Ad: Je očkovanie potrebné?
Ing. Marián Fillo
Už dobre vyše roka sledujem, čo sa v slovenskej tlači píše o očkovaní a v tejto súvislosti môžem smelo vyhlásiť, že denník Pravda (na rozdiel od iných médií) neprejavil ani kúsok snahy o objektivitu a vyváženosť v tejto veci. Neviem, či ide o pamiatku na vedúcu úlohu jednej strany - a to práve tej politickej strany, ktorej bola Pravda tlačovým orgánom, a za ktorej vlády sa zaviedla drvivá väčšina dnes povinných očkovaní - alebo či ide o novodobý spôsob ovládania médií skrz inzertné zmluvy, ktoré novinám zakazujú písať negatívne o výrobkoch inzerenta (v tomto prípade výrobcu vakcín). Každopádne, u článku o očkovaní, uverejnenom v denníku Pravda, máte takmer 100% istotu, že pôjde o tvrdo propagandistický pro-vakcinačný blábol. Nie inak je to aj v prípade článku "Je očkovanie potrebné?" z 14. mája 2010 6:00, pod ktorý sa podpísala Dorota Hudecová.
Aký brainwashing (vymýváreň mozgov) si Pravda pripravila pred rokom a dvomi týždňami? Pozrime sa na to pekne po poriadku:
"Mnoho rodičov má pochybnosti o tom, či očkovanie ich deťom pomôže alebo skôr uškodí. Odborníci tvrdia, že očkovanie je dôležitou súčasťou prevencie a jeho pozitíva prevyšujú nad negatívami."
Prvej vete niet čo vytknúť. Hneď v druhej vete je však už skrytá veľká demagógia. Keby tam bolo napísané "Niektorí odborníci", tak nič nepoviem. Takto to však vyzerá, že všetci odborníci sú presvedčení o prevahe pozitív očkovania nad negatívami. Pravda je však úplne iná. Spomeňme si napr. na očkovanie proti prasacej chrípke, ktoré na Slovensku podstúpilo menej než 5% lekárov. Zvyšok bol očividne presvedčený, že očkovanie im môže viac uškodiť než pomôcť.
Ďalej: na besede o očkovaní v Nitre v utorok 10.V.2011 jeden prítomný doktor-gynekológ povedal, že za tvrdej komunistickej totality bolo v Československu niekoľko stoviek detí lekárov, ktoré neboli očkované proti pravým kiahňam. Toto očkovanie bolo vtedy povinné a fakt, že stovky lekárov odmietali povinné očkovanie svojich detí - navzdory všadeprítomným eštébákom - možno považovať za (na tie časy) vskutku kolosálnu rebéliu. Prečo títo lekári odmietali povinné očkovanie aj napriek všetkým hrozbám totalitného režimu? Keby bolo pravdou, že pozitíva očkovania proti pravým kiahňam prevyšujú riziká, neriskovali by snáď títo lekári svoju kariéru pre nejaký hlúpy vrtoch, nie?
Do tretice: čoraz viac lekárov sa čoraz hlasnejšie ozýva s kritikou očkovania ako takého, s kritikou povinného/plošného očkovania všeobecne alebo prinajmenšom s kritikou niektorých povinných očkovaní. Niekoľko desiatok mien lekárov-odborníkov, úplne odmietajúcich očkovanie, nájdete v článku "Očkovanie: spoznajte celý príbeh (lekári, zdravotné sestry a vedci o ochrane Vás a Vašich detí)". A to je len špička ľadovca. Popri nich sú to ešte stovky ďalších, čo sa báli zverejniť svoje meno na takomto dokumente, keďže by to mohlo vážne ohroziť ich živobytie. Ďalej sú to stovky takých, čo by ten dokument podpísali, keby sa ich niekto opýtal, ale v čase jeho zverejnenia o ňom nevedeli. Netreba zabúdať ani na desaťtisíce takých lekárov-odborníkov, čo neodsudzujú úplne očkovanie ako také, ale kritizujú len niektoré očkovania, alebo kritizujú odporúčané očkovacie kalendáre v jednotlivých krajinách (napr. že sa začína s očkovaním priskoro alebo že sa očkuje proti priveľa chorobám naraz), či kritizujú fakt, že očkovanie je povinné.
"Čo by sa stalo, keby sa prestalo s plošným očkovaním? Nejaký čas, kým by fungovala takzvaná kolektívna imunita, zrejme nič. Potom by sa však začali častejšie objavovať vážne ochorenia, ktoré dnes vďaka preventívnemu očkovaniu takmer vymizli."
To by bolo treba konkretizovať. Vrátil by sa napr. čierny kašeľ, ale ten sa vracia i napriek povinnému plošnému očkovaniu - i napriek údajnej kolektívnej imunite. Zdá sa, že u čierneho kašľa kolektívna imunita nefunguje, keďže v Kalifornii bola veľká epidémia čierneho kašľa (akú nevídali už niekoľko desaťročí) aj napriek veľmi vysokej zaočkovanosti (výrazne vyššej, než je na Slovensku). Ďalej by sa možno vrátili osýpky, príušnice (mumps) či ružienka, avšak to sú bežné detské choroby, ktoré bežné dieťa v detskom veku bez nežiaducich následkov zvládne, ak mu nejaký idiot nedá na zníženie horúčky paralen či čokoľvek iné s obsahom paracetamolu. V takom prípade totiž dieťaťu hrozí smrť alebo prinajmenšom výrazné predĺženie zotavovania sa z choroby. Návrat osýpok však môže mať aj pozitívny účinok, viď článok "Osýpky, očkovanie proti osýpkam a zdravie budúcnosti".
