Manipulátor kričí: "Chyťte manipulátora!" (Ad: MUDr. Zuzana Krištúfková - "Prečo nediskutujem?") - DOPLNENÉ

24.03.2011 11:49

Ing. Marián Fillo

 

       Doplnené: článok bol pôvodne vydaný 24.III.2011 o 4:17 a doplnený o 11:49 o porovnanie ceny očkovania proti chrípke s cenou vitamínu D.

 

       Doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS; https://sevs.sls.sk), mala na II. slovenskom vakcinologickom kongrese (Štrbské Pleso, 13.-15.I.2011) okrem úvodného slova aj prednášku nazvanú "Prečo nediskutujem?". Počítačovú prezentáciu, ktorú si doc. Krištúfková vytvorila k svojej prednáške zatiaľ nájdete na stránke SEVS tu: https://sevs.sls.sk/vakkon11pred.htm. Naschvál píšem ZATIAĽ, pretože prednášky z minulého (prvého) slovenského vakcinologického kongresu tam tiež boli, ale už nie sú. Ak by ste o nejakú z nich mali záujem, dajte mi vedieť - mám ich odložené. Kontakty na mňa nájdete na každej stránke na www.slobodavockovani.sk vľavo pod menu a vyhľadávacím políčkom. Ak by zmizla zo stránky SEVS aj prezentácia Dr. Krištúfkovej, ktorú nižšie komentujem, tu je záloha.

 

       K veci: úvodnú stranu s názvom prednášky, autorky a jej zamestnávateľa nie je potrebné komentovať, ani jej nie je čo vytknúť. Hneď na strane 2 však nájdeme pozoruhodné tvrdenie:

"V poslednom období médiá v honbe za senzáciami podliehajú falošnému pocitu plurality názorov a vyzývajú odborníkov k diskusiám s predstaviteľmi odporcov očkovania."

       Pani docentka si zrejme nevšimla, že v novembri 1989 sme uniformitu vymenili za pluralitu, tak sa snahu médií o pluralitu (Konečne!!! Trvalo im to neuveriteľných 20 rokov!!!) snaží zhodiť a znevážiť. Tým však znevažuje demokratické hodnoty a de facto sa priznáva k hodnotám totalitným. Aké manipulácie sú skryté v tejto vete?

1. že médiá oslovujú názorového oponenta "v honbe za senzáciami", v skutočnosti je to však ZÁKLADNÉ PRAVIDLO akejkoľvek serióznej novinárskej práce
2. údajne všetci odborníci sú pro-očkovací, v skutočnosti však jestvuje celý rad proti-očkovacích odborníkov - lekárov, epidemiológov, mikrobiológov...
3. že pluralita názorov je pri diskusii pro-očkovacích odborníkov s odporcami očkovania údajne len "falošným pocitom". Pravda je však taká, že tu skutočne ide o pluralitu názorov, keďže odporcovia očkovania majú naozaj iné názory než pro-očkovací odborníci. Pluralita je od slova plurál, a tí, čo ste dávali pozor na hodinách slovenčiny, viete, že plurál je množné číslo. Už aj 2 ks (jeden názor kontra opačný názor) je množné číslo, ide teda o pluralitu. Síce len o čiernobielu dualitu, ale aj to už je pluralita. Falošná teda nie je v tomto prípade pluralita, lebo tu skutočne sú (najmenej) dva názory, tzn. pluralita názorov, falošné je v skutočnosti tvrdenie doc. Krištúfkovej.

 

       Na strane 4 nájdeme ku skvalénu napísané:

"neboli sledované žiadne vážne nežiadúce reakcie po podaní vakcín."

       No to je teda vskutku katastrofálny prístup k bezpečnosti očkovania, keď nie sú vážne nežiadúce reakcie po očkovaní vôbec sledované. Koho vôbec zaujíma sledovanie miernych reakcií, keď vážne sledované nie sú???

