Očkovanie pacientov s chorými obličkami: Kritické preskúmanie údajnej bezpečnosti a účinnosti
International Medical Council on Vaccination - 4.X.2011 - Dr. Suzanne Humphries
Pôvodný článok "Vaccination and Renal Patients: A critical examination of assumed safety and effectiveness"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
"... zdravotníctvo nie je ani svätosväté, ani chránené pred zištnými záujmami. Tradičnú ušľachtilosť tohto učeného povolania nemožno považovať za zaručenú. Musí si ju získať každé nové pokolenie lekárov zvlášť."[1]
Dr. Herbert Ratner
Nefrológovia (lekári - špecialisti na obličky) dohliadajú na zdravie pacientov so zápalovými ochoreniami obličiek neznámeho pôvodu, autoimúnnymi chorobami, a akútnymi i chronickými ochoreniami obličiek rôzneho pôvodu. Nefrológ je špecialista a pacienti, ktorých vidí, sú k nemu často odporúčaní rodinnými lekármi a internistami. Niekoľko lekárov, čo posielajú svojich pacientov za mnou, nespochybniteľne prijalo myšlienku, že "očkovanie je bezpečné pre každého" a že "prínos očkovania vyváži to malé riziko". Pýtali sa ma na moje zdôvonenie, prečo treba zastaviť očkovanie pacientov s chorými obličkami.
Pokým som si neurobila vlastný prieskum, bola som tiež neinformovaná a považovala som očkovanie za bezpečné a účinné. Lekári nie sú vzdelávaní o zložení vakcín a možných nežiaducich účinkoch. Počas štúdia na lekárskej fakulte nám hovorili, že pacientov treba očkovať podľa očkovacieho kalendára a boli sme ubezpečení, že vakcíny sú bezpečné a účinné takmer pre všetkých, snáď až na malú menšinu - možno jedného z milióna.
Informácie, ktoré lekári dostávajú o 200-ročnej histórii očkovania, sú obmedzené na starostlivo vybraté útržky, ktoré zabraňujú akýmkoľvek starostiam. Boli sme vedení k viere, že jedine očkovaniu vďačíme za vyhubenie prenosných ochorení, ako sú pravé kiahne. Väčšina študentov prijala - bez pochybností a osobného štúdia, - že očkovanie významne zredukovalo choroby a je prospešné pre celkové ľudské zdravie. Len málo ich vie, že "očkovaním preventabilné choroby" masovo klesali pred začiatkom plošného očkovania proti nim. Je až bolestne zrejmé, že úmrtnosť na hlavné prenosné ochorenia, vrátane tých, na ktoré doposiaľ neboli vytvorené žiadne vakcíny, klesla na takmer nepatrnú úroveň - dlho pred zavedením plošného očkovania proti nim.[2]
Pacienti s akútnymi a chronickými chorobami sú cieľové skupiny na masívne očkovanie, aj napriek tomu, že vakcíny sotva boli testované na bezpečnosť a dlhodobé dopady u týchto skupín obyvateľov. Drvivá väčšina lekárov a pacientov predpokladá, že vakcíny sú jednoducho sterilným vodným roztokom soli a "mŕtvych" mikrooganizmov. Nie sú si vedomí výrobného procesu, zloženia vakcíny alebo možných rizík každej zložky. Lekári nesprávne predpokladajú, že vakcíny "chránia" pacientov pred chorobou, bez akýchkoľvek nežiaducich dopadov na ich zdravie, a že očkovaní ľudia na danú chorobu neochorejú.
Jestvuje okrem vakcín ešte nejaký iný medikament, ktorý by bol podávaný paušálne všetkým bábätkám, bez ohľadu na zdravie, vek či riziko zhoršenia jestvujúcej choroby? Keď zvážime konflikt záujmov u členov rôznych výborov propagujúcich očkovanie, vakcíny spadajú do kategórie, ktorá si zaslúži nezávislé preskúmanie zdravotníkmi.
Každý pacient by mal byť informovaný o možných rizikách očkovania a nedostatku dôkazov, že očkovanie ho nepoškodí v dlhodobom meradle. Pacienti majú osobné právo voľby - i právo odmietnuť. Ich informované rozhodnutia by mali byť uznávané. Ale aby mohli byť pacienti informovaní, informujúca osoba musí byť tiež informovaná - a lekári nie sú informovaní.
Autoimúnne a zápalové ochorenia
Niektoré príčiny chorôb obličiek sú autoimúnne, vaskulitické (zápal krvných doštičiek) a granulonomatózne (viď nižšie). V nefrológii je tiež mnoho chorôb označovaných ako "idiopatické" (príčina neznáma), z ktorých mnohé majú zápalovú povahu. Kedy lekári konečne priznajú súvisosť očkovania s týmito nežiaducimi účinkami?
Mechanizmus, zvaný "molekulárne mimikry"[3], nastáva, keď sa protilátky, vyrobené na podnet očkovania, nevdojak naviažu na zdravé bunkové tkanivo v tele očkovanej osoby. Imunitný systém potom považuje komplex protilátka-zdravé tkanivo za cudzí a napadne ho. Výsledkom je, že predtým zdravé bunkové tkanivo, ako napr. obličkové glomerulum (maličké filtre v obličkách) alebo malé krvné doštičky v obličkách, sa môžu zapáliť a vážne ochorieť. Toto je autoimúnna reakcia (proti sebe).
"Koniec koncov, nemáme dostatok klinických a epidemiologických údajov o schopnosti očkovania vyvolať autoimúnne ochorenia. Tieto nežiaduce účinky, či už nastanú niekoľko dní, týždňov alebo mesiacov po očkovaní, môžu byť často prehliadané. Povedomie lekárov a ošetrovateľov o týchto súvislostiach a hásenia ako napr. to, ktoré v tejto veci podali Vainer-Mossel a kol., môže umožniť lepšie zhodnotenie komplikácií po očkovaní, ako aj náchylnosti na ochorenia a bezpečnosti."[4]
Vakcíny sú navrhnuté na to, aby vytvorili zápal a zvýšili hladinu LDL a CRP.[5] Prečo potom máme očkovať pacienta, ktorý už má zápal obličky alebo srdcovú príhodu? Prečo by nemalo byť zrejmé, že očkovanie môže tieto choroby zhoršiť? Ak chápeme vyššie uvedené a nemáme žiadne placebom kontrolované, dlhodobé štúdie očkovacích látok, nemôžeme ubezpečovať ľudí, že očkovanie nevytvorí ani neobnoví autoimúnnu chorobu. Očkovaním spôsobené akútne autoimúnne reakcie vrátane Guillain-Barrého syndrómu, trombocytopenickej purpury, vaskulitídy a nefritídy[6] sú v lekárskej literatúre dobre popísané a často sú na zozname nežiaducich účinkov očkovania v príbalovom letáku.
Ak by pacienti boli sledovaní dlhšie a lekári presnejšie zaznamenávali históriu očkovania daného pacienta (tých očkovaní, ktoré absolvoval pred vznikom zdravotných problémov), vyšlo by na svetlo Božie viac poškodení zdravia spôsobených očkovaním.
„Ojedinelosť a subakútny (navonok neviditeľný) priebeh očkovaním spôsobených autoimúnnych ochorení spôsobujú, že zisťovanie príčinnej súvislosti medzi týmito udalosťami môže byť náročné. Navyše obdobie od očkovania po vznik autoimúnnej choroby môže trvať dni, týždne, mesiace i roky.“[7]
Granulóm možno opísať ako zápal uzlín. Granulómy vykazujú typický vzorec, keď sú skúmané pod mikroskopom: obsahujú bunky makrofágov, lymfocyty, neutrofily a eozinofily (s alergiou súvisiace imunitné bunky). Granulómy môžu byť spôsobené všelijakým biologickým, chemickým či fyzickým dráždením bunkového tkaniva.
