pre množenie rôznorodých mikróbov. Čo sa týka samotného vysporiadania sa s mikróbmi, vakcíny a syntetické medikamenty sú zrejme účinné.
Povedal som "zrejme" účinné. Keď pridáte Drano do znečisteného rybníka, chemický zásah spôsobí úmrtie choroboplodných zárodkov. Naturopati však vedia, že smrť mikróbov je vykúpená otravou tela medikamentami alebo vakcínami. Jed navrch k inému jedu sa nedostane k príčine choroby, ktorou je "znečistené telo" alebo systémová toxémia. V skutočnosti sú podané medikamenty a vakcíny časťou problému, pretože samé o sebe spôsobujú nežiaduce účinky a nové problémy. Človek dostane viac vakcín a ešte viac medikamentov v snahe vysporiadať sa so všetkými novými chorobami, čo vedie k ešte viac chorobám. Tento kolotoč sa opakuje po celý život, pričom skutočný problém sa nikdy nevyrieši.
Znečistenie tela zlou stravou a zanedbaním zásad prirodzeného života je príčinou choroby. Ako možno očkovať proti zanedbávaniu? Ako sa dať zaočkovať proti zlému nakladaniu s telom? Ako môžete byť zaočkovaní proti zlej strave a nedostatku vitamínou? To je nemožné. Alopatická lekárska mašinéria sa pozerá do skúmaviek, aby našla odpovede, ktoré možno nájsť na našom jedálnom stole. Chemikálie výrobcov medikamentov ani vybavenie nemocníc nemôže vykynožiť choroby, lebo nevnáša zdravie tam, kam treba. Iba Vy sám/sama môžete žiť takým spôsobom, že vyzdraviete a zdraví aj ostanete. Potom sú príčiny chorôb (vrátane tých chorôb, proti ktorým sme zvyčajne očkovaní) odstránené aj bez očkovania.
To sa týka detí rovnako ako dospelých. Ak sú deti kŕmené vegetariánskou stravou bohatou na vitamíny, surovú zeleninu a ovocie, netreba im očkovanie k udržaniu si zdravia. Budú zdravšie bez očkovania. Mali by sme si dobre zapamätať príklad Hunzov (v Pakistane) a iných skutočne izolovaných "primitívnych" ľudí, ktorí sú tak zdraví, že málokedy vôbec majú mená pre choroby, proti ktorým my vyvíjame očkovacie látky. Je to preto, lebo sotva-čím podporujú choroby. Nemajú očkovania, nemajú nemocnice, nemajú očkovacie kalendáre... až kým nezačnú jesť potravu "civilizovaných ľudí". Akonáhle sa dajú na stravu plnú priemyselne spracovaných potravín, cukru, bielej múky a mäsa, hneď dostanú všetky možné "prenosné" ochorenia.
