Ad: Ako spoločnosť stráca pud sebazáchovy: kampaň proti vakcínam

Ing. Marián Fillo

       MUDr. Juraj Mesík sa na stránke ChangeNet.sk zamýšľa nad údajne samovražedným správaním spoločnosti. Nuž, v tom mu v zásade musím dať za pravdu, len sa zrejme nezhodneme v tom, čo konkrétne považujeme za samovražedné. Dr. Mesík považuje za nehorázne, že sa spochybňuje "jeden z najväčších výdobytkov moderného ľudstva" - to ako očkovanie, kebyže náhodou neviete, čo tým mal na mysli. :-)

       Osobne ma veľmi dojíma, keď niekto v mene vedy a vedeckého prístupu (Evidence Based Medicine = EBM = medicína založená na dôkazoch) zatracuje tých, čo o niečom pochybujú. Pochybnosť bola predsa vždy hnacím motorom vedeckého pokroku a keby nikto nikdy nespochybňoval (daného času) najväčšie výdobytky, tak by to veda ďaleko nedotiahla. Čo trebárs taký Galileo Galilei alebo Giordano Bruno, keby nespochybňovali Ptolemaiov geocentrický model Slnečnej sústavy? To by sme sa asi doteraz učili, že stredobodom vesmíru je Zem a okolo nej všetko obieha v neraz podivných krivkách (epicykloch).

       Hneď v úvodnom odstavci sa Dr. Mesík nezabúda povzniesť nad národom, "čo už intelektuálne klesol na úroveň farmy? Tej televíznej – skutočným farmám patrí všetok rešpekt." To by nebolo až tak zaujímavé, keby vážny deficit intelektu neprejavil v ďalšom texte sám Dr. Mesík.

"Pár dní po zaočkovaní zomrelo mamičke dieťatko na infekčné ochorenie. Žijeme v spoločnosti a v dobe, v ktorej je smrť každého dieťaťa vnímaná ako tragédia a niečo nenormálne."

       Ak by sme si aj nevšímali ten cynizmus, je snáď umieranie malých bábätiek do troch dní po "preventívnom" lekárskom zásahu, pred ktorým nejavili ani najmenšie známky zdravotného problému, normálne? Len preto, lebo pred 100 rokmi bola vyššia dojčenská úmrtnosť než je dnes?

"V spoločnosti, v ktorej veľká väčšina ľudí – ani mnoho z tých, čo si „vychodili“ tituly zo slovenských univerzít – nemá ani tušenie ani o biológii, ani o dejinách, ani o dnešnom stave ľudstva. Táto mizerne vzdelaná masa ľahko verí tomu, že súslednosť udalostí je to isté ako ich kauzálny vzťah a že normálne a samozrejmé je, keď deti nezomierajú."

       Časová následnosť sama o sebe nie je dôkazom príčinnej súvislosti. O tom nemôže byť sporu. Ale mala by byť určitým podnetom na zamyslenie. Keď sa skoro ráno zobudím a 5 minút na to vyjde Slnko, tak to neznamená, že Slnko vyšlo preto, lebo som sa zobudil, a keby som sa nezobudil, tak by nevyšlo. To je príklad, v ktorom je celkom očividné, že časová následnosť nie je príčinnou súvislosťou. Ak však prvýkrát v živote zjem napr. arašídy a krátko na to sa mi objavia na tele vyrážky či opuchy, tak sa asi zamyslím nad tým, či náhodou nemám alergiu na arašídy, teda ticho predpokladám, že by mohlo ísť o príčinnú súvislosť. Rovnako tak je úplne logické predpokladať, že keď bolo bábätko pred očkovaním úplne zdravé (presnejšie: neboli na ňom badať ani najmenšie známky choroby) a po očkovaní prudká reakcia, ktorá po 3 dňoch skončila úmrtím, tak očkovanie zrejme bude mať na tom úrmtí nejaký podiel. Alebo by snáď Dr. Mesík bezstarostne pokračoval v konzumácii arašídov aj po tom, ako po ich prvej porcii opuchol alebo sa vysypal?

