32 zvedavých otázok o očkovaní a odpovedí na ne

Ing. Marián Fillo

       Nasledujúci zoznam otázok a odpovedí vznikol ako e-mailový rozhovor istej informácie-chtivej mamičky so mnou. Keďže sú to spravidla pomerne často sa opakujúce otázky, rozhodol som sa zverejniť ich ako článok, nech do budúcna na ne nemusím odpovedať každému zvlášť.

Otázka č. 1: Prečo sa prvé očkovania hexavakcínou uskutočňujú do 1. roka života dieťaťa resp. do ukončeného 4. mesiaca? Bábätko predsa získava počas tehotenstva obranné látky od matky, ktoré ho chránia počas prvých 6 mesiacov. Navyše materské mlieko je ďalšou imunologickou bombou, ktorá poskytuje efektívnu ochranu dieťaťu počas prvých 6 mesiacov.
       Dieťa je v 1. roku života najzraniteľnejšie. Mnohé choroby, ktoré by povedzme po roku-dvoch už neboli vážnejším problémom, môžu ohroziť život dieťaťa približne do 1. narodenín. Aj štatisticky je vtedy najväčšia úmrtnosť.

       Matka najprv nejaké protilátky musí mať, aby ich mohla odovzdať. Napr. ak matka neprekonala prirodzene čierny kašeľ, ale len bola očkovaná, naposledy zrejme v 6. roku života, tak keď je dospelá, už naozaj nehrozí, že by mala nejaké protilátky proti čiernemu kašľu. Podobne to je aj s ďalšími detskými chorobami.

       Dojčenie je veľmi dôležité, ale treba si uvedomiť, že jednak nie všetky deti sú dojčené (žiaľ) - takže k nedojčeným by sa z hľadiska očkovania malo pristupovať inak, jednak niektorá matka môže mať a iná nemusí mať protilátky proti tomu-či-onomu ochoreniu. Cez materské mlieko sa navyše prenášajú len imunoglobulíny triedy A (IgA), ktoré vznikajú na slizniciach, tzn. len protilátky, získané prekonaním prirodzenej nákazy, nie však protilátky získané očkovaním injekčnou vakcínou (IgG). IgG sa zase prenášajú cez placentu. Lenže takto prenesené protilátky majú spravidla obmedzenú životnosť na rádovo niekoľko mesiacov.

       Pravda, ak matka žije v tesnom spojení s bábätkom, je veľmi pravdepodobné, že sa nakazia zároveň. Matka si v takom prípade vytvorí protilátky na slizniciach, ktoré potom prenesie cez materské mlieko na bábätko. Otázkou je, či to bude dostatočne rýchlo na to, aby bábätko neochorelo.

       Dôvodom vyššej zraniteľnosti v 1. roku života je okrem iného aj to, že bábätko sa rodí v režime Th2 (protilátkovej) imunity, pričom na úspešné zvládanie infekcií (obzvlášť vírusových) treba aktívnu Th1 (bunkovú) imunitu. Tu má dojčenie nenahraditeľný význam, lebo okrem protilátok sa materským mliekom prenášajú aj imunitné bunky, a tie v žiadnom umelom mlieku nie sú. Treba tiež upozorniť, že k prenosu imunitných buniek dochádza, keď bábätko saje z prsníka, nie však v prípade, že si mlieko odstriekate, dáte ho do chladničky, potom zase prihrejete a dieťa ho vypije z fľaše. Tým sa imunitné bunky zničia. I keď - je to stále oveľa lepšie než umelé mlieko.

       Počas 1. roka života sa bunková imunita vyvíja a okolo 1. narodenín by už za normálnych okolností mala byť ako-tak na úrovni. Lenže očkovanie (všetko s výnimkou už zrušenej vakcíny proti tuberkulóze) jednostranne podnecuje Th2 imunitu, čím zároveň blokuje Th1 imunitu. Nemôžu totiž pracovať naplno obe naraz, ale navzájom sa vylučujú/potláčajú. Tým očkovanie prinajmenšom na niekoľko týždňov po očkovaní znižuje obranyschopnosť bábätka voči bežným infekciám, hlavne virózam. Potom naozaj niet divu, že očkované bábätká sú v priemere oveľa viac choré než neočkované.

Otázka č. 2: Znamená to teda, že aj ja alebo manžel sa môžeme nakaziť čiernym kašľom alebo inou chorobou a preniesť túto chorobu na naše nezaočkované bábätko? Ak to takto funguje, nie je potom lepšie dieťa predsa len nechať zaočkovať?

       Áno, toto je aj najčastejší zdroj nákazy malých bábätiek - od matky. Teoreticky by si matka mala tiež tvoriť nejaké protilátky a tie dojčením preniesť na bábätko, ale prakticky to nemusí byť v dostatočnom množstve dostatočne rýchlo.

       Napriek tomu si nemyslím, že by bolo lepšie dať dieťa zaočkovať proti čiernemu kašľu, pretože účinnosť vakcíny je mizerná (92% z chorých na čierny kašeľ v Kalifornii v roku 2010 boli proti čiernemu kašľu očkované osoby) a navyše po prvej dávke vakcíny nevzniká prakticky žiadna ochrana, to najskôr po druhej dávke, ktorá sa podáva v 5. mesiaci života. Pritom čierny kašeľ je najrizikovejší v prvom polroku života, takže vyše 2/3 najrizikovejšieho obdobia očkovanie dieťa nechráni, aj keby bolo účinné. Okrem toho, až 20% očkovaných si nevytvorí protilátky proti čiernemu kašľu (alebo nie v dostatočnom množstve). Reálne teda najmenej 1 z 5 očkovaných detí je stále náchylné ochorieť na čierny kašeľ. Najmenej preto, lebo prítomnosť protilátok nemusí byť zárukou, že dieťa neochorie. Sú prípady, kedy človek ochorie napriek tomu, že mal proti danej chorobe niekoľkokrát viac protilátok, než sa považuje za dostatočné.

       Oveľa rozumnejšie je byť na čierny kašeľ pripravený a pomocou vitamínu C je ho možné veľmi dobre zvládať, keď sa vie, ako na to. Viac o tom tu:

• https://www.slobodavockovani.sk/news/liecba-babatiek-s-ciernym-kaslom/
• https://www.slobodavockovani.sk/news/ako-liecit-cierny-kasel-vitaminom-c/

Otázka č. 3: Je rozdiel v reakciách na očkovanie u dojčených a nedojčených detí?

       Áno, obzvlášť ak ide o živé vakcíny. U živých vakcín dojčenie môže reálne úplne zničiť alebo prinajmenšom oslabiť ich účinnosť. Dojčením prenesené protilátky (napr. proti osýpkam alebo rotavírusom) sú schopné zničiť živé vakcinačné vírusy skôr, než by tieto vyvolali imunitnú odpoveď bábätka. Preto sa napr. neočkuje proti osýpkam, príušniciam a ružienke už v prvom roku života, ale až od 15. mesiaca. Zistilo sa totiž, že čím v nižšom veku sa očkovalo proti osýpkam, tým viac bábätiek si proti nim nevytvorilo protilátky. Taktiež u očkovania proti rotavírusom sa zistilo, že u dojčených detí nefunguje vôbec, alebo prinajmenšom oveľa oveľa horšie než u detí nedojčených.