Máme o tom dôkaz. Pred mnohými rokmi chodil zubár Dr. Weston A. Price po svete, aby pozoroval primitívne národy a ich stravu. Videl, že jednoduchá prírodná strava, zložená z prevažne surových a výlučne prírodných potravín, bola spoločným menovateľom všetkých zdravých primitívnych národov. Napísal o tom knihu "Nutrition and Physical Degeneration" ("Výživa a telesná degenerácia"; 1945, nové vydanie 1970) a Dr. Royal Lee, ďalší zubár, o nej hovorí ("Vitamins in dental care", Health Culture, máj 1955):
"Vo všetkých končinách zemegule, kde pôvodné obyvateľstvo prešlo od svojej prirodzenej potravy ku komerčným výrobkom, došlo k nástupu obávaných chorôb, ako je tuberkulóza, zápal pľúc a chrípka, spolu s významným nárastom výskytu pokazených zubov presne podľa miery užívania komerčných výrobkov. Zubný kaz, hnisanie, deformácie čeľustí, rázštep podnebia a rázštep hornej pery zavítali tam, kde predtým boli úplne neznáme. Nebol rozdiel v tom, či došlo ku zmene vo vysokopoloženom údolí vo švajčiarskych Alpách, alebo na ostrove v mori na východnej či západnej pologuli. Úplne rovnaké výsledky sa dostavili po zavedení komerčných potravín civilizovaných ľudí"
V tom istom článku Dr. Lee uvádza zaujímavý postreh o vitamíne C vo vzťahu k prenosným ochoreniam:
"Systémové choroby, ako sú detské choroby, horúčky a všetky nákazlivé procesy, vyčerpávajú zásoby vitamínu C a častokrát nasleduje rýchla degenerácia zubov... Pomalé zotavovanie z horúčok, zápalu pľúc atď. je hlavne kvôli zvýšenej potrebe vitamínu C, ktorý je vo veľkej väčšine prípadov dodávaný v nedostatočnej miere. Ak je z ľubovoľných dôvodov spotreba väčšia než príjem, pacient upadne do nejakej smrteľnej choroby, ako napr. zlyhanie srdca, alebo znížená odolnosť umožní novú nákazu. Preto sa zápal pľúc častokrát opakuje niekoľkokrát počas tej istej zimy u toho istého pacienta. Tragédiou je, že nie je známe, žeby ktorýkoľvek pacient zomrel skôr, než boli úplne vyčerpané jeho zásoby vitamínu C. V žiadnom bunkovom tkanive obete prenosného ochorenia nemožno nájsť ani štipku vitamínu C."
To by malo povzbudiť rodičov k používaniu vitamínu C na liečbu, alebo aspoň na prevenciu detských ochorení.
Nestačí len povedať "nie" očkovaniu. Musíte mať životaschopnú alternatívu, aby ste mohli očkovanie odmietnuť. Počas choroby dávame našim deťom hojné množstvá vitamínu C každú polhodinu, ak nespia. Nesmierne sa nám to osvedčilo. Úplný protokol (podrobný liečebný postup) nájdete v knihe "Clinical Guide to the Use of Vitamin C: The Clinical Experiences of Frederick R. Klenner, M.D." (L. Smith: "Klinický sprievodca používaním vitamínu C: Klinické skúsenosti Dr. Fredericka R. Klennera", Tacoma, štát Washington, USA; Life Sciences Press, 1988) a v 10. kapitole knihy "A Physician's Handbook on Orthomolecular Medicine" ("Lekárova príručka ortomolekulárnej medicíny", New Canaan, štát Connecticut, USA; Keats 1977). [Pozn. prekl.: najpodrobnejšia kniha o vitamíne C v slovenčine je "Vitamín C a megaskorbická liečba - zabudnutý poklad" od Mgr. Petra Tuhárskeho]
Dúfam, že je jasné, že jestvujú alternatívy k rutinnému očkovaniu detí. Je možné jednoducho odmietnuť akékoľvek očkovanie. Niekto by Vám nemal prikazovať, aby ste dali deti zaočkovať, ani aby ste deti zaočkovať nedali. Mnoho ľudí sa však o to môže pokúsiť. Myslím si, že rozhodnúť by sa mali rodičia. Mali by ste vedieť, že mnohí rodičia, vrátane mňa a mojej ženy, sa rozhodlo odmietnuť očkovanie svojich detí po starostlivom zvážení.
Oni (a my tiež) sa niekedy ocitnú v nečakanej hádke o (ne)očkovaní. Medzi dôvodmi, ktoré ľudia uvádzajú proti úplnému neočkovaniu, sú:
- "Nestaráte sa o zdravie vášho dieťaťa. Myslíte len na svoje ideológie."
- "Očkovanie je povinné. Musíte dať deti zaočkovať, inak ich nezoberú do školy."
- "Deti dostanú všetky tie choroby, ak proti nim nebudú zaočkované."
-
"Aj keby ste mali pravdu, pokúšate náhodu. Prečo nedať deti zaočkovať a nebyť vďaka tomu v bezpečí?"
Pozrime sa na tieto argumenty, pretože sa s nimi pravdepodobne stretnete, alebo ste sa s nimi možno už stretli.
