Keď pseudo-skeptický kritik nechtiac potvrdzuje to, čo chce vyvrátiť (Ad: „Christopher Exley: Zlá veda na démonizáciu hliníkových adjuvantov vo vakcínach“)

24.12.2017 20:59

Ing. Marián Fillo

 

    Po zverejnení správ o novej štúdii prof. Christophera Exleyho a kol. o šialene vysokom obsahu hliníku v mozgoch autistov, a obzvlášť po zverejnení jej slovenského prekladu, sme zaznamenali kritické ohlasy na túto štúdiu zo strany slovenských a českých vakci-trollov, ktoré ako keby z oka vypadli reakcii amerického vakci-trolla Dr. Davida Gorského, známeho tiež pod prezývkami Orac a MastCell, na jeho blogu, oxymoronovo nazvaného Úctivá bezočivosť (Respectful Insolence). Máme preto dôvodné podozrenie, že tí naši vakci-trollovia sa podobne ako pri januárovej štúdii o kontaminácii takmer všetkých vakcín nebezpečnými anorganickými nanočasticami nezmohli na nič iné než na preklad Gorského a nejaké samostatné kritické myslenie od nich očakávať naozaj nemožno. Vtip je o to väčší, že tým zároveň kopírujú Gorského fatálne omyly, preukazujúce jeho obrovskú neznalosť z oblasti nanotoxicity. Na ne poukázal jeden z autorov zmienej štúdie — prof. Stefano Montanari — na svojom blogu. Na Gorského kritiku najnovšej štúdie prof. Exleyho a kol. som však žiadnu podobnú reakciu kohokoľvek z autorov tejto štúdie nezaznamenal a tak som si dovolil spísať na jej/ich obhajobu niečo sám.

Dr. David Gorski, známy aj ako Orac či MastCellDr. David Gorski a.k.a. Orac a.k.a. MastCell

    Jediné z Gorského článku, čo by možno stálo za zmienku, je to, že Exley je v redakčnej rade toho časopisu, v ktorom to vyšlo:
https://www.journals.elsevier.com/journal-of-trace-elements-in-medicine-and-biology/editorial-board
Otázkou však je, či to nebolo len východisko z núdze po x odmietnutiach od iných časopisov. To by sa bolo treba spýtať prof. Exleyho. Síce som tak zatiaľ neurobil, ale čo som počul od jednej dobrej a starej známej prof. Exleyho, tak to naozaj tak je. Ale povedzme, že túto jednu jedinú námietku možno Gorskému naozaj uznať ako oprávnenú.

    Kritika financovania štúdie je od Gorského vysoko pokrytecká vec, pretože vláda na toto prachy dať nechce a výrobcovia vakcín už vôbec nie, takže ak to má byť vyskúmané, peniaze od kohokoľvek sú dobré. Kritizovať prof. Exleyho za to, že štúdiu financoval CMSRI, by bolo spravodlivé až po tom, ako by dostal ponuku od štátu a odmietol ju. Prípadne nepodal si žiadosť o grant na príslušný štátny fond, hoci ten bol financovaniu niečoho takého v zásade otvorený. Ale toto, nakoľko viem, nie je ten prípad. Prof. Exley sa naopak sťažuje v nedávno vydanom vyše 5-minútovom rozhovore, že štát to financovať nechce, z čoho mi vychádza, že sa pokúšal získať peniaze od štátu, ale neúspešne.

    Prečo sa ale Gorski nenaváža do štúdii od FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA), priamo plateného výrobcami vakcín, od CDC (Centers for Disease Control and prevention = Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám v USA), nepriamo zapleteného s výrobcami vakcín (cez rôzne nadácie, výbory a „revolving door“ politiku zaujímavých pracovných ponúk pre (už) ex-zamestnancov CDC, ako je Tom Verstraeten či Julie Gerberding), a hlavne štúdií od samotných výrobcov vakcín??? Preto, že je nimi sám financovaný?

    Výčitka chýbajúcej kontrolnej skupiny je fakt úlet, keď prof. Exley sám odkazuje na vlastnú štúdiu obsahu hliníka v iných (neautistických) 60 mozgoch, čo je kontrolná skupina viac než dostatočná k 5 autistickým mozgom.

    Potom som nadobudol dojem, že Gorski už pre oči nevidí, pretože si očividne pomýlil odkaz č. 13 (na štúdiu obsahu hliníka v 60 mozgoch) s odkazom č. 15 (na štúdiu hliníka v mozgu 1 človeka). Exley to má v štúdii správne (uvádza 13), zatiaľčo Gorski tvrdí, že si to doplietol (že uvádza 15).