Niektoré idiopatické (bez známej príčiny) choroby obličiek sú granulomatóznej povahy a môžu byť spôsobené alergickou reakciou.[8] Pacientom s granulomatóznymi chorobami často zlyhávajú obličky a môžu mať alergické prejavy.[9] U polovice[10] zo všetkých granulomatóznych intersticiálnych nefritíd sa nenájde žiadna príčina. Hliník v očkovacích látkach je známou príčinou tvorby granulómov[11], a nemáme istotu, že hliník v očkovacích látkach nie je aj príčinou mnohých tajomných či idiopatických problémov s obličkami. Hliník je v týchto vakcínach: DTP (záškrt, tetanus, čierny kašeľ celobunkový), DTaP (záškrt, tetanus, čierny kašeľ acelulárny), niektorých HiB (Haemophilus influenzae typu B), konjugované vakcíny proti pneumokokom (pre deti do 2 rokov), nákazlivá žltačka typu B, všetky kombinované vakcíny s DTaP, HiB a žltačkou typu B, nákazlivá žltačka typu A, HPV, antrax (sneť slezinová) a besnota. Môžeme uisťovať pacientov, že ich intersticiálne granulomatózne alebo autoimúnne ochorenie nie je spôsobené alergickou reakciou na predchádzajúce očkovanie? Alebo že nedostanú atypickú alergiu na nejakú zložku vakcíny? Odpoveď je, samozrejme, NIE.
Tu je zoznam niektorých „granulomatóznych“ chorôb, ktoré sa týkajú obličiek a príčina sa vo väčšine prípadov nikdy neobjasní:
- Wegenerova granulomatóza
- Churg-Straussova choroba
- sarkoidóza
-
granulomatózna intersticiálna nefritída
Tieto diagnózy mávajú často veľmi chabé prognózy a ich liečba je veľmi nepríjemná a nebezpečná. Keď zvážime pravdepodobnosť, že očkovanie spôsobí u náchylných pacientov chorobu, je nemožné len tak od stola predpovedať bezpečnosť a ešte ťažšie je rozpoznať, ktorí pacienti budú následkami očkovania trpieť. Pomer rizika a prínosu nemusí vždy nutne byť v prospech očkovania a naši pacienti so zápalom obličiek by nemali byť ubezpečovaní, že daná vakcína je potrebná a bezpečná. Väčšina ľudí by si radšej mala vybrať chrípku s malým rizikom komplikácií, než dostať očkovaním spôsobené ochorenie obličiek. Avšak neidentifikovateľná časť populácie nemôže urobiť toto rozhodnutie. Očkovanie je ako ruleta. Niektorí ľudia ho, zdá sa, tolerujú (prinajmenšom prvých pár týždňov a potom už nikto nevie), zatiaľčo iní sa môžu stať predmetom prípadových štúdií v lekárskej literatúre.
Skúsenosti zo zdravotného strediska
Bola som svedkom toho, ako sa stav viacerých pacientov s dlhé roky stabilizovaným chronickým ochorením obličiek prudko zhoršil alebo upadol po očkovaní proti chrípke a/alebo pneumokokom. Iní lekári jednoducho predpokladajú že tento úpadok sa u človeka s chronickou chorobou dal očakávať, takže keď ho vidia, nespoja si ho s očkovaním. Pritom keď si zoberieme, ako často sa to stáva, tak keby sa lekári pýtali na očkovanie v prípade vážneho zhoršenia zdravia u pacientov s ochorením obličiek a videli by, že sa to deje opakovane, tak si možno myslíte, že by túto spojitosť objavili. Ale oni nie. Je to záhadná obrovská slepota.
V zime 2009 som liečila viacerých dospelých pacientov, ktorí potrebovali dialýzu po zaočkovaní proti sezónnej a prasacej chrípke a/alebo proti pneumokokom. Žiaden iný dôvod pre ich zlyhanie obličiek nebolo možné nájsť. Niektorí pacienti tvrdili, že ochoreli po očkovaní proti chrípke. Dvaja z nich zomreli a jeden zostal na dialýze.
Na druhej strane, za celých 11 rokov mojej služby v danej nemocnici nebol ani jeden pacient dialyzovaný po ochorení na chrípku. Vídame síce pacientov so zlyhaním obličiek po chrípke podobných ochoreniach – ale takmer výlučne len v prípade, že im boli predpísané vysoké dávky prostriedkov proti bolesti (napr. ibuprofen), angiotenzín-konvertujúce inhibítory enzýmov (lieky na krvný tlak), angiotenzínové blokátory receptorov a/alebo keď boli vážne dehydrovaní.
Ak nedávno očkovaní ľudia prídu za lekárom s akútnym zlyhaním obličiek, pričom neužili žiadny iný nefrotoxín (látku jedovatú pre obličky) a nemajú žiadnu inú príčinu zlyhania obličiek, očkovanie treba vážne považovať ako niečo, čo urýchlilo vznik problému. Napriek tomu lekári popierajú, že by očkovanie bolo na vine, hoci žiadnu inú príčinu nenájdu. Nemajú problém pripustiť, že nejaký iný medikament spôsobil ochorenie obličiek, ale zdá sa, že už majú vyvinutý reflex na popieranie problematickosti očkovania. Môže toto byť spôsobené sloganmi, zdôrazňujúcimi bezpečnosť očkovania, ktoré počúvali zas a znovu dokolečka dokola?
Odporúčania CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) - pozn. prekl.):[12]
„Vo všeobecnosti by očkovanie malo byť odložené, ak je prítomná kontraindikácia. Avšak očkovanie možno vykonať aj za prítomnosti kontraindikácie, ak prínos ochrany očkovaním vyváži riziká nežiaducej reakcie. Je na uvážení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako sa rozhodne. Toto sú kontraindikácie očkovania proti chrípke:
Prítomnosť stredne ťažkého alebo ťažkého akútneho ochorenia s horúčkou či bez nej. Osoby hospitalizované s akútnym ochorením, ktoré už však sú v zdravotnom stave, dostatočne dobrom na prepustenie z nemocnice, môžu byť očkované.“
Toto odporúčanie ponecháva zadné vrátka pre zaočkovanie takmer každého, ale za tým nejaká veda, ktorá by ho obhájila? Ako môže prínos z očkovania vážne chorého pacienta alebo pacienta s poruchou nejakého orgánu (ktorý si ostatne nemusí vytvoriť dostatok protilátok) vyvážiť riziko? Prečo je taký tlak na zaočkovanie všetkých nemocničných pacientov, hoci žiadna potenciálna ochrana sa nevytvorí skôr než za dva týždne? Môže to mať viac do činenia s lekárskou politikou a úhradami za lekárske výkony než s najlepším záujmom chorého pacienta?
Toto odporúčanie CDC sa nepridržiava nás lekárov, pretože skôr, než vyšetríme pacienta, už je zaočkovaný zdravotnou sestrou či niekým iným, kto nemá žiadne lekárske oprávnenie. To sa často deje v prvý deň hospitalizácie a nie vtedy, keď sú pacienti „v zdravotnom stave, dostatočne dobrom na prepustenie z nemocnice“. Moje snahy zmeniť očkovaciu politiku nemocnice tak, aby sa počkalo až do prepustenia, boli kategoricky odmietnuté úradníkmi a tvorcami nemocničných smerníc – na stretnutí, na ktorom mi nebolo dovolené sa zúčastniť.