Argument č. 1: Nestaráte sa o zdravie vášho dieťaťa
Pravdou je, že sa skutočne staráme o naše deti a ich zdravie, a že to je dôvod č. 1, prečo ich nedávame očkovať. Chceme, aby naše deti boli naozaj, úplne do hĺbky zdravé. Ak by bola (ne)potreba liekov meradlom zdravia, tak naše deti boli vskutku veľmi zdravé. Žiadne z nich nikdy nemalo ani len jednu dávku antibiotík, a to sú teraz už takmer dospelé. Aj teraz ešte z času na čas ochorejú, ale tiež vyzdravejú. Očkovanie s tým má len málo do činenia. Dobre živené, takmer vegetariánske, bez-medikamentové, vitamínmi zásobené dieťa je skutočne zdravým dieťaťom. Toto je naša ideológia: chceme skutočne zdravé deti, a nie deti umelo imunizované. Staráme sa o naše deti naozaj veľmi poctivo, ako snáď väčšina rodičov. My len jednoducho zastávame menšinový názor na očkovanie.
Argument č. 2: Očkovanie je povinné
Očkovanie sa nevyžaduje zákonom od každého občana (týka sa USA - pozn. prekl.). Na vstup do štátnej školy možno bude za normálnych okolností požadované potvrdenie o očkovaní (týka sa USA - pozn. prekl.). Pre niektoré zamestnania taktiež. Armáda požaduje očkovanie. Jestvujú však spôsoby, ako obísť tieto jednotlivé obmedzenia.
Najjednoduchším spôsobom je využiť náboženskú výnimku z očkovania (týka sa USA - pozn. prekl.) na základe osobných morálnych a duchovných dôvodov. To je v súlade s Ústavou USA. Pamätajte, že 1. dodatok Ústavy USA zaručuje slobodu vyznania. Samozrejme, nie som právnik a hovorím len na základe osobného pozorovania a výskumu. Jestvujú dva náboženské dôvody a my sme využili obidva.
Členstvo v cirkvi
Môžete sa pripojiť k náboženskej skupine, ktorá nemá očkovanie v obľube. Ak je to pre vás neprijateľné či nepraktické, môžete založiť cirkevnú organizáciu, ktorá verí, že očkovanie je amorálne. Môžete s dobrým úmyslom založiť náboženskú spoločnosť tak, že sa stanete legálne vysväteným kňazom. Legálne vysväteným kňazom u rôznych cirkví sa môžete stať skrz e-mail za okolo 50 dolárov. Ak je takáto "továreň na vysviacky" legitímne štátom uznaná ako nezisková náboženská spoločnosť, vysviacky, ktoré poskytuje, sú užitočné. Netvrdím, že e-mailová vysviacka Vás postaví na roveň absolventovi Bohosloveckej fakulty Yaleovej univerzity (Yale Divinity School). Tvrdím len, že je legálna. S takouto vysviackou môžete založiť vlastnú náboženskú skupinu s vlastnou sadou právd viery (dogiem). Táto viera rozhodne môže "zakázať injekčné či orálne podanie akéhokoľvek séra, očkovacej látky, cudzích, neprirodzených alebo chemických látok akejkoľvek povahy členovi cirkvi, bez ohľadu na akékoľvek uznávané lekárske účely". Pamätajte, že Svedkovia Jehovovi neuznávajú transfúzie krvi. Vyznavači Christian Science (Kresťanská veda) neužívajú medikamenty a nepodstupujú chirurgické operácie. Košér strava má svoje zdravotné prínosy a Adventisti siedmeho dňa sú vegetariánmi. Môžete pomôcť svojmu telu i svojej duši skrz náboženské úkony. Pri plánovaní na založenie cirkvi pre vašu rodinu môže pomôcť konzultácia s niekým, komu sa to už úspešne podarilo, alebo s vhodne skúseným právnym poradcom.
