23.07.2014 11:24

Ing. Marián Fillo

 

       Zdá sa, že MUDr. Jurajovi Mesíkovi nestačil ani vyslovený debakel spred roka a pol, kedy dostal najprv argumentačnú nakladačku od Kamila Bada v diskusii pod článkom, neskôr v samostatnom článku odo mňa, a tak znovu oprášil túto tému, tentokrát podstatne výpravnejším spôsobom na stránke časopisu Život.

       Pozrime sa, čo nám naservírovala pro-očkovacia propaganda v podaní Dr. Mesíka (mimochodom: manžela Ing. Oľgy Pietruchovej, M.A., od ktorej sa ešte má čo učiť čo do prepracovanosti mediálnej masáže) tentokrát. Začína to lživým sentimentom hneď v úvodnej vete:

Ak chcú byť Slováci a Česi na niečo pyšní, ťažko nájdu lepší dôvod na hrdosť, akým je podiel našich odborníkov na vyhubení kiahní a na boji s detskou mozgovou obrnou.

       Niekoľko lekárov z bývalého Československa sa skutočne aktívne zapojilo v krajinách tretieho sveta do boja proti pravým kiahňam, jediným problémom je, že tieto akosi stále neboli úplne vyhubené, nanajvýš tak radikálne obmedzené. Boli premenované na opičie kiahne, ktorých posledná epidémia v USA bola v roku 2003. Opičie kiahne vyzerajú na nerozoznanie od pravých kiahní a údajne proti nim účinkuje aj tá istá vakcína. Môžete si byť istí, že pred sto rokmi by nikto opičie kiahne nerozoznal od pravých kiahní. Vyzerá to ako kačka, chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a predsa to nie je kačka?

       Bonbónikom je zmienka o detskej mozgovej obrne (DMO), ktorá s očkovaním nemá absolútne nič spoločné. Síce jej dopady v mnohom pripomínajú (alebo sú rovnaké ako) dopady vírusovej detskej obrny (poliomyelitídy), ale oba ochorenia majú úplne odlišný pôvod. Dr. Mesík teda krásne ilustruje šírku svojich znalostí z oblasti očkovania, nie je však v tomto ohľade jediný. DMO a poliomyelitídu si stále ešte mýli aj riaditeľka kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization = WHO) na Slovensku, MUDr. Darina Sedláková, MPH, ako aj hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD. MPH, ktoré by sa mali v očkovaní vyznať rozhodne lepšie než Dr. Mesík.

       Dojímavý úvod pokračuje vskutku mytologicky:

…večné zdravie a život mnohí očakávajú aj od modernej vedy a medicíny.

       Nuž, to sa veru načakajú… Keď sa pozrieme na krajinu, ktorá na modernú vedu a medicínu vydáva suverénne najviac peňazí na svete — USA, — nezdá sa, že by bolo takéto očakávanie reálne. V očakávanej dĺžke života sú USA na 35. mieste, hneď za Kostarikou, a v dojčenskej úmrtnosti dokonca až na 47. mieste, za Bieloruskom, Českom, Kubou a Maďarskom. Realita je taká, že môžeme vynaložiť na modernú medicíny ľubovoľnú sumu peňazí, ale keď budeme nezdravo žiť, veľa platná nám nebude.

Práve veda a medicína sa ukázali ako úspešná cesta k naplneniu tohto ľudského sna. Posúďte sami: ešte okolo roku 1900 bola stredná dĺžka života mužov i žien pri narodení v Rakúsko-Uhorsku menej ako 40 rokov. Pred rokom 1850 dokonca len okolo 30 rokov! Dnes žijeme zhruba dvojnásobne dlhšie.

       Okrem toho, že Dr. Mesík týmto popiera overiteľné fakty (viď vyššie), mali by sme si položiť otázku, či rapídne zvýšenie priemerného veku dožitia musí mať na svedomí nutne len a len moderná medicína, konkrétne očkovanie. Nemôže za to napr. aj zdravotne nezávadná pitná voda, splachovacie WC a kanalizácia, chladničky na predĺženie životnosti potravín, dostatok pestrej obživy (tzn. dostatok energie i dostatok vitamínov a stopových prvkov), skrátenie pracovnej doby na 8 hodín (a následný dostatok odpočinku), vyššia kvalita bytov (suché, bez plesní), starobné dôchodky atď.?