       Pokiaľ hovorí Dr. Mesík o "mizerne vzdelanej mase", tak si ale koná veľkú potrebu do vlastného hniezda, pretože na Slovensku je stále zaočkovanosť cca 98% (ak nie viac). Ak by sme ho mali zobrať naozaj vážne, tak to potom znamená, že tak vysokú zaočkovanosť tu máme len vďaka "mizerne vzdelanej mase", ktorá o očkovaní dokopy nič nevie (teda okrem toho, že je povinné), a preto očkuje, ako pán doktor káže. Ale keby tá masa nebola "mizerne vzdelaná", tak by možno neočkovala. Výrobcom, predajcom a propagátorom očkovacích látok teda v skutočnosti "mizerne vzdelaná masa" veľmi dobre vyhovuje.

"Nesmrteľnosť detí je pre nich priam základné ľudské právo. Je to hlboký omyl s potenciálne tragickými dôsledkami."

       V Ústave SR máme zakotvené ako právo na život (čl. 15), tak aj právo na ochranu zdravia (čl. 40), takže prečo nie? Prečo by to mal byť "hlboký omyl", dokonca "s potenciálne tragickými následkami"?

       Samozrejme, nikto nie je nesmrteľný, ale nie je predsa normálne, aby ľudia zomierali v detskom veku. Občas sa to, pravda, stáva - žiaľ. Okolo 5 až 6 detí z 1000 živo narodených detí (vrátane nedonosených) sa u nás nedožije prvých narodenín. Normálne však je, že sa ich dožijú. Ak sa nedožijú, je to predsa výnimka z pravidla, nie pravidlo. Podstatnú časť z dojčenských úmrtí tvoria nedonosené deti, ktoré sú - pochopiteľne - náchylnejšie na problémy rôzneho druhu. Nedonosenie tiež nie je normálne, aj keď sa, žiaľ deje čoraz častejšie. Čo to je "normálne"? Normálne je niečo, čo je v súlade s normou. A norma (dá sa povedať "design") je, že človek sa narodí po zhruba 9 kalendárnych mesiacoch od počatia, prejde si celým detstvom, dospeje, následne zostarne a na staré kolená odíde na "onen svet". Nenormálne je, keď sa tak nedeje, keď človek zomrie skôr.

"Svet, v ktorom deti skoro nezomierajú nie je „normálny“. Je to svet, ktorý sme stvorili umele vďaka pokroku lekárskych vied a zdravotníckej praxe. Vakcínam patrí čelné miesto medzi nástrojmi, ktoré nám umožnili stvoriť svet, v ktorom je smrť dieťaťa tragédia o ktorej píšu noviny a nie udalosť, ktorou často prechádza každá rodina." 

       Podľa mňa nie je vôbec normálne skôr to, že Dr. Mesík vydáva za úspech medicíny (len a len medicíny) niečo, čo je výsledkom mnohých iných faktorov, ba dokonca tých iných faktorov oveľa viac než očkovania. Ide hlavne o odstránenie podvýživy, sprístupnenie nezávadnej pitnej vody širokým masám, osvetu v otázke zdravia, dezinfekciu, hygienu, kanalizáciu, chladničky na rýchlo sa kaziace potraviny, chladiaci reťazec v distribúcii takýchto potravín, dátumy "spotrebujte do" na potravinách, deratizáciu, dezinsekciu atď. atď. Keď sa pozrieme na grafy úmrtnosti na prenosné ochorenia, tak zistíme, že drvivá väčšina poklesu úmrtnosti na tú-ktorú chorobu nastala pred zavedením očkovania proti nej. Očkovanie teda neprávom zlízlo smotanu (sú mu pripisované zásluhy) za niečo, čo z najmenej 90% ani len teoreticky nemôže byť zásluhou očkovania.

       Vakcínam teda rozhodne nepatrí "čelné miesto medzi nástrojmi, ktoré nám umožnili stvoriť svet, v ktorom je smrť dieťaťa tragédia". Ale aby to Dr. Mesík zistil a pochopil, musel by sa pustiť do samostatného štúdia rôznych zdrojov o očkovaní (vrátane takých, ktoré nepochádzajú v konečnom dôsledku od výrobcov vakcín) a nielen papagájovať propagandistické slogany, ktorými ho kŕmili na škole. Potom by možno zistil, že tie rozvinuté krajiny, ktoré v prvom roku života najviac očkujú, majú spravidla aj najvyššiu dojčenskú úmrtnosť. Inak povedané: očkovanie v prvom roku života ZVYŠUJE dojčenskú úmrtnosť.