Osobná náboženská viera
Druhá možnosť závisí na zákonoch štátu, v ktorom žijete. Niektoré štáty (ako napr. New York, kde žijeme my) už nepožadujú členstvo v štátom uznanej cirkvi, pretože by to bolo pravdepodobne protiústavné. Namiesto toho musia rodičia a opatrovatelia "vyznávať skutočnú a úprimnú náboženskú vieru, ktorá je v rozpore" s očkovaním (Consolidated Laws of New York, 1992, Article 21, sec. 2164, paragraph 9). To znamená, že jednoduché miestoprísažné prehlásenie o takejto viere jednou-dvomi vetami môže stačiť. Miestoprísažné prehlásenie jednoducho podpíšu obaja rodičia v prítomnosti notára. Ten potom opečiatkuje papier, ktorý sa tým stane významným dokumentom. Mestský úradník vám notársky overí vaše prehlásenie za malý poplatok, či úplne bez poplatku.
Možné komplikácie
Niektoré školsé obvody požiadali rodičov o dodatočné informácie o ich náboženských postojoch, zrejme ako test úprimnosti. Je otázne, či by sa Najvyšší súd USA pozeral zhovievavo na takéto spochybňovanie náboženského svedomia občana zo strany ľubovoľného štátneho úradu. Ak vás osloví škola alebo iný verejný orgán, bude najlepšie získať takúto požiadavku písomne. Odpovedal by som však ústne a telefonicky. Moja osobná odpoveď by bola: "Spochybňujete moju náboženskú vieru?" Je nepravdepodobné, že by školský právnik chcel, aby na túto otázku odpovedali "áno". Ak to urobia, pýtajte si túto odpoveď od školskej rady či riaditeľa školy písomne, keďže Americký zväz pre občianske slobody (American Civil Liberties Union) by to mohlo zaujímať. Ak povedia "nie", tak je celá záležitosť vybavená.
Nie je potrebné zúčastniť sa akéhokoľvek výsluchu či iného podobného zastrašovacieho stretnutia, rovnako tak by vaše deti nemali byť akýmkoľvek spôsobom vylúčené zo školy. Mojich detí sa raz či dva razy vypytal nový školský lekár či zdravotná sestra otázky ako: "Do ktorého kostola chodievate?", "Ako je to ďaleko?" a "Ako často sa zúčasňujete bohoslužieb?". Volal som riaditeľovi a slušne som sa sťažoval. Verte či neverte, napriek tomu, že spolupracoval, bolo treba volať viac než raz, kým s tým daný lekár či zdravotná sestra prestali. Buďte na to pripravení.
Zdravotná výnimka z očkovania
Úplne inou cestou, ako vybabrať s povinným očkovaním, je dokázať lekárovi, že pre vaše dieťa bude očkovanie priveľkým zdravotným rizikom. Možná alergická reakcia na očkovanie by bola ideálnym dôvodom, hoci aj vysoká náchylnosť na nežiaduce účinky alebo vysoko-riziková choroba v minulosti môžu byť tiež udané ako dôvody. Je to však ťažké dokázať, pretože ako dokážete jeden názor (váš) oproti lekárovmu názoru? Lekári majú sklony zastať sa politiky verejného zdravotníctva, pretože by mohli byť predvolaní úradmi, aby obhájili, prečo si myslia, že dané dieťa nesmie byť očkované. Viem o konkrétnom prípade, kedy úradníci školského obvodu zavolali rodinnému lekárovi a pýtali si vysvetlenie. Tento rodinný lekár sa hneď sklonil pred autoritou a vyzvonil, že rodičia od neho požadovali, aby do zdravotného formulára napísal "očkovanie toho času kontraindikované". Tento prístup potom kladie bremeno dokazovania na vás a vášho lekára, a bude len tak silný, ako najslabší článok reťaze. V USA by ste mali byť považovaní za nevinných, kým sa nedokáže, že ste vinní, nie za vinných, kým nedokážete, že ste nevinní. Takýto tlak na lekárov dokazuje silnú zaujatosť lekárskej mašinérie.