Počas celého 19. storočia zomieralo v českých krajoch z 1 000 živo narodených detí zhruba 250 až 300, v zlých rokoch aj viac.
…
Potom sa však čosi stalo a úmrtnosť detí začala rýchlo klesať. V rokoch 1920 – 1930 už v Česku zomieralo „len“ asi 150 detí z 1 000 narodených, v období okolo druhej svetovej vojny zhruba 100 detí, po roku 1950 už len 50 (na Slovensku 74), po roku 1960 už zomieralo len 25 z 1 000 narodených detí (na Slovensku 37).

       To je naozaj pozoruhodné, pretože za tento pokles (prinajmenšom do komunistického prevratu v roku 1948) rozhodne nemôže povinné plošné očkovanie. Teda povinné očkovanie proti pravým kiahňam údajne bolo už vtedy, keďže však bolo zavedené údajne už za panovania cisárovnej Márie Terézie, za pokles detskej úmrtnosti v prvej polovici 20. storočia naozaj nemôže. Pokles detskej úmrtnosti z 250 až 300 na 50 na 1000 živo narodených detí, tzn. o 80–83%, a to bez akéhokoľvek podielu očkovania na tomto úspechu, to je jednoducho úžasné!

Dnes je dojčenská úmrtnosť v Česku na úrovni 3 promile – siedma najnižšia na svete, nižšia je len v Škandinávii, Japonsku a v Singapure. Na Slovensku je dvojnásobná, 6,34 promile, alebo ak chcete porovnávať, 37. najnižšia na svete. Rozdiel medzi situáciou v Česku a na Slovensku je vo veľkej miere, aj keď nie jediný dôvod, výsledok horšieho a chudobnejšieho zdravotníctva u nás.

       Zase raz Dr. Mesík zasvätene hovorí o niečom, o čom toho veľa nevie. Česko má tak nízku dojčenskú úmrtnosť len na papieri. Na rozdiel od drvivej väčšiny ostatných krajín sa dojčenská úmrtnosť v Česku počíta inak. Niektoré deti, ktoré sú príliš predčasne narodené, nedovyvinuté a neschopné života napriek všetkej snahe, tzn. deti, ktoré krátko po pôrode zomrú, sú v Česku počítané za mŕtvo narodené deti, ale na Slovensku sú počítané za živo narodené deti, prípadne ak majú pôrodnú váhu medzi 500 g a 1 kg, tak v Česku sú počítané za potraty a u nás za pôrody. A toto štatistiku dosť výrazne skresľuje. Aj keď si nerobím ilúzie a verím tomu, že v Česku je dojčenská úmrtnosť nižšia než na Slovensku, rozhodne však nie 2x nižšia! Ak by sa mala česká novorodenecká/dojčenská úmrtnosť počítať rovnako ako na Slovensku či inde vo svete, zaručene by nebola 7. najnižšia na svete!

Vďaka práci velikánov vedy, ako boli Robert Koch a Louis Pasteur, a pokračovateľov práce Edwarda Jennera sa v Európe postupne podarilo tak radikálne znížiť výskyt a úmrtnosť na infekčné choroby, že sa z pravidelného návštevníka domovov našich predkov stal čoraz vzácnejší hosť, až sa nakoniec mnohé z nich úplne vytratili. Najprv len z domácností a nemocníc a potom aj z ľudskej pamäti.

       Ďalší pekný kúsok vakci-mytológie. Louis Pasteur bol v prvom rade velikán v plagiátorstve. Nevynašiel ani teóriu choroboplodných zárodkov (tú vynašiel cca 100 rokov pred Pasteurom Slovinec Marko Anton Plenčič), ani vakcínu proti sneti slezinovej/antraxu (tú vynašiel Jean Joseph Henri Toussaint), ani vakcínu proti besnote (tú vynašiel Pierre Paul Émile Roux). Louis Pasteur je jedna z ikon vakcinologického náboženstva, ale v skutočnosti šlo skôr o anti-hrdinu, podobne ako v prípade údajného vidieckeho lekára Edwarda Jennera, ktorý v skutočnosti vôbec nevyštudoval medicínu, ale titul si v podstate len kúpil, a ktorý spolu s vírusom kravských kiahní svojím mimoriadne primitívnym očkovaním šíril aj syfilis, infekčnú žltačku, stafylokoky a streptokoky. Toť génius doby! Robert Koch bol tiež pekný kvietok. Jeho údajný liek na tuberkulózu (Tuberculin) mal na svedomí tisíce úmrtí. A hoci spomedzi troch menovaných (anti)hrdinov je jeho prínos pre ľudské poznanie snáď najvyšší, určite vyšší než plagiátora Pasteur, nehovoriac o Jennerovi, ktorý nemal najmenšej potuchy o tom, čo vlastne to tým chudákom vškrabáva do pokožky, ľuďom, čo vďaka Kochovi predčasne zomreli, ani pozostalým po nich to asi veľa platné nebolo.