Pacienti sú rutinne očkovaní proti chrípke a pneumokokom v prvý deň hospitalizácie, po významnej chirurgickej operácii, počas akútnej choroby (ako napr. zlyhanie obličiek, lymfóm, zápal pľúc, prenosné ochorenia, autoimúnne ochorenia, infarkty) a často skôr, než prebehne plná diagnostika.
V mnohých prípadoch som sa pokúšala zrušiť alebo odložiť očkovania písomným príkazom, ale bolo to zmarené zdravotnou sestrou, ktorá už pacienta zaočkovala vakcínou nariadenou lekárnikom skrz platné nemocničné smernice. Považujem to za neprijateľné a moje úsilie zmeniť očkovaciu politiku nemocnice bolo márne.
Tieto očkovania môžu poškodiť pacientov, ktorí už sú chorí, obzvlášť keď nemajú v poriadku obličky. Zatiaľčo nefrológ sa snaží zistiť príčinu zlyhania obličiek u daného pacienta, akékoľvek očkovanie môže práve prebiehajúcu zápalovú reakciu v obličkách zhoršiť.
Odborníci sa zhodujú na tom, že zraniteľnosť obličiek na zápaly a škodlivé lieky môže prameniť z cukrovky, z užívania liekov jedovatých pre obličky, z myelómu (rakoviny bielych krviniek), z akútneho poškodenia obličiek alebo z už jestvujúcej, avšak doposiaľ nediagnostikovanej choroby obličiek. Očkovanie okamžite po príjme do nemocnice nedáva žiadny logický vedecký zmysel a výrazne sťažuje lekárom diagnostiku pacienta. Nepotrebné očkovanie je otázkou zodpovednosti za škody spôsobené lekárom a nemocnicou, a malo by byť starostlivo prehodnotené.
Odborná lekárska literatúra
Odborná literatúra je prešpikovaná prípadovými štúdiami akútneho poškodenia obličiek, zlyhania obličiek a vaskulitíy po očkovaní.[13] V roku 2009 vyšla v časopise BMC Nephrology prípadová štúdia, ktorej záverom bolo:
"Náš prípad, ako aj predchádzajúce hlásenia podané laikmi naznačujú, že očkovanie a následná stimulácia imunitného systému môže spôsobiť nefrotický syndróm (MCNS) a iné vážne imunitné reakcie. Zvýšené povedomie v tomto ohľade by mohlo pomôcť rozšíriť databázu týchto prípadov."[14]
Zvýšené povedomie nastane len v prípade, že lekári a nemocnice budú otvorení voči možnosti nežiaducich účinkov očkovania a budú presne zaznamenávať hitóriu očkovanie. Musia zvážiť možnosť reakcie na očkovanie, ktorá sa prejaví po týždňoch až mesiacoch po očkovaní, keďže toto časové obdobie je odôvodnené a nežiaduce účinky očkovania s dôrazom na autoimunitu neboli študované v tak dlhej dobe po očkovaní. Bremeno dokazovania stále leží na výrobcoch vakcín a poradných výboroch, ktoré rezignovali na vypracúvanie dlhodobých štúdií, napriek tomu však vnucujú očkovanie ako prijateľnú prevenciu aj pre chronicky chorých ľudí, a to na základe veľmi obmedzených vedeckých informácií.
Posledných niekoľko rokov som strávila čítaním množstva dostupnej literatúry o bezpečnosti očkovania – ako mainstreamovej, tak aj alternatívnej. Žiadna z týchto štúdií nemôže presvedčivo dokázať, že očkovanie je bezpečné a účinné. Žiadna nepojednávala o bezpečnosti očkovania dvomi očkovacími látkami v jeden deň u pacienta s chronickým ochorením obličiek. Ak je zaočkovaný pacient s novo-vzniknutým zlyhaním obličiek a neuzdraví sa, ako si niekto môže byť istý, že k uzdraveniu by nedošlo, keby zaočkovaný nebol? Vždy sa totiž predpokladá, že očkovanie nemá nič spoločné s biednymi výsledkami.
Placebom kontrolované dvojito zaslepené štúdie, používajúce fyziologický roztok (0,9% kuchynskej soli vo vode) ako placebo, so štatistickou silou (vysokým počtom účastníkov), sledujúce nežiaduce účinky očkovania viac než len pár týždňov, ktoré by pre ľubovoľnú vakcínu dokázali účinnosť a neškodnosť pre obličky u pacientov so zlyhaním obličiek, doposiaľ neboli vypracované. Napriek tomu však pacientom s poruchami obličiek neustále vtĺkajú do hlavy, že prínos očkovania je vyšší než riziko. Odkiaľ to majú? Z extrapolácie a "na názorovej zhode založených" odporúčaní MMWR.[15]
Imunokomplexná glomerulonefritída a renálna (obličková) vaskulitída sú veľmi vážnymi zápalovými ochoreniami. Je ťažké ich liečiť a pacienti považujú supresívnu (potláčajúcu) liečbu za veľmi stresujúcu - ako fyzicky, tak aj citovo. Preto by lekári mali zvážiť možné nežiaduce výsledky alebo ohrozenie liečby obličiek po vpichnutí antigénov, adjuvantov, detergentov, neodhalených kontaminujúcich vírusov a konzervantov do tiel pacientov s týmito chorobami.
Zhodnotenia doterajšieho výskumu často dochádzajú k záveru, že očkovať možno "bezpečne" všetkých pacientov s chorými obličkami, bez ohľadu na to, ktorou chronickou chorobou trpia. Tieto štúdie sledujú veľmi málo pacientov počas 4-6 týždňov. Tieto články hovoria, že mnoho z testovaných pacientov užíva NSAIDS, kortikosteroidy, metotrexát či rituximab - silnú monoklonálnu protilátku proti B-bunkám. Tvrdia, že primeraná protilátková odpoveď nastáva aj u chronicky chorých, ale len ojedinele (ak vôbec) diskutujú o pravdepodobnosti návratu či zhoršenia pôvodnej choroby po očkovaní. Imunosupresívne lieky (také, čo oslabujú/potláčajú imunitu - pozn. prekl.) v týchto štúdiách môžu veľmi dobre zakrývať akútnu zápalovú reakciu na očkovanie, čo vedie k minimálnemu (ak vôbec nejakému) analyzovaniu účinku očkovania. Ale kto môže extrapolovať tento účinok na dlhodobú úľavu od choroby po očkovaní a zároveň vysadení liekov? Štúdie očkovania nesledujú u pacientov pokles činnosti obličiek u normálnych či už poškodených obličiek, následné zápalové ochorenia ani znovu-objavenie sa zápalových ochorení obličiek po dlhoročne stabilizovanom stave. Ani nehodnotia početnosť infarktov, mŕtvic či rakoviny. Žiadna z týchto štúdií nemôže dospieť k presvedčivému záveru, že očkovanie je bezpečné a účinné u chronicky chorých ľudí.
V roku 2004 vyšiel v časopise Vaccine článok nazvaný "Impaired response rates but adequate protection rates to influenza vaccination in dialysis patients" ("Zhoršená úroveň odozvy, ale primeraná úroveň ochrany po očkovaní proti chrípke u pacientov odkázaných na dialýzu").[16] Tento zavádzajúci článok je typickou ukážkou výskumu, ktorý tvrdí, že očkovanie je bezpečné a účinné pre ľudí na dialýze. Po prečítaní si článku sa človek musí diviť, ako mohli autori dospieť k takému záveru z nameraných údajov. Pacienti na dialýze neodpovedali na očkovanie, dokonca ani na opakované injekcie. Ochrana sa považovala za primeranú, ak mala očkovaná osoba "hemaglutinínový titer vyše 40", avšak neprebehlo žiadne sledovanie, ktoré by ukázalo, či nejakí zo zaočkovaných pacientov dostali chrípku počas zvyšku zimy.