Alternatívne vzdelávanie
Ďalším spôsobom, ako sa vyhnúť očkovaniu detí, je zapísať ich do súkromnej, družstevnej či alternatívnej školy, ktorá nediskriminuje na základe zdravotných záznamov. Skupina neočkujúcich rodičov si môže vytvoriť takúto školu, aby si zaistila slobodu voľby v oblasti zdravia. Avšak väčšina súkromných a obecných škôl sa nadšene podrobuje tej istej politike verejného zdravia ako štátne školy.
Domáca výučba je určite tiež možnou cestou. Práca "Deschooling Society" ("Odškoľovanie spoločnosti"; New York; Harper and Row; 1970) Ivana Illicha a neskoršie práce vzdelávateľa Johna Holta veľmi podporujú domácu výučbu a iné alternatívne vzdelávacie prostredia. Niektoré rodiny vyučujú svoje deti doma a musia splniť určité požiadavky štátu. Napr. musíte si viesť denník výučby, aby ste dokázali, že ste naozaj dieťa vyučovali. Vzdelávanie môže byť a je možné aj bez očkovania. Mimochodom: Abraham Lincoln (1809–1865) dokázal prejsť celou právnickou školou bez očkovania! Môžete uspokojiť vládu a zároveň vychovať svoje deti tak, aby mali otvorenú myseľ, tým, že ich budete vzdelávať doma. Je to však nepochybne pracovne náročné.
Argument č. 3: Neočkované deti sú ľahkým terčom pre prenosné ochorenia
Deti nedostávajú všetky tie takzvané detské choroby automaticky. Nikdo jednoducho "nedostane" nejakú chorobu, ani ju "nechytí", ani nie je napadnutý nejakými škodlivými mikróbmi bezdôvodne. Choroba poukazuje na zle živené telo. Tak ako hmyz požiera slabé obilie, chorobe sa dobre darí v slabom tele. Umelo hnojená pôda a chemicky striekané rastliny môžu splodiť zdravo vyzerajúce obilie, ale Príroda sa nedá oklamať vzhľadom. Preto hmyz požiera komerčné obilie v tak veľkej miere, a biodynamické, ekologicky pestované obilie v tak malej miere. Rovnako je to s ľuďmi. Umelo imunizované, mäsom a škrobom kŕmené, vitamínovo podvýživené deti jednoducho neoklamú Matku prírodu na dlho.
Ak nejaký organizmus nie je skutočne silný a životaschopný, príroda naň zošle chorobu. Nie je to trest. Je to len spôsob, akým príroda dáva najavo slabosti. Môžeme posilniť naše telá prírodnou potravou so surovou zeleninou a ovocím, dopĺňať ju vitamínmi, nejesť mäso a dopriať si odpočinok, ktorý potrebujeme. Zdravie je prirodzeným, nevyhnutným dôsledkom. Podporovať zdravie v nás je povahou Prírody. Naše deti sú zdravé a ďalej dospievajú v zdraví nie vďaka injekciám, ale vďaka správnej strave a prirodzene posilnenému imunitnému systému.
Možno to tie skutočné "ľahké terče" nevedia. Podľa článku Neila Z. Millera (so 68 odkazmi na zdroje), ktorý vyšiel na jar 1994 v časopise Mothering (Materstvo):
V roku 1976 Dr. Jonas Salk, tvorca inaktivovanej vakcíny proti detskej obrne (so zabitým vírusom), svedčil, že živá orálna (Sabinova) vakcína proti detskej obrne bola "zásadnou, ak nie jedinou príčinou" všetkých hlásených prípadov detskej obrny v USA od roku 1961... Podľa údajov CDC bol každý prípad detskej obrny, ktorý sa v USA vyskytol v rokoch 1980 až 1989 spôsobený očkovaním. (str. 46)
[Pozn. prekl.: CDC = Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR)]
V časopise New Directions z leta 1991 nám vo svojom článku John Riker hovorí, že jestvujú 3 typy vírusu detskej obrny: "Typy 1 a 3 boli zodpovedné za takmer všetky prípady detskej obrny po celom svete... až 97% ochrnutí". Typ 2, ktorý tvorí zvyšné 3%, sa javí byť tým jediným typom, proti ktorému je Salkova očkovacia látka naozaj účinná. "V roku 1959 bola epidémia typu 3 v Massachusetts, kde bolo viac prípadov u 3x očkovaných než u úplne neočkovaných" (str. 24). Niekoľko ďalších citovaných štúdií ukazuje, že očkované deti neboli nijak viac chránené pred detskou obrnou, než deti neočkované. Jestvujú dôkazy, ktoré podkopávajú široko publikované, avšak štatisticky pochybné zásluhy či už Salkovej alebo Sabinovej vakcíny proti detskej obrne.