       U neživých vakcín je rozdiel menší, ale stále platí, že dojčené dieťa má výhodu dojčením prenesených imunitných buniek od matky, takže má väčšiu šancu vysporiadať sa s vakcínou bez problémov resp. s menšími problémami než dieťa nedojčené.

Otázka č. 4: Chystám sa dojčiť čo najdlhšie to pôjde – znamená to, že ak aj nechám dieťa zaočkovať v 15. mesiacoch vakcínou MMR (ak bude v tej dobe stále dojčené), bude toto očkovanie vo svojej podstate zbytočné, pretože nebude účinné alebo bude veľmi málo účinné?

       V prípade, že ste niektorú z tých chorôb prekonala, je to vysoko pravdepodobné. Ak ste proti nim bola len očkovaná ale neprekonala ich prirodzeným spôsobom, tak aj keby ste ešte mala protilátky (čo je značne otázne), týkalo by sa to len protilátok IgG, ktoré sa prenášajú cez placentu, nie protilátok IgA, ktoré sa prenášajú cez materské mlieko.

       Na druhú stranu, výskyt týchto troch chorôb na Slovensku je tak malý (spočítate na prstoch), že šanca nakaziť sa nimi je veľmi blízka nule. Navyše, keďže ide o živú vakcínu, ktorá de facto spôsobuje atypické (spravidla subklinické = bezpríznakové) osýpky, príušnice a ružienku, jej potenciál nežiaducich účinkov je veľmi vysoký. Pri tom výskyte týchto troch chorôb, aký tu máme, je prinajmenšom niekoľko-desiatok-krát vyššia šanca na poškodenie vakcínou než na komplikovaný priebeh choroby. Inak povedané: neoplatí sa očkovať, lebo celkové riziko očkovania je oveľa vyššie než celkové riziko choroby.

Otázka č. 5: Kde môžem získať príbalové informácie k jednotlivým očkovacím vakcínam?
       Na stránkach https://adcc.sk, kde sú ľahko vyhľadateľné, avšak niekedy neaktuálne. Na stránke https://sukl.sk je to trochu skryté (treba v menu kliknúť na "Databázy a servis" a potom na "Vyhľadávanie v databáze registrovaných liekov"), ale aktuálnejšie.

       Príbalové letáky vakcín sa Vám zobrazia aj po kliknutí na meno vakcíny v prehľade vakcín s platnou registráciou na Slovensku:
https://www.slobodavockovani.sk/news/prehlad-ockovacich-latok-s-platnou-registraciou-na-slovensku-a-ich-zlozenie/

Otázka č. 6: Dostávajú novorodenci v súčasnosti nejaké očkovanie automaticky ešte v pôrodnici? Mala som za to, že očkovanie proti TBC je od začiatku roka 2012 zrušené.

       Iba v prípade HBsAg pozitívnych matiek dostanú novorodenci do 24 hodín očkovanie proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B, aby sa ňou nenakazili od matky. Inak sa už v pôrodnici neočkuje.

Otázka č. 7: Súvisí nejak SIDS s očkovaním?

       Jednoznačne.

       SIDS je spôsobený zástavou dychu a zástavu dychu (apnoe) či poruchy dýchania (dyspnoe) nájdete vo viacerých príbalových letákoch ako možné nežiaduce účinky očkovania, obzvlášť (ale nielen) u predčasne narodených detí. Týka sa to aj povinných vakcín, viď napr. Synflorix, str. 4:
https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000973/WC500054346.pdf

Otázka č. 8: Prečo sa vakcína proti pneumokokom podáva spolu s hexavakcínou? Môžem toto simultánne podanie odmietnuť?

       Kvôli šetreniu na strane lekára. Lekár totiž je povinný pred každým jedným očkovaním vykonať zdravotnú prehliadku, aby sa vylúčili možné kontraindikácie. Ak sa očkuje zvlášť (napr. s rozostupom 1 mesiac), musí vykonať prehliadky dve, ak naraz, stačí prehliadka jedna. Zaplatené pritom dostane od poisťovne úplne rovnako, hoci súbežné očkovanie dvomi vakcínami ho stojí menej času i námahy.

       Pre bábätko je údajne väčším stresom viac očkovacích návštev lekára s menším počtom vpichov na návštevu než menej očkovacích návštev s väčším počtom vpichov na návštevu, čo pripúšťam, ale len z duševného hľadiska. Z hľadiska reakcie tela na očkovanie je však súbežné podanie viac očkovacích látok naraz rozhodne oveľa väčšou záťažou, napr. aj čo sa týka neurotoxických hliníkových adjuvantov vo vakcínach proti pneumokokom a hexavakcíne.

       Simultánne podanie nie je zakotvené v nijakom platom právnom predpise, takže ho smelo môžete odmietnuť bez hrozby akejkoľvek sankcie. Pravda, lekára to pravdepodobne nahnevá, lebo bude musieť robiť viac práce a strávi tým viac času (bez toho, že by za to dostal viac zaplatené), než keby očkoval simultánne.

Otázka č. 9: V akom rozsahu by mala byť zdravotná prehliadka pred očkovaním vykonaná?

       Rozsah zdravotných prehliadok, hradených poisťovňou je uvedený stručne napr. tu:
https://www.vszp.sk/poistenci/zdravotna-starostlivost/preventivne-prehliadky.html#rnav0

       Vyšetrenie pred očkovaním by hlavne malo vylúčiť akútnu chorobu, ktorá je kontraindikáciou očkovania.
 

Otázka č. 10: Naša lekárka argumentovala tým, že dieťa vakcíny tak či tak dostane aj spolu s prídavnými látkami, a preto je v podstate jedno, či ich dostane naraz alebo za sebou. Dokonca podľa jej názoru je lepšie, keď sa telo dieťaťa vyrovnáva so záťažou očkovania iba raz a nie dvakrát. Podľa môjho názoru je však lepšie, keď je dieťa očkované hexavakcínou a za nejakú dobu až vakcínou proti pneumokokom. Jeho imunitný systém má predsa dostatočný čas na to vyrovnať sa s prvým očkovaním hexavakcínou a až potom imunitný systém opäť zamestnáme vakcínou proti pneumokokom. Ako dlhý by mal byť podľa vášho názoru časový odstup medzi hexavakcínou a vakcínou proti pneumokokom?

       Vaša lekárka by bez milosti letela zo skúšky z toxikológie. Je obrovský rozdiel medzi akútnou (nárazovou) toxicitou (veľké množstvo toxínu na jednu šupu) a chronickou (menšie množstvá toxínu v priebehu dlhšieho času). Ako správne uvádzate, telo má väčšiu šancu vysporiadať sa s vakcínami podanými samostatne s časovým rozostupom, než keby boli podané súčasne.

       Ak sa chcete zmestiť do očkovacieho kalendára, tak maximálny možný rozostup je 1 mesiac. Ak Vám je očkovací kalendár ukradnutý, tak môže byť aj viac. Otázkou pre mňa je, aká bude účinnosť hexavakcíny, keby sa prvé dve dávky podali s väčším rozostupom než 2 mesiace. Neviem o tom, že by toto niekto vôbec skúmal.