       Žiaľ, toto je smutnou realitou aj na Slovensku a práve preto máme údajne takmer nulové výskyty nežiaducich účinkov (NÚ) očkovania, hoci aj podľa frekvencie NÚ, uvedenej v príbalovom letáku samotným výrobcom, by mali byť hlásené mnohonásobne vyššie počty NÚ. Blbé je, že nie sú, a tak sa ŠÚKL a hlavne ÚVZ SR oháňajú "vynikajúcimi" štatistikami počtov NÚ, ktoré sú pravdepodobne najnižšie na svete, a tým zdôvodňujú, že nie je dôvod vyplácať akékoľvek odškodné za ublíženia na zdraví spôsobené povinným očkovaním, lebo u nás predsa žiadne vážne NÚ nie sú...

       V skutočnosti však nie sú počty hlásených NÚ vynikajúce, v skutočnosti je úroveň hlásenia NÚ katastrofálna. Podľa MUDr. Moniky Laššánovej z Farmakologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského sa na Slovensku hlási MENEJ NEŽ 1% NÚ (viď: MUDr. Monika Laššánová a kol.: "Nežiaduce účinky liekov, riziko farmakoterapie", Via practica 2/2008; roč. 5; str. 87–89), a je vskutku otázne či ide o 0,99% alebo 0,1%, 0,01% či ešte menej... Povedal by som, že u očkovania to bude obzvlášť malé číslo, lebo medzi lekármi je všeobecne rozšírená ničím nepodložená viera, že očkovanie je dokonale bezpečné, a ak niečo spôsobí, tak len krátkodobé lokálne reakcie.

 

       Na str. 6 hodnotí doc. Krištúfková výrok:

„Drvivá väčšina tzv. chrípkou spôsobených úmrtí sú v skutočnosti úmrtia na bakteriálny zápal pľúc - možnú komplikáciu chrípky pri príliš slabom imunitnom systéme.“

ako "Zjednodušovanie problematiky z neznalosti". Pritom - čaro nechceného - presne toto však vyplýva zo štatistík CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Stredisko pre kontrolu a prevenciu chorôb v USA; obdoba slovenského Úradu verejného zdravotníctva - pozn. aut.). Ak teda chce za tento výrok pani docentka niekoho kritizovať, nech kritizuje CDC, z ktorého čísiel toto jednoznačne vyplýva.

       Doc. Krištúfková sa tu dopustila nevedeckého prístupu, pretože neuviedla odkaz na článok, ktorý cituje. Ide o článok "Prasacia chrípka H₁N₁ je miernejšia než sezónne kmene chrípkového vírusu" od Dr. Josepha Mercolu. Nevedecké to je preto, lebo poslucháč/divák jej prednášky si nemôže prečítať celý článok, v ktorom je tento citovaný výrok zasadený do kontextu. V tomto článku sú ďalej uvedené mnohé dôležité fakty, z ktorých citované tvrdenie vyplýva. Po prečítaní si celého článku totiž môžete oveľa skôr dospieť k názoru, že citovaný výrok je pravdivý, než keď si "omáčku okolo" neprečítate.

       Je toto cieľom očividnej preukázateľnej manipulátorky - doc. Krištúfkovej - aby ste si NEPREČÍTALI celý článok? Aby ste si nezasadili tento výrok do kontextu? Aby ste nevedeli, ako autor (mimochodom - doktor medicíny) k takému výroku dospel? Toto všetko je možné zistiť prečítaním si celého článku, bez toho však nie. Schválne - prečítajte si ten článok celý a uvidíte sami.