Argument č. 4: Nepokúšajme osud a radšej dajme deti zaočkovať - pre istotu
Nedať deti zaočkovať v skutočnosti môže byť bezpečnejšie než dať ich zaočkovať. Pozrime sa na očkovanie DTP (záškrt, tetanus, čierny kašeľ). Stovky miliónov dolárov boli vyplatené rodičom detí, zabitých či poškodených očkovaním, obzvlášť vakcínou proti čiernemu kašľu (pertussis). Podľa štatistík, zostavených NVIC (National Vaccine Information Center = Federálne informačné stredisko o očkovaní v USA; nezisková spoločnosť snažiaca sa o objektívne informovanie o očkovaní - pozn. prekl.), počas 39 mesiacov od júla 1990 do novembra 1993 "1.576 detí zomrelo na nežiaduce účinky bežných očkovaní" v USA (Rochester, NY Democrat and Chronicle, 3.III.1994). Väčšina úmrtí bola spôsobená očkovaním proti čiernemu kašľu. To činí 40 úmrtí mesačne. Vo Veľkej Británii, neočkovanej proti čiernemu kašľu, bolo za 24 mesiacov (1978-1979) samotnému čiernemu kašľu pripísaných 36 úmrtí. Aj keby sme pripustili veľké odlišnosti vo vzorkách údajov a obyvateľstve, je nemožné poprieť fakt, že viac amerických detí zomrelo kvôli očkovaniu proti čiernemu kašľu za jeden mesiac, než britských detí na čierny kašeľ za dva roky. [Pozn. prekl.: v rokoch 1978-1979 mala Veľká Británia 56 miliónov obyvateľov. USA mali v roku 1990 vyše 248 miliónov obyvateľov. Pre korektné porovnanie treba deliť americké čísla koeficientom cca 4,4. Aj tak je to však poriadny nepomer.]
Prečo čeliť nežiaducim účinkom, kontraindikáciám, reakciám a zakrývaniu biedneho zdravia, a pridávať jedy do tela? Ako toto môže byť bezpečné? Výsledkom žiadneho očkovania je jednoduchosť: nič nie je skryté. Keď naše deti majú horúčku alebo kašlú, vieme prečo: je to varovanie, aby sme sa lepšie starali o ich zdravie. Uložíme ich do postele s dočasnou čisto ovocnou diétou alebo diétou, zloženou z prevažne zeleninových štiav, dáme im dostatok vitamínu C a necháme ich odpočívať. Pomohlo im to, keď boli batoľatami, a moja teraz už dospelá dcéra a syn sa stále nedávajú očkovať. A nikdy nemali ani čierny kašeľ, ani detskú obrnu, ani záškrt, ani osýpky. Bolo to len blbé šťastie, alebo spočíva tajomstvo zdravia v rozumnom jedle?
