Ad: Hromadná pripomienka k novele očkovacej vyhlášky MZ SR
Ing. Marián Fillo
Na 1. sviatok vianočný mi napísala istá pani doktorka, ktorá sa predstavila ako zdravotníčka s takmer 30 rokmi praxe. Vo svojom e-maile písala o nesmiernych prínosoch očkovania, že nám v zahraničí za komunistov závideli, ako sme na tom s očkovaním, že problematika očkovania patrí do rúk odborníkov (tzn. nie mojich) apod. Žiaľ, nedovolila mi jej e-mail zverejniť, čo musím rešpektovať, a tak Vám predkladám len moju odpoveď, z ktorej však pozorný čitateľ vytuší približné znenie jej e-mailu.
Milá pani doktorka,
za približne rok a pol som sa rozprával s desiatkami rodičov detí, vážne poškodených očkovaním, a písal som si e-maily so stovkami takých. Naproti tomu viem len o niekoľko málo rodičoch, čo ľutujú, že ich dieťa nebolo očkované (hlavne proti pneumokokom a ešte menší počet proti meningokokom).
Navyše, očkovanie má na svedomí toho omnoho viac než len priame akútne reakcie na očkovanie. Pripomeňme napr. zanesenie rakovinotvorného vírusu SV40 a imunitu oslabujúceho vírusu SIV/HIV medzi ľudí z opíc vakcínou proti detskej obrne, keďže vakcinačné vírusy poliomyelitídy boli pestované na opičích obličkách. Navrch k tomu má očkovanie nepochybne nezmazateľný podiel aj na rapídnom náraste alergií, keďže vedeckej obci je už nejaký čas dobre známe, že hliníkové adjuvanty vo vakcínach (v takmer všetkých neživých) vyvolávajú tvorbu IgE, čo sú práve tie imunoglobulíny, ktoré majú na svedomí alergie.
Informovanosť rodičov nám celá Európa asi závidieť nemohla, keďže táto informovanosť je prakticky nulová, ledaže by rodičov samých od seba napadlo naštudovať si tému očkovania z dostupných kníh a stránok na internete. Alebo nám Európa závidela práve to, že o očkovaní naši rodičia dokopy nič nevedia, a teda sa nechajú ľahko vmanipulovať tam, kam si naši epidemiológovia zmyslia?
Dozor nad kvalitou vakcín je u nás v súčasnosti (neviem ako predtým) prakticky nulový, viď:
https://www.slobodavockovani.sk/news/sukl-netestuje-ci-je-vo-vakcine-ortut/
Dovolím si Vás poopraviť: "HLÁSENÉ prípady nežiadúcich účinkov vakcíny boli ojedinelé". Niežeby boli ojedinelé samotné nežiaduce účinky, ojedinelé boli len hlásenia nežiaducich účinkov. Napr. u mňa sa krátko po očkovaní v 6. roku života rozvinula alergia na určité druhy peľu. Myslíte si, že to niekto hlásil? Ani omylom! Nielenže nehlásil, ale ani v zdravotnej dokumentácii to nie je uvedené ako nežiaduci účinok očkovania, lebo to ani mojim rodičom ani lekárke vôbec nenapadlo spojiť s očkovaním. A možno vtedy ešte ani nebolo známe, že hliník vo vakcínach spôsobuje tvorbu IgE. Ako to je s hlásením (či skôr nehlásením) nežiaducich účinkov, si môžete prečítať tu:
https://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2950&magazine_id=1
Očkovanie však nebolo ani zďaleka jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje výskyt a úmrtnosť na prenosné ochorenia a ktorý sa za posledných 60 rokov výrazne zmenil. Tieto zmeny však v spomínaných rozvojových krajinách zväčša vôbec nenastali, preto porovnávanie sa s Afrikou vôbec nie je namieste. Navyše, vďaka GAVI, WHO či UNICEFu je už aj v Afrike obdobná zaočkovanosť ako napr. v Nemecku či Švajčiarsku. V zaočkovanosti teda výrazné rozdiely nie sú. Rozdiely sú skôr v inom. Pripomeňme si niektoré ďalšie epidemiologicky významné faktory (zoznam si nenárokuje na úplnosť):
- od roku 1945 žiadna vojna na našom území
- čoraz širšia vodovodná sieť s pitnou vodou bez choroboplodných zárodkov
- čoraz širšia kanalizačná sieť
- lepšia hygiena, pasterizácia, deratizácia, dezinfekcia
- osveta v otázkach zdravia a hygieny
- odstránenie hladu a podvýživy
- skrátenie pracovnej doby na typických 8 hodín denne 5x do týždňa
- sprístupnenie zdravotnej starostlivosti celému obyvateľstvu, nielen bohatým
- zlepšenie bývania (suché a primerane teplé byty, menší počet osôb na meter štvorcový obytnej plochy)
- uvádzanie skladovacích podmienok a záručných lehôt na potravinách
- chladničky v každej domácnosti
- kvalitná logistika pri distribúcii rýchloobrátkových potravín (chladiaci reťazec)
-
informovanie verejnosti o pokazených/nakazených potravinách, zdrojoch nákazy, možných spôsoboch prevencie atď. prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov => rýchla prevencia ďalšieho šírenia nákazy
Ak ste s tým očkovaním, čo je momentálne povinné (mimochodom: postupom času to narastá - ja som očkovaný proti 6 či 7 chorobám (nie som si istý pravými kiahňami), dnešné deti proti 11 chorobám), spokojná, nič by Vám predsa nebránilo riadiť sa odporúčaniami štátu aj keby bolo očkovanie úplne dobrovoľné.