Popri zlepšení hygienických podmienok, vyhovujúcej pitnej vode aj potravinách vďačíme za svet, v ktorom sa nemusíme báť, že naše deti jedného dňa dostanú nevysvetliteľné horúčky a budú bojovať o život, objavu vakcinácie a celoplošnému očkovaniu. To nás dnes chráni pred mnohými baktériami a vírusmi, ktoré vo veľkom zabíjali našich predkov a ich deti.

       Nechápem, ako objav očkovania prispel k tomu, že sa nevysvetliteľné horúčky vysvetlili, každopádne však naši predkovia naisto nezomierali húfne ani na osýpky, ani na príušnice, ani na ružienku, ani na hemofily, ani na pneumokoky, ani na prenosnú žltačku typu B, ani na čierny kašeľ, ba dokonca ani na detskú obrnu. Sem-tam im niekto možno podľahol, spravidla niekto nalomený podvýživou, ale nebolo to masové. Ozajstnými metlami ľudstva spomedzi chorôb, proti ktorým sa dnes povinne očkuje, boli snáď len tetanus a záškrt, a ten tetanus o dosť zriedkaviejšie a tiež asi len pred rozšírením dezinfekcie peroxidom vodíka alebo roztokom jódu, čoby ošetrenia každej rany. A záškrt len do doby rapídneho nárastu životnej úrovne a odstránenia podvýživy v 60.-70. rokoch 20. storočia.

       Pritom pôvodne bežné detské choroby, ako sú osýpky, príušnice, ružienka či čierny kašeľ sa vďaka plošnému očkovaniu stali pre najohrozenejšiu skupinu detí do 1. narodenín oveľa nebezpečnejšími než bývali, kým sa proti nim neočkovalo. Injekčné očkovanie totiž nevytvára protilátky na slizniciach, keďže so sliznicami ihlou vpichnutá vakcína neprichádza do styku, takže imunoglobulíny typu A (IgA), ktoré jediné sa prenášajú materským mliekom, už dnešné mamičky spravidla proti týmto chorobám nemajú, a tak nemôžu svoje dojčatá chrániť pred týmito chorobami vo veku, kedy sú najrizikovejšie.

       Takže aké vo veľkom zabíjanie našich predkov a ich detí? Zabíjala ich predovšetkým podvýživa, robota do úmoru, vojny a nedostatočná hygiena. Prenosné choroby, proti ktorým sa dnes u nás povinne očkuje, ich síce sčasti zabíjali tiež, ale v oveľa oveľa menšej miere, než iné príčiny, v masovejšej miere snáď len záškrt. Z neočkovaných nákaz mával vysokú smrtnosť ešte šarlach, mor, cholera, možno aj týfus. Ale za ich ústup naozaj nemôžeme vďačiť očkovaniu, pretože sa proti nim u nás nikdy húfne neočkovalo, proti šarlachu dokonca doteraz žiadna vakcína nie je.

Niektoré vakcíny (z latinského vacca – krava, pretože na očkovanie proti smrteľným pravým kiahňam použil Edward Jenner hnis z pľuzgierov neškodných kravských kiahní) sa podávajú injekčne, iné sa kvapkajú alebo sprejujú na sliznice, podstatné je, že všetky dávajú očkovanému telu skúsenosť s novým, vo vakcíne obsiahnutým neškodným votrelcom.

       To je naozaj pozoruhodné, že tie neškodné kravské kiahne zabíjajú alebo prinajmenšom vážne ohrozujú na živote 14 až 52 ľudí z milióna očkovaných. Vakcinačné vírusy osýpok, príušníc či ružienky v povinnej trojkombinácii (MMR = measles, mumps, rubella) mi tiež nepripadajú zrovna neškodne, keď podľa príbalových letákov môžu spôsobiť smrť, cukrovku, 20 rôznych zápalových ochorení, poškodenie mozgu či ochrnutie.