Je dobre zdokumentované, že titre protilátok nie sú vhodným meradlom imunity. Napr. nedávne epidémie príušníc[17] a čierneho kašľa[18] boli v populáciách s vyše 80% zaočkovanosťou, pričom u zaočkovaných sa predpokladali ochranné titre. Z týždenného výkazu chorobnosti a úmrtnosti (Morbidity and Mortality Weekly Report) o príušniciach:
"Z 24 pacientov so známym stavom zaočkovanosti bolo 20 (83%) plne zaočkovaných 2 dávkami, jeden (4%) bol príslušne veku čiastočne zaočkovaný 1 dávkou."
Podľa BMJ (British Medical Journal = britský lekársky časopis - pozn. prekl.) bolo plne zaočkovaných 85,9% detí s čiernym kašľom, ktoré sa ukázali u lekára po vyše 2-týždňovom kašľaní.
Ochranná imunita je zložitý mechanizmus a zahŕňa toho oveľa viac než len protilátky. Majme na mysli, že IgA sú prirodzené protilátky na slizniciach a že bunková imunita je druhým pilierom imunity, pričom očkovanie sa zameriava na tvorbu protilátok, čo je iný pilier imunity. Dr. Jerry Weir z FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA; obdoba slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) - pozn. red.) povedal:
"Žiadny konkrétny titer IgA protilátok nebol spojený so znížením výskytu chrípke podobných ochorení... Bunková imunita pravdepodobne prispieva k ochrane a môže poskytovať určitý stupeň krížovej ochrany (proti iným typom chrípky). Žiadne konkrétne meradlo bunkovej imunity nebolo spojené so znížením výskytu chrípke podobných ochorení"[19]
Takže tu máme ďalšie dôležité črty imunity, ktoré zostávajú úplne nepoznané, keď príde na očkovanie a odbornú lekársku literatúru. Je prejavom viery predpokladať, že imunitu možno spoľahlivo vytvárať samotným hrubým vyvolávaním tvorby dočasných protilátok skrz očkovanie.
Účinnosť očkovania proti chrípke u dospelých
Štúdia, ktorá dokáže, že nejaký prístup k liečbe je "účinný", znamená, že tá štúdia dala dobré výsledky v kontrolovanej skúške, častokrát za veľmi obmedzených podmienok. Preniesť účinné postupy do podmienok bežnej praxe, aby dávali účinné výsleky (tzn. že človek po styku s danou chorobou neochorie) je jednou z najväčších výziev lekárskej praxe založenej na dôkazoch.
Účinnosť očkovania sa v literatúre zvyčajne meria tvorbou protilátok na želanej úrovni. Predpoklad, že titer protilátok 1:40 je ochranný a prejaví sa tým, že človek neochorie, neznamená nič viac než len učený odhad a je to na míle vzdialené od vedecky potvrdenej pravdy. Tu je pár príkladov vyjadrení popredných výskumníkov a výrobcov vakcín o titroch protilátok proti chrípke a predpokladanej ochrane:
- "V niektorých štúdiách na ľuďoch boli titre protilátok ≥1:40 spojené s ochranou pred ochorením na chrípku u až 50% osôb."[20]
- "..., titre hemaglutinačno-inhibičných a mikroneutralizačných protilátok 1:40 a vyššie boli zaznamenané u 92% až 100% príjemcov vakcíny s adjuvantom MF59, a u 74% až 79% a 78% až 83% príjemcov vakcíny bez adjuvantov... Jednozložková vakcína proti prasacej chrípke s adjuvantom MF59 vytvára protilátkovú odpoveď, ktorá bude pravdepodobne spojená s ochranou po podaní jednej dávky vakcíny."[21]
- "Kritérium HI titrov najmenej 40 IU je založené na predpoklade korelácie so znížením výskytu chrípke podobných ochorení, keď väčšina zaočkovaného obyvateľstva má určitý stupeň predtým vzniknutej imunity voči medzi-pandemickým kmeňom."[22]
- "Titer sérových hemaglutinačno-inhibičných (HI) protilátok 1:40 je akceptovaný (ale nie dokázaný) ako úroveň sérových HI protilátok spojená s vyše 50% znížením rizika ochorenia na chrípku. Avšak treba mať na mysli, že aj iné imunitné parametre prispievajú k ochrane, takže samotný HI titer nemôže zaručiť imunitu ani predpovedať náchylnosť na ochorenie."[23]
Zatiaľčo boli zverejnené tisíce štúdií o rôznych vlastnostiach očkovania protí chrípke, výsledky sú veľmi rôzne, podobne ako návrhy týchto štúdií. Avšak drvivá väčšina z nich predpokladá, že titer 1:40 chráni. Nie je to však ani fakt, ani to nie je dokázané a ani to nie je pravda. To treba vziať do úvahy, keď vyslovujeme ďalekosiahle tvrdenia o účinnosti očkovania proti chrípke.
Skutočná účinnosť (koľko ľudí neochorie) by mala byť cieľovým bodom každej štúdie, keďže viac odráža realitu, než meranie protilátok. Hoci prehnané správy v médiách, ako aj výbory lekárov pre tvorbu očkovacej politiky, hovoria o bezpečnosti a účinnosti očkovania proti chrípke, nič také jednoducho nebolo nikdy dokázané. Štúdie, ktoré by skúmali výskyt chrípky a chorobnosť u očkovaných i neočkovaných, sú veľmi zriedkavé.
Manzoli a kol. v štúdii z roku 2009, ktorá zahŕňala 32.457 očkovaných i neočkovaných osôb, dospeli k záveru, že:
"očkovanie neznížilo významne riziko počet úmrtí ani hospitalizácií s chrípkou či zápalom pľúc."[24]
Skutočná účinnosť očkovania nebola u očkovanej skupiny zrejmá.
Mala som do činenia s prípadmi akútneho zlyhania obličiek, ku ktorému došlo v nemocnici do 24 hodín po podaní novej vakcíny "Fluzone high-dose" chorým pacientom s obličkami v čase očkovania len mierne poškodenými. V týchto prípadoch činnosť obličiek nečakane prudko upadla po očkovaní. NIET žiadnych údajov, čo by podporovali takúto očkovaciu politiku. Navyše príbalový leták vakcíny proti chrípke i dokument CDC pripúšťa:
"Údaje z klinických skúšok, porovnávajúcich Fluzone a Fluzone High-Dose u 65-ročných a starších ľudí, naznačujú silnejšiu imunitnú odpoveď (tzn. vyššiu hladinu protilátok) po očkovaní Fluzone High-Dose. Či táto vylepšená imunitná odpoveď po očkovaní vedie k lepšej ochrane pred chrípkou, nie je zatiaľ známe."
Takže skutočná účinnosť tejto konkrétnej vakcíny je úplne neznáma a údajná účinnosť je meraná hladinou protilátok. A ako vždy: nie sú žiadne údaje o neškodnosti pre obličky ani o rakovinotvornosti tejto vakcíny.
Odborná lekárska literatúra a príbalový leták vakcíny hlásajú, že tvorba protilátok býva často oslabená u vysoko rizikových skupín.[25] Takže aj keby očkovaním vyvolaná tvorba protilátok zodpovedala skutočnej účinnosti, je tu dôvod domnievať sa, že očkovanie by u chronicky chorých ľudí nevytvorilo ochranu.
