Osýpky: neúčinnosť a nežiaduce účinky očkovania, výhody prirodzeného prekonania choroby
International Medical Council on Vaccination — 18.I.2013 — Dr. Viera Scheibner
Pôvodné články „Measles Vaccines, Part I: Ineffectiveness of Vaccination and Unintended Consequences“ a „Measles Vaccines, Part II: Benefits of Contracting Measles“
z angličtiny preložila Mgr. Anna Bilčíková a preklad upravil Ing. Marián Fillo.
Úvod do očkovania proti osýpkam
Očkovanie proti osýpkam (cz: spalničkám) v USA i v mnohých iných krajinách sa začalo začiatkom 60. rokov 20. storočia (v Česku a na Slovensku to bolo koncom 60. rokov 20. storočia — pozn. red.), v čase keď sa výskyt osýpok prirodzene znižoval a dosahoval 18-ročné minimum. Preto očkovanie zdanlivo znižovalo ich výskyt, avšak bola to len náhodná zhoda s prirodzeným vývojom osýpok.
Podobne ako u ďalších detských prenosných chorôb, proti ktorým boli vyvinuté vakcíny, odkedy boli vynájdené a hromadne nasadené vakcíny proti osýpkam, správy o epidémiách osýpok dokonca aj v 100%-ne zaočkovaných populáciách začali plniť stránky lekárskych časopisov. Taktiež sa čoraz častejšie objavovali správy o závažných alergických reakciách, vrátene úmrtí. Tie sú však predmetom samostatného článku.
Atypické osýpky — nový jav iba u očkovaných
Širokej verejnosti nie je veľmi známe, že v dôsledku zmenenej imunitnej odpovede, spôsobenej škodlivým účinkom očkovania proti osýpkam, sa u očkovaných detí začala vyvíjať obzvlášť zákerná podoba osýpok. Odolávala každej konvenčnej liečbe a mala vysokú mieru úmrtnosti. Bola nazvaná „atypický osýpkový syndróm“ (angl. Atypical Measles Syndrome = AMS).
Rauh a Schmidt v roku 1965[1] opísali deväť prípadov AMS, ku ktorým došlo v roku 1963 počas epidémie osýpok v Cincinnati. Autori sledovali 386 detí, ktoré dostali tri dávky vakcíny s inaktivovaným vírusom osýpok v roku 1961. Z týchto 386 detí bolo 125 vystavených nákaze osýpkami a 54 ochorelo na osýpky. Nové — atypické — osýpky, vyskytujúce sa u očkovaných, boli charakterizované vysokou horúčkou, nezvyčajnými vyrážkami a zápalom pľúc, často po očkovaní inaktivovanou vakcínou proti osýpkam. Rauh a Schmidt dospeli k záveru, že:
„Je zrejmé, že tri injekcie mŕtvej (inaktivovanej) vakcíny neochránili veľké percento detí proti osýpkam, ak sú vystavené nákaze osýpkami dva a pol roka po očkovaní.“
Fulginiti a kol. v roku 1967[2] tiež opísali výskyt atypických osýpok u desiatich detí, ktoré dostali vakcínu s inaktivovaným (usmrteným) vírusom osýpok pred 5–6 rokmi.