Sotva by sa však vrátil záškrt, lebo ten sa viaže v prvom rade na biedne životné pomery, stres z obáv o živobytie apod., a očkovanie je uňho až druhoradým faktorom, ak vôbec nejakým, viď článok "Žiadosť o poskytnutie doplňujúcich informácií adresovaná prof. MUDr. Svetozárovi Dluholuckému, CSc.". Návrat detskej obrny je takmer vylúčený, pokiaľ k nám nepríde nejaká veľká imigračná vlna z Nigérie, Indie, Afganistanu či Pakistanu, čo sú posledné štyri krajiny, v ktorých sa detská obrna ešte pravidelne každý rok vyskytuje. Ani tetanus by sa asi nevrátil v miere, v akej bol bežný v 40. a 50. rokoch 20. storočia. Medzitým sa totiž výrazne zmenil životný štýl väčšiny občanov Slovenska. Zatiaľčo počas a po druhej svetovej vojne sa väčšina našincov živila poľnohospodárstvom, a to ešte bez nejakej veľkej mechanizácie, dnes sa poľnohospodárstvu venuje len maličký zlomok obyvateľstva, a aj to s použitím všemožnej techniky namiesto hospodárskych zvierat, ktoré boli a sú hlavnou živnou pôdou pre tetanové baktérie (Clostridium tetani) a pre človeka hlavným zdrojom nákazy. Navyše sa od tých čias výrazne zmenilo povedomie obyvateľstva v oblasti hygieny a dezinfekcie, a tak sa už dnes bežne dezinfikuje do zblbnutia, aj keď to častokrát vôbec nie je potrebné.
Čo sa týka hemofilov a pneumokokov, tie sa bežne vyskytujú u niekoľko desiatok % obyvateľstva, pričom zvyčajne nespôsobujú žiadny problém. Problém s nimi nastáva zväčša až keď si nimi nakazený jedinec zničí či vážne poškodí sliznice napr. v dýchacom ústrojenstve - či už tabakovým a iným škodlivým dymom, alebo nejakou drastickou "liečbou", prípadne chorobou. To sa však deje len extrémne zriedkavo - niekoľko málo prípadov ročne. Navyše je veľmi pravdepodobné, že očkovanie výrazne prispieva z zvyšovaniu výskytu hemofilových a pneumokokových invazívnych ochorení, keďže z princípu oslabuje všeobecnú (bunkovú) imunitu, presnejšie: posúva rovnováhu medzi všeobecnou a špecifickou (protilátkovou) imunitou smerom k tvorbe protilátok. Väčšina ľudí si však s hemofilmy a pneumokokmi hravo poradí nie vďaka protilátkam, ale vďaka bunkovej imunite, čo dokumentuje aj fakt, že napriek vysokej hladine protilátok sa nedarí niektoré druhy pneumokokov zlikvidovať, a naopak - niektoré je ľahké zvládnuť aj bez protilátok proti nim (viď štúdiu Daniel M. Musher, Alan J. Chapman, Allen Goree, Steinn Jonsson, David Briles a Robert E. Baughn: "Natural and Vaccine-Related Immunity to Streptococcus pneumoniae", The Journal of Infectious Diseases, Vol. 154, No. 2 (august, 1986), str. 245-256). To znamená, že zvládnutie pneumokokov častokrát vôbec NEZÁVISÍ od protilátok, pritom však vakcína nič iné pozitívne nedokáže (a aj tie protilátky sa po očkovaní nevytvoria u každého).
Komentované tvrdenie teda možno smelo vyhlásiť za "vycucané z prsta", tzn. bez akýchkoľvek serióznych podkladov, ktoré by niečo také oprávňovali tvrdiť.
"Na Slovensku, podobne ako vo všetkých štátoch sveta, je očkovanie najefektívnejšou prevenciou v medicíne. Spolu so Slovinskom a Českom patríme medzi štáty s najvyššou zaočkovanosťou detí a sme medzi štátmi, kde sa podarilo odstrániť väčšinu detských ochorení."
Na to, aby sa dalo zodpovedne prehlásiť, že ide o prevenciu efektívnu (účinnú), ak vôbec nejakú, by bolo treba (okrem iného) vedieť, koľko stojí liečba nežiaducich účinkov očkovania. Toto sme sa snažili zistiť u očkovania proti tuberkulóze, kde je zo všetkých očkovaní najjednoduchšie spočítať, koľko stoja určité zákroky a lieky (antituberkulotiká) použité na zvládnutie nežiaducich účinkov BCG vakcíny, a porovnať to s nákladmi na liečbu divokej tuberkulózy, ale zistili sme nemilú vec - na Slovensku sa toto jednoducho nesleduje. Viď článok "Slovenské úrady zrejme vôbec netušia, aké ekonomické škody spôsobuje očkovanie proti tuberkulóze, keďže to vôbec nesledujú".
Nuž a keď to nie je jasné u očkovania proti tuberkulóze, kde sa to dá spočítať najjednoduchšie, u ostatných očkovaní to nemôže byť jasné ani omylom. Takéto tvrdenie o údajnej efektivite očkovania je teda zjavne živené iracionálnou vierou v očkovanie a nie je vôbec podložené overiteľnými faktami. Táto viera v očkovanie má tri piliere - dogmy, pričom všetky tri sú preukázateľne nepravdivé:
- Zaočkovanie proti určitej chorobe zaručuje 100% imunitu voči tejto chorobe, a to u všetkých zaočkovaných.