       Ak by ste však očkovanie Prevenarom odložila až po absolvovaní 3 dávok hexavakcíny, a teda s pneumokokmi by sa začalo až po 1. narodeninách, tak stačia 2 dávky (nie 3 dávky). Ak až po 2. narodeninách, tak podľa príbalového letáku stačí len 1 dávka:
https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/prevenar-13-spc-69792.html

       Druhá vec je, že po 2. narodeninách už očkovanie proti pneumokokom v podstate nedáva zmysel, pretože deti 2-ročné a staršie si už s nimi spravidla veľmi dobre poradia.

Otázka č. 11: Je lepšie očkovať proti pneumokokom 10-valentnou alebo 13-valentnou konjugovanou vakcínou?

       To je Sophiina voľba.

       13-valentná vakcína má oveľa (cca 2x) lepšie pokrytie aktuálne sa vyskytujúcich kmeňov pneumokokov a je v nej údajne 4x menej hliníka, na druhú stranu obsahuje navyše polysorbát 80, ktorý poškodzuje ženské pohlavné orgány. Ja osobne som v súvislosti s vakcínami Prevenar doposiaľ registroval oveľa viac škandálov (hlavne úmrtí po očkovaní) než s vakcínami Synflorix, ale môže to byť spôsobené tým, že Prevenar je na trhu oveľa dlhšie a celkovo sa oveľa viac používa než Synflorix.

Otázka č. 12: Mám pocit, že všetko, čo sa očkovania týka, je Sophiina voľba – buď sa rozhodnete, že očkovať nebudete, ale vystavujete tým svoje dieťa riziku ochorenia infekčnou chorobou, ktorá môže mať vážne trvalé a niekedy až smrteľné následky. Alebo sa rozhodnete dieťa nechať zaočkovať a vystavujete ho riziku vzniku nežiaducich reakcií a vážnych trvalých následkov, ktoré síce vznikajú iba vo veľmi zriedkavých prípadoch (podľa prof. Dluholuckého nie ako následok očkovania), ale môžu sa stať práve vašemu dieťaťu-trochu ako stávka do lotérie.

       Takéto jednoduché to zase nie je. Dieťa veľmi dobre môže ochorieť na danú chorobu aj keď je proti nej očkované (viď hlavne čierny kašeľ, ale napr. aj osýpky či príušnice). S očkovaním riskujete nielen nežiaduce účinky očkovania, ale aj to, že vakcína jednoducho nezaberie.

       Navyše však očkovanie reálne zvyšuje (prinajmenšom na čas, strávený vysporadúvaním sa s očkovaním, tzn. cca 2 týždne u neživých a mesiac u živých vakcín) pravdepodobnosť ochorenia na iné kmene tej istej baktérie či vírusu, ktoré nie sú pokryté vakcínou, alebo aj na úplne iné baktérie a vírusy.

       Mechanizmus je zrejmý: stimuláciou tvorby protilátok (Th2 imunity) sa potláča bunková (Th1) imunita, takže telo nie je tak dobre pripravené zvládať nápor baktérií a hlavne vírusov, ako keby malo imunitu v rovnovážnom stave. Ostatne aj pri prirodzených infekciách to tak môže niekedy fungovať. Typickým príkladom je chrípka (vírusové ochorenie), na ktorú sa "zavesí" bakteriálny zápal pľúc (napr. z pneumokokov). Chrípka rozhodí imunitnú rovnováhu a v záverečnej fáze tvorby protilátok (imunita v režime Th2), ktorá nasleduje po počiatočnej fáze, v ktorej dominuje bunková imunita (režim Th1) využije pneumokok oslabenie Th1, ktorá ho dovtedy držala na uzde, a spôsobí zápal pľúc. Alebo aj iné. Ja som napr. bezprostredne po prekonaní príušníc chytil infekčnú mononukleózu.

       Nemôžem ale súhlasiť s tým, že by trvalé následky vznikali len veľmi zriedkavo. Tvrdenia profesora Dluholuckého sú dôkazom toho, že v živote nedržal v ruke príbalový leták od vakcíny, alebo aspoň nečítal kapitolu o nežiaducich účinkoch, prípadne dôkazom toho, že na staré kolená má už veľmi krátku pamäť.

       Keď zoberiete do úvahy napr. fakt, že neočkované deti majú oveľa menej alergií, alebo že je u nich oveľa nižší (takmer nulový) výskyt autizmu, rozhodne nemožno povedať, že by boli trvalé následky očkovania "zriedkavé" a už vôbec nie 1 z milióna.

       Voľba medzi Prevenarom a Synflorixom je Sophiinou voľbou nie preto, že by sa volilo medzi rizikom choroby a rizikom očkovania. Takto otázka vôbec nestojí, pretože popri riziku očkovania stojí ešte riziko, že vakcína nezaberie, riziko, že dôjde k nákaze pneumokokom, nepokrytým vakcínou, riziko nepodarenej výrobnej dávky vakcíny (tzv. "hot lot"), viď napr. stiahnuté hexavakcíny, riziko akútnej choroby v inkubačnej dobe v čase očkovania (ktorú si lekár nevšimol a bez laboratórnych testov ani všimnúť nemohol), riziko nákazy v čase vysporadúvania sa s vakcínou (cca 2 týždne po očkovaní).

       Sophiina voľba to je preto, lebo je to voľba medzi jedným toxínom vo väčšom množstve a dvomi toxínmi v menšom množstve.

Otázka č. 13: Z akého dôvodu je súčasťou hexavakcíny aj očkovacia látka proti vírusovej hepatitíde B? Aká je pravdepodobnosť, že sa moje 4-mesačné dieťa nakazí vírusovou hepatitídou B? Z logiky veci mi vyplýva, že ak už chceme očkovať povinne proti hepatitíde, prečo neočkujeme povinne proti hepatitíde A, ktorá je iba medzi odporúčanými očkovaniami a v porovnaní s hepatitídou B existuje o mnoho väčšia pravdepodobnosť, že sa dieťa nakazí hepatitídou A?

       Podľa mňa ide len a len o kšeft. Síce niektorí epidemiológovia otvorene povedia, že v dojčenskom veku to nemá zmysel, ale prečo nie? Prečo by sme mali naháňať na očkovanie puberťákov, keď môžu očkovať už bábätká? Takýto argument však kríva na obe nohy, lebo jednak toto očkovanie podaktoré bábätká zabije, takže sa puberty ani nedožijú, jednak už mnohým do puberty vyprchajú očkovaním získané protilátky, takže aby im očkovanie bolo niečo platné, mali by sa preočkovať. Lenže preočkovanie pred pubertou sa nerobí, pretože prevláda viera, že konkrétne táto vakcína je účinná aj keď v krvi nemožno preukázať žiadne protilátky. Otázkou pre mňa potom je ako teda možno zistiť, či niekto je alebo nie je chránený očkovaním proti žltačke typu B, keď nemožno použiť jediné dostupné meradlo (test na protilátky). A prečo sa potom vôbec po očkovaní proti žltačke typu B na overenie účinnosti používajú testy na protilátky, keď protilátky nie sú smerodajné? Nejak to niekde nemá logiku, nemôžem si pomôcť.