Nebezpečné zložky vakcín proti chrípke a pneumokokom
Účinky rôznych jedovatých zložiek vakcín, ako napr. formaldehydu a thimerosalu vo vakcínach proti chrípke a fenolu vo vakcíne proti pneumokokom pre dospelých, boli v lekárskej literatúre študované len biedne (ak vôbec). Hladiny jedovatosti (toxicity) však sú dobre zdokumentované EPA (Environmental Protection Agency = úradom na ochranu životného prostredia v USA; obdobou slovenského Ministerstva životného prostredia - pozn. prekl.).
NIOSH (National Institute for Occupational Safety and Health = Federálny výskumný ústav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - pozn. prekl.) tvrdí, že formaldehyd je okamžite životu nebezpečný a zdraviu škodlivý pri koncentrácii 0,002%.[26] Všetky injekčné vakcíny proti chrípke majú merateľné hladiny formaldehydu. V príbalovom letáku je množstvo uvedené v "mikrogramoch na dávku". Prevodom jednotiek by sme zistili, že koncentrácia formaldehydu vo vakcíne je 0,005% až 0,02%. Zľahčovači tohto faktu by poukázali na dôkazy, že telo samo vytvára formaldehyd, ale to je nekorektné porovnanie. Injekcia formaldehydu v koncentráciách rádovo mikrogramy (μg) na mililiter nie je porovnateľná s prirodzenou a doširoka rozptýlenou výrobou nanogramových množstiev uhľovodíkov podobných formaldehydu. Ľudské telo vytvára veľmi kyslé výlučky v žalúdku, stolici a žlči. Je to prirodzený výskyt na prirodzenom mieste. Avšak vstreknutie niečoho takého do svalu nebude rovnako neškodné. Doposiaľ neboli zverejnené žiadne štúdie, ktoré by sledovali dôsledky vstrekovania formaldehydu do tela rok čo rok v koncentrácii 0,005% až 0,02%.
Je známe, že formaldehyd v malých množstvách pôsobí synergicky s inými jedovatými látkami,[27] a je tiež známym karcinogénom (rakovinotvornou látkou), jedovatým vo viacerých ohľadoch, vrátane poškodenia DNA, alergií a spontánnych potratov.[28] Medzinárodný ústav pre výskum rakoviny (International Agency for Research on Cancer = IARC) označuje formaldehyd za známy karcinogén.[29]
Niekoľko bežne používaných vakcín proti chrípke stále obsahuje ortuť vo forme thimerosalu (platí pre USA, nie pre Slovensko - pozn. prekl.). Ortuť je známy nervový a obličkový jed (neurotoxín a nefrotoxín), ktorý prispieva k vysokému tlaku, potlačeniu imunity, tubulárnej nekróze obličiek, zlyhaniu obličiek, anémii, proteinúrii a k mnohým ďalším chorobám. Viacdávkové balenie Fluzone, vakcíny proti chrípke od firmy Sanofi Pasteur, obsahuje 25 μg thimerosalu na každú dávku pre dospelého. Celkový účinok každoročného podávania vakcín s obsahom ortuti, počnúc detstvom, nemôže podporovať zdravie a jeho neurotoxicita a nefrotoxicita sú veľmi reálnymi rizikami.
EPA určila, že koncentrácia fenolu v jazerách a vodných tokoch nesmie prekročiť 0,0021%, aby sa predišlo otrave živých organizmov. Napriek tomu lekárov, zdá sa, nijak nevzrušuje, keď v príbalovom letáku vakcíny proti pneumokokom pre dospelých čítajú, že koncentrácia fenolu je 0,25%. OSHA (Occupational Safety and Health Administration = Úrad pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v USA; obdoba slovenského Národného inšpektorátu práce - pozn. prekl.) uvádza v jednom zo svojich dokumentov:
"Účinky fenolu na ľudí sú podobné účinkom fenolu na zvieratá: systémová absorpcia spôsobuje poškodenie centrálnej nervovej sústavy, pečene a obličiek."[30]
Ďalšie zložky vakcín proti chrípke by mohli prekvapiť neinformovaných: ťažko odhaliteľné vtáčie vírusy,[31] antibiotiká (aminoglykozidy), detergenty (Triton X-100 a deoxycholát sodný), hydrokortizón, glutaman sodný, polysorbát 80, sacharóza, thimerosal (ortuť) a želatína. Všetky tieto látky môžu byť nebezpečné a jedovaté – obzvlášť pri injekčnom podaní.
Bunky z opičích obličiek, umelo potratených ľudských plodov, ako aj "znesmrteľnené" (podobné ako rakovinové) bunky sú medzi bunkovými kultúrami používanými na výrobu vakcín proti vírusom. Kontaminácia každej vakcíny zvieracími bunkami alebo rekombinantnou (umelo geneticky pozmenenou) DNA je veľmi reálnou možnosťou.[32] FDA zverejnil obavy z týchto kontaminácií. Zvieracie materiály kontaminovali vakcíny už od počiatku očkovania, a deje sa tak dodnes. Vakcíny sú testované na tajomné vírusy a ak sa žiadne nenájdu, sú považované za "bez určitých patogénov". Ale vakcíny možno testovať len na známe vírusy, pre ktoré boli vyvinuté testy.
Pôvodné vakcíny proti detskej obrne boli vyrábané z nakazeného nervového tkaniva. Považovalo sa za príliš riskantné použiť také tkanivo na výrobu vakcín pre ľudí, a to kvôli možnosti vyvolania encefalitídy (zápalu mozgu) alebo vážnej anafylaktickej reakcie. Namiesto toho sa použilo tkanivo z opičích obličiek a používa sa dodnes na výrobu vakcíny proti detskej obrne a pravým kiahňam. Už v 50. rokoch 20. storočia boli vyslovené obavy o možnosti, že antigény z opičích obličiek predstavujú riziko nefritídy u detí, ktorým sú vpichnuté zvyškové množstvá buniek z opičích obličiek, prítomné vo vakcínach. Dnešné vakcíny proti detskej obrne a pravým kiahňam stále ešte obsahujú "bunky z opičích obličiek". Do dnešného dňa žiadne príslušné dlhodobé štúdie nevyvrátili tieto obavy. Ako vidno vyššie, nefritída môže nastať rádovo mesiace až roky po očkovaní. Keďže sa nefritída nevyskytuje veľmi často, bolo by treba sledovať veľkú vzorku očkovaných a neočkovaných detí počas mesiacov až rokov, aby bolo možné vylúčiť vyšší výskyt nefritídy u detí očkovaných proti detskej obrne.
Polyómové vírusy
Dnes je už akceptovaným faktom, že očkovanie poslúžilo ako spôsob prenosu polyómových vírusov (poly = viaceré; óm = nádor; o týchto vírusoch je známe, že spôsobujú viaceré nádory) zo zvierat na ľudí. Opičí vírus č. 40 (Simian Virus 40 = SV40) pochádza z opičích obličiek a je spájaný s dvomi bežnými druhmi patologických zmien na ľudských obličkách: FSGS (fokálna a segmentálna glomeruloskleróza)[33] a tubulárna nekróza.[34] Iné polyómové vírusy môžu byť reaktivované počas imunosupresívnej liečby obličiek a transplantáce, čo môže skončiť zlyhaním transplantácie a rakovinou.