- Ochranný účinok očkovania je buď doživotný alebo prinajmenšom do ďalšieho preočkovania, a to u všetkých zaočkovaných.
- Očkovanie nemá nikdy také nežiaduce účinky, ktoré by si vyžadovali akékoľvek náklady na ich zvládnutie (liečbu).
Čo sa týka odstránenia väčšiny detských ochorení, je veľmi otázne, či je to vôbec dobre, viď článok "Osýpky, očkovanie proti osýpkam a zdravie budúcnosti".
"Obávané infekčné choroby sa však nestratili – na uzde ich drží práve vysoká kolektívna imunita zaočkovanej populácie. Stačí poľaviť a je zle," varuje profesor Svetozár Dluholucký, prednosta 2. detskej kliniky Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici a člen pracovnej skupiny ministerstva zdravotníctva pre imunizáciu.
Kolektívna imunita sa opakovane ukazuje byť mýtom, ktorý vyvracajú overiteľné fakty. Viď napr. spomínaná epidémia čierneho kašľa v Kalifornii alebo aktuálna epidémia príušníc (mumpsu) v Česku, či epidémia osýpok na strednej škole v štáte Illinois v USA, kde bola zaočkovanosť proti osýpkam 99,7%. Odvolávať sa na kolektívnu imunitu teda znamená odvolávať sa na teoretický (či skôr len hypotetický) koncept, ktorý v praxi opakovane zlyháva, je teda očividne v rozpore s realitou. Tento koncept nezohľadňuje jednak to, že účinok očkovania netrvá večne, jednak to, že nie u každého zaočkovaného sa vytvoria protilátky, nezohľadňuje ani to, že (aj keď možno výnimočne, predsa len) je možné ochorieť aj napriek prítomnosti dostatočnej hladiny protilátok v krvi. Pôvodne bol tento koncept použitý na popis imunity obyvateľstva v súvislosti s divokým ochorením (tzn. po plnokrvnom prekonaní divokého ochorenia určitou časťou obyvateľstva sa už zvyšní obyvatelia nenakazili) a bol na očkovanie prenesený bez zohľadnenia podstatných rozdielov medzi očkovaním a divokou chorobou, preto na očkovanie jednoducho nefunguje.
Tvrdenie, že "stačí poľaviť v očkovaní a je zle", opäť kríva na obe nohy. V prvom rade chýba dôkladná, dostatočne dlhá (najmenej 5 rokov, ideálne 15 a viac) dvojito zaslepená, placebom kontrolovaná klinická štúdia očkovaných a neočkovaných osôb, kde by bolo možné porovnať výskyt chorôb, proti ktorým sa plošne očkuje, u očkovaných i u neočkovaných osôb. Niektoré nedávne štúdie naznačujú, že prinajmenšom niektoré nebezpečné baktérie sa vyskytujú častejšie u osôb očkovaných než u neočkovaných, viď článok "Bábätká zaočkované proti pneumokokom sú ohrozené vážnou bakteriálnou nákazou dýchacieho ústrojenstva, na ktorú neúčinkujú antibiotiká". Možno to nakoniec bude presne opačne, než tvrdí náš notoricky citovaný dlhoročný odborník na očkovanie. A bolo by to aj logické, pretože oslabovaním všeobecnej imunity očkovaním v príliš nízkom veku si vyslovene vyrábame vyššiu náchylnosť na choroby, proti ktorým očkovanie neúčinkuje - viď vyššie.
Príkladom môže byť obrovská epidémia záškrtu v štátoch bývalého Sovietskeho zväzu v 90. rokoch minulého storočia, keď prerušili očkovanie.
Prerušením očkovania však nedošlo k výraznému poklesu zaočkovanosti, viď článok "Žiadosť o poskytnutie doplňujúcich informácií adresovaná prof. MUDr. Svetozárovi Dluholuckému, CSc.". To, čo pravdepodobne bolo skutočnou príčinou epidémie záškrtu v bývalom Sovietskom Zväze, je oveľa skôr dramatický prepad životnej úrovne po páde komunistickej totality, stres z obáv o holé prežitie, obrovský nárast kriminality, vitamínová a neraz i energetická podvýživa.
"Po roku 2000 u nás prepukla v utečeneckých táboroch epidémia osýpok. Vďaka zaočkovanosti však neochorel ani jeden Slovák," hovorí.
Zaujímavé pritom je, že neochoreli ani ľudia narodení pred rokom 1969, kedy sa u nás s očkovaním proti osýpkam začalo. Pritom je zjavné, že drvivá väčšina ľudí, čo prišla s týmito utečencami do styku, bola narodená pred rokom 1969 (tzn. v roku 2000 mali 31 a viac rokov). Ako je možné, že súc neočkovaní, predsa neochoreli? Jednoduchá odpoveď: mali zrejme vďaka prekonaniu divokých osýpok v detstve doživotnú (alebo aspoň desaťročia trvajúcu) imunitu voči osýpkam. Z očkovania doživotná imunita nie je nikdy (možno 15 rokov, aj to len u tetanu a záškrtu), hoci by si to niektorí očkovací evanjelisti veľmi priali a bez ohľadu na skutočnosť (viď vyššie spomínaný prípad strednej školy v Illinois) to aj hlásajú.
V posledných rokoch sa vracia aj čierny kašeľ. "Ochrana očkovaním v detskom veku prestáva byť dostatočná. Bude treba preočkovať adolescentov, aby boli chránení a neohrozovali iných."