"Kroniky hovoria, že v 17. storočí sa v Londýne 5 rokov života nedožili tri štvrtiny detí. Smrť dieťaťa bola vtedy skôr normou ako výnimkou. Aby človek videl ako často zomierali deti ešte nedávno aj u nás, stačí zájsť na niektorý zo starších cintorínov a pozorne si pozrieť počty detských hrobov a nápisy na nich. Tých starších je mnohonásobne viac ako nových. Nečudo – ešte v období po druhej svetovej vojne v Československu zomierali každoročne na infekčné choroby tisíce detí."

       Isteže, v 17. storočí vo Veľkej Británii (a inde) nejedno dieťa trpelo podvýživou energetickou, nehovoriac o vitamínovej, hygiena bola o poznanie horšia než za rozkvetu Rímskej ríše vyše 1500 rokov predtým (kvôli nesprávnemu výkladu jedného verša z Nového zákona), zdravotníctvo prakticky nejestvovalo - ak nerátam sem-tam nejakého lekára, ktorého hlavnou "liečebnou" metódou bolo púšťanie žilou, bežní ľudia pracovali (presnejšie: hrdlačili) od nevidím do nevidím a povedomie o prenosných ochoreniach, spôsoboch ich šírenia a prevencie bolo takmer nulové. Pospolitý ľud žil natlačený v studených plesnivých domčekoch a výkaly bežne plávali po ulici, keďže kanalizácia toho času na väčšine územia nejestvovala (ak vôbec niekde). Potkany, myši a iné hlodavce boli skoro všadeprítomné. O nezávadnej pitnej vode sotva vôbec mohla byť reč. Na toto všetko, čoby významný faktor, zvyšujúci chorobnosť a úmrtnosť, Dr. Mesík zabudol, resp. si nespomenul, alebo to možno ani nevie, hoci "mizerne vzdelanej mase" vyčíta, že "nemá ani tušenie ... o dejinách".

       Naopak, podľa Dr. Mesíka, zdá sa, v 17. storočí v Londýne stačilo všetkých zaočkovať a dožili by sa všetci aspoň 60 rokov. Každý epidemiológ s aspoň troškou súdnosti však musí skonštatovať, že to je nezmysel, lebo aj oficiálne pro-očkovacie ustanovizne uznávajú, že keď nič iné, tak aspoň nezávadná pitná voda mala na zníženie úmrtnosti a chorobnosti aspoň porovnateľne veľký vplyv ako očkovanie.

"Ešte v roku 1969 sa u nás nakazilo osýpkami 50 tisíc detí a 100 ich zomrelo. Po zavedení očkovania sa táto aj ďalšie detské infekčné choroby stali u nás neznáme."

       To by ma teda veľmi zaujímalo, odkiaľ Dr. Mesík má tento údaj, keď epidemiologický archív SR nebol schopný dodať na otázku podľa Zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám absolútne nijaké údaje (ani chorobnosť ani úmrtnosť) k osýpkam 27 rokov pred a 8 rokov po začiatku plošného očkovania v r. 1969. Odkaz na zdroj údajov by sme v článku Dr. Mesíka hľadali márne, čo tiež o niečom vypovedá.

"Pre pochopenie daru, ktorý ľudstvu dala veda v podobe očkovania netreba ísť ani do histórie. Stačí sa pozrieť na štatistiky úmrtnosti detí v chudobných krajinách sveta, kde sa popri chudobe a hlade aj nedostatočná vakcinácia detí výrazne podieľa na detskej úmrtnosti. Piatych narodenín sa podľa UNICEFu dnes na svete nedožije 51 z 1000 živo narodených detí. V Sierra Leone ich zomrie 185, v Somálsku 180, v Mali 176... v ďalších 14 krajinách viac ako 120. Pre porovnanie: v Slovinsku či Švédsku zomrú tri deti, v Česku, Francúzsku či Nemecku štyri, v Poľsku, Maďarsku a na Kube šesť, v USA a na Slovensku osem detí z tisíca."