Nichols v roku 1979[3] napísal, že atypické osýpky sú všeobecne považované ako precitlivená reakcia na prirodzenú nákazu osýpkami u jednotlivcov, ktorí predtým dostali inaktivovanú vakcínu proti osýpkam. Napísal, že počas epidémie osýpok v rokoch 1974–1975 v severnej Kalifornii, skupina lekárov nahlásila laboratórne potvrdené osýpky u pacientov, ktorí mali známky a príznaky, ktoré sú v súlade s diagnózou AMS:
„Na základe sérologického vyšetrenia, rozmiestnenia vyrážok a ich tvaru sme vytvorili rozlišovacie kritériá. V prípade typických osýpok sa makulopapulózne vyrážky najskôr vyskytnú na hranici vlasov, postupujú dozadu, sústredia sa na tvári a trupe a sú často sprevádzané Koplikovými škvrnami. Pri AMS je vyrážka morfologicky zmesou makulopapulóznych, petechických, pľuzgierových a urtikáriálnych zložiek. Obvykle začína a sústreďuje sa predovšetkým na končatinách, postupuje smerom ku hlave a nie je sprevádzaná Koplikovými škvrnami. Prípady boli označené za AMS, ak pacienti mali:
1. rozloženie a tvar vyrážok charakteristické pre AMS,
2. štvor- alebo viac-násobný vzostup titra komplement-viažucich protilátok proti osýpkam alebo titer 256 pri zotavovaní sa z choroby.“
Pokračujúce epidémie osýpok sú známkou narastajúceho výskytu, porovnateľného s obdobím pred zavedením očkovania
Medzitým výskyt osýpok u očkovaných detí pokračuje a dodnes sa zvyšuje. Súčasné pozorovania neúčinnosti očkovania si vysvetľujem tak, že výskyt osýpok narastá, a teda neznižuje sa, ako sa dialo zhruba sto rokov pred zavedením očkovania proti osýpkam. Conrad a kol. v roku 1971[4] napísali o vývoji výskytu osýpok v USA v ostatných štyroch rokoch. Priznali, že osýpky sú na vzostupe, a že:
„Vyhubenie osýpok, ak je vôbec možné, sa javí byť ešte veľmi vzdialené."
Baratta a kol. v roku 1970[5] preskúmali epidémiu osýpok na Floride od decembra 1968 do februára 1969 a našli len malý rozdiel vo výskyte osýpok medzi očkovanými a neočkovanými deťmi.
Počas 80. rokov 20. storočia pokračovali epidémie osýpok u plne zaočkovaných detí po celých USA i vo všetkých ostatných krajinách sveta s vysokou zaočkovanosťou.
Robertson a kol. v roku 1992[6] napísali o epidémiách osýpok v rokoch 1985 a 1986. 152 epidémií osýpok u školákov v USA nastalo medzi ľuďmi, čo boli predtým proti osýpkam zaočkovaní:
„Každé 2–3 roky sú osýpky na vzostupe bez ohľadu na výšku zaočkovanosti.“
A aby to nebolo málo, u takmer vôbec neočkovaných Amišov (uplatňujú si náboženskú výnimku) nebol medzi rokom 1970 a decembrom 1987 (18 rokov) hlásený jediný prípad osýpok.[7] Je celkom pravdepodobné, že podobný stav by mohol nastať u oddelených spoločenstiev bez akéhokoľvek očkovania a že očkovanie proti osýpkam v skutočnosti udržiavalo osýpky pri živote. Podľa Hedricha[8] sú intervaly medzi návratmi osýpok rôzne dlhé, od 2–3 rokov až po 18 rokov, ako sme boli neskôr svedkami u neočkovaných Amishov.
Týždenný spravodaj o chorobnosti a úmrtnosti v USA (angl. Morbidity and Mortality Weekly Report = MMWR)[9] uviedol v roku 2009, že americké Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám (angl. Centers for Disease Control and prevention = CDC) pripomenulo lekárom dôležitosť očkovania proti osýpkam v súvislosti s epidémiami osýpok v USA. V období od 1.I. do 15.IV.2008 bolo v USA zaznamenaných 64 prípadov osýpok.
Hlas Ameriky oznámil 9.VII.2010:[10]
„Epidémia osýpok v Afrike ohrozuje zisky
... od júna 2009 sa v subsaharskej Afrike vyskytlo takmer 90.000 prípadov osýpok, vrátane asi 1.400 úmrtí.“
Shi a kol. v roku 2011[11] podali správu o výskyte osýpok a fylogenetickú štúdiu súčasných genotypov osýpkových kmeňov H1 v Číne. Volali po novej vakcíne, keďže za ostatných 10 rokov výskyt osýpok v Číne vzrástol.