       Pravdepodobnosť nákazy dojčaťa žltačkou typu B je prakticky nulová, ak nie je matka nakazená. Teoreticky by sa mohlo nakaziť v nemocnici, ak tam flákajú hygienu, čo by sa síce nemalo stať, ale v našich nemocniciach človek nikdy nevie. Ale ak sa s dieťaťom dôsledne vyhýbate nemocnici a sama nie ste nakazená, tak nákaza nehrozí.

       Hepatitída A je spravidla neškodná akútna choroba, ktorá prakticky nikdy neprechádza do chronicity, ale u hepB v cca 10% prípadov dochádza k dlhodobému pretrvávaniu infekcie, ktoré môže skončiť rakovinou alebo cirhózou pečene. Nebezpečenstvo hepB je oveľa vyššie než hepA. Riziko hepA je približne na úrovni ovčích kiahní, možno ešte nižšie.

Otázka č. 14: Z tohto mi teda vyplýva, že je možno lepšie očkovať trojzložkovou vakcínou DTP (záškrt, tetanus a čierny kašeľ), a zvyšné dve choroby (hemofilová infekcia a detská obrna) dať zaočkovať izolovane, každú v jednej vakcíne, čím sa vyhnem očkovaniu proti hepatitíde typu B. Avšak napadá ma, že keď takto dcéra v určitom časovom odstupe dostane v podstate 3 vakcíny a nie iba jednu (hexavakcínu), dostane do tela aj väčšie množstvo prídavných a toxických látok.

       Nie nutne. Niekedy to (prekvapivo) je naopak. Napr. Infanrix Hexa má 820 mikrogramov hliníka, ale Infanrix Polio + Act-Hib + Engerix B (detská verzia), čo je Hexa rozmenená na drobné, "len" 750 mikrogramov hliníka. Bez Engerixu B (proti HepB) dokonca "len" 500 mikrogramov.

       Druhá vec je, že záťaž hliníkom bude rozložená na dlhšie časové obdobie, takže telo bude mať väčšiu šancu sa s ním vysporiadať. Nedostane nárazovo tak veľkú dávku. Ja to s obľubou prirovnávam k tvrdému alkoholu. Pravdepodobne aj Vy by ste zvládla poldeci vodky (40%) raz za týždeň bez toho, že by ste z toho bola čo i len opitá, nieto ešte priotrávená. Ale keby ste naraz za jeden večer "stiahla" 2,5 litra vodky (čo je 50 poldeci, tzn. o niečo menej než súčet poldecákov raz týždenne v priebehu roka), tak pokiaľ nie ste notorickou vymetačkou krčiem, s najväčšou pravdepodobnosťou by ste skončila v nemocnici na výplachu žalúdka, ak by ste to vôbec prežila.

Otázka č. 15: Prečo sa očkuje proti 6 chorobám dokopy a nie zvlášť? Každé ochorenie predsa predstavuje pre imunitný systém záťaž, či sa mýlim? Keď sa očkuje trojzložkovou vakcínou, telo bojuje proti 3 chorobám, keď šesťzložkovou vakcínou, tak telo predsa bojuje proti 6 chorobám. Je to ako keby som dostala angínu a ovčie kiahne dokopy, nie?

       Správny postreh.

       Je to v podstate len pre pohodlie dieťaťa (či skôr jeho rodičov) a pre vyšší obrat výrobcu. Z hľadiska bezpečnosti a účinnosti je to oveľa horšie. I keď s tou výnimkou, že konjugované vakcíny (pneumokoky, hemofily, meningokoky) a vakcína proti čiernemu kašľu u malých detí cca do 1. narodenín nefungujú, ak nie sú podané zároveň s tetanovými či záškrtovými anatoxínmi, tzn. tieto anatoxíny vzbudzujú imunitnú odpoveď dojčaťa aj u bakteriálnych antigénov, na ktoré by inak telo dojčaťa nereagovalo. Platí teda, že napr. pneumokok + záškrt má vyššiu účinnosť než pneumokok bez naviazania na záškrtový anatoxín, ale pneumokoky + hemofily nemajú vyššiu účinnosť ako pneumokoky samostatne a hemofily samostatne. Čo sa bezpečnosti týka, je to pri kombinovaných vakcínach vždy horšie - bez výnimky. Je to ostatne logické: čím viac rôznych zložiek, tým vyššia pravdepodobnosť ako alergickej reakcie, tak aj synergickej toxicity, prípadne aj dlhodobej stimulácie tvorby protilátok, a teda dlhodobého oslabenia bunkovej imunity.

       Do úvahy prichádza aj zdravotnícka politika, kedy sa postupne strácajú možnosti očkovať menejzložkovými vakcínami, a tak majú rodičia na výber len neočkovať vôbec alebo očkovať všetko. Keďže väčšina rodičov chce očkovať aspoň proti tetanu, nakoniec očkujú proti všetkému. Pravda, niektorí sa rozhodnú aj opačne, t.j. hoci pôvodne chceli očkovať aspoň proti niečomu, nakoniec neočkujú proti ničomu, keď nemajú k dispozícii samostatné vakcíny.

       To mi pripomenulo príbeh istých rodičov, ktorých pediatrička prehovárala:

- "Tak aspoň proti tetanu by ste mohli dať zaočkovať, keď už proti ničomu inému nie"

- "No dobre, ale akou vakcínou?"

- "Infanrixom Hexa."

:-)))

Otázka č. 16: Ospravedlňujem sa, ale tomuto veľmi nerozumiem. Podľa tohto, čo ste mi napísal, ak tomu dobre rozumiem, ak uvažujeme iba o účinnosti vakcín, je potrebné, aby očkovacia látka proti čiernemu kašľu, hemofilovým infekciám, pneumokokom, záškrtu a tetunu bola podaná súčasne, inak je očkovanie neúčinné.

       Ide o techniku, zvanú "konjugácia". Tá sa používa u baktérií, proti ktorým by si nezrelý imunitný systém malého dieťaťa (cca do 1. narodenín) nevytvoril protilátky - ignoroval by ich. Preto sa nejaká zlúčenina z povrchu baktérie naviaže na tetanový alebo záškrtový anatoxín (bakteriálny toxín, špeciálne modifikovaný tak, aby nespôsobil vážne problémy, ale stále ešte podnietil imunitu k tvorbe tých správnych protilátok) a na ten už reaguje aj nezrelá imunita dojčaťa.

       To znamená, že vakcíny proti čiernemu kašľu, meningokokom, pneumokokom a hemofilom by u dojčiat nefungovali, keby neboli antigény (v tomto prípade čiastočky bunkových stien baktérií) naviazané buď na záškrtový alebo tetanový anatoxín. Preto tiež nejestvuje samostatná vakcína proti čiernemu kašľu - nikde na svete. Preto tiež napr. očkovanie Prevenarom (proti pneumokokom) vytvára zároveň aj nejaké protilátky proti záškrtu (pravda, len ak očkovanie u daného dieťaťa zaberie, a to vôbec nie je isté).