Hoci som tu ponúkol pohľad mojej rodiny na očkovanie, nebudem nikomu hovoriť či má alebo nemá dať očkovať svoje deti. Podľa mňa očkovanie nedokáže poskytnúť primeranú ochranu proti chorobám, zatiaľčo v skutočnosti zvyšuje riziko úmrtia. Každý rodič sa musí rozhodnúť sám na základe všetkých dostupných faktov, ktoré dokáže zozbierať. Odporúčam prečítať si knihy Dr. Roberta S. Mendelsohna "How to Raise a Healthy Child in Spite of Your Doctor" (v češtine "Jak pečovat o zdraví dítěte... navzdory vašemu lékaři") a "Confessions of a Medical Heretic" (v češtine "Nevěř doktorům"). Kniha "DPT: Shot in the Dark" (1991) Barbary Loe Fisher a Harrisa L. Coultera sa sústredí na očkovanie proti čiernemu kašľu. Najviac odporúčam knihu "Vaccinations: The Rest of the Story" (1993), vydanú časopisom Mothering, ktorá je podľa mňa tou najhodnotnejšou príručkou zo všetkých.
Ešte niečo k tetanu
Tetanové baktérie sa prirodzene a prakticky vždy nachádzajú v črevách a truse koní. Ak sú hlboké rany u ľudí (či dokonca koní) nakazené tetanovými baktériami, vyrábajú tieto baktérie jed, ktorý spôsobuje chorobu známu ako tetanus. Tetanus mimochodom nemá vôbec nič do činenia s hrdzou. Môžete ísť do chemického laboratória, otvoriť si nádobku s kysličníkom železitým/železnatým (hrdzou), natierať si ho na rameno každý deň a predsa nedostanete tetanus. Môžete si pichnúť do žily čistý kysličník železitý/železnatý alebo ho dokonca jesť, a pravdepodobne z toho ochoriete. Neochoriete však na tetanus.
Jediným dôvodom, pre ktorý je starý hrdzavý klinec spájaný s tetanom, je, že mohol kedysi byť tam, kde boli kone. Spóry tetanových baktérií môžu prežiť v latentnom (nečinnom, uspatom) stave, podobne ako semená, 80 rokov. Napichnutie sa na klinec dostane tetanové spóry do tela podobne ako znečistená (nesterilná) injekčná ihla. Takže proti tetanu sa stále očkuje, hoci kone sú už okolo nás len zriedkavo, ak vôbec.
Počas občianskej vojny v USA (1861–1865) boli kone používané ako nákladné a osobné autá dnes - slúžili na prepravu osôb a zariadení. Vozy, delá, sanitky a dôstojníci boli mobilní vďaka koňom. Kavaléria Konfederácie pod vedením J. E. B. Stuarta a Bedforda Forresta mala tisíce koní a kavaléria Únie ešte viac. V čase bitky pri Chancellorsville v roku 1863 bolo pod velením Georgea Stonemana, generála kavalérie Únie, okolo 9.000 koní (podľa knihy Ernest B. Furgurson: "Chancellorsville, 1863"; New York; Alfred A. Knopf; 1992). Viete si predstaviť, ako museli ich tábory vyzerať?
Prečo tu uvádzam všetky tie čísla o koňoch? Dovoľte mi prejsť k jadru veci: je pozoruhodné, že počas občianskej vojny v USA bolo tak málo prípadov tetanu. Zranenia na bitevnom poli boli početné, veľmi vážne a veľmi špinavé. Krv, zvyšky tiel a konský trus boli všadeprítomné. Prípady tetanu však neboli. Počas 60. rokov 19. storočia si chirurgovia ani len neumývali ruky, nehovoriac o ich nástrojoch. Tetanové baktérie museli byť doslova všade, v nespočetných nakazených príšerných ranách. Po typickej bitke ležali tisíce mužov so svojimi vnútornosťami na zemi. Zabudnite na predstavy o vkusných uniformách, navoskovaných fúzoch a sláve. Táto vojna sa vyznačovala bolesťou, chorobami, blatom, odpadkami a koňmi.
V priebehu občianskej vojny v USA boli vedené a zverejňované zdravotné záznamy a štatistiky. Vďaka tomu vieme, že oveľa viac vojakov zabili choroby (obzvlášť horúčky a hnačky) než guľky a delá. Zo 600.000 vojakov, čo zomreli počas tohto štvorročného konfliktu, prinajmenšom 2 z 3 zomreli na choroby.