Ako to, že doteraz bola tá ochrana očkovaním v detskom veku dostatočná a teraz už prestáva byť? Zhoršila sa kvalita očkovacích látok?
Ale kdeže... Vtip je v tom, že narastá podiel ľudí, ktorí neprekonali čierny kašeľ a boli len proti nemu očkovaní. Pritom imunita získaná prekonaním čierneho kašľa býva doživotná, alebo aspoň oveľa dlhšie trvajúca než imunita získaná očkovaním (ak sa vôbec nejaká imunita očkovaním získa, čo sa podľa najoptimistickejších údajov deje len u 85% očkovaných, viď tabuľka na stránke írskeho úradu verejného zdravotníctva). Trvanie ochranného účinku očkovania sa odhaduje na 5 až 7 rokov. Z toho vyplýva, že drvivá väčšina dnešných adolescentov a dospelých (ak boli len očkovaní a neprekonali divoký čierny kašeľ), nemá dostatok protilátok. V minulosti to bolo inak, lebo väčšina dospelých čierny kašeľ prekonala.
Problém, na ktorý prof. Dluholucký poukazuje je teda vyslovene očkovaním spôsobený. Aké je ním navrhované riešenie? Očkovať viac!
Zhrnuté: Očkovanie nefunguje, preto očkujme ešte viac!
"Okrem pravých kiahní nijaké infekčné ochorenie nevymizlo, naopak, objavujú sa nové - AIDS, ebola a iné," dodáva profesor Dluholucký.
Pán profesor pritom zabúda dodať, že vírus HIV je prakticky totožný s opičím vírusom SIV, a bol medzi ľudí zavlečený z opíc pri výrobe očkovacej látky proti detskej obrne. Tá sa totiž vyrábala pestovaním vírusu detskej obrny na obličkách mačiakov (lat. Cercopithecus aethiops, angl. african green monkey). Viac o tom v knihe Edward Hooper: "The River - A journey back to the source of HIV and AIDS" a na stránke AIDSOrigins.
To znamená, že očkovaním nielenže chorôb neubudlo, ale práve kvôli očkovaniu vznikli choroby nové, ktoré pred očkovacou érou jednoducho medzi ľuďmi neboli. Napr. raketový nárast výskytu rakoviny možno (okrem zhoršených stravovacích návykov a fajčenia) taktiež pričítať na vrub očkovaniu, napr. preto, lebo pri výrobe mnohých vakcín sa používa rakovinotvorný (karcinogénny) formaldehyd, alebo tiež preto, že iný vírus zavlečený medzi ľudí z opíc - SV40 - sa očividne významne podieľa na nádoroch mozgu a niektorých iných typoch nádorov. Zavlečenie tohto opičieho vírusu medzi ľudí má opäť na svedomí nešťastná vakcína proti detskej obrne. Viac sa dozviete na stránke SV40 Cancer Foundation.
Očkovanie je povinné prakticky vo všetkých vyspelých a už aj v mnohých rozvojových krajinách sveta.
Tak toto je vyslovene bezočivé klamstvo. Skutočnosť je taká, že očkovanie nie je povinné vo všetkých krajinách bývalého Západného bloku s výnimkou USA (kde sú však (na rozdiel od nás) možné tzv. náboženské výnimky z očkovania), Belgicka (1 povinné očkovanie), Francúzska (3 povinné očkovania) a Talianska (4 povinné očkovania, aj to nie v celom Taliansku - napr. v regióne Venetto (Benátsko) nie je žiadne očkovanie povinné). Viac v článku "Kde sú aké očkovania povinné".
"V Spojených štátoch nevezmú dieťa do škôlky a školy, ak nemá v poriadku očkovania."
To však neplatí ani zďaleka pre všetky škôlky a školy v USA. Navyše sa rešpektujú (aj keď so značnou nevôľou) už spomínané náboženské výnimky.
"V Európskej únii je nepovinné len v Nemecku, kde však majú problémy s epidémiami, ktoré sa u nás vôbec nevyskytujú. Nemecko je najväčší rezervoár a vývozca osýpok. Aj výskyt čierneho kašľa sa počíta na tisíce," upozorňuje Dluholucký.
Prof. Dluholucký však opäť "zabúda" dodať podstatnú vec: na rozdiel od napr. Angoly, v Nemecku sa na osýpky zásadne nezomiera. A ak aj niekto na osýpky zomrie, tak sa nakoniec zistí, že mal vážny problém s imunitou a dorazili by ho nielen osýpky, ale aj ľubovoľná vakcína, nehovoriac o MMR vakcíne proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke, v ktorej sú tri živé vírusy, nieže jeden, ako je to v prípade divokých osýpok. Alebo sa zistí, že nejaký šialenec ohrozujúci spoločnosť predpíše na znižovanie teploty pri osýpkach Paralen alebo čokoľvek podobné s účinnou látkou paracetamol, čo preukázateľne radikálne zvyšuje riziko úmrtia na osýpky. Zvýšená teplota totiž urýchľuje tvorbu protilátok a tak skracuje zvládanie osýpok ako ochorenia. Umelým znižovaním teploty sa tak imunitnému systému kladú polená pod nohy, čo je vskutku odsúdenia-hodná praktika. Prípadné febrilné kŕče, ktorými sa podávanie antipyretík (prostriedkov na znižovanie horúčky) častokrát ospravedlňuje, sú oveľa menej nebezpečné než negatívny dopad, ktorý antipyretiká majú na zvládanie prebiehajúceho akútneho ochorenia. Viac v článku "Očkování, poruchy vývoje a imunity u dětí - 7. časť".