       Tento záškrtový anatoxín je pritom antigénom (účinnou látkou; podnetom pre tvorbu protilátok) v samostatnej vakcíne proti záškrtu (kým bola na trhu, dnes už totiž nie je) a tetanový anatoxín antigénom v samostatnej vakcíne proti tetanu.

       U starších detí (povedzme nad 2 roky) a dospelých by však malo fungovať aj očkovanie bez konjugácie, tzn. také, kde antigén baktérie nie je naviazaný na anatoxín záškrtu/tetanu.

Otázka č. 17: Dá sa na Slovensku očkovať aj proti každej chorobe zvlášť?

       Nie. Proti záškrtu, čiernemu kašľu, osýpkam, príušniciam a ružienke sa u nás nedá očkovať zvlášť. Proti zvyšným chorobám áno. Proti čiernemu kašľu dokonca nikde na svete nie je schválená samostatná vakcína, i keď nejaká je údajne vo vývoji. Proti ostatným štyrom chorobám sa v rôznych krajinách môžu dať zohnať aj samostatné vakcíny.

       Nikde a nikdy. Sú to len pravdepodobnosti.

       Ak na predchádzajúce očkovanie reagovalo dieťa zle, je pravdepodobné, že na ďalšie bude reagovať ešte horšie.

       Na druhej strane, ak na predchádzajúce očkovanie nereagovalo vôbec alebo len mierne, nie je to žiadnou zárukou, že ho ďalšie očkovanie nepoloží.

Otázka č. 19: Čo sa stane ak posuniem povinné očkovania napr. o 1 rok? Je rozdiel v reakciách u dojčiat a u batolat starších ako 1 rok?

       Vo všeobecnosti platí, že očkovanie až po 1. narodeninách narobí menej škody, hoci môže mať navonok výraznejšie prejavy. To je však kvôli tomu, že má vyzretejšiu imunitu, než pár-mesačné bábätko. Väčšia navonok badateľná reakcia vo vyššom veku neznamená automaticky väčšie škody. Častokrát to býva skôr naopak.

       Osobne však považujem za ešte rozumnejšie (ak vôbec očkovať) posunúť prvé očkovanie až za 2. narodeniny, lebo aj medzi 1. a 2. narodeninami stále ešte významne hrozí poškodenie vyvíjajúceho sa imunitného systému, mozgu a nervovej sústavy, čo môže viesť trebárs k autizmu či autoimunitnému ochoreniu.

Otázka č. 20: Platí toto teda aj naopak - čím výraznejšie prejavy (opuch, začervenanie, vysoká teplota apod.), tým lepšiu imunitu bábätko má? Nie je to skôr o tom, že keď sa po očkovaní neprejavia žiadne nežiaduce účinky, tak vtedy má dieťa silnú imunitu? Alebo ak sa nedostaví žiadna reakcia na očkovanie, nebola vyvolaná žiadna reakcia imunitného systému – teda imunitný systém na očkovaciu látku vôbec nereagoval?

       Nedá sa to takto paušálne povedať. To, že dieťa na očkovanie nereagovalo absolútne nijak, môže byť známkou toho, že očkovanie úplne zlyhalo vzbudiť akúkoľvek imunitnú odpoveď, alebo známkou toho, že imunita dieťaťa je tak slabá/nezrelá, že nie je schopná dať dokopy ani len mierny zápal. Navyše, bábätko sa rodí nastavené v Th2 režime, ale zápalové reakcie (tzn. tie začervenania, zatvrdnutia, bolestivosť, opuch v mieste vpichu, horúčka) sú záležitosťou Th1 režimu, ktorý sa počas 1. roka života ešte len vyvíja.

       Pediatri často hovoria, že v 1. roku života dieťa v zásade lepšie znáša očkovanie. To vôbec nie je pravda. Pravdou je, že v 1. roku života dieťaťa sa tá zložka imunity, ktorá vytvára klasické očakávané reakcie na očkovanie (Th1) ešte len vyvíja a u mnohých detí nemusí byť vyvinutá dosť na to, aby vôbec nejaká reakcia na očkovanie bola badateľná aj navonok. Reálne však očkovanie môže v tele bábätka spôsobiť hotovú spúšť. Viaceré toxíny z vakcín sa navyše môžu v tele akumulovať, takže vážnejšie poškodenie môže nastať až po 2. či 3. dávke, kedy "pretečie pohár".

       Navyše si väčšina pediatrov s očkovaním spája len veľmi obmedzenú sadu nežiaducich (či skôr žiaducich, ale nepríjemných) účinkov a lepšie znášanie očkovania posudzuje len podľa nich. Nevšímajú si však iné nežiaduce účinky očkovania, ktoré môžu byť v 1. roku života častejšie než neskôr, napr. strata nadobudnutých zručností (bábätko sa prestane pretáčať alebo "zabudne" chodiť, loziť, sedieť, stáť, hovoriť resp. bľabotať...).

       Každopádne, časté a očakávané nežiaduce účinky očkovania (reakcie v mieste vpichu + zvýšená teplota) sú známkou toho, že dieťaťu imunita funguje a vakcínu si "všimla". To je ako aj pri bežnej chorobe. Ak máte teplotu trebárs 39 °C, je to známkou fungujúcej imunity. Zvýšená teplota nie je choroba, ale prejav sily imunitného systému. Absencia akejkoľvek reakcie na očkovanie (rovnako tak absencia zvýšenej teploty pri chorobe) nemusí byť vôbec dôvodom na oslavu. Môže (i keď nemusí) to byť známka nefunkčnej imunity alebo neúčinnosti vakcíny.

Otázka č. 21: Pri autoimunitných ochoreniach ma napadá ďalšia otázka: V tehotenstve som mala tehotenskú cukrovku, moja matka mala cukrovku II. typu, aj moja teta z matkinej strany má cukrovku II. typu. Je možné predpokladať vyššie riziko vzniku cukrovky v súvislosti s očkovaním u našej dcéry? Pediatrička mi povedala, že očkovanie cukrovku nemôže spôsobiť a ak sa cukrovka u dieťaťa prejaví, prejavila by sa tak či tak aj bez očkovania. Detská endokrinologička mi pri nedávnej kontrole povedala, že deti matiek s tehotenskou cukrovkou majú vyššie riziko vzniku nielen cukrovky, ale aj porúch metabolizmu tukov, porúch štítnej žľazy a preto ich treba sledovať. Priznám sa, na očkovanie som sa jej nepýtala, lebo ma to vtedy nenapadlo.

       Autoimunitná je cukrovka 1. typu, cukrovka 2. typu je viac-menej zo zlého životného štýlu, do istej miery možno podporená geneticky, ale nie nejak dramaticky. Človek s predkami, čo mali cukrovku 2. typu, nemusí vôbec dostať cukrovku 2. typu, ak si dá pozor na stravu. Tieto dve cukrovky majú síce podobné prejavy, ale rôzny pôvod.