(článok pokračuje pod červeným rámčekom)

 

Ide o taký fenomenálne účinný nástroj, že sa jeho úspešnosť stala hrozbou pre očkovanie samotné: mnohí dnešní Európania stratili rešpekt pred infekčnými chorobami a podliehajú ilúzii, že sme nad nimi zvíťazili.

       Ale kdeže! Mnohí dnešní Európania získali rešpekt k chronickým až fatálnym nežiaducim účinkom očkovania a o tom to je, nie o zabudnutí na akútne prenosné ochorenia.

O čo je dnes v našom prostredí menej choroboplodných vírusov a baktérií, o to viac je náš svet zamorený dezinformáciami a konšpiráciami.

       Možno je dnes menej choroboplodných vírusov a baktérií v našom jedle, rozhodne však nie v našom prostredí.

       Tiež si nie som istý, či Dr. Mesík dokáže rozlíšiť skutočnú konšpiráciu (spiknutie) od (zrejme falošnej, prinajmenšom nepotvrdenej) konšpiračnej teórie. Pretože ak je náš svet zamorený konšpiráciami, tak to znamená, že je zamorený spiknutiami, tzn. Dr. Mesík zrejme sám je konšpiračným teoretikom.

Na vytriezvenie z ilúzií pritom stačí zájsť do niektorej z rozvojových krajín, kde nefunguje celoplošné očkovanie.

… a zúri tam ozbrojený konflikt, pitná voda tam nejestvuje, výživa je (ak vôbec nejaká je) prudko jednostranná s nedostatkom vitamínov, o hygiene pomlčíme a dezinfekcia rany je veľkou neznámou. Hmmm… Ako toto má prispieť k vytriezveniu z neočkovania, to som akosi nepochopil.

V 15 prevažne afrických krajinách aj dnes zomiera do jedného roka 100 aj viac z 1 000 narodených detí.

       Čo je číslo, aké sme u nás podľa Dr. Mesíka mali počas 2. svetovej vojny. Pritom životná úroveň je v tých krajinách pravdepodobne ešte o poznanie nižšia než bola na Slovensku počas 2. svetovej vojny. Je teda vcelku prekvapivé, že v tých 15 krajinách je tak (vzhľadom k životným podmienkam) nízka dojčenská úmrtnosť.

       Ódy na očkovanie pokračujú mytológiou okolo pravých kiahní, ktorú nebudem viac komentovať, ale miesto toho odporúčam prečítať si článok „Očkovanie: mýtické dejiny“. Lepšie by som to nevystihol.

Druhý veľký príbeh ľudského zápasu so smrteľnými infekčnými chorobami sa týka detskej mozgovej choroby známej aj pod názvom poliomyelitída alebo v skratke polio.

       Dr. Mesíkovi nestačila „chybička“ v úvodnej vete, takže si ju pre ešte väčšie strápnenie sa zopakoval. Tak teda ešte raz pre neznalcov formátu Dr. Mesíka, Dr. Sedlákovej z WHO a Dr. Hudečkovej z Martina: Detská mozgová obrna nie je poliomyelitída. Detská mozgová obrna nie je poliomyelitída. Detská mozgová obrna nie je poliomyelitída. Stačí 3x?

U časti nainfikovaných prebiehala bez klinických príznakov, ale 5 až 25 % z tých, čo ochoreli, zabíjala a tretinu až polovicu nechávala s rôzne vážnym ochrnutím končatín.

       Koľko zábudlivosti bolo treba na to, aby Dr. Mesík zabudol uviesť, že k trvalejšiemu ochrnutiu (nehovoriac o smrti) dochádza len cca u 1 z 200 nakazených, pričom cca 95% nakazených nemá absolútne žiadne príznaky choroby a ďalšie cca 4% z nakazených má z tohto vírusu len niečo ako chrípku?

Náboženskí lídri v severnej Nigérii totiž prišli na myšlienku, že cieľom očkovania proti poliu je, aby boli nigérijské ženy neplodné.