Štatistiky úbytku úmrtnosti a chorobnosti na prenosné ochorenia som videl, rovnako tak obrázky chorých detí v Afrike. Pozoruhodné na tom je, že až na niekoľko málo výnimiek (napr. detská obrna či HIV), úmrtnosť na prenosné ochorenia dlhodobo klesala už dávno pred vynájdením či plošným nasadením toho-ktorého očkovania, čo znamená, že za (odhadom) vyše 90% z tohto poklesu rozhodne nemožno blahorečiť očkovanie, a za zvyšok len v oveľa menšej (ak vôbec nejakej) miere, než by nás mainstreamoví epidemiológovia chceli presvedčiť. K tomu viď grafy tu:
https://childhealthsafety.wordpress.com/graphs/
Mimochodom, bude to možno znieť neuveriteľne, ale prinajmenšom niektoré očkovania v Afrike reálne ZVYŠUJÚ úmrtnosť afrických dojčiat. Také sú výsledky štúdie:
https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovane-vs-neockovane-deti-mame-nejake-udaje-a-tie-su-teda-poriadne-znepokojujuce/
Videl som však aj štatistiky nárastu detskej cukrovky, autizmu a porúch autistického spektra, rakoviny, alergií, ba dokonca akútnej chabej obrny za posledných 60 rokov, odkedy sa vo veľkej miere plošne očkuje. A nie je to vôbec utešený pohľad. K obrne viď:
https://www.slobodavockovani.sk/news/o-udajnom-zmiznuti-detskej-obrny/
K detskej cukrovke na Slovensku viď:
https://www.nczisk.sk/Registre/Narodne-zdravotne-registre/Pages/Narodny-register-pacientov-snbspdiabetes-mellitus-1-typu.aspx
Myslím si, že technik, predavačka, strojár či učiteľka v úlohe rodičov MÔŽU BYŤ o účinkoch očkovania na ich deti viac informovaní než detský lekár, AK CHCÚ. Dnes už je dostupnosť medicínskych informácií tak široká, že je naozaj len otázkou vôle (a v niektorých prípadoch aj peňazí), či si niekto toho o očkovaní naštuduje viac, než vie jeho detský lekár. Mimochodom, ako doktorke medicíny Vám asi nemusím hovoriť, že rozsah niekoľkých hodín (spočítate na prstoch), ktoré sú v súčasnosti na lekárskej fakulte venované očkovaniu (a to i pri špecializácii pediatria), je prudko nedostatočný aj pre pochopenie základných princípov, nieto ešte hĺbkové porozumenie celej problematike očkovania. A tak tu máme dnes paradoxný úkaz: rodičov (z medicínskeho hľadiska laikov), čo o očkovaní vedia toho oveľa viac, než ich detská lekárka.
Problematika očkovania (a vo všeobecnosti problematika zdravia) sa bezprostredne dotýka každého jedného človeka osobne, preto je vysoko žiaduce, aby sa ňou zaoberalo čo najviac ľudí, aby boli čo najviac informovaní a rozhodovali sa slobodne, podľa svojich potrieb, životných podmienok, životného štýlu atď. (trebárs aj po porade s lekárom), nie aby za nich rozhodoval štát, ktorý o nich dokopy nič nevie a teda jeho rozhodnutia logicky nemôžu byť primerané individuálnym danostiam jednotlivca.
To, čo rozhodne patrí do rúk odborníkom, je vývoj nových vakcín či zvyšovanie bezpečnosti a účinnosti tých súčasných, nie však rozhodovanie o nás bez nás, a už tobôž nie rozhodovanie o našom zdraví či dokonca živote a smrti (keď zoberieme na zreteľ fatálne nežiaduce účinky očkovania, ktoré priznal aj český hlavný hygienik napr. tu: https://www.novinky.cz/domaci/207643-boj-s-tuberkulozou-loni-prohralo-43-lidi.html).
A naozaj si nemyslím, že by zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti o očkovaní bolo niečím, čo spôsobí viac negatív než pozitív pre budúce generácie.
P.S.: ak dovolíte, rád Váš e-mail zverejním ako článok na stránke www.slobodaVockovani.sk
Pekný a pokojný zvyšok vianočného obdobia a všetko Dobré do roku 2012 Vám praje
Ing. Marián FILLO
Zverejnenie tohto článku zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 25 minút čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.