Ďalšou demagógiou prof. Dluholuckého sú počty prípadov čierneho kašľa. Pán profesor totiž úplne zanedbáva skutočnosť, že Nemecko má cca 81,9 miliónov obyvateľov, pričom Slovensko má len 5,4 milióna obyvateľov. Demagógiou je teda porovnávať absolútne čísla prípadov čierneho kašľa v Nemecku s absolútnymi číslami zo Slovenska. Férové by bolo podeliť nemecké čísla koeficientom
k = 81,9 / 5,4 = približne 15,2
Odhliadnuc od toho, medzitým sa aj na Slovensku vyšplhali počty prípadov čierneho kašľa cez 1.000 ročne. Viď Epidemiologický informačný systém (EPIS). Na stránke www.epis.sk si kliknite vľavo v menu na "Aktuálny výskyt", potom na "Prenosné ochorenia", potom na "Grafy" a potom na "Incidencia podľa krajov". V zozname "Graf" si vyberte "(A37.0) Výskyt divého kašľa", "Rok" nastavte na "2010", "Mesiac od" na "1" a "do" na "12". Slačte tlačidlo "Zobraz graf". Zobrazí sa graf, kde nie sú absolútne čísla, ale prepočet na 100.000 obyvateľov kraja, takže treba ich ešte násobiť počtom státisícov obyvateľov toho-ktorého kraja. Výsledok je každopádne cez 1.000 celkovo za rok 2010 na celom Slovensku.
Ako vidno, vyššia zaočkovanosť proti čiernemu kašľu na Slovensku oproti Nemecku nám nebola vôbec nič platná. Nemecké čísla sme dobehli, ba možno aj predbehli (pri prepočte na 100.000 obyvateľov) napriek (alebo kvôli???) vyššej zaočkovanosti.
Odporcovia očkovania zastávajú názor, že povinných očkovaní máme veľa a majú negatívny vplyv na zdravý vývoj dieťaťa. Podľa profesora Dluholuckého sa imunitný systém dieťaťa aktivuje podnetmi z vonkajšieho prostredia a jeho odpovede tvoria imunitnú pamäť. Podnet, na ktorý imunitný systém odpovedá, sa odborne nazýva antigén.
To je nepochybne pravda, avšak je niečo výrazne iné dostať chorobu prirodzeným spôsobom (napr. pri prenose vzduchom u chrípky a viacerých ďalších chorôb) a dostať vyseparovaný antigén injekčne, navyše spolu s náložou chemických gebuzín, ktoré by sme za bežných okolností do tela nedostali. Injekčným očkovaním sa obídu niektoré dôležité zložky imunitného systému (napr. sliznice v dýchacom ústrojenstve) a imunitná odpoveď vyzerá tiež inak. U väčšiny očkovaní tak platí, že prekonaním choroby človek získa imunitu doživotnú alebo aspoň výrazne dlhšiu, než z očkovania. Pritom u očkovania je navyše veľmi neisté, či vôbec nejakú imunitu vytvorí.
Sú však aj výnimky, ako napr. očkovanie proti tetanu, ktoré vytvára u väčšiny zaočkovaných imunitu aj napriek tomu, že prekonanie samotného ochorenia prakticky žiadnu imunitu nevytvára. To má na svedomí aj ten fakt, že k ochoreniu na tetanus dochádza vždy tak-povediac krajne neprirodzeným spôsobom - pri nejakom veľmi nemilom zranení, pri ktorom tetanové baktérie, prítomné v nejakej špine (typicky v truse hospodárskych zvierat, súc neschopné prežitia za prítomnosti kyslíka), preniknú hlboko do nejakého slabo prekrveného tkaniva (v krvi je kyslík, takže v krvi by neprežili). Toto sa deje veľmi zriedkavo a je to čoraz zriedkavejšie, keď sa postupne zvyšuje mechanizácia poľnohospodárstva a keď v poľnohospodárstve pracuje čím ďalej, tým menej ľudí.
Aj napriek tomu však drvivá väčšina choroboplodných zárodkov, s ktorými mávame do činenia, prichádza k nám skrz iné zložky imunitného systému, nie priamo do vnútra tela, a nepodnecuje (nestimuluje) hneď tvorbu protilátok. V skutočnosti drvivú väčšinu škodcov, čo sa nám pripletú do cesty, zvládame aj bez protilátok na "prednom obrannom vale" imunity, a na protilátky príde rad až keď sa podarí útočníkom preniknúť cez "hradby".
Očkovanie však cvičí len protilátkovú zložku imunity (jedinou výnimkou je očkovanie proti tuberkulóze), čiže len tých "obrancov" (imunitné bunky), ktorí chránia "jadro hradu" (krvný obeh, nervovú sústavu a vnútorné orgány) po prieniku útočníkov do "hradu" (hlbšie do tela). Pritom sa však úplne zabúda na výcvik obrancov "hradieb", opevňovanie "hradieb" apod. Logika obrany ale hovorí, že najlepšie je zvládnuť útočníka na hradbách, skôr než poškodí hradby a skôr než cez ne prenikne.
Zanedbávanie bunkovej (všeobecnej) imunity a "protilátkový fetišizmus" fanatických očkovacích propagandistov je tak priamou cestou k systematickej devastácii národného zdravia, a to je presný opak toho, čo sa plošným očkovaním údajne sleduje. Výsledky vidíme už teraz: čoraz viac detí je notoricky chorých, idú z choroby do choroby, možno s týždňovými prestávkami a niektoré ani to nie. A čoraz viac detí trpí chronickými chorobami - alergiami (vrátane astmy), detskou cukrovkou, neurologickými poruchami... Nuž, keď chápeme očkovanie v širších súvislostiach, tak sa tomuto javu naozaj nemôžeme diviť.