SV40 dostal svoje meno podľa toho, že to bol v poradí 40. objavený opičí vírus. Odvtedy bolo objavených vyše 100 podobných vírusov. SV40 je priťahovaný ľudskými obličkami. Ťažko zistiteľné patogény, na ktoré nejestvujú testy, môžu neskôr viesť k zničujúcim problémom po poškodení imunitného systému očkovanej osoby. Popredný výskumník SV40 dokázal, že moderné spôsoby zisťovania SV40 sú nedostatočné.[35] Problém ťažko odhaliteľných vírusov nie je problémom vzdialenej minulosti, ktorý by už bol vyriešený. Vírus použitý na nakazenie bunkových kultúr pre potreby pestovania vakcinačných vírusov, bol odobratý z uchovaných kontaminovaných vakcín v 90. rokoch 20. storočia.[36] Inaktivované vakcíny proti adenovírusom a nákazlivej žltačke typu A taktiež obsahovali vírus SV40.[37]
Priznanie, že opičí vírus SV40 je rakovinotvorným znečistením vakcíny, trvalo lekárskej a farmaceutickej komunite vyše 30 rokov. Počas tohto obdobia ním boli nakazené stovky miliónov ľudí. Tento silný rakovinotvorný vírus bol popísaný jedným z popredných vedcov na poli virológie, Dr. Michele Carbone, ako "dokonalý vojenský stroj", pretože napáda 4 dôležité bunkové mechanizmy, čím buď vytvára rakovinu alebo bráni obrane pred rakovinou.[38] Nedávno boli tri nové polyómové vírusy (KIV, WUV a MCV) pridané do zoznamu vírusov, čo napádajú ľudí, avšak SV40 je jediný, ktorý dokonca má aj zbežné štúdie v spojitosti s kontamináciou vakcín. A to sa stalo jedine preto, že vedkyňa Dr. Bernice Eddy, pracujúca pre Oddelenie biológie (dnes FDA), zverejnila svoje zistenia v 50. rokoch 20. storočia navzdory sústredenému úsiliu umlčať ju. Polyómové vírusy sa teraz považujú za všadeprítomné a panuje zhoda v tom, že sa nimi človek nakazí v detstve. Otázkou je, či dochádza k nákaze bežným spôsobom, alebo pomocou vakcín, pri výrobe ktorých boli použité zvieracie bunkové tkanivá, podávaných počas detstva? To je jedna z oblastí virológie, ktoré ešte neboli vôbez preskúmané.
Polyómové vírusy, ktoré napádajú ľudí sa aktivujú počas období potlačenej imunity.[39] Ďalší typ polyómového vírusu, zvaný BK polyómový vírus, je spojený so zlyhaním transplantácie obličiek a zhubnými nádormi u pacientov s transplantovanými obličkami.[40] Reaktivácia vírusu bola dobre zdokumentovaná u pacientov, ktorí podstúpili transplantáciu orgánov.[41] Ako dosvedčí ľubovoľný transplantačný nefrológ, reaktivácia polyómového vírusu častokrát vyvrcholí odmietnutím transplantovanej obličky a pacienti s transplantovanými orgánmi majú oveľa vyšší výskyt zhubných nádorov než zvyšok obyvateľstva.
BK polyóm je tiež známou komplikáciou zlyhania obličiek u pacientov podstupujúcich imunosupresiu kvôli rakovine či transplantácii iných orgánov (nie obličiek).[42] Zatiaľčo BK polyóm sa považuje za zriedkavú komplikáciu, zlyhanie obličiek u pacientov, podstupujúcich chemoterapiu, vôbec nie je zriedkavé. Bez dôkladnejšieho výskumu v oblasti zlyhania obličiek počas chemoterapie zostane neznáme, ako často tieto problémy nastávajú. Väčšina prípadov zlyhania obličiek počas chemoterapie sa jednoducho nazve tubulárnou nekrózou a viac sa už neskúma.
Mnohí pacienti s chorými obličkami dostávajú imunosupresíva na liečbu ich vrodenej glomerulárnej choroby obličiek (rôznych foriem zápalu obličiek), ktoré rozhodne môžu reaktivovať latentné (neaktívne, ale predsa prítomné) polyómové vírusy. Málo známym faktom je, že ako BK polyóm, tak aj SV40 sú schopné spôsobiť tubulárnu nekrózu obličiek.[43] To je ďalšia príčina zlyhania obličiek, ktorej pôvodnú príčinu lekári častokrát nikdy neodhalia.
Fokálna a segmentálna glomeruloskleróza (FSGS) je ďalším vážnym ochorením obličiek, ktoré je ťažke zvrátiť. Nefrologická literatúra hovorí, že polyómový vírus SV40 bol odhalený vo FSGS léziách pri biopsii obličiek.[44] Bežná liečba zahŕňa vysoké dávky kortikosteroidov a imunosupresív počas niekoľkých mesiacov až rokov. Dôsledkom možnej aktivácie latentného vírusu môže byť ďalšie poškodenie obličiek alebo podnecovanie k rakovine počas imunosupresívnej liečby pacientov s FSGS. Vieme, že imunosupresívna liečba môže spôsobiť rakovinu, ale zatiaľ nebol vykonaný seriózny výskum latentných rakovinotvorných vírusov, prispievajúcich k zvýšenému výskytu rakoviny u osôb podstupujúcich imunosupresívnu liečbu. Pokým tieto obavy nebudú zažehnané, nemôžeme jednoducho povedať, že výhody očkovania prevažujú nad rizikami.
Keď sa pacient nezotaví ani po liečbe glomerulonefritídy, zvyčajne sa predpokladá, že liečba jednoducho nezabrala. Je však tiež možné, že obličky zlyhali kvôli reaktivácii latentného vírusu? Potrebujeme oveľa viac výskumov, aby sme porozumeli možným dopadom nákaz polyómovými vírusmi u pacientov, liečených z autoimúnnych ochorení steroidmi a cytotoxickými látkami, cielene zameranými na oslabenie imunitných buniek v danom tele.
Možný problém s ťažko zistiteľnými vírusmi tu bude, pokým sa budú používať zvieracie bunkové tkanivá na pestovanie vakcinačných vírusov. Väčšina vakcín obsahuje viac než jednu zložky zvieracieho pôvodu. V roku 2009 bol objavený prasací vírus v oboch značkách vakcín proti rotavírusom, vyrábaných z vírusov z opičích čriev. PCV-2 (prasací cirko-vírus 2) pochádzal z bežne používanej prasacej proteázy (enzýmu na štiepenie bielkovín - pozn. prekl.), zvanej trypsín.[45] O tomto víruse je známe, že spôsobuje zhubnú chorobu chorobu a oslabenie imunity u prasiat.
FDA vydal prehlásenie, ktorým schválil ďalšie používanie oboch vakcín proti rotavírusom (Rotarix i Rotateq - pozn. prekl.) u dojčiat, ospravedlňujúc to neškodnou povahou tohto vírusu u ľudí. Toto prehlásenie učinil bez akéhokoľvek výskumu účinku, ktorý tento prasací vírus môže mať na dojčatá teraz či v budúcnosti. Akákoľvek spojitosť medzi znečisteniami vakcín a rakovinou či zhubnou chorobou, obzvlášť u ľudí s oslabenou imunitou, zostáva neznámou a nie je predmetom výskumu.
Imunita voči zodpovednosti
V roku 1986 bol v USA schválený zákon, ktorý vyňal výrobcov vakcín a lekárov spod akejkoľvek právnej zodpovednosti za nežiaduce účinky očkovania:
"Žiadny výrobca vakcín nebude v rámci občianskeho súdneho sporu zodpovedný za očkovaním spôsobené poškodenie zdravia alebo úmrtie."