Počas Európskeho imunizačného týždňa bola 25.IV.2011 hlásená rozsiahla epidémia osýpok naprieč celou Európou. Podľa tlačovej správy Svetovej zdravotníckej organizácie (angl. World Health Organization = WHO) bolo v 30 krajinách hlásených zhruba 6.500 prípadov osýpok.
MMWR 20.IV.2012 oznámil štvornásobný nárast výskytu osýpok v roku 2011.[12] Hoci sa absolútne čísla zdajú byť nízke, skutočné počty boli podľa mňa nepochybne vyššie. Zo spôsobenia epidémie osýpok obvinili zo zahraničia zavlečené prípady osýpok. Nemala by vakcína chrániť očkovaných, keď prídu do styku s niekým nakazeným osýpkami?
Namiesto ukončenia očkovania zjavne neúčinnými a nebezpečnými vakcínami sa odporúča preočkovanie, čiže ďalšie dávky neúčinných vakcín proti osýpkam, a vývoj nových vakcín.
Linnemann a kol. prišli v roku 1973 k záveru,[13] že vakcíny proti osýpkam nevyvolávajú správnu imunitnú odpoveď u očkovaných detí.
Black a kol. v roku 1984 zhrnuli údaje o neúčinnosti preočkovania,[14] zverejnené viacerými autormi, ktorí preukázali, že:
„Titer protilátok u preočkovaných detí môže po niekoľkých mesiacoch klesnúť na veľmi nízku úroveň, a u dvakrát očkovaných deti stále môže dochádzať ku klinicky rozpoznateľným osýpkam, aj keď miernejšej podobe.“
Došli k záveru, že:
„Tento stav, v ktorom je dieťa imunologicky citlivé, ale nie imúnne voči chorobe, by sme mali nazývať nedostatočnou imunitou.“
Bezdôvodný optimizmus ohľadne vyhubenia osýpok v USA do 1.X.1982
Aj napriek zjavnému neúspechu očkovania proti osýpkam minister zdravotníctva USA Joseph Califano Jr. v októbri 1978 oznámil, že:
„Spúšťame úsilie o oslobodenie USA od osýpok do 1.X.1982.“
Ako sa dalo očakávať, tento nereálny plán zlyhal: po roku 1982 boli USA opakovane zasiahnuté závažnejšou a ešte trvalejšou osýpkovou epidémiou, najčastejšie u úplne zaočkovaného obyvateľstva. Vinu najprv zvalili na:
„neúčinnú, formaldehydom inaktivovanú („mŕtvu“) vakcínu proti osýpkam, podávanú stovkám tisíciek detí od roku 1963 do roku 1967.“
Avšak menšie či väčšie epidémie osýpok sa naďalej objavovali aj napriek tomu, že táto pôvodná vakcína bola nahradená dvomi dávkami vakcíny proti osýpkam so „živým“ vírusom a vek, v ktorom sa očkovalo, sa zmenil.
Tieto varovania neboli vypočuté. Ako napísali švajčiarski lekári Albonico a kol. v roku 1990:[15]
„Stratili sme zdravý rozum a rozvážnosť, ktoré zvyčajne prevládali v prístupe k detským chorobám. Príliš často sa namiesto posilňovania obranyschopnosti organizmu neúnavne potláčajú horúčky a ďalšie príznaky. Nie vždy bez následkov.“
Očkovaním spôsobené zničenie imunity, prenosnej skrz placentu
Mnohí vedci hneď po zavedení očkovania proti osýpkam v USA varovali, že pokolenia detí, narodených matkám, ktoré boli v detstve očkované, sa narodia so slabou alebo žiadnou imunitou, prenesenou skrz placentu, a privodia si osýpky a iné choroby príliš skoro.
Lennon a Black v roku 1986[16] dokázali, že:
„Titre hemaglutinín potláčajúcich a neutralizačných protilátok sú nižšie u žien dostatočne mladých na to, aby boli očkované, než u starších žien.“
To isté platí pre čierny kašeľ. Vysvetľuje to, prečo sa toľké deti dostanú tieto choroby ešte predtým, než by vôbec mohli byť očkované, a to obzvlášť v oznamovacích prostriedkoch najviac prepieraný čierny kašeľ.
Narušený cholesterol kvôli očkovaniu proti osýpkam
Čoskoro po tom, čo sa začalo plošné očkovanie proti osýpkam, začali plniť stránky odbornej tlače obavy zo zvyšovania hladiny cholesterolu a nezdravého pomeru medzi lipoproteínmi s vysokou a nízkou hustotou (angl. High Density Lipoproteins = HDL a Low Density Lipoproteins = LDL) u malých detí.
Vikari a kol. v roku 1979[17] citovali výskum Matthewsa a Feeryho z roku 1978,[18] ktorí:
„… oznámili, že očkovanie chrípkovou vakcínou sa javilo byť sprevádzané zvýšením celkového cholesterolu v krvi a znížením HDL cholesterolu. Naznačili, že očkovanie s vírusovými antigénmi alebo prirodzené vírusové ochorenia môžu prispieť k výkyvom hladiny lipidov.“
Vikari a kol. pokračovali:
„Zmerali sme celkový obsah cholesterolu u 97 detí (priemerný vek 2 roky) pred očkovaním a 6 týždňov po očkovaní proti osýpkam (vakcínou Rimevax, R.I.T., Belgicko) a vo vzorkách séra 27 pacientov s osýpkami (priemerný vek 4 roky). Deti jedli podľa chuti. Titre protilátok boli zisťované inhibíciou hemaglutinácie a cholesterol v sére bol meraný Leppänenovou metódou. Vzorky toho istého dieťaťa boli merané v tej istej sérii. …
U piatich detí sa preukázal výnimočne vysoký relatívny nárast (≧40%) cholesterolu v sére po očkovaní, aj keď absolútne hodnoty zostali v normálnom rozmedzí. Neboli pozorované žiadne korelácie medzi pôvodnými hodnotami cholesterolu alebo zmenami v hodnotách cholesterolu a nárastom protilátok proti osýpkam. Po 8 až 10 mesiacoch bol stále zaznamenávaný pomerný nárast cholesterolu v sére u dvoch detí. Po prirodzenej nákaze osýpkami, 1 až 7 dní po nástupe príznakov, bola v odobratých vzorkách stredná hodnota cholesterolu v sére nízka…“
Vikari a kol. potom dospeli k záveru, že:
„Naše údaje poukazujú na to, že prirodzené osýpky znižujú hodnoty cholesterolu v sére v akútnej fáze ochorenia. Je to v súlade s pozorovaniami Leesa a kol. ktorí ukázali, že experimentálna infekcia flebotómovou horúčkou znížila hladinu cholesterolu v sére po dobu najmenej 10 dní. Je potrebné objasniť, či tým istým spôsobom dochádza k zníženiu hladiny cholesterolu po očkovaní proti osýpkam alebo prípadne proti inému vírusu. Naše pozorovania podporujú názor Matthewsa a Feeryho, že prirodzené vírusové nákazy alebo očkovanie vírusovým antigénom vyvolávajú zmeny v hladinách lipidov v sére človeka.“
Bell a kol. v roku 2012 napísali:[19]
„Na veľkej vzorke populácie austrálskych školákov sme zistili vyšší výskyt abnormálnych profilov lipidov v porovnaní s americkými údajmi. Okrem toho mnoho detí má hodnoty mimo zdravých noriem pre austrálske deti. Výskum sledujúci lipidové profily austrálskych detí až do dospelosti je potrebný na pochopenie vzťahu týchto hodnôt s budúcimi kardiovaskulárnymi problémami.“
Vo svojej 72-stranovej dizertačnej práci sa Louise Strandberg v roku 2009[20] podrobne a vyčerpávajúco pozrela na vzťah medzi výživou, obezitou a imunitným systémom. Píše, že:
„V roku 1950 bolo prvýkrát uznané, že tuk v strave môže prispievať k srdcovo-cievnym chorobám v západnom svete. Napriek tomu, že boli grónski Eskimáci známi jedením veľkého množstva tuku, stále mali nízky výskyt srdcovo-cievnych chorôb. V 70. rokoch 20. storočia Bang a Dyerberg zistili, že Eskimáci mali nízku hladinu cholesterolu a lipoproteínov, okrem lipoproteínov s vysokou hustotou (HDL), ktoré sú teraz známe ako „dobrý cholesterol“… pre vývoj kardiovaskulárnych ochorení je dôležitejšia kvalita tukov prijímaných v potrave než ich kvantita.“
Toto sa týka pokolenia neočkovaných Eskimákov.
Na základe lekárskeho výskumu je logickým záverom, že dôležitou prvotnou príčinou pozorovaných abnormálnych hodnôt cholesterolu a triacylglycerolov u detí môže byť invazívny lekársky zásah v podobe očkovania.
Kontrolované prirodzené infekčné choroby sú pre deti prospešné
Ak v detstve nie sú prenosné choroby nevhodne potláčané podávaním antibiotík alebo znižovaním horúčky, choroby podnecujú a rozvíjajú imunitný systém a tiež predstavujú vývinové míľniky. Prekonanie osýpok zabezpečí nielen celoživotnú špecifickú imunitu proti osýpkam, ale aj nešpecifickú imunitu proti degeneratívnym ochoreniam kostí a chrupaviek, mazovým ochoreniam kože, imunoreaktívnym ochoreniam a určitým nádorom, ako preukázal Rønne v roku 1985.[21]
Prekonanie príušníc (mumpsu) chráni dievčatá pred rakovinou vaječníkov.[22]
Toto je oblasť, ktorú by sme mali preskúmať a brať ohľad na výsledky výskumu, a nie pokúšať sa o nemožné — o vyhubenie prenosných chorôb.
Nazerať na detské choroby so zdravým rozumom a rozvážnosťou
Vyššie citovaná skupina švajčiarskych lekárov, ktorí vytvorili pracovnú skupinu, spochybňujúcu politiku plošného očkovania MMR vakcínou z dielne Ministerstva zdravotníctva Švajčiarska, napísala, že do roku 1969 sa na Pediatrickej klinike Bazilejskej univerzity úspešne používala umelá nákaza osýpkami na liečbu nefrotického syndrómu.[15]
Prechádzanie astme a alergiám prirodzeným prekonaním osýpok
Ako ukázali Shaheen a kol. v roku 1996,[23] dokonca aj v rozvojových krajinách je prekonanie osýpok prospešné: predchádza atopii:
„Po odhliadnutí od vplyvu dojčenia a ďalších premenných, osýpky boli spojené so značným znížením rizika pozitívnych kožných testov na roztoče v domácnosti… Atopických bolo 17 (12,8%) z 133 účastníkov, ktorí prekonali osýpky, v porovnaní s 33 (25,6%) zo 129 účastníkov, ktorí boli zaočkovaní a osýpky neprekonali.“
Alm a kol. v roku 1999 napísali,[24] že zvýšený výskyt atopických ochorení u detí môže byť spojený so zmenami v druhoch detských chorôb, očkovacích programoch a črevnej mikroflóre. Zistili, že v Steinerových (waldorfských) školách vo Švédsku:
„Antibiotiká boli v minulosti podané 52% detí zo Steinerových škôl v porovnaní s 90% detí na bežných školách z kontrolnej skupiny. Kombinovanou vakcínou proti osýpkam, príušniciam a ružienke bolo na Steinerových školách očkovaných len 18% detí v porovnaní s 93% detí na bežných školách a 61% detí zo Steinerových škôl prekonalo osýpky. 63% detí zo Steinerovej školy jedlo kvasenú zeleninu, ktorá obsahuje živé laktobacily, v porovnaní s 4,5% detí z bežných škôl. Kožné a krvné testy ukázali, že deti zo Steinerových škôl mali nižší výskyt atopie než deti z bežných škôl.“
Umelý osýpkový vírus používaný v protirakovinovej liečbe
Da Mota v roku 1973 popísal remisiu Hodgkinovej choroby u detí po prekonaní prírodných osýpok:[25]
„23-mesačný belošský chlapec bol vyšetrený prvýkrát v apríli 1970 s veľkým útvarom v krku v dôsledku hypertrofie ľavej krčnej lymfatickej uzliny. Skôr, než sa mohlo začať s rádioterapiou, dostal osýpky. Na naše veľké prekvapenie tento veľký krčný útvar zmizol bez akejkoľvek liečby.“
Mnoho ďalších začalo skúmať a písať o onkolytickom (rakovinu ničiacom) účinku vírusu osýpok.
Msaouel a kol. v roku 2009[26] vykonali klinické testovanie upraveného onkolytického kmeňa osýpkového vírusu v liečbe rakoviny. Aj napriek tomu, že použili očkovací vírus, výskum bol vykonaný in vitro (v skúmavke) a vírus vstrekli priamo do nádoru. Napísali:
„Treba poznamenať, že niekoľko kmeňov vírusu, vrátane niektorých odvodenín z oslabeného očkovacieho vírusu osýpok Edmonston (MV-Edm), preukázalo sklony prednostne nakaziť rakovinové bunky, množiť sa v nich a ničiť ich.“
Dôvodom pre použitie upravených vírusov boli:
„obavy ohľadne schopnosti divokých vírusov spôsobiť závažné nežiaduce účinky, technické obmedzenia výroby vírusových dávok vysokej čistoty pre klinické použitie, rovnako ako ohromujúce vzrušenie a ohnivá podpora v tom období novo vznikajúcich prístupov v chemoterapii, ktorá spomalila výskum alternatívnych stratégií.“
Dá sa dôvodne domnievať, že boli aj politické dôvody pre používanie očkovacieho (upraveného) osýpkového vírusu, a nie divokých osýpkových vírusov, pretože by vyvstala otázka, prečo sa nenechajú deti prirodzene nakaziť osýpkami, čím by dosiahli dlhodobú všeobecnú imunitu voči viacerým druhom rakoviny.
Nebezpečenstvá lekárskych zásahov do priebehu ochorenia
Je znepokojujúce, že rovnako ako v minulosti, aj dnes lekári stále tvrdošijne potláčajú horúčku a nariaďujú antibiotiká ako súčasť štandardnej praxe, ignorujúc dobre doložený zverejnený výskum, ktorý preukázal, že zrážanie horúčky spolu s podávaním antibiotík (a iných liekov) podporuje rast a celkovú životaschopnosť pôvodcov chorôb (patogénov) a ich schopnosť vyvinúť si odolnosť (rezistenciu) na tieto lieky, a môže viesť aj k zvýšeniu ich nebezpečnosti (virulencie).[27]
Ukončím to s dôležitým posolstvom z histórie, ktoré žiaľ nepadlo na úrodnú pôdu a ktoré nestratilo význam pre modernú lekársku prax.