       Z toho vyplýva, že nie je dôvod obávať sa zvýšeného rizika cukrovky 1. typu po očkovaní čisto kvôli tomu, že máte v rodine cukrovku 2. typu. Zaujímavé však je, že cukrovka je uvedená medzi nežiaducimi účinkami MMR vakcíny, ale len v americkom príbalovom letáku (str. 7):
https://www.merck.com/product/usa/pi_circulars/m/mmr_ii/mmr_ii_pi.pdf

       To by mohla potom Vaša lekárka skúsiť vysvetliť, pokiaľ je presvedčená o tom, že očkovanie nespôsobuje cukrovku. Alebo čo by asi tak povedala na túto štúdiu z Fínska?
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1116914/

       A "milujem" vyjadrenia typu "prejavilo by sa to aj bez očkovania". To má krištáľovú guľu, alebo ako to môže tak naisto vedieť? Alebo aj keby sa to skutočne prejavilo i bez očkovania, ale povedzme až o 15-30 rokov, nie je to predsa len obrovský rozdiel v kvalite života - mať cukrovku o 15 či 30 rokov menej?

Otázka č. 22: Prečo sa zrušilo povinné očkovanie proti tuberkulóze? Veď aj toto očkovanie bolo dlhé roky "potrebné" a "neškodné".

       Lebo už aj odborníci skonštatovali, že narobí viac škody než úžitku.

       Navrch k tomu, WHO odporúča zrušiť očkovanie proti tuberkulóze, ak je výskyt nových prípadov ročne pod 10 na 100.000 obyvateľov. A to už pár rokov bol.

Otázka č. 23: Z akého dôvodu musím platiť pokutu, ak chcem iba posunúť očkovanie o rok?

       Pokutovanie nemá vôbec zmysel, aj keby ste odmietla očkovanie úplne. Pokuta absolútne nič nezmení na fakte, že dieťa je nezaočkované.

       Nehľadajte v tom teda nijakú logiku. Ide možno skôr o pomstu za to, že neveríte tým "jediným pravým" odborníkom ("vodcom sekty" by bolo asi presnejšie označenie), ktorí zostavili "absolútne dokonalý" a "všetkým výborne pasujúci" očkovací kalendár.

Otázka č. 24: Ak požiadam o posun očkovania o 1 rok, musím si platiť vakcíny zahrnuté v povinnom očkovacom kalendári sama alebo je zdravotná poisťovňa povinná ich uhradiť? Pediatrička mi povedala, že ak sa neaplikuje očkovacia látka v čase určenom očkovacím kalendárom, musím si vakcínu uhradiť sama. Poisťovňa ju uhradí iba vtedy, ak doložím správu od odborného lekára - špecialistu, že očkovanie bolo posunuté kvôli vážnym zdravotným komplikáciám.

       Osobne to považujem za úplne absurdné, pretože poisťovňa predsa nič nestratí tým, že preplatí očkovanie o rok neskôr. Otázkou však je, či to je vôbec tak. To by sa bolo treba spýtať poisťovne. Každopádne by som ja ako rodič povinnú vakcínu nikdy nehradil, takže ak robí poisťovňa takéto problémy, nech to lekárka posunie na Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) a nech ten poisťovni poriadne vytmaví, že takýmto konaním poisťovňa "ohrozuje verejné zdravie".

Otázka č. 25: Prečo sa napr. očkovanie proti rotavírusom môže uskutočniť iba do ukončeného 6. mesiaca?

       Vyššie to nemá zmysel, lebo rotavírusy sú v podstate pohodové ochorenie a skutočne ohroziť môžu len malé bábätká. Druhá vec je, že prirodzená premorenosť rotavírusmi je už po pol roku, kedy sa bábätko už vie aj trochu pohybovať, oveľa vyššia než predtým, takže na očkovanie proti rotavírusom by už bolo neskoro.

       Každopádne, očkovanie dojčených detí proti rotavírusom je zbytočným plytvaním peňazí.

Otázka č. 26: Je potrebné (vhodné) dodrživať po očkovaní nejaké karanténne opatrenia?

       Vzhľadom k faktu, že očkovanie neživými vakcínami zaťaží dieťa najmenej na dva týždne a živými najmenej na mesiac (niekedy až 3 mesiace), je počas tohto obdobia dieťa oveľa náchylnejšie nakaziť sa čímkoľvek, čo preletí okolo. Je preto vyslovene rozumné vyhýbať sa v tomto čase akýmkoľvek zdrojom nákazy.

Otázka č. 27: Pri tomto ma ale napadá – a čo s dieťatkom, ktoré nie je očkované? Beriem to tak, že dojča, ktoré ešte ani nelezie, je možno ešte málo ohrozené, ale batoľa, ktoré začína liezť a chodiť, všetko chytá a rodič samozrejme nemá najmenšiu šancu ho pred všetkým ochrániť, je o mnoho viac ohrozené infekčnými chorobami. A priebeh a možné následky ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje, sú dosť závažné Ako ho môžem chrániť, aby nejakú závažnú infekčnú chorobu nedostalo? A čo keď sa na ňom nejaká infekčná choroba podpíše trvalými následkami a ja si budem do smrti vyčítať, že som ho zaočkovať nedala?

       Život bez rizika je science fiction. Nič také neexistuje. Treba sa naučiť žiť s rizikom, byť pripravená naň a vedieť ho zvládať.

       Na poslednú otázku môžem odpovedať protiotázkou: čo keby sa na dieťati podpísalo očkovanie trvalými následkami a Vy by ste si do smrti vyčítala, že ste ho zaočkovať dala? Niet lepšej rady než naštudovať si pokiaľ možno čo najviac o chorobách, proti ktorým sa dá očkovať, ako aj o príslušných vakcínach, zohľadniť osobný životný štýl, životné podmienky, povahu dieťaťa (napr. či často prichádza k úrazom), epidemiologickú situáciu a rozhodnúť sa podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomie. Jedno však je isté: zaočkovať sa prípadne dá aj neskôr, ale očkovanie sa už vrátiť nedá.

       Faktom je, že máme okolo seba tisíce rôznych druhov vírusov a baktérií (nehovoriac o ich kmeňoch) a oni sa navyše ešte vyvíjajú (mutujú), takže aj keby ste očkovala non-stop rýchlosťou 1 vakcína za 5 minút, nikdy nedokážete dieťa zaočkovať proti všetkému, s čím kedy príde do styku.

       Okrem toho, momentálne sú na Slovensku dostupné očkovania proti 25 chorobám. Porovnajte si to s tisíckami druhov vírusov a baktérií okolo nás a k tomu pridajte, že len chrípkového vírusu je doposiaľ zaznamenaných vyše 10.000 antigénovo odlišných kmeňov.