Nechcem tvrdiť, že všetci slovenskí (či zahraniční) obhajcovia očkovania úmyselne škodia. Domnievam sa skôr, že sú len obeťami pro-očkovacej propagandy výrobcov vakcín a nimi platených vedcov, a že škody, ktoré títo naši obhajcovia povinného očkovania reálne spôsobujú, spôsobujú nechtiac a sledujúc dobrý úmysel. Na výsledku to však nič nemení, a tak sa plošným povinným očkovaním vyrábajú štamgasti (doživotní zákazníci) pre farmaceutický priemysel, či už ide o pacientov s alergiami (vychýlenie rovnováhy smerom k protilátkovej imunite je totiž tiež vychýlením smerom k alergickým reakciám), pacientov s neurologickými poruchami (epilepsia, kŕče, hyperaktivita...), astmatikov, diabetikov atď. atď.
Zaujímalo by ma, kedy konečne bude na Slovensku vykonané poriadne zúčtovanie (farmakoekonomická kalkulácia), v ktorom by sa na vrub očkovaniu zaúčtovali aj náklady na liečbu všetkých očkovaním spôsobených poškodení zdravia. Nijak by ma neprekvapilo, keby nakoniec táto kalkulácia vyšla v neprospech očkovania, tzn. že štát (teda my) na očkovaní hlboko prerobil, lebo očkovanie vo výsledku narobilo oveľa viac škôd než úžitku.
Očkovanie je aktívne vpravenie žiadaných antigénov vakcíny do tela s cieľom stimulovať imunitnú odpoveď. Organizmus novorodenca je schopný bez záťaže odpovedať až na miliardu antigénov naraz a celý očkovací program oslovuje menej ako jednu tisícinu jeho kapacity. Je to, obrazne povedané, asi toľko, ako by zaťažila priviazaná topánka lokomotívu.
Miliardu podnetov bez záťaže... To je úplne z brucha číslo, ktoré nie je absolútne nijak podložené poctivým výskumom. Navyše autor pôvodného výroku - Dr. Paul Offit - nehovorí o miliarde, ale o 10.000 podnetoch v jednom momente. To je 100.000x menej, než tvrdí prof. Dluholucký. Treba si tiež uvedomiť, že hoci z hľadiska výrobcu je antigénom len vírus, baktéria, nejaká ich časť alebo anatoxín (chemicky upravený bakteriálny jed), ľudské telo môže za antigén považovať aj ďalšie zložky vakcíny. Ide napr. o zvyškové množstvá rôznych antibiotík použitých v procese výroby, alebo o zvyšky buniek živnej pôdy, na ktorej boli vakcinačné vírusy pestované - typicky kuracie bielkoviny, ale tiež fragmenty (úlomky) DNA ľudských buniek a pod. A tak sa stáva, že dnes máme deti, čo nikdy v živote neprišli do styku s kuracinou ani vajcom, a napriek tomu sú podľa alergologických testov na vaječné bielkoviny alergické, a to aj v prípade, že v rodinnej anamnéze o nijakej alergii nechyrovať (tzn. nikto z predkov nikdy nijakú alergiu nemal).
Okrem toho si treba uvedomiť, že očkovanie nie je ani zďaleka jediný podnet, ktorý dieťa spracúva krátko po očkovaní, lebo imunitný systém je neustále viac-či-menej zaťažený - vysporadúva sa napr. s baktériami, vírusmi či inými škodlivými látkami, prítomnými vo vzduchu, ktorý dýchame, alebo v potrave, ktorú jeme, či v tekutinách, ktoré pijeme. Na záver treba dodať, že v skutočnosti ani Dr. Offit nedokázal, že imunitný systém sa naozaj dokáže úspešne vysporiadať s 10.000 (nieže miliardou) antigénmi v jednom okamihu, čiže aj z jeho strany ide o nepodložený údaj, hoci podstatne triezvejší, než v prípade prof. Dluholuckého. Prirovnanie k lokomotíve a topánke je teda úplne od veci.
Časté sú aj diskusie o bezpečnosti vakcín. "Celosvetovo sa ich ročne aplikuje viac ako 500 miliónov. Ich bezpečnosť a možný výskyt nežiaducich účinkov sú veľmi pozorne sledované. Vo všeobecnosti sú miliónkrát bezpečnejšie ako ktorýkoľvek bežne užívaný liek," hovorí profesor Dluholucký.
Počet aplikovaných vakcín (500 miliónov) sa mi zdá byť silne podhodnotený, keď zvážime, že len pre sezónu 2010/2011 a len pre USA bolo vyrobených vyše 150 miliónov vakcín, a to len proti chrípke, nehovoriac o ďalších chorobách.
Výskyt nežiaducich účinkov však ani omylom nie je veľmi pozorne sledovaný. Napr. MUDr. Monika Laššánová z Farmakologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského udáva, že na Slovensku je hlásených menej než 1% nežiaducich účinkov (viď: MUDr. Monika Laššánová a kol.: "Nežiaduce účinky liekov, riziko farmakoterapie", Via practica 2/2008; roč. 5; str. 87–89). V iných krajinách to môže byť o niečo vyššie číslo (v USA sa to odhaduje na 1% až 10%, v Nemecku pod 5%). Každopádne to je zúfalo malé percento a súdny človek by to ani vo sne nemohol nazvať "veľmi pozorným sledovaním".