       Uvádzať Somálsko, opakovane postihované suchom s následným hladomorom, masovým utečenectvom a ozbrojenými konfliktami, ako príklad, že neočkované deti majú vyššiu detskú úmrtnosť, nemožno nazvať inak než pustou manipuláciou.

       V Mali je podľa údajov WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie = World Health Organization) napr. zaočkovanosť proti čiernemu kašľu, záškrtu a tetanu na úrovni 85%, podobne ako na Filipínach alebo v Sýrii. Prečo majú na Filipínach alebo v Sýrii výrazne nižšiu detskú úmrtnosť než v Mali, keď očkujú približne rovnaké percento detí? Očkovaním to očividne nebude. Nehovoriac o Sierra Leone, kde je zaočkovanosť proti čiernemu kašľu, záškrtu a tetanu na úrovni 94%, čo je viac než v Austrálii (92%) alebo Rakúsku (93%). Prečo je v Sierra Leone niekoľko-desiatok-krát vyššia detská úmrtnosť než v Austrálii či Rakúsku - napriek vyššej zaočkovanosti?

       Okrem toho je v afrických krajinách bežné, že počet ľudí, nakazených HIV/AIDS, je okolo 5% (napr. v Tanzánii), v niektorých krajinách dokonca vyše 17% (Južná Afrika), pričom v niektorých krajoch dosahuje až 40%. AIDS je ochorenie, ktoré výrazne oslabuje imunitný systém, čím človeka činí oveľa zraniteľnejším voči prenosným ochoreniam. Vďaka tomu majú pacienti s AIDS mnohonásobne vyššiu pravdepodobnosť ochorenia i úmrtia na prenosné choroby než bežný zdravý človek. 17% chorobnosť na AIDS je už naozaj významné číslo, a to sa samozrejme výdatne podčiarkuje na štatistikách výskytu prenosných ochorení i úmrtnosti na ne.

       Porovnanie európskych krajín s Africkými teda Dr. Mesík nejak nedomyslel - obzvlášť, keď si neuvedomil, že zaočkovanosť v niektorých európskych krajinách je nižšia než v nejednej africkej krajine.

"Alebo ešte inak: jedna-jediná infekčná choroba zabila počas 20. storočia 300 až 500 miliónov ľudí, teda 6 až 10 krát viac, ako zahynulo v 2. svetovej vojne. Volala sa pravé kiahne, bola to vírusová choroba a hovorím o nej v minulom čase preto, lebo sa ju v roku 1977 podarilo OSN práve vďaka celosvetovému očkovaniu eradikovať. Mimochodom, na jej eradikácii sa podieľali viacerí československí epidemiológovia - skutoční hrdinovia 20. storočia. Keby za celé svoje dejiny OSN nedosiahla nič iné, len eradikáciu kiahní, stálo za to stvoriť a financovať ju."

       Samozrejme, bájka o eradikácii pravých kiahní nemôže v žiadnej vakci-propagande chýbať. Čo na tom, že pravé kiahne sa pod novým názvom "opičie kiahne" stále ešte vyskytujú, pričom sú klinicky nerozoznateľné od pravých kiahní a údajne proti nim účinkuje aj tá istá vakcína... Podobnosť čisto náhodná? Pritom posledná epidémia opičích kiahní v USA bola v roku 2003 (!!!), tzn. 26 rokov po údajnom "vyhubení" ("eradikácii") pravých kiahní.

       Faktom však je, že výskyt pravých/opičích kiahní sa dramaticky znížil, takže aj keď neboli úplne vyhubené, už sa na ne bežne nezomiera. Otázkou však je, či za to vďačíme zrovna očkovaniu. Ako sa ukázalo na príklade mesta Leicester v Anglicku, s pravými kiahňami bolo možné vysporiadať sa aj bez očkovania, ba dokonca oveľa úspešnejšie než s očkovaním. V Leicesteri rezignovali na očkovanie a namiesto toho aplikovali metódu, spočívajúcu na 4 pilieroch: isolation (dôsledná izolácia chorých, aby sa zabránilo šíreniu choroby), quarantine (karanténa u tých, čo sa s chorými stýkali), disinfection (dezinfekcia), sanitation (hygiena, čistota, kanalizácia, resp. narábanie so splaškami vo všeobecnosti). Leicester mal vďaka tomu najnižšiu úmrtnosť na pravé kiahne v Anglicku, a to pri veľmi nízkej zaočkovanosti, ktorá bola desiatky rokov hlboko pod 50%, dlhé roky dokonca pod 10% - a pri takej zaočkovanosti o nejakej kolektívnej imunite vôbec nemôže byť reč.