       Z povinných očkovaní môžeme povedať, že hemofily a pneumokoky sa vyskytujú bežne a ich nosičmi sú rádovo desiatky percent obyvateľov. Škodia len veľmi výnimočne, spravidla pri vážne oslabenej/narušenej imunite. Ani pred zavedením očkovania nebolo hlásených ročne viac než 40 prípadov invazívnych ochorení, spôsobených hemofilom alebo pneumokokom. Vírusy osýpok, príušníc, ružienky či detskej obrny sa len tak hocikde nepovaľujú. V súčasnosti je na Slovensku extrémne nepravdepodobné sa nimi nakaziť. Detská obrna nebola zaznamenaná od roku 1960 a ročný výskyt zvyšných troch chorôb spočítate na prstoch. Ani baktérie čierneho kašľa sa nenachádzajú len-tak hocikde, i keď rádovo častejšie než osýpky, mumps, ružienka či detská obrna. Očkovanie proti čiernemu kašľu však veľa platné nie je, keď spomedzi chorých tvoria očkovaní až 92%. Nákazlivou žltačkou typu B sa dieťa prakticky nemá šancu nakaziť nikde inde než v nemocnici, aj to len na vybraných oddeleniach. Záškrt u nás nebol zaznamenaný od roku 1980 a zároveň je to v podstate choroba ťažkej chudoby. Pravdepodobnosť nákazy ním je teda veľmi blízka nule. Tetanové spóry sa síce vyskytujú pomerne často, ale keď ich dieťa zje, nijak zvlášť mu neuškodia. Nebezpečný je len v hlbokej, špinavej, nevydezinfikovanej a nekrvácajúcej rane. Pravdepodobnosť takéhoto zranenia u dieťaťa do 2 rokov je prakticky nulová.

       S drvivou väčšinou baktérií a vírusov si teda dieťa poradí aj bez očkovania. Nemá na výber, pretože proti takmer žiadnej/žiadnemu z nich nijaké očkovanie nejestvuje. Za túto schopnosť vďačíme sofistikovanému imunitnému systému, ktorý však na správne fungovanie potrebuje určité "pohonné látky".

       Takými sú v prvom rade vitamíny C a D3, čiastočne (hlavne u osýpok) aj vitamín A. Okrem toho aj stopové prvky jód, selén a zinok sú pre imunitu tiež kľúčové. Vitamín D3 získavame v pokožke po dopade UVB lúčov z priameho slnečného žiarenia. Keď je zamračené, tak sa to nepočíta, rovnako tak sa nepočíta "opaľovanie" za sklom, lebo bežné sklo odfiltruje vyše 90% UVB. Navyše UVB potrebnej vlnovej dĺžky neprecházajú atmosférou, keď je Slnko nízko nad obzorom. Prinajmenšom nie v dostatočnom množstve. Orientačnou pomôckou je: ak je Váš tieň dlhší než výška Vašej postavy, neprechádza atmosférou dosť UVB. Pritom treba mať odkrytú podstatnú časť plochy tela, aby ste nejaký vitD získali. Najviac sa ho tvorí na trupe, menej na nohách, oveľa menej na rukách a takmer nič na tvári. V zime teda v našich končinách zabudnite na vitD zo Slnka. Treba ho dopĺňať buď výživovými doplnkami alebo "umelým Slnkom" - v špeciálnom soláriu. Opaľovacie krémy s UV filtrom (okrem toho, že takmer všetky obsahujú hliník, čím zvyšujú riziko rakoviny) blokujú prechod UVB pokožkou, čím potláčajú tvorbu vitD. Zhrnuté: najviac vitD získate v lete, okolo poludnia, na trupe a bez akéhokoľvek UV filtra.

       Vitamínu C z potravín prakticky nie je šanca získať dosť. Nie u nás. Tiež sme teda odkázaní na umelé dopĺňanie. Rozumná denná dávka na prevenciu je okolo 40 mg na kg telesnej váhy denne. Najlepšie keď sa to rozdelí na niekoľko častí v priebehu dňa. Pri chorobe treba dávky zvýšiť 10x, pri niektorých chorobách aj viac. Selén sa dá získať z para orechov, so zinkom a obzvlášť jódom je to ťažšie. U tých sme tiež odkázaní viacmenej na umelé dopĺňanie. Pritom máme jodidovanú soľ, ale zdá sa, že ani to nestačí a tak má väčšina ľudí chronický nedostatok jódu. Popri tom prekvitá biznis s poruchami štítnej žľazy. Niet divu...

       Pohyb a s ním súvisiace okysličenie tela má tiež zásadný význam pre imunitu. Rovnako tak stres resp. jeho úspešné zvládanie alebo nezvládanie. S tým súvisia dobré medziľudské vzťahy, u detí hlavne láskyplné prostredie v rodine.

       Uvádza sa, že cca 70%-80% imunitného systému spočíva v tráviacej sústave. Je teda nesmierne dôležité, ako sa stravujeme. Odporúča sa jesť čo najmenej priemyselne spracovaných potravín a významný podiel surového ovocia a hlavne zeleniny, ktorý by ideálne mal tvoriť viac než 50% príjmu potravy. Surové preto, lebo tepelnou úpravou sa zabíjajú enzýmy, tzn. zlúčeniny, ktoré napomáhajú tráveniu. Bez enzýmov strava oveľa viac zaťažuje tráviacu sústavu a tým aj imunitný systém.

       Tiež treba dôrazne poukázať na to, že zrážanie horúčky chemickými prostriedkami (antipyretikami) bráni imunitnému systému účinne a rýchlo sa vysporiadať s chorobou. Okrem toho majú množstvo ďalších vážnych nežiaducich účinkov. To, že drvivá väčšina detských lekárov to nevie, má katastrofálne dopady na zdravie našich detí. Bližšie k tomu tu:

https://www.slobodavockovani.sk/news/co-mozno-neviete-o-ockovani-12-cast-vitalita-8-2012/

a tu:

https://www.slobodavockovani.sk/news/dulezitost-horecky-pri-infekcich/

       To sú asi tak v kocke zásady pestovania silnej prirodzenej imunity.

Otázka č. 28: Existuje reálna šanca, že dieťa ochorie na choroby proti ktorým sa očkuje v rámci povinného očkovacieho kalendára? A čo sa potom stane - môžem platiť nejakú pokutu alebo byť trestne stíhaná?

       Je dosť vysoká pravdepodobnosť, že očkované dieťa ochorie na čierny kašeľ. Na iné povinne očkované choroby nie, ani nie tak preto, že by boli vakcíny kto-vie-ako účinné, ako skôr preto, že sa nemá tými chorobami kde/ako/od koho nakaziť.

       Ochorieť môže aj očkované dieťa, takže to by museli trestať aj ochorenie očkovaných, čo je naozaj absurdné. Trestne stíhateľné je len úmyselné alebo z nedbanlivosti šírenie prenosného ochorenia, avšak ak nepošlete očividne choré dieťa do školy/škôlky, neťaháte ho do spoločnosti či MHD, nemôže byť o šírení choroby reč. A ak dbáte na zdravie a staráte sa o silnú prirodzenú imunitu dieťaťa, nemôže byť reč o nedbanlivosti, nie to ešte úmysle.