       Možno tí náboženskí lídri boli na poli očkovania informovanejší než Dr. Mesík, ktorý sa tvári, že očkovanie nemôže spôsobiť neplodnosť. Okrem známych prípadov, kedy neplodnosť spôsobilo očkovanie proti HPV, vieme, že jestvujú vakcíny proti hCG, čo je tehotenský hormón, bez ktorého je pre ženu, čo počne, prakticky nemožné donosiť dieťa. Povráva sa tiež, že tieto vakcíny boli pod rúškom očkovania proti tetanu testované na nič netušiacich ženách z Filipín a ďalších rozvojových krajín, aj keď nie je úplne isté, či sa tak aj naozaj stalo. Každopádne, logiku by to malo.

Deti v severnej Nigérii a v častiach Pakistanu nemajú k vakcinácii prístup nie preto, že by vakcíny neboli, ale preto, že ich matky sú negramotné, zavádzané miestnymi lídrami a zdravotníkov, ktorí sa ich snažia vakcinovať, pravidelne vraždia náboženskí fanatici.

       Len či zdravotníci nezavádzajú miestnych obyvateľov ešte viac? Navyše, pakistanské opakované vraždy očkovacieho personálu boli vyprovokované násilným očkovaním proti vôli rodičov dotknutých detí.

Boj proti očkovaniu a nevzdelanosť sú dve vlastné a nerozlučne späté sestry.

       Vskutku pozoruhodný výrok od človeka (dokonca lekára), ktorý nevie odlíšiť DMO od poliomyelitídy. :-)

Antivakcinačné hnutia na Západe je ťažko nazvať inak ako pokusom našej civilizácie o samovraždu hlúposťou. Ich spoločným menovateľom je šírenie dezinformácií a absencia kritického myslenia, podobne ako v Nigérii či Pakistane.

       Nigérijci i Pakistanci práveže kriticky zmýšľali oveľa viac, než bolo očkovacím tímom milé. To skôr nechať si pichnúť vakcínu, o ktorej neviem, čo všetko vlastne obsahuje (schválne, Dr. Mesík, viete čo obsahovala vakcína, ktorou ste bol naposledy očkovaný?), je prejavom absencie kritického myslenia. O dezinformáciách Dr. Mesíka sme sa mali možnosť presvedčiť už vyššie.

Keby napríklad medzi autizmom a vakcínami existoval príčinný vzťah, musel by výskyt autizmu začať dramaticky rásť už v 60. a 70. rokoch 20. storočia, keď sa všade vo vyspelom svete rozbehli vakcinačné programy. Vieme, že sa to nestalo – výskyt autizmu začal stúpať až omnoho neskôr.

       Opäť nádherná ukážka, ako sa v myšlienkach Dr. Mesíka snúbi nedostatok informácií s absenciou logiky.

       V prvom rade, v 60. rokoch, nakoľko viem, nebolo zavedené žiadne nové plošné očkovanie, ak nerátam osýpky na prelome 60. a 70. rokov. Výskyt autizmu začal raketovo rásť až v 80. rokoch, avšak rôzne (dovtedy pomerne zriedkavé) neurologické problémy hlavne v súvislosti s očkovaním proti čiernemu kašľu sa v rastúcej miere objavovali už v 60. a 70. rokoch. Pritom jestvujú aj autisti, ktorí v živote neboli očkovaní (hoci ich je veľmi málo), je teda zrejmé, že očkovanie nebude tou jedinou vecou na svete, ktorá je schopná spôsobiť autizmus.

       Dr. Nataša Campbell-McBride vo svojej knihe obviňuje z nárastu výskytu autizmu a ďalších neurologických chorôb v prvom rade narušenú črevnú bakteriálnu mikroflóru, či už očkovaním alebo antibiotikami, nevhodnou stravou, ďalšími druhmi liekov ai. Ak zoberieme do úvahy masové užívanie antibiotík, ktoré nastalo po 2. svetovej vojne, matky, ktoré boli v 50. rokoch deťmi vo veku 3 a viac rokov (kedy už autizmus nehrozí), a teda boli prvé, čo mohli mať od detstva antibiotikami narušené bakteriálne osídlenie čriev, ktoré sa prenieslo na ich deti, sa matkami stávali v 70. až 80. rokoch, teda práve v čase, keď výskyt autizmu začal dramaticky rásť. K tomu prirátajme intenzívne poľnohospodárstvo s postupne znižujúcim sa obsahom dôležitých stopových prvkov v potravinách, nárast používania agresívnych pesticídov a ďalšej chémie v potravinách, dramatické zhoršenie stravovacích návykov (rýchle občerstvenie, vyprážanie, trvanlivé polotovary), olovnatý benzín a jeho výpary, nesmierny rozmach priemyslu a následného znečistenia ovzdušia i vôd, viac-či-menej jedovaté umelé hmoty, v poslednom čase aj dramatický nárast elektromagnetického smogu (mobilné a WiFi siete), celkovo vzaté: dramatický nárast toxicity životného prostredia. Keď sa to celé sčíta, spolu s pridávaním ďalších a ďalších povinných očkovaní, máme hotový recept na katastrofu.