 

       Na strane 8 sa doc. Krištúfková dopúšťa vysloveného klamstva, keď k téme "Chrípka - očkovanie a vitamín D" uvádza (nejde o moju chybu, naozaj jej tam vypadla predložka "na"):

"Argumentácia odporcov nie je založená vedeckých dôkazoch"

       Že nie? A čo štúdia "Randomized trial of vitamin D supplementation to prevent seasonal influenza A in schoolchildren" japonských vedcov Micujoši Urašima, Takaaki Segawa, Minoru Okazaki, Mana Kurihara, Jasujuki Wada a Hirojuki Ida, zverejnená v máji 2010 v časopise The American Journal of Clinical Nutrition? Rozumiem tomu dobre, že podľa doc. Krištúfkovej práca japonských vedcov nie je vedeckým dôkazom účinnosti vitamínu D pri prevencii sezónnej chrípky???

       Prípadnú námietku, že doc. Krištúfková nevedela o tejto štúdii v čase vytvárania svojej prezentácie pre II. slovenský vakcinologický kongres, neakceptujem z jednoduchého dôvodu: citát na str. 6 jej prezentácie je práve z článku, v ktorom sa o tejto štúdii píše (aj s odkazom na zdroj), a to len o 3 odstavce nižšie.

       Výsledok tejto japonskej štúdie je úplne jasný:

"This study suggests that vitamin D₃ supplementation during the winter may reduce the incidence of influenza A, especially in specific subgroups of schoolchildren."

       Pre angličtine nerozumejúcich:

"Podľa tejto štúdie dopĺňanie vitamínu D₃ počas zimy môže znížiť výskyt chrípky typu A obzvlášť u špecifických podskupín školákov."

       Tím japonských vedcov totiž zistil, že u školákov, ktorým bol podávaný vitamín D₃ v množstve 1.200 I.U denne (čo je však podľa mnohých odborníkov na vitamíny príliš málo), bolo riziko ochorenia na chrípku typu A o 42% nižšie než u školákov, ktorým bolo podávané placebo. To je percento úspešnosti, o akom sa výrobcovi očkovacej látky nemôže ani len snívať!

       Navyše bol u detí, ktorým podávali vitamín, 6x nižší výskyt astmatických záchvatov než u detí, ktorým podávali placebo. Tento skvelý výsledok je už úplne mimo čo i len teoretické schopnosti očkovania proti chrípke. Veľmi by ma zaujímali výsledky prípadnej štúdie s rovnakým designom, len s vyššou dennou dávkou vitamínu D₃ (napr. 1.600 alebo 2.000 I.U.).

       Druhá stránka mince: dal som sa na vedecký pokus sám na sebe. Po neviem-už-koľko minulých zím som zakaždým mal dlhotrvajúci kašeľ či skôr záchvaty kašľa a iné príznaky chrípke podobných ochorení (CHPO). Nedopĺňal som si vtedy vitamín D₃ nijakým spôsobom. Túto zimu (2010/2011) som si povedal, že skôr, než začnem s podávaním vitamínu D₃ deťom, overím si jeho účinnosť na sebe.

       Tak som si zvolil (na dospelého) vcelku miernu dávku 2.800 I.U. (tzn. 7 kvapiek Oleovit D₃) denne. Otvorene priznávam, že som pomerne často zabudol alebo z nejakých iných dôvodov neužil svoju dennú dávku, takže v priemere som bral vitamín D3 odhadom len každý druhý deň, tzn. priemerná denná dávka mohla byť okolo 1.400 I.U., čiže trápne málo. Aj tak sa však (prvý krát po neviem-koľkých rokoch) túto zimu u mňa nijaké šialené záchvaty kašľa nekonali, nijaká horúčka, nijaká chrípka, ani nijaké iné CHPO. Pritom som nemenil ani stravu, ani množstvo fyzickej námahy, ani dĺžku pobytu na čerstvom vzduchu, bol som v priamom kontakte s viacerými rôznymi ľuďmi než minulú zimu (keďže som začal intenzívne chodiť na besedy o očkovaní) a vo výsledku teda ostatné podmienky boli skôr priaznivejšie než nepriaznivejšie pre vznik CHPO.