O bezpečnosti vakcín vypovedajú jasnou rečou štúdie bezpečnosti. Napr. v prípade na Slovensku najčastejšie používanej detskej vakcíny Infanrix Hexa boli nežiaduce účinky sledované 3x 3 dni po očkovaní (tzn. po 3 dni po každej z 3 dávok; viď str. 14, kapitola "Clinical safety" odkazovaného dokumentu). U iných vakcín sa v rámci bezpečnostných štúdií sledujú nežiaduce účinky možno "až" 42 dní. Aj to je však trápne málo a vôbec to nie je miliónkrát väčší dôraz na bezpečnosť než u iných liekov - skôr naopak. O bezpečnosti výroby vakcín vypovedá aj fakt, že napr. firme Wyeth (pôvodný výrobca vakcíny Prevenar proti pneumokokom), ktorú neskôr kúpila najväčšia farmaceutická firma na svete - Pfizer, americký úrad pre kontrolu potravín a liekov FDA (U.S. Food and Drug Administration) doslova zavrel továreň na výrobu vakcín. Dôvod? Notorické porušovanie bezpečnostných predpisov ("repeatedly violating federal drug-quality rules").
Na vakcínu môžu deti reagovať rôzne, nežiaduce reakcie sú však väčšinou mierne. "Viac ako 99 percent reakcií je očakávaných, vyskytujú sa u viac ako desiatich percent. Zvyčajne ide o začervenanie, malý opuch či bolesť v mieste vpichu, dieťa môže byť nepokojné, môže sa vyskytnúť teplota," vymenúva profesor Dluholucký.
Aj keď s tým percentom nesúhlasím, dajme tomu, že by naozaj bolo 99% nežiaducich účinkov očkovania len veľmi miernych. A čo to zvyšné 1%? To sú povolené straty? Životy zničené "zdravotníckym" zásahom, ktorý vôbec nebol nevyhnutný, sú zanedbateľné? Je to "nutná obeť", pre pomyselné "dobro spoločnosti"? A to na Slovensku (na rozdiel od Nemecka či USA) navyše tie ťažké obete očkovania (aj keby ich bolo len 1 ‰) nemajú absolútne nijakú šancu dostať za svoju obeť pre "blaho národa" akékoľvek odškodnenie za zničený život.
O nežiaducich reakciách sa hovorí, až keď teplota vystúpi nad 38,5 stupňa Celzia. K tým závažnejším možno zaradiť stavy ochabnutosti svalov či kŕče. "Skutočnými komplikáciami boli výskyt obrny či zauzlenie čriev. Ani jedna z vakcín, ktoré ich však spôsobovali, sa u nás už nepoužíva," hovorí profesor.
Tým pán profesor nepriamo priznal, že kedysi sa tieto nebezpečné vakcíny na Slovensku používali. V skutočnosti sa však používajú dodnes. Ochrnutie je možné napr. aj po očkovaní proti osýpkam, mumpsu a ružienke (viď súhrn charakteristických vlastností vakcíny Priorix (súčasť povinného očkovania) - hľadajte Guillainov-Barrého syndróm, čo je progresívne (narastajúce) ochrnutie). Zapošvenie čriev (intususcepciu) spôsobuje aj vakcína Rotarix proti rotavírusom, ktorá má na Slovensku platnú registráciu.
Na Slovensku máme aj niekoľko odporúčaných očkovaní či tých na vlastnú žiadosť. Patrí k nim napríklad chrípková vakcína či očkovanie proti ľudským papilomavírusom (HPV). Mnohých rodičov od nich odrádza, že sa za ne platí. Najmä vakcína proti HPV vírusom nie je lacnou záležitosťou.
Nielenže je vakcína proti HPV prehnane drahá, ona je aj mizerne účinná a vo výsledku pravdepodobne prinesie viac škody než úžitku, viď články v tomto prehľade.
Profesor Dluholucký odporúča očkovanie detí od 6 mesiacov do 6 rokov proti sezónnej chrípke.
A to aj napriek tomu, že nezávislí vedci z neziskovej organizácie Cochrane Collaboration po preskúmaní 51 štúdií o účinnosti očkovania proti chrípke u detí skonštatovali, že "U detí do 2 rokov je účinnosť inaktivovaných vakcín podobná placebu" ("In children under two, the efficacy of inactivated vaccine was similar to placebo"), viď Jefferson T, Rivetti A, Harnden AR, Di Pietrantonj C, Demicheli V: "Vaccines for preventing influenza in healthy children", Cochrane Database of Systematic Reviews 2008, Issue 2, Art. No.: CD004879.
To v zásade znamená, že keby deťom do 2 rokov dali rodičia miesto očkovania trebárs hroznový cukor, urobili by približne rovnako veľa pre ich ochranu pred chrípkou. Čo sa týka bezpečnosti, tá je u hroznového cukru samozrejme mnohonásobne vyššia než u očkovania proti chrípke, viď napr. nežiaduce účinky očkovacej látky Fluarix proti sezónnej chrípke (viď časť 4.8 odkazovaného dokumentu). Táto vakcína sa používala na Slovensku aj počas čerstvo skončenej chrípkovej sezóny:
- Bolesť hlavy
- Potenie
- Myalgia
- Artralgia
- Horúčka
- Celkový pocit choroby
- Triaška
- Únava
- Začervenanie v mieste vpichu
- Opuch v mieste vpichu
- Bolesť v mieste vpichu
- Ekchymóza
- Indurácia
- Prechodná trombocytopénia
- Prechodná lymfadenopatia
- Alergické reakcie, ktoré v zriedkavých prípadoch viedli k šoku
- Angioedém
- Neuralgia
- Parestézia
- Febrilné kŕče
- Encefalomyelitída
- Neuritída
- Guillainov-Barrého syndróm
- Vaskulitída vo veľmi zriedkavých prípadoch spojená s prechodným postihnutím obličiek
- Generalizované kožné reakcie zahŕňajúce pruritus, urtikáriu alebo nešpecifickú vyrážku
"Odporúčam aj vakcínu proti rotavírusom, ktorá ochráni pred hospitalizáciou s hnačkou a u malých detí aj s rizikom úmrtia."