       Keď sa potom bližšie pozrieme na to, čo vlastne robila WHO v rámci kampane za vyhubenie pravých kiahní, tak zistíme, že k úspechu nedošlo vďaka plošnému zaočkovaniu všetkých obyvateľov hlava-nehlava, ale práve vďaka aplikácii "Leicester method". Pripisovať vyhubenie (v skutočnosti však iba dramatické zníženie výskytu, nie úplné vyhubenie) pravých kiahní len a len očkovaniu je teda horšie než trápne, ak nemám rovno napísať, že to je vyslovené propagandistické klamstvo. Bez aplikácie "Leicester method" by to trvalo oveľa dlhšie, možno by sa na pravé kiahne húfne zomieralo doteraz. Je teda krajne nespravodlivé, keď sa pri oslavných ódach na očkovanie proti pravým kiahňam a ich vyhubenie zabúda na skutočné hrdinstvo obyvateľov Leicesteru, ktorí boli za svoje presvedčenie neraz aj väznení - napriek tomu, že ich metóda vysporiadania sa s pravými kiahňami, nezahŕňajúca očkovanie, bola preukázateľne oveľa účinnejšia než akékoľvek očkovanie.

"Eradikácii inej vražednej choroby, detskej obrny, zatiaľ úspešne zabránili náboženskí fanatici v Nigérii, ktorí medzi svojimi negramotnými ovečkami rozšírili zvesti o tom, že vakcíny znižujú plodnosť nigérijských žien. Už skoro vyhubená choroba sa potom z Nigérie rozšírila do niekoľkých ďalších moslimských krajín a tak je dodnes hrozbou pre celý svet."

       Dr. Mesíkovi zrejme uniklo, že okrem Nigérie a priľahlých afrických krajín je detská obrna hlásená aj v Afganistane, Pakistane a donedávna aj Indii. Náboženskí fanatici v Afrike asi sotva budú dôvodom epidémie v tisíce kilometrov vzdialených ázijských krajinách. Pritom v Pakistane napr. otvorene hovoria o tom, že dôvodom zlyhávania očkovania proti detskej obrne je v prvom rade podvýživa, pričom "24% detí, u ktorých bola hlásená detská obrna ..., boli deti očkované proti detskej obrne 7 alebo viackrát". To je presne to, čo neustále opakujeme: podvýživa a nie nedostatok očkovania je hlavným dôvodom vysokej detskej úmrtnosti v krajinách tretieho sveta. Očkovacím fanatikom však táto jednoduchá a ľahko preukázateľná skutočnosť stále nejak nedochádza.

       Pritom - iróniou osudu - v dnešnej dobe očkovanie je príčinou č. 1 detskej obrny. Totiž, živá orálna vakcína proti detskej obrne (oral polio vaccine = OPV) je schopná u pomerne malej časti očkovaných detskú obrnu (s následným trvalým ochrnutím či dokonca úmrtím) vyvolať. Keďže však výskyt nákaz divokým vírusom detskej obrny je už len veľmi malý, množstvo prípadov očkovaním spôsobenej detskej obrny je výrazne vyššie než množstvo prípadov detskej obrny, spôsobenej divokým vírusom. Inak povedané: úhrn škôd, spôsobených očkovaním, je výrazne vyšší než úhrn škôd, spôsobených vírusom, pred ktorým toto očkovanie má chrániť - a to aj podľa úplne oficiálnych štatistík, ktoré ignorujú súvislosť očkovania s mnohými nežiaducimi účinkami. A za to náboženskí fanatici v Nigérii naozaj nemôžu. Naopak - ich odmietanie očkovania OPV sa vo svetle tohto faktu ukazuje byť veľmi rozumným (a vôbec nie fanatickým) krokom v prospech ochrany zdravia ich detí (bez ohľadu na údajný vplyv OPV na plodnosť).