(Public Law (verejný zákon) č. 99-660)
Vtedy bol založený fond na odškodnenie najvážnejších nežiaducich účinkov očkovania, do ktorého prichádzajú peniaze od daňových poplatníkov. Pacienti, ktorých chronické zápalové ochorenia sú zhoršené očkovaním, nemajú nárok na odškodnenie.
V roku 2010 Najvyšší súd USA ustanovil v prípade Bruesewitz a kol. versus Wyeth LLC (obdoba s.r.o. - pozn. prekl.) nový precedens, ktorý ešte viac zbavuje zodpovednosti výrobcov vakcín. V rozhodnutí súdu sa píše, že očkovacie látky sú "nevyhnutne nebezpečné."
Zhrnutie
Všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, čo sa starajú o pacientov s chorými obličkami, by mali zhodnotiť skutočné riziko očkovania oproti prínosu pre celkové zdravie. Pritom treba zvážiť široké spektrum dostupných informácií. Tí, čo tak urobia, budú nepochybne prekvapení tým, čo zistia, keď sa na vec poriadne pozrú s otvorenou mysľou. Zistia, že niet žiadneho iného lieku či úkonu, ktorý by rutinne každoročne podávali všetkým svojim pacientom, počnúc vekom 6 mesiacov.
Mnoho pacientov sa bojí reakcie zdravotníkov na odmietnutie očkovania. Zdravotníci by mali byť opatrovateľmi a informovanými konzultantmi, nie diktátormi. Pacienti si zaslúžia, aby ich dlhodobé zdravie bolo starostlivo zvážené pomocou informácií zahŕňajúcich viac než len "protokoly" a smernice CDC, ktoré nemôžu zvážiť individuálne zdravie a potreby každého jednotlivca. Zdravotníci nie sú oprávnení tlačiť na očkovanie a snáď sú viazaní prísahou "v prvom rade neškodiť."
Dnes sa zdravotníci nanešťastie stali oslavovanými otrokmi techniky namiesto slobodne mysliacich intelektuálnych zástancov zdravia. Ako tu môžeme vidieť, prinajmenšom u pacientov s chorými obličkami, očkovacie odporúčania a predpoklady idú mimo rámec vedeckých základov. Leží preto na pleciach zdravotníkov, ktorí by radi poskytli tú najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť, aby individualizovali liečbu u tých pacientov pre ktorých údaje chýbajú, nie sú úplné, alebo sú otázne. Lekári majú slobodu prispôsobiť zdravotnú starostlivosť, a to sa týka aj očkovania, ale na to by museli najprv nezávisle preskúmať až priveľmi skutočné riziká očkovania "na bežiacom páse".
[1] Ratner H.,1988, “An Untold Vaccine Story”, Child and Family, č. 20:50-59, https://uscl.info/edoc/doc.php?doc_id=93&action=inline
Dr. Herbert Ratner bol hlasom zdravého rozumu počas nebezpečnej Salkovej očkovacej kampane proti detskej obrne počínajúcej v roku 1954, ktorá spôsobila epidémie detskej obrny, z ktorých najznámejšou bol tzv. “Cutter Incident.”
[2] Roman Bystrianyk, https://healthsentinel.com/joomla/index.php?option=com_content&view=article&id=2654:united-states-disease-death-rates&catid=55:united-states-deaths-from-diseases&Itemid=55#comments
Viď obr. 1.
[3] Korzeniowska-Kowal A. a kol., 2001, “Molecular mimicry of bacterial polysaccharides and their role in etiology of infectious and autoimmune diseases” Postepy Hig Med Dosw, 55(2):211-232, PMID 11468971
Orbach H. a kol., 2010, “Vaccines and autoimmune disorders”, Discov Med, Feb;9(45)90-97, PMID 20193633
[4] Agmon-Levin N. a kol., 2009, “Influenza vaccine and autoimmunity”, Isr Med Assoc J, Mar;11(3):183-185, PMID 19544711
[5] Liuba P. a kol., 2007, “Residual adverse changes in arterial endothelial function and LDL oxidation after a mild systemic inflammation induced by influenza vaccination”, Ann Med, 39(5):392-399, PMID 17701480
Tsai M.Y. a kol., 2005, “Effect of influenza vaccine on markers of inflammation and lipid profile”, J Lab Clin Med, June;145(6):323-327, PMID 15976761
Posthouwer D. a kol., 2004, “Influenza and Pneumococcal Vaccination as a model to assess C-reactive protein response to mild systemic inflammation”, Vaccine, Dec 2;23(3);362-365, PMID 15530681
[6] Tishler M., Shoenfeld Y., 2004, “Vaccination may be associated with Autoimmune Diseases”, Isr Med Assoc J, Jul;6(7):430-432, PMID 15274537
[7] Agmon-Levin N. a kol., 2009, “Vaccines and autoimmunity”, Nat Rev Rheumatol, Nov;5(11):648-652, PMID 19865091
[8] Bijol V. a kol., 2006, “Granulomatous Interstitial Nephritis: A Clinicopathologic Study of 46 cases from a single institution”, Int J Surg Pathol, 14(1):57-63, PMID 16501836
[9] Vaideeswar P., Mittal B.V., 2001, “Idiopathic necrotising granulomatous interstitial nephritis”, J Postgrad Med, April-Jun;47(2):111-112, PMID 11832601
[10] Pasquet F. a kol., 2010, “Granulomatous interstitial nephritis: A retrospective study of 44 cases”, Rev Med Interne, Oct;31(10):670-676, PMID 20605281
Joss N. a kol., 2007, “Granulomatous interstitial nephritis”, Clin J Am Soc Nephrol, Mar;2(2):222-230, PMID 17699417
[11] Bordet A.L., 2001, “Post-vaccination granuloma due to aluminum hydroxide”, Ann Pathol, Apr;21(2):149-152, PMID 11373585
[12] "Seasonal Influenza Vaccine Safety: A Summary for Clinicians", https://www.cdc.gov/flu/professionals/vaccination/vaccine_safety.htm
[13] Yanai-Berar N. a kol., 2002, “Influenza vaccination induced leukocytoclastic vasculitis and pauci-immune crescentic glomerulonephritis”, Clinical Nephrology, Sep;58(3):220-223, PMID 12356192
Damjanov I., Amato J.A., 1979, “Progression of Renal Disease in Henoch-Schonlein Purpura After Influenza Vaccination”, JAMA, Dec 7;242(23):2555-2556, PMID 490872
Ulm S. a kol., 2006, “Leukocytoclastic vasculitis and acute renal failure after influenza vaccination in an elderly patient with myelodysplastic syndrome”, Onkologie, Oct;29(10):470-472, PMID 17028456
Tavadia S., 2003, “Leucocytoclastic vasculitis and influenza vaccination”, Clin Exp Dermatol., Mar;28(2):154-156, PMID 12653702
Kielstein J.T., 2000, “Minimal change nephrotic syndrome in a 65-year-old patient following influenza vaccination”, Clin Nephrol, Sep;54(3):246-248, PMID 11020024
Narendran A., 1993, “Systemic Vasculitis following influenza vaccination — report of 3 cases and literature review”, J Rheumatol, Aug;20(8):1429-1431, PMID 8230034
Kelsall J., 1997, “Microscopic Polyangiitis After Influenza Vaccination”, J Rheumatol, Jun;24(6):1198-1202, PMID 9195534
[14] Clajus C. a kol., 2009, “Minimal change nephrotic syndrome in an 82 year old patient following a tetanus-diphteria-poliomyelitis-vaccination”, BMC Nephrology, Aug 5;10:21, PMID 19656382
[15] Morbidity and Mortality Weekly Report (MMWR) je týždenným epidemiologickým zhrnutím pre USA, ktoré vydáva CDC