       Logickou chybou by bolo podozrievať očkovanie ako to jediné na svete, čo autizmus spôsobuje. Činiteľov, ktoré k vzniku autizmu prispievajú, je viacero (viď vyššie) a je veľmi dobre možné, že spravidla sa musí stretnúť hneď niekoľko z nich, aby došlo k tak vážnemu poškodeniu mozgu, že z toho vznikne autizmus. Bez očkovania sa tak síce deje extrémne zriedkavo, s očkovaním oveľa častejšie, avšak bez ďalších súčiniteľov by ani to očkovanie zrejme nenarobilo až tak veľkú galibu. Niektorí výskumníci mylne hľadajú jednu jedinú príčinu autizmu, ale príčin môže byť (a takmer isto je) viacero, a zrejme je potrebný súbeh niekoľkých z nich, aby k autizmu došlo. Keď sa však zamerajú len na jednu jedinú možnú príčinu, nemusia žiadnu príčinu identifikovať ako tú, čo má na náraste autizmu podiel, hoci v skutočnosti má, ale len v spojení s ďalšími príčinami.

       Možno to teda uzavrieť tak, že očkovanie je spravidla tým posledným klincom do rakvy, ale bez predchádzajúcich spolu-príčin by rakva nebola zaklincovaná. A sú aj iné „posledné klince do rakvy“ než očkovanie, aj keď sú zrejme omnoho zriedkavejšie. Okrem nárastu počtu plošne podávaných vakcín rástlo aj zamorenie prostredia, čo sa až spoločne podpísalo na dramatickom náraste autizmu v posledných desaťročiach. Pritom ani jedna jediná štúdia zatiaľ neskúmala všetky pravdepodobné príčiny (resp. v minulosti označované za príčiny) autizmu spolu v ich prípadnej súčinnosti, nemáme teda v skutočnosti k dispozícii nijakú nepriestrelnú štúdiu, ktorá by nadobro potvrdila alebo vyvrátila súvislosť očkovania s autizmom. Niekoľko čiastkových výsledkov však túto súvislosť naznačuje a bolo by to treba overiť veľkou klinickou štúdiou. Rozhodne však nemožno povedať, že iba očkovanie a nič iné než očkovanie je na vine. Aj keď je očkovanie zrejme hlavným vinníkom, bez spoluvinníkov by to asi nešlo.

       Nuž tak teda, pán Mesík: medzery v poznatkoch a deravú logiku nezakryjete ani sugestívnymi obrázkami, ani manipulatívnym vzbudzovaním pocitu viny u neočkujúcich, či nevraživosti k neočkovačom u očkovačov, ani kvetnatými bájkami z vakcinačnej mytológie.

Iný ideový zdroj antivakcinačných kampaní je nelogická, ale pre neuvažujúcich ľudí atraktívna predstava, že sa očkuje preto, lebo vakcíny sú zdrojom obrovských ziskov farmaceutických firiem.

       Čo je nelogické na tom, že snom ziskuchtivého farmaceuta je predávať lieky (vakcíny) aj zdravým ľuďom, ideálne celému obyvateľstvu, najlepšie povinne zo zákona? Niet predsa lepšieho biznisu než štátom garantované státisíce predaných balení vakcín ročne (na Slovensku, celosvetovo desiatky miliónov z jedného druhu)!

Pravdou je pravý opak, nie prevencia chorôb, a ešte k tomu v prípade niektorých vakcín celoživotná, ale liečenie chorôb je zdrojom ziskov z predaja liečiv.

       Celoživotná prevencia očkovaním môže byť jedine v prípade, keď človek umrie na následky očkovania, alebo pomerne krátko po očkovaní z ľubovoľného iného dôvodu. V opačnom prípade nemožno u nijakej vakcíny hovoriť o celoživotnej ochrane. Túto naivnú vieru už moderná veda dávnejšie prekonala, len k Dr. Mesíkovi sa to akosi stále ešte nedostalo.