"A keď je už reč o chorobách, tak spomeňme ešte jednu – chrípku, o ktorej si väčšina Slovákov myslí, že je to banálne ochorenie, proti ktorému sa nemá význam očkovať. Chrípková epidémia v roku 1918-1919 v priebehu pár mesiacov zabila 50 až 100 miliónov ľudí: na „banálnu“ chrípku umierali mladí ľudia z plného zdravia v takom tempe, že pri veľkých mestách zahrabávali buldozéry ich telá do masových hrobov."

       Prvá zásadná vec je, že to bolo tesne po vojne, kedy bolo obrovské množstvo zranení, rozbité hospodárstvo, hlad, podvýživa atď. Skrátka: ideálne podmienky pre vysokú úmrtnosť na prenosné ochorenie. Uvedomme si, že teraz sme - chvála Bohu - na míle vzdialení od takýchto podmienok, takže strašenie "španielskou" chrípkou je úplne od veci.

       Druhá zásadná vec je, že (aspoň tak to niektorí tvrdia) na "španielsku" chrípku umierali oveľa viac očkovaní než neočkovaní. A je na to aj jeden veľmi dobrý dôvod: očkovanie proti pravým kiahňam dlho bolo v podstate prenášaním hnisu z pľuzgierov jednej osoby (alebo kravy) do škrabanca na pokožke inej osoby. Spolu s vírusom kravských kiahní sa tým samozrejme mohlo preniesť (a častokrát očividne aj prenieslo) mnoho rôznych iných vírusov a baktérií (napr. syfilis). O vzorovej hygiene a vždy sterilných nástrojoch v tom čase nemohla byť reč - a už vôbec nie vo vojne/po vojne a pri masových očkovacích záťahoch - takže sa masovým očkovaním veselo šírila aj nákazlivá žltačka typu B a C, či iné pliagy. Dodnes sa tak deje v Afrike.

       Nuž a u takto podlomených ľudí - na jednej strane vojnou a jej následkami, na druhej strane prenosnými chorobami, za ktoré vďačili (paradoxne) do značnej miery očkovaniu - naozaj niet divu, že ich húfne skosí aj "banálna" chrípka. I keď teda podaktorí epidemiológovia hovoria, že to vlastne nie chrípka zabíjala, ale pneumokoky, ktoré sa aktivizovali v tele, vyčerpanom chrípkou. Nech už je ako chce, toho času očkovanie oveľa skôr prispelo k vyššej úmrtnosti, než by jej bránilo. A argumentovať "španielskou" chrípkou z roku 1918/1919 v prospech očkovania proti chrípke dnes, takmer 100 rokov neskôr, keď máme úplne iné životné podmienky, je práve tým nepochopením a neznalosťou dejín, ktoré Dr. Mesík tak tvrdo kritizuje u "mizerne vzdelanej masy".

"„Obyčajná“ chrípka – no dajte sa proti tomu očkovať... Je pritom len otázkou času a náhody kedy znovu mutácia vytvorí nový vražedný kmeň chrípky podobný tomu ako v roku 1918. Od roku 1918 vieme o vírusoch nepomerne viac – ale náš imunitný systém je voči nim rovnako slabý, ako vtedy a náš arzenál účinných protivírusových liečiv je aj dnes žalostne malý."

       Samozrejme, arzenál protivírusových liečiv školskej (mainstreamovej) medicíny je horší než biedny. To však nemožno povedať o prostriedkoch konkurenčných smerov medicíny. Je to teda zo strany Dr. Mesíka opäť raz argument typu "musíte sa dať očkovať, lebo my to nie sme schopní liečiť". To, že to je schopný liečiť niekto iný, však už je akosi vedľajšie, lebo zaslepenosť nejedného predstaviteľa školskej medicíny mu bráni vidieť, že tu jestvuje aj niečo iné než ním reprezentovaná paradigma, a to niečo iné je pri riešení niektorých problémov dokonca oveľa úspešnejšie. Inak povedané: podľa Dr. Mesíka máte použiť vysoko nebezpečné a život ohrozujúce "preventívne" prostriedky tej medicíny, ktorá je neschopná v liečbe - namiesto toho, aby ste sa v prípade problému obrátili na niekoho, kto to liečiť vie, alebo dokonca zvolili alternatívny (nefarmaceutický) a oveľa bezpečnejší spôsob prevencie, ktorý Dr. Mesík akosi tiež ignoruje resp. tvári sa, že nič také nejestvuje.