    Ďalšia výčitka je tiež veľmi vtipná. Gorski sa odbavuje na tom, že názov stĺpca v tab. 1 je „Replicate“, čo podľa neho znamená opakované meranie tej istej vzorky („Sample“), avšak z textu štúdie je úplne jasné, že je to zakaždým iná vzorka, aj keď je to vlastne susedný rez z toho istého tkaniva tej istej časti toho istého mozgu. Zrejme preto to prof. Exley nazval „Replicate“ (je to opakovanie merania v tej istej časti mozgu toho istého darcu, avšak inej vzorky, a to bezprostredne susednej), možno trochu nešťastne, možno bolo lepšie napísať tam „Sample“. Ale inteligent to pochopí, Gorski nie.

    Gorski potom poukazuje na štúdiu Andrásiovej a kol., ktorá porovnávala obsah hliníka, horčíka a fosforu v mozgoch troch pacientov s Alzheimerom vs. tri ne-Alzheimer kontroly.

    Používa ju ako argument, že zdraví ľudia majú v mozgu viac hliníka, než pripúšťa prof. Exley. Je síce pravda, že namerané hodnoty u kontrol boli nad tým, čo prof. Exley uvádza ako benígne (teda nad 1 μg/g suchej hmotnosti), avšak Gorski „zabúda“ na zásadnú informáciu z tejto štúdie:

„The samples were collected from three control patients between 55–71 years of age (mean age: 61 years). All subjects taken into consideration were diseased for reasons not involving the nervous system.“

    Išlo teda o ľudí jednak vysoko nadpriemerne starých (a tiež starších než VŠETCI desiati prof. Exleym skúmaní autisti — 13–50 rokov, priemer 27 rokov), jednak chorých, aj keď údajne bez ochorení nervovej sústavy.

    Nikde sa však nepíše, že neboli chorí na žiadnu z chorôb, ktorá má do činenia s intoxikáciou hliníkom. A netreba snáď dodávať, že s rastúcim vekom koncentrácia hliníka v mozgu takmer u každého rastie, takže porovnávať skupinu s priemerným vekom 27 rokov so skupinou s priemerným vekom 61 rokov naozaj nie je fér, ak ide o obsah hliníka v mozgu.

    Čiže tie ne-Alzheimer kontroly rozhodne neboli typickou ukážkou bežného (a už vôbec nie zdravého) človeka, a teda ich obsah hliníka v mozgu naozaj nemožno považovať za normálny a neškodný.

    Každopádne však väčšina Andrásiovou nameraných obsahov hliníka v mozgoch ne-Alzheimer kontrol bola medzi Exleyho „benígnym“ a „patologicky znepokojivým“ obsahom hliníka v mozgu.

    Takže Gorski vlastne nevdojak (a určite nechtiac) pri všetkej svojej zaslepenosti a nechápavosti cituje Andrásiovej štúdiu ako vyvrátenie prof. Exleyho, hoci prof. Exleyho v skutočnosti skôr potvrdzuje, rozhodne však nevyvracia.

    A bonus: Andrásiovej merania ukazujú (v závislosti od konkrétnej časti mozgu) 2×–6× vyšší obsah hliníka v mozgu Alzheimerikov vs. kontrol (tabuľka 7). A to opäť iba potvrdzuje iné štúdie prof. Exleyho, a teda potvrdzuje nebezpečnosť hliníka, ktorú však (čo je z Gorského článku zrejmé) Gorski do veľkej miery popiera.

    Podčiarknuté a sčítané: Je to zúfalý pokus zhodiť niečo, čo veľmi preveľmi nehrá do kariet Gorského sponzorom. A tak si Gorski hľadá úplne trápne formálne dôvody na spochybnenie niečoho obsahovo úplne zásadného a v neprospech očkovania svedčiaceho. A navyše ešte — kúzlo nechceného — v snahe prof. Exleyho vyvrátiť ho nechtiac potvrdzuje.

    Ľudia, ako je Dr. David Gorski, sa hrdo prehlasujú za tzv. skeptikov. V skutočnosti ale nie sú vôbec skeptickí voči vakcínam, chemoterapii a ďalším výrobkom farmaceutického priemyslu (ktorý nejedného z nich platí) a voči tzv. „modernej medicíne“ ako takej. Sú k nej naopak nekritickí. Naproti tomu tých, čo sú voči nej zdravo skeptickí, prehlasujú za šarlatánov. Nie je to od nich „tak trochu“ pokrytecké?

 


    Len vďaka dobrovoľným príspevkom čitateľov a poslucháčov môže Sloboda v očkovaní prinášať všetkým ľuďom bezplatne dôležité informácie (nielen) o očkovaní. Ak si myslíte, že naša práca má hodnotu, a ak je to vo vašich možnostiach, prispejte, prosím, na ďalší chod tejto stránky. Každé euro a každý cent je dobrý a srdečne ďakujeme zaň!
    Môžete však priložiť ruku k dielu aj iným spôsobom.