       Čo sa liečenia chorôb týka, opäť vedľa. Liečenie akútnych (krátkodobých) chorôb je čo do zisku nula bodov oproti liečeniu chronických (dlho trvajúcich až doživotných) chorôb. A práve očkovanie vedie k potlačeniu niektorých akútnych chorôb výmenou za vznik chorôb chronických (poruchy imunity, neurologické poruchy ai.). A na tých už sa dá naryžovať naozaj skvele!

Práve táto skutočnosť predstavuje veľký problém: farmaceutické firmy dlhodobo neinvestujú do vývoja ďalších vakcín, lebo to pre ne nie je rentabilné.

       Hmmm... A preto je v súčasnosti vo vývoji takmer 300 nových vakcín? Dr. Mesík si buď nenaštudoval ani základné fakty, alebo si (a to by bol ešte väčší gól do vlastnej brány) zmýlil antibiotiká s vakcínami. Vývoj antibiotík je totiž naozaj nerentabilný. Vývoj vakcín však je vysoko rentabilný, ak si ich neprijateľné nežiaduce účinky obyvateľstvo neuvedomí skôr, než výrobca stihne predajom splatiť náklady na vývoj. Podávajú sa predsa masovo všetkým (aj zdravým) ľuďom, netreba na ich využitie prítomnosť nejakej (možno vzácnej) choroby, s klesajúcimi hladinami protilátok vo vyšších vekových skupinách pribúdajú preočkovania (zvyšuje sa obrat), vďaka pseudo-filantropickým organizáciam, ako je napr. Nadácia Billa a Melíndy Gatesovcov, rastie aj počet zákazníkov (z krajín tretieho sveta), jednoducho skvelé trhové prostredie. Čo viac si (byť v koži výrobcu vakcín) priať?

Na situáciu, akou je dnešný samovražedný zápas antivakcinačných hnutí, majú Maďari pekné príslovie: „Keď sa mal somár dobre, šiel sa korčuľovať.“

       Mne osobne oveľa samovražednejšou pripadá čoraz aktuálnejšia epidémia autizmu a ďalších neurologických porúch, ako aj epidémia porúch imunity (alergie, autoimunita, imunodeficity, rakovina), ktorá početne mnohonásobne presahuje všetky možné epidémie čierneho kašľa, osýpok, žltačky typu A či tož nedávno príušníc, ktoré sa dnes objavujú alebo za posledných 50 rokov u nás objavili. O obrovských nákladoch na liečbu týchto chronických chorôb (častokrát, žiaľ, len na stabilizáciu či spomalenie umierania), na ktoré sa náklady na liečbu očkovaním preventabilných ochorení vôbec nechytajú, sa snáď nemusím rozpisovať.

       Pritom máme v našom svete aj Dr. Mesíkom arogantne dehonestované náboženské skupiny, ktoré z princípu neočkujú, napriek tomu však nevyhynuli, hoci podľa Dr. Mesíka je neočkovať samovraždou, dokonca sú zvyčajne omnoho zdravší než bežná očkovaná populácia. Ostatne, s touto uletenou teóriou Dr. Mesíka nie je v súlade ani fakt, že napriek absencii očkovania ľudstvo prežilo desiatky či stovky tisíc rokov, lebo očkovanie tu máme len posledných niečo cez 200 rokov.

Len výsledkom prípadného úspechu týchto hnutí by nebolo pár zlomených nôh, ale návrat do minulosti, v ktorej boli pohreby detí skúsenosťou takmer každej matky a otca.

       K tomu návratu nepochybne dôjde, ak dovolíme našim čelným predstaviteľom okrem iného napr. aj podporovať nacistickú vládu na Ukrajine alebo rozpredávať slovenskú vodu a pôdu podnikavcom zo zahraničia, ak budeme promiskuitní, zanedbáme hygienu, budeme sa čoraz horšie stravovať, pchať do seba a patlať na seba chemické gebuziny od výmyslu sveta, kŕmiť sa antibiotikami, analgetikami, antipyretikami či hormonálnou antikoncepciou, nebude to však kvôli odmietaniu očkovania.

       Úprimne nechápem, čo/kto Dr. Mesíka vedie k tomu, aby sa zas a znovu takto kolosálne strápňoval chrlením faktami nepodloženej a nelogickej ideologickej až fanaticko-náboženskej očkovacej propagandy.