"Maďari majú príslovie „Keď sa mal somár dobre, šiel sa korčuľovať“. Presne v duchu tohto príslovia by skončili volania tých, čo dnes v mene individuálnej „slobody“ broja za zrušenie povinného očkovania a nevzdelanej mase sugerujú názory, že očkovania sú neúčinné, zbytočné, škodlivé a slúžia len na generovanie ziskov podlým farmaceutickým spoločnostiam."

       Inak povedané: ak niekto informuje širokú verejnosť o aktuálnych výskumoch, ktoré poukazujú na neúčinnosť, škodlivosť a zbytočnosť toho-ktorého očkovania, tak je somár, rozumiem tomu dobre? Čiže snaha o vzdelávanie "nevzdelanej masy" o výsledkoch najnovších vedeckých bádaní je podľa Dr. Mesíka somárstvom? Nie je to paradoxné, že niekto, kto kritizuje nezdelanosť, zároveň odsudzuje tých, čo sa snažia tú nevzdelanosť odstrániť?

"Sloboda bez zodpovednosti je cestou k anarchii a sloboda, aby vaše dieťa nakazilo infekčnou chorobou moje dieťa, alebo aby ste svojou starostlivo pestovanou tuberkulózou nakazili mojich rodičov, to nie je sloboda – to je manifestácia krátkozrakosti, bezohľadnosti a egoizmu."

       V prvom rade: nejestvuje nijaké ľudské právo neochorieť či nenakaziť sa.

       V druhom rade: nejestvuje nijaká účinná vakcína proti tuberkulóze, takže poukaz na tuberkulózu je ukážkou nevzdelanosti samotného kritika nevzdelanosti - Dr. Mesíka. Totiž, BCG vakcína (akože proti tuberkulóze) v skutočnosti tuberkulóze nijak nebráni a ak vôbec niečomu bráni, tak nanajvýš niektorým vážnejším formám tuberkulózy, a aj to len veľmi chabo.

       V treťom rade: krátkozrakosť je, keď plošné očkovanie proti v podstate neškodným ovčím kiahňam spôsobí epidémiu pásového oparu. Bezohľadnosť je, keď pediater ignoruje očividné kontraindikácie očkovania, keď očkuje treťou dávkou hexavakcíny dieťa, čo malo brutálnu reakciu s následnou hospitalizáciou už po druhej dávke, keď očkuje aj očividne choré deti, len aby dodržal očkovací kalendár, lebo nie zdravie dieťaťa, ale očkovací kalendár je posvätný. Egoizmus je, keď niekto chce, aby kvôli jeho veľmi chorému dieťaťu, ktoré nemôže byť zaočkované zo zdravotných dôvodov, všetci ostatní podstúpili riziko vážneho poškodenia zdravia (či dokonca úmrtia) podrobením sa "preventívnemu" opatreniu, ktoré údajne (ale bez nezvratného dôkazu) zabráni nákaze jeho dieťaťa.

       Ak niekto vedome a po dôkladnom zvážení odmieta očkovanie, určite to nerobí preto, aby úmyselne (alebo z nedbalosti) nakazil (ohrozoval) niekoho iného, ale preto, lebo vyhodnotil očkovanie ako vyššie riziko než je riziko choroby, pred ktorou má dané očkovanie chrániť (a častokrát nechráni, viď napr. 92% očkovaných medzi chorými na čierny kašeľ alebo 97% očkovaných medzi chorými na príušnice).

       Ale súhlasím s tvrdením, že "sloboda bez zodpovednosti je cestou k anarchii". Presne to sa totiž u nás denno-denne deje. Štát chce mať slobodu nariadiť nám všetkým povinné očkovanie, ale absolútne odmieta niesť akúkoľvek zodpovednosť za jeho neblahé dopady. A to je nielen do Neba volajúca nespravodlivosť, to je v podstate štátny teror.