[16] Vogtlander N.P. a kol., 2004, “Impaired response rates, but satisfying protection rates to influenza vaccination in dialysis patients”, Vaccine, Jun 2;22(17-18):2199-2201, PMID 15149777
[17] MMWR, November 12, 2009 / 58(Dispatch);1-4, https://www.cdc.gov/mmwr/preview/mmwrhtml/mm58d1112a1.htm
[18] Harnden A. a kol., 2006, “Whooping cough in school age children”, BMJ, Jul 22;333(7560):174-177, PMID 16829538
[19] Weir J.P., “Use of Surrogate Markers of Efficacy”, prezentácia pre FDA, https://www.fda.gov/downloads/BiologicsBloodVaccines/…/ucm090498.pdf
Weir je riaditeľom oddelenia vírusových výrobkov CBER/FDA
[20] Príbalový leták vakcíny FluLaval
[21] Clark T. a kol., 2009, “Trial of 2009 Influenza A Monovalent MF59-Adjuvanted Vaccine”, NEJM, 361:2424-2435, PMID 19745215
[22] Weir J.P., “Use of Surrogate Markers of Efficacy”, prezentácia pre FDA, https://www.fda.gov/downloads/BiologicsBloodVaccines/…/ucm090498.pdf
Weir je riaditeľom oddelenia vírusových výrobkov CBER/FDA
[23] zápis zo stretnutia, 2008, “FDA/NIH/WHO public workshop on immune correlates of protection against influenza A viruses in support of pandemic vaccine development, Bethesda, Maryland, US, December 10–11, 2007”, Vaccine, Aug 12;26(34):4299-4303, PMID 18582523
[24] Manzoli L. a kol., 2009, “Influenza vaccine effectiveness for the elderly: a cohort study involving general practitioners in Abruzzo, Italy”, J Prev Med Hyg, Jun;50(2)109-112, PMID 20099441
[25] Brydak L.B., Machala M., 2000, “Humoral immune response to influenza vaccination in patients from high risk groups”, Drugs, Jul:60(1):35-53, PMID 10929929
Stiver H.G. a kol., 1977, “Impaired Serum Antibody Response to Inactivated Influenza A and B Vaccine in Renal Transplant Recipients”, Infection and immunity, June;16(3)738-741, PMID 330394
Cappel R. a kol., 1983, “Impaired Humoral and Cell-Mediated Immune Response in Dialyzed Patients after Influenza Vaccination”, Nephron 33(1):21-25, PMID 6188069
[26] Canadian Centre for Occupational Health And Safety, https://www.ccohs.ca/oshanswers/chemicals/chem_profiles/formaldehyde/health_for.html
[27] Zeliger H.I., 2008, “Human toxicology of chemical mixtures”, William Andrew Press, ISBN: 1437734634
Toxicological Review of Formaldehyde Inhalation-Assessment, 2010, “Quantitative Assessment, Major Conclusions in the Characterization of Hazard and Dose Response, and References”, https://www.epa.gov/iris, https://cfpub.epa.gov/ncea/iris_drafts/recordisplay.cfm?deid=223614
[28] National Cancer Institute, “Formaldehyde and Cancer Risk”, https://www.cancer.gov/cancertopics/factsheet/Risk/formaldehyde
[29] International Agency for Research on Cancer (June 2004), IARC Monographs on the Evaluation of Carcinogenic Risks to Humans. Volume 88 (2006): “Formaldehyde, 2-Butoxyethanol and 1-tert-Butoxypropan-2-ol”, https://monographs.iarc.fr/ENG/Monographs/vol88/index.php
[30] OSHA, “Occupational Safety and Health Guideline for Phenol”, https://www.osha.gov/SLTC/healthguidelines/phenol/recognition.html
Breast Cancer & the Environment Research Centers, “Early Life Exposure to Phenols and Breast Cancer Risk in Later Years - Fact sheet on phenols”, https://www.zerobreastcancer.org/research/bcerc_factsheets_phenols.pdf
[31] Harris R. a kol., 1966, “Contaminant viruses in two live virus vaccines produced in chick cells”, Journal of Hygiene, Mar;64:1-7, PMID 4286627
Starke G. a kol.,1968, “On the problem of foreign viruses in viral vaccines produced on the chick embryo base”, Pharmazie, Dec;23(12):669-678. PMID 4304716
[32] McRearden B., “What’s coming through that needle? The problem of pathogenic vaccine contamination”, https://www.vaclib.org/sites/vac_coming_thru.html
[33] Li R.M. a kol., 2002, “Molecular identification of SV40 infection in human subjects and possible association with kidney disease”, J Am Soc Nephrol, Sep;13(9):2320-2330, PMID 12191976
[34] Dr. Keerti Shah, ostrieľaný vedec ohľadne SV40, to povedal 27.I.1997 na pracovnom stretnutí “Simian Virus 40 (SV40): A possible human polyomavirus workshop”, str. 30 textového prepisu
[35] Rizzo P., 1999, “Unique Strains of SV40 in Commercial Poliovaccines from 1955 Not Readily Identifiable with Current Testing for SV40 Infection”, Cancer Res Dec 15(24):6103-6108, PMID 10626798
[36] Bookchin D., Schumacher J., “The Virus and The Vaccine”, St. Martin’s Press, New York (Apríl 2004), ISBN 0-312-27872-1
[37] Rollison D.E. a kol., 2004, “Case-control study of cancer among US Army veterans exposed to simian virus 40-contaminated adenovirus vaccine”, Am J Epidemiol, Aug 15;160(4):317-324, PMID 15286016
Richmond J.E. a kol.,1984, “Characterisation of a polyomavirus in two foetal rhesus monkey kidney cell lines used for the growth of hepatitis A virus”, Arch Virol, 80(2-3):131-146, PMID 6326710
[38] Bookchin D., Schumacher J., “The Virus and The Vaccine”, St. Martin’s Press, New York (Apríl 2004), ISBN 0-312-27872-1
[39] Li R.M. a kol., 2002, “BK Virus and SV40 Co-Infection in Polyomavirus Nephropathy”, Transplantation, Dec 15;74(11):1497-1504, PMID 12490781
[40] Chen C.H. a kol., 2010, “High Incidence of Malignancy in Polyomavirus-Associated Nephropathy in Renal Transplant Recipients”, Transplantation Proceedings, Apr;42(3):817-818, PMID 20430180
[41] Chen C.H. a kol., 2010, “High Incidence of Malignancy in Polyomavirus-Associated Nephropathy in Renal Transplant Recipients”, Transplantation Proceedings, Apr;42(3):817-818, PMID 20430180
[42] Aoki K. a kol., 2010, “Acute renal failure associated with systemic polyoma BK virus activation in a patient with peripheral T cell lymphoma”, Int J Hematol, Nov;92(4):638-641, PMID 20924732
[43] Dr. Keerti Shah, ostrieľaný vedec ohľadne SV40, to povedal 27.I.1997 na pracovnom stretnutí “Simian Virus 40 (SV40): A possible human polyomavirus workshop”, str. 30 textového prepisu
[44] Li R.M. a kol., 2002, “BK Virus and SV40 Co-Infection in Polyomavirus Nephropathy”, Transplantation, Dec 15;74(11):1497-1504, PMID 12490781
[45] Ma H. a kol., 2011, “Investigations of porcine circovirus type 1 (PCV1) in vaccine-related and other cell lines”, Vaccine, Oct 26;29(46):8429-8437, PMID 21835219
Preklad a grafická úprava tohto článku zabrali prekladateľovi približne 8 hodín čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