Poznáme úmrtnosť na rôzne typy amputácií, ktorá bola v rozmedzí 20% až 90%, v závislosti na mieste amputácie. A vieme, že prípady tetanu sa na zozname obetí umiestnili veľmi nízko. Bolo ich prekvapivo málo: 2.050 prípadov na 100.000 zranení, len niečo málo cez 2% (Neil Z. Miller: "Vaccines and natural health", časopis Mothering, Spring 1994, str. 44-54). A to bez akejkoľvek sterilizácie lekárskeho náčinia, bez jedinej čistej ruky na dohľad. A so všetkými tými koňmi naokolo.
Keď som bol veľmi malým chlapcom v Rochesteri (štát New York, USA), žili ešte jeden-dvaja veteráni z občianskej vojny. Bolo tam aj pár pracovných koní. Pamätám si skupiny pracovníkov s koňmi, ako ťahali obrovské hrable, ktoré čistili verejné pláže okolo jazera Ontario. Stupeň ohrozenia tetanom na tejto pláži si väčšina rodičov vôbec neuvedomovala. Keď sme sa porezali, bosonohí chlapci ako ja to často ani nepovedali svojim rodičom. Kto by chcel byť napichnutý injekčnou striekačkou? Mnoho detí na týchto plážach nebolo očkovaných proti tetanu a predsa (ako aj v občianskej vojne) počet prípadov tetanu bol blízky nule. Ja osobne som dokonca nikoho s tetanom nepoznal. Myslím si, že nešlo len o vec šťastnej náhody.
Keď príde na vyhubenie tetanu, myslím si že môžete zapálene velebiť rovnako dobre vznetový motor, ako aj očkovanie. Keď benzínom/naftou poháňané vozidlá úplne nahradili kone, muselo sa drasticky znížiť naše vystavenie tetanovým baktériám.
Pozrime sa však teraz na iný druh injekcie proti tetanu. Pred vyše 50 rokmi Dr. Frederick R. Klenner vyliečil tetanus megadávkami vitamínu C (Frederick R. Klenner: "The history of lockjaw", Tri-State Medical Journal, jún 1954; Frederick R. Klenner: "Recent discoveries in the treatment of lockjaw", Tri-State Medical Journal, júl 1954). V niektorých prípadoch Dr. Klenner použil až 250 g vitamínu C denne, väčšinou intravenózne (do žily). Medzi 0,35 g a 1 g vitamínu C na kg telesnej hmotnosti a deň bola jeho štandardná liečebná dávka pre podanie ústami (Frederick R. Klenner: "Significance of high daily intake of ascorbic acid in preventive medicine"; v knihe Williams R. J. a Kalita D. K.: "A Physician's Handbook on Orthomolecular Medicine"; New Canaan, Connecticut, USA; Keats; 1979). Hoci bol Dr. Klenner naklonený očkovaniu, úmrtia na tetanus pripisoval konvenčnej "liečbe" tejto choroby a nie tetanu samotnému (L. Smith: "Klinický sprievodca používaním vitamínu C: Klinické skúsenosti Dr. Fredericka R. Klennera", Tacoma, štát Washington, USA; Life Sciences Press, 1988).
Nemám nič proti koňom ani proti tým, čo sa slobodne rozhodnú pre očkovanie. Táto kapitola je zamýšľaná ako jedna strana v dobrej diskusii, ktorá vás prenesie cez útržkovité frázy, aby ste sa na túto vec sami hlbšie pozreli. Ľudské telo je takmer neuveriteľne odolné. Snáď by sme mali pritiahnuť uzdu prehnanému velebeniu i nadmernému používaniu vakcín proti tetanu. Dnes sú kone zriedkavé a očkovanie je pravidlom. Nájdime si chvíľku času a čo najpresnejšie si vybavme dobu, kedy to bolo opačne.
Preklad a grafická úprava tohto článku zabrali prekladateľovi približne 7,5 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