       Odhliadnuc od toho, Trestný zákon odkazuje na vyhlášku, v ktorej medzi ochoreniami, ktorých sa týka príslušný paragraf trestného zákona, nefigurujú osýpky, príušnice (mumps), ružienka, pneumokoky ani hemofily typu B. Zostávajú tetanus, záškrt, detská obrna, čierny kašeľ a nákazlivá žltačka typu B. Úmyselné ani nedbanlivé šírenie hepB malým dieťaťom si neviem dosť dobre predstaviť, keďže to je choroba prenosná krvou a pohlavným stykom. Vakcíny proti tetanu, záškrtu a detskej obrne z princípu (podľa toho, ako sú zostavené a ako fungujú) nie sú vôbec schopné brániť šíreniu choroby, navyše tetanus sa aj tak z človeka na človeka neprenáša. Zostáva už len čierny kašeľ, u ktorého 92% z chorých detí sú deti očkované (údaj z Kalifornie, 2010), takže trestné stíhanie neočkovaných chorých by pri takomto čísle bolo úplným úletom.

       Môžeme to teda uzavrieť tak, že za ochorenie na povinne očkovanú chorobu nehrozí nijaký trestný postih, pokiaľ ho úmyselne alebo z nedbanlivosti nešírite.

Otázka č. 29: Tak toto ma teda dostalo: dieťa očkované proti čiernemu kašľu môže ochorieť na čierny kašeľ?

       Nielen to. Dieťa, očkované proti ľubovoľnej chorobe, reálne môže na danú chorobu ochorieť. Tu to máte čierne na bielom priamo od výrobcu vakcíny:
"Tak ako u každej vakcíny, Prevenar 13 nemusí chrániť pred pneumokokovým ochorením všetky osoby, ktorým bol podaný."
https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/001104/WC500057247.pdf

       I keď teda u toho čierneho kašľa je to extrémne vypuklé. Občas (ale o poznaniemenej) sa to deje aj u osýpok a pomerne často aj u príušníc (mumpsu). U iných chorôb zriedkavejšie.

Otázka č. 30: Z akého dôvodu nemôžu deti, ktoré nemajú kompletné povinné očkovania, navštevovať štátnu materskú škôlku? Veď ak ostatné deti navštevujúce škôlku sú zaočkované, nemôže pre nich nezaočkované dieťa predstavovať žiadne nebezpečie. Skôr naopak, či?

       Na Slovensku môžu aj neočkované deti chodiť do štátnej škôlky, napr. aj naša nedoočkovaná dcérka. V Česku nie, ale to je druhá vec.

       Každopádne však takéto opatrenie nemá logiku, ako správne podotýkate, lebo dieťa so zdravotnými kontraindikáciami očkovania do škôlky bez problémov pustia, a to je nepochybne rizikovejšie (keďže má zrejme problém s imunitou, inak by nemalo kontraindikáciu) než zdravé deti neočkované kvôli nesúhlasu rodičov. Zákazom škôlky sa navyše vôbec nič nevyrieši, pretože neočkované deti stále môžu chodiť v MHD, do kina, detského kútika v reštaurácii či nákupnom stredisku, materského centra, na detské ihrisko atď. Môžeme teda takýto zákaz (hoci u nás našťastie doposiaľ nie je zavedený) smelo označiť za úplne idiotský.

Otázka č. 31: Súčasťou niektorých vakcín je aj formaldehyd, čo ma úprimne povedané prekvapilo, pretože formaldehyd je karcinogénna látka a ak sa nachádza napr. v detských hračkách, tak sú okamžite stiahnuté z trhu. A pritom v rámci očkovaní sa formaldehyd pichá priamo do tela detí?

       Formaldehydom sa zabíjajú vakcinačné vírusy a baktérie. Vo vakcíne v zásade nemá čo hľadať, ale určité zvyškové množstvá sa v nej nachádzajú. Propagátori očkovania tvrdia, že to je tak málo, že to nemôže uškodiť. Ja si myslím, že to možno nejak významnejšie neuškodí väčšine očkovaných, ale citlivejším jedincom áno.

       Zaujímavou látkou v niektorých vakcínach je aj fenol. Ten nacisti používali v koncentračných táboroch ako smrtiacu injekciu.

Otázka č. 32: A nakoniec už iba jedna taká drobná rečnícka otázka: prečo nám nemôže odpovede na tieto otázky dať náš pediater, keď sa tvári ako človek s niekoľkoročnými skúsenosťami, ktorý má na to školy a ktorý v otázke očkovania navštevuje rôzne školenia a konferencie?

       Bežný pediater vie vakcíny pichať, uchovávať v chladničke, vykazovať poisťovni, viesť zdravotné záznamy a hlásiť neočkujúcich rodičov regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Okrem toho ešte vie rodičov strašiť, čo všetko im hrozí, keď odmietnu povinné očkovanie. Bežný pediater nečíta odbornú literatúru o očkovaní (Pfizerom vydanú brožúru Sprievodca očkovaním snáď nikto za odbornú literatúru nepovažuje) a už vôbec nie v angličtine. Vlastne drvivá väčšina našich pediatrov nevie po anglicky dosť dobre na to, aby si bola schopná prečítať a porozumieť odbornému článku o očkovaní v tomto jazyku. Sú teda odkázaní na informácie v slovenčine (prípadne češtine) od výrobcov vakcín a Úradu verejného zdravotníctva, ktorý funguje v podstate ako dealer pre výrobcov vakcín. Keď si všimnete, ako sa správa, tak vždy a všade obhajuje výrobcov - častokrát v neprospech radového občana. Niet divu, keď prakticky všetky "odborné" podujatia sú týmito výrobcami sponzorované a známi propagátori očkovania (ako napr. Dr. Lipták či Dr. Špániková) sú veľkými kamarátmi s výrobcami vakcín (resp. ich zamestnancami). O tom mám rukolapné dôkazy. No a vakci-celebrita č. 1 - prof. Dluholucký - je nimi aj úplne oficiálne priamo platený a nijak sa tým netají:
https://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html

       Náplňou "odborných" školení o očkovaní, ktorých som sa zúčastnil, je v prvom rade presviedčanie o tom, aké je očkovanie úžasné a nenahraditeľné, bláboly o kolektívnej imunite (hoci u čierneho kašľa očividne nefunguje a u záškrtu, tetanu a detskej obrny ani fungovať nemôže, lebo to vyplýva z designu vakcíny - ale to tam nezaznelo), a čoraz viac sa tam učia, ako si poradiť s odmietačmi očkovania. Viď napr. tu:
https://www.slobodavockovani.sk/news/reportaz-spred-xviii-vakcinacneho-dna-v-ziline-29-ix-2012/
       Ani slovo o zložení vakcín, ani slovo o ťažkých nežiaducich účinkoch očkovania (s výnimkou čoraz menej uveriteľného sústavného popierania súvislosti očkovania s autizmom, alergiami, astmou či cukrovkou), ani slovo o tom, ako rozpoznať vážne nežiaduce následky očkovania a čo v takom prípade robiť, ani slovo o tom, na akom princípe funguje očkovanie, čo v tele prebieha pri spracúvaní očkovacej látky, aké tam môžu vzniknúť problémy... Nič také.

       Takže niet divu, že o očkovaní dokopy nič nevedia (česť vzácnym výnimkám). Teda okrem toho, že je "účinné, bezpečné, zachránilo desiatky miliónov životov a je to najväčší výdobytok modernej medicíny". :-)

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 6 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.