Až na to, že na samotné očkovanie proti rotavírusom môžu umrieť oveľa pravdepodobnejšie, než na divoké rotavírusové ochorenie. Viď články "Paul Offit, Rotateq, prasacie vírusy a zvyšok sveta" a "Možné riziko smrteľnej črevnej choroby po očkovaní proti rotavírusom".
"Na ovčie kiahne u nás ochorie okolo 20-tisíc detí ročne, môže ich ohrozovať vážnym priebehom či zanechať nepekné jazvičky."
Kvôli riziku nepekných jazvičiek by som naozaj neriskoval zvýšené riziko nežiaducich účinkov MMRV vakcín (proti osýpkam, príušniciam, ružienke a ovčím kiahňam; napr. Priorix Tetra), ani nežiaduce účinky očkovania proti ovčím kiahňam (viď časť 4.8 odkazovaného dokumentu) samostatnou vakcínou Varivax: infekcia horných dýchacích ciest, chrípka, gastroenteritída, otitída, zápal stredného ucha, faryngitída, ovčie kiahne, vírusový exantém, vírusová infekcia, infekcia, kandidóza, ochorenie podobné chrípke, lymfadenopatia, lymfadenitída, trombocytopénia, anorexia, podráždenosť, plač, insomnia, poruchy spánku, bolesť hlavy, ospalosť, apatia, nervozita, nepokoj, hypersomnia, poruchy snov, emocionálne zmeny, abnormalita chôdze, febrilné kŕče, tremor, zápal spojovky, akútny zápal spojovky, slzenie, opuch viečka, bolesť ucha , extravazácia, kašeľ, nazálna kongescia, kongescia dýchacích ciest, výtok z nosa, sinusitída, kýchanie, kongescia pľúc, krvácanie z nosa, rinitída, sipot, bronchitída, infekcia dýchacích ciest, pneumónia, hnačka, vracanie, bolesť brucha, nauzea, nadúvanie, hematochézia, vred v ústach, vyrážka podobná osýpkam/ružienke, vyrážka podobná ovčím kiahňam, kontaktná dermatitída, vyrážka s geometrickým vzorom, erytém, červené potničky, pruritus, urtikária , sčervenanie, pľuzgierik, atopická dermatitída, ekzém, akné, herpes simplex, vyrážka podobná žihľavke, kontúzia, dermatitída, lieková vyrážka, impetigo, infekcia kože, osýpky, bolesť kostrového svalstva, myalgia, bolesť bedra, dolnej končatiny alebo šije, stuhnutosť , horúčka , erytém v mieste podania, telesná slabosť/únava, ekchymóza v mieste podania, hematóm, indurácia, nevoľnosť, vyrážka podobná žihľavke, zmena farby, zápal, trauma, drsnosť/suchosť, edém/opuch, pocit tepla teplo na dotyk, krvácanie v mieste venepunkcie, abnormalita pery.
"Nepochybne aktuálne je očkovanie dievčat proti rakovine krčka maternice, ktorá má u nás na svedomí okolo 600 chorých a 200 zomretých žien ročne."
Pán profesor ako údajný odborník na očkovanie by už naozaj mohol vedieť, že nijaké očkovanie proti rakovine krčka maternice nejestvuje!!! To, čo sa nesprávne označuje týmto názvom, je v skutočnosti očkovanie proti HPV. HPV je vírus, ktorý sa podieľa na vzniku rakoviny krčka maternice, avšak nákaza HPV len málokedy skončí rakovinou.
Doposiaľ nebolo (a ani nemohlo byť) nijak dokázané, že očkovanie proti HPV naozaj znižuje výskyt rakoviny krčka maternice. Vakcíny proti HPV sú totiž na trhu len 5 rokov, ale priemerná inkubačná doba (od nákazy HPV po vznik nádoru) môže byť okolo 15 rokov, každopádne najmenej 10 rokov. Hovoriť o očkovaní proti rakovine krčka maternice preto nie je správne.
Podľa neho sa negatívne informácie šíria spravidla z radov tých, ktorí o tom veľa nevedia.
Možno spravidla, určite však nie vždy, čoho dôkazom je aj celý tento článok, ktorý jasne poukazuje na "odbornosť" prof. Dluholuckého.
Podčiarknuté a sčítané: Bolo by už načase, aby médiá prestali citovať prof. Dluholuckého čoby autoritu - odborníka na očkovanie, pretože prof. Dluholucký o očkovaní šíri preukázateľné bludy, lži a nezmysly (viď vyššie). Je už najvyšší čas (povedal by som, že ani nie za 5 minút 12, ale skôr 5 minút po 12-tej), aby prof. Dluholucký odišiel na zaslúžený odpočinok a prestal robiť čoraz väčšiu hanbu poctivým slovenským epidemiológom a detským lekárom.