       Kebyže u nás výnimočne nie je túto chrípkovú sezónu (2010/2011) žiadna chrípková epidémia, tak nepoviem, ale je, a vcelku slušná, takže uvedený veľmi pozitívny výsledok si dovolím bez výčitiek svedomia pripísať užívaniu vitamínu D₃. Je to pre mňa viac než dostatočný dôkaz, a to, že vyvracia tvrdenie doc. Krištúfkovej, svedčí len o tom, že doc. Krištúfková buď úmyselne klame, alebo sa mýli, každopádne však zavádza a manipuluje odbornú verejnosť, ktorej svoju prednášku predniesla.

 

       Ďalej na str. 11 doc. Krištúfková cituje tzv. "Disclaimer" z "alternatívnej" stránky https://foodconsumer.org/:

"While our writers do their utmost to ensure one-hundred percent accuracy, we cannot guarantee this in all cases. In any case, the information on this website should not be construed as medical advice and should not be used in place of professional services provided by qualified or licensed health care workers."

       V nie veľmi podarenom preklade doc. Krištúfkovej (tučné písmo na zvýraznenie použila ona, nie ja):

"Napriek tomu, že naši prispievatelia sa snažia urobiť maximum na potvrdenie správnosti svojich tvrdení na 100%, nemôžeme to zaručiť vo všetkých prípadoch. V každom prípade by nemali byť informácie na našej webovej stránke chápané ako lekárske rady a nemali by sa používať namiesto odborných služieb poskytovaných kvalifikovanými, resp. licencovanými zdravotníckymi pracovníkmi."

       Čo je to "disclaimer"? Nenašiel som v slovníku nijaký vskutku výstižný preklad tohto pojmu (ak nejaký poznáte, napíšte mi, prosím). Ospravedlňujem sa teda za používanie tohto anglicizmu. Podľa Wikipedie:

"A disclaimer is generally any statement intended to specify or delimit the scope of rights and obligations that may be exercised and enforced by parties in a legally-recognized relationship. In contrast to other terms for legally operative language, the term disclaimer usually implies situations that involve some level of uncertainty, waiver, or risk."

       Pre angličtine nerozumejúcich:

"Disclaimer je vo všeobecnosti akékoľvek prehlásenie, ktorého účelom je stanoviť alebo vymedziť rozsah práv a povinností, ktoré si možno uplatniť alebo vymáhať u strán určitého právnymi normami rešpektovaného vzťahu. Na rozdiel od iných výrazov právnického jazyka sa výraz disclaimer zvyčajne používa v situáciách, kde ide o určitú úroveň neistoty, rizika alebo vzdania sa svojich práv."

       Keďže v medicíne nie je nič na 100%, a keďže mnohí občania USA sú schopní obžalovať kohokoľvek z čohokoľvek, umiestňujú vlastníci stránok o liečení na svoje stránky disclaimery, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu. V zásade teda zo strany autorou stránky ide len a len o snahu vyhnúť sa prípadnému súdnemu postihu, rozhodne však nie o dobrovoľné priznanie sa, že neveria tomu, čo sami píšu.

       Neverím, že docentka Slovenskej zdravotníckej univerzity nikdy v živote nevidela na nijakej americkej lekárskej stránke nijaký disclaimer a že nechápe, čo je jeho účelom, takže sa prikláňam skôr k názoru, že ide o ďalšiu úmyselnú manipuláciu z jej strany.

 

       Na strane 13 sa doc. Krištúfková "obula" do amerického Systému hlásenia nežiaducich účinkov očkovania (VAERS = Vaccine Adverse Event Reporting System) tvrdiac (zvýraznenie tučným písmom je od nej):

"VAERS údaje sú získané na základe pasívneho hlásenia a predstavujú neoverené informácie o poškodeniach zdravia, ktoré vznikli po očkovaní"

       To v zásade je pravda, vtip je však v tom, na čo kladie doc. Krištúfková dôraz: na neoverenosť informácií. Pritom však veľké percento z NÚ hlásