Vyjadrenie z 6.III.2014 pre východoslovenský denník Korzár, ktoré nakoniec nebolo zverejnené
Ing. Marián Fillo
Očkovanie je vážnym zásahom do imunitného systému človeka (prípadne zvieraťa), čo je neodškriepiteľné, pretože práve za týmto účelom sa vykonáva.
Výsledky tohto zásahu môžu byť ako pozitívne (tvorba protilátok proti pôvodcovi vysoko smrteľnej choroby, napr. proti tetanovému toxínu), tak aj negatívne (napr. ťažké autoimunitné choroby (trebárs detská cukrovka či roztrúsená skleróza), život ohrozujúce alergické reakcie (anafylaktický šok), zástava dychu (apnoe) s následným úmrtím na nedostatok kyslíka, alebo trebárs čiastočné či celkové ochrnutie).
To, aký bude výsledok, závisí jednak od epidemiologickej situácie (napr. očkovanie počas chrípkovej epidémie je rizikovejšie, keďže prinajmenšom 2 týždne od očkovania je imunitný systém zaťažený očkovaním, a teda menej schopný brániť sa napr. proti chrípkovému vírusu), jednak od genetiky daného jednotlivca, od stavu jeho/jej črevnej mikroflóry, od jeho/jej výživy (dostatku či nedostatku rôznych vitamínov a stopových prvkov na jednej strane a neúnosného či zvládnuteľného množstva škodlivých látok na strane druhej), od jeho/jej aktuálnej náchylnosti na rôzne alergie či iné poruchy imunity, od životného štýlu (napr. promiskuitní ľudia sú — logicky — náchylnejší na nákazu pohlavne prenosnou chorobou), od toho, kam daný človek cestuje a čo tam robí, s akým druhom ľudí sa stýka akým spôsobom atď.
Nie je ani len teoreticky možné, aby akýkoľvek plošný povinný očkovací kalendár dokázal predpísať každému jednotlivcovi povinné očkovania tak, aby mu boli vždy viac na úžitok než na škodu. Preto pri každom plošnom povinnom očkovaní je určitá — väčšia či menšia — skupina ľudí, ktorým dané očkovanie viac uškodí než pomôže (ak im vôbec nejak pomôže), tzn. u plošného povinného očkovania sú povinné aj straty (či už na životoch alebo straty dlhodobého zdravia), ktoré by vôbec neboli nevyhnutné, keby sa očkovanie úplne individualizovalo — s nevyhnutným dôsledkom, že mnohí jedinci by potom vôbec očkovaní neboli, keďže akékoľvek očkovanie by im bolo viac na škodu než na úžitok (s ohľadom na vyššie uvedené faktory).
Vrcholom drzosti súčasného zvráteného systému povinného očkovania na Slovensku je, že nešťastníci zo skupiny tých, pre ktorých je plošné povinné očkovanie viac na škodu než na úžitok, sa na Slovensku nedovolajú spravodlivosti, nedostanú ani len jediný centík odškodného za utrpenú ujmu na zdraví a keď sa snažia svoje nešťastie a krivdu, čo sa im stala, medializovať, tak ich niektoré mainstreamové autority na poli očkovania začnú hanebným spôsobom verejne osočovať a zosmiešňovať (mohol by som uviesť konkrétne príklady), pričom lekári, ktorí uznali vážne (až fatálne) poškodenia zdravia vinou očkovania, sú týmito autoritami vydieraní a zastrašovaní (taktiež viem o konkrétnych prípadoch). Preto medzi slovenskými lekármi panuje tvrdá autocenzúra a atmosféra strachu, tzn. drvivá väčšina z nich sa bojí verejne povedať svoj osobný názor na očkovanie, ak sa odchyľuje od „jediného správneho názoru na očkovanie“. Podobnosť s režimom spred roka 1990 naozaj nie je náhodná.