V liste vojvodkyni Sophii, matke budúceho anglického kráľa Juraja (George) I., princezná Elizabeth Charlotte (Liselotte) von der Pfalz (Alžbeta Šarlota Falcká), vojvodkyňa z Orleanse a vdova mladšieho brata Ľudovíta (Louis) XIV., napísala:
„Naše nešťastie pokračuje. Lekári robia rovnakú chybu pri ošetrovaní malého princa, akú robili pri jeho matke, francúzskej princeznej. Keď bolo dieťa úplne červené z vyrážky a veľmi sa potilo, lekári vykonali flebotómiu (pustili mu žilou) a podali mu silné dávidlo. Dieťa počas týchto operácii umrelo. Všetci vedia, že lekári spôsobili smrť princa, pretože jeho malý brat, ktorý mal rovnakú chorobu, bol mladými slúžkami ukrytý pred 9 lekármi, ktorí mali plné ruky práce s jeho starším bratom. Tieto slúžky mu dávali trochu vína so sušienkami.
Včera, keď malo dieťa vysokú horúčku, chceli tiež vykonať flebotómiu, ale jeho dve slúžky sa rozhodne postavili proti tejto snahe, a namiesto toho držali dieťa v teple. Isto by tiež umrelo, ak by to lekárom povolili.
Nerozumiem, prečo sa lekári neučia zo skúsenosti. Čo nemajú srdce, keď videli princeznú zomrieť po flebotómii a po podaní dávidiel, nehovoriad o jej dieťati?“
Koprowski v roku 1962 zhrnul stále platné dejinné posolstvo:[28]
„Vyhnite sa lekárom a budete vyliečení."
Zhrnutie
Napriek dlhým dejinám neúspechov a tragédií, vyplývajúcich z pozorovaných nepriaznivých účinkov na imunitných systém, zostávajú zastarané postupy na predchádzanie chorobe (očkovanie) i liečbu choroby (opatrenia nepriateľske k obranyschopnosti organizmu, ako sú antibiotiká a antipyretiká) bežnou prax dodnes. Táto už nastalá škoda bude mať naďalej nejaký čas dopad na budúce pokolenia. Malo by sa upustiť od nevedeckých bežne používaných postupov a mal by sa brať ohľad na prírodné pochody a vrodenú múdrosť imunitného systému. Medicína by si s ohľadom na dlhodobý prospech detí mala osvojiť zdravý sedliacky rozum vo svojom postoji k prirodzeným prenosným chorobám a ich dôležitej úlohe vo výučbe a v dozrievaní imunitného systému.
Zdroje
[1] Rauh LW, Schmidt R: „Measles immunization with killed virus vaccine. Serum antibody titers and experience with exposure to measles epidemic“, Am J Dis Child, 1965, 109(3):232–237
[2] Fulginiti VA, Eller JJ, Downie AW, Kempe CH: „Altered reactivity to measles virus. Atypical measles in children previously inoculated with killed-virus vaccines“, JAMA, 1967, 202(12):1075–1080
[3] Nichols EM: „Atypical measles syndrome: a continuing problem“, Am J Public Health, 1979, 69(2):160–162
[4] Conrad JL, Wallace R, Witte JJ: „The epidemiologic rationale for the failure to eradicate measles in the United States“, Am J Public Health, 1971, 61(11):2304–2310
[5] Baratta RO, Ginter MC, Price MA, Walker JW, Skinner RG, Prather EC, David JK: „Measles (Rubeola) in previously immunized children“, Pediatrics, 1970, 46(3):397–402
[6] Robertson SE, Markowitz LE, Berry DA, Dini EF, Orenstein WA: „A million dollar measles outbreak: epidemiology, risk factors, and a selective revaccination strategy“, Public Health Rep, 1992, 107(1):24–31
[7] Sutter RW, Markowitz LE, Bennetch JM, Morris W, Zell ER, Preblud WSR: „Measles among the Amish: a comparative study of measles severity in primary and secondary cases in households“, J Infect Dis, 1991, 163(1):12–16
[8] Hedrich AW: „Monthly estimates of the child population “susceptible” to measles, 1900–1931, Baltimore, MD“, Am J Epidemiol, 1933, 17(3):613–636
[9] Centers for Disease Control and Prevention (CDC): „Measles--United States, January 1-April 25, 2008“, MMWR Morb Mortal Wkly Rep, 2008, 57(18):494–498
[10] „Measles Outbreak in Africa Threatens Gains“, Voice of America, 9.VII.2010
[11] Shi J, Zheng J, Huang H, Hu Y, Bian J, Xu D, Li F: „Measles incidence rate and a phylogenetic study of contemporary genotype H1 measles strains in China: is an improved measles vaccine needed?“, Virus Genes, 2011, 43(3):319–326
[12] Centers for Disease Control and Prevention (CDC): „Measles — United States, 2011“, MMWR Morb Mortal Wkly Rep, 2012, 61:253–257
[13] Linnemann CC, Hegg ME, Rotte TC, Phair JP, Schiff GM: „Measles IgM response during reinfection of previously vaccinated children“, J Pediatr, 1973, 82(5):798–801
[14] Black FL, Berman LL, Libel M, Reichelt CA, Pinheiro FD, Travassos da Rosa A, Figueira F, Siqueira Gonzales E: „Inadequate immunity to measles in children vaccinated at an early age: effect of revaccination“, Bull World Health Organ, 1984, 62(2):315–319
[15] Albonico H, Klein P, Grob C, Pewsner D: „Schweizerische Impfkampagne gegen Masern, Mumps und Röteln. Ärztliche Bedenken zur Ausrottungs-Strategie — Teil 1“, Schweiz Zschr GanzheitsMedizin, 1994, 1:38–41
Albonico H, Klein P, Grob C, Pewsner D: „Schweizerische Impfkampagne gegen Masern, Mumps und Röteln. Ärztliche Bedenken zur Ausrottungs-Strategie — Teil 2“, Schweiz Zschr GanzheitsMedizin, 1994, 2:68–74
[16] Lennon JL, Black FL: „Maternally derived measles immunity in era of vaccine-protected mothers“, J Pediatr, 1986, 108(5 Pt 1):671–676
[17] Viikari J, Ruuskanen O, Salmi T, Halonen P: „Effect of measles and measles vaccine on serum-cholesterol“, Lancet, 1979, 313(8111):326
[18] Mathews JD, Feery BJ: „Cholesterol and immune response to influenza antigens“, Lancet, 1978, 312(8101):1212–1213
[19] Bell L, Davis E, Knuiman M, Divitini M, Beilby J, Hunter M, Hung J: „Lipids in Australian children: cause for concern? 2005-2007 Busselton Health Study“, J Paediatr Child Health, 2012, 48(10):E172–E177
[20] Strandberg L: „Interactions between Nutrition, Obesity and the Immune System“, University of Gothenburg, Švédsko, 2009
[21] Rønne T: „Measles virus infection without rash in childhood is related to disease in adult life“, Lancet, 1985, 325(8419):1–5
[22] West RO: „Epidemiologic studies of malignancies of the ovaries“, Cancer, 1966, 19(7):1001–1007
[23] Shaheen SO, Aaby P, Hall AJ, Barker DJ, Heyes CB, Shiell AW, Goudiaby A: „Measles and atopy in Guinea-Bissau“, Lancet, 1996, 347(9018):1792–1796
[24] Alm JS, Swartz J, Lilja G, Scheynius A, Pershagen G: „Atopy in children of families with an anthroposophic lifestyle“, Lancet, 1999, 353(9163):1485–1488
[25] da Mota HC: „Infantile Hodgkin's disease: remission after measles“, BMJ, 1973, 2(5863):421
[26] Msaouel P, Dispenzieri A, Galanis E: „Clinical testing of engineered oncolytic measles virus strains in the treatment of cancer: an overview“, Curr Opin Mol Ther, 2009, 11(1):43–53
[27] Mackowiak PA: „Direct effects of hyperthermia on pathogenic microorganisms: Teleologic implications with regard to fever“, Rev Infect Dis, 1981, 3(3):508–520
[28] Koprowski H: „The role of hyperergy in measles encephalitis“, Am J Dis Child, 1962, 103(3):273–278