"Zostáva nám len dúfať, že spoločnosť zostane aj napriek začínajúcej hospodárskej kríze dostatočne silná na to, aby povinné očkovania detí aj dospelých dokázala zabezpečiť a presadiť aj voči tým, čo by sa radi viezli zadarmo a profitovali z toho, že ostatní spoluobčania a ich deti sú zaočkované a nie sú zdrojom nákazy pre ostatných."

       Neviem, kde bol Dr. Mesík posledné 3 roky, keď hovorí o "začínajúcej hospodárskej kríze".

       A nijak ma neprekvapuje ani jeho otvorené schvaľovanie násilia (de facto štátneho teroru), lebo u fanatických zástancov povinného očkovania je to bežný jav, hoci tým vlastne "verejne ... prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb" (§ 422 ods. 1 Trestného zákona).

       Čo je však úplne úchylné, je vyjadrenie, že by sme sa (údajne) "radi viezli zadarmo a profitovali z toho, že ostatní spoluobčania a ich deti sú zaočkované a nie sú zdrojom nákazy pre ostatných", keď v skutočnosti je to presne naopak. Jednak u najzákladnejších štyroch očkovaní (záškrt, tetanus, čierny kašeľ a detská obrna) v skutočnosti vôbec nemôže byť reč o kolektívnej imunite (na ktorú týmto Dr. Mesík odkazuje), jednak u bežných detských chorôb je skôr na škodu, keď ich deti prirodzene neprekonajú, lebo napr. prekonanie príušníc (mumpsu) poskytuje solídnu ochranu pred rakovinou vaječníkov alebo s vírusom osýpok sa v súčasnosti experimentuje pri liečbe rakoviny. V skutočnosti je nám teda skôr ľúto, že sa dnes na Slovensku už nedá bežne "zohnať" ružienka, príušnice či osýpky.

       Ak by bolo pravdou, že by sme "sa radi viezli zadarmo", tak by sme sa predsa nijak zvlášť nesnažili o šírenie osvety, ktorej výsledkom je nárast počtu neočkujúcich rodičov, lebo tým by sme si predsa pílili konár pod vlastným zadkom. Keďže úmyselne znižujeme počet "hostiteľov", za nejaký čas takýmto tempom už nebudeme mať na kom parazitovať. Ak by sme teda naozaj chceli parazitovať, museli by sme si naopak udržiavať dostatočne veľké stádo plne očkovaných hostiteľov, na úkor ktorých by sme parazitovali. Lenže - ako je to snáď každému súdnemu človeku zjavné - nás naopak veľmi teší každý jeden rodič, čo sa začne samostatne, slobodne, informovane a zodpovedne rozhodovať o (ne)očkovaní svojich detí, a robíme všetko pre to, aby takých rodičov bolo čo najviac. Tým je zároveň jasne vyvrátené tvrdenie, že by sme chceli parazitovať na očkujúcej väčšine.

       Okrem problémov s poznaním dejín má teda Dr. Mesík aj vážny problém s elementárnou logikou, a to dokonca aj v rámci ním samým vyznávanej bájky o kolektívnej imunite, z ktorej sme však my už vyrástli.

"Pokiaľ raz u nás k zrušeniu povinného očkovania dôjde, prvé ohniská epidémií budú nevyhnutne rómske osady. Z nich by potom infekčné choroby začali svoj vražedný pochod k všetkým nezaočkovaným deťom a dospelým s oslabenou imunitou."

       A to je ďalší kolosálny omyl Dr. Mesíka, pretože v mnohých rómskych osadách je už dnes zaočkovanosť smiešne nízka, a to aj pri akože povinnom očkovaní. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) sa na to každoročne sťažuje vo svojich výročných správach. Ale Dr. Mesík o tom očividne nevie.

       Podčiarknuté a sčítané: MUDr. Juraj Mesík si je vo svojom článku sám sebe sudcom. Má medzery v elementárnej logike a je mizerne vzdelaný práve v tej oblasti, o ktorej napísal akože zasvätený článok, plný odsudzovania a úplne nelogickej kritiky odmietačov povinného očkovania.

P.S.: Vrelo odporúčam prečítať si pôvodný článok a diskusiu pod ním. Stojí to za to.

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 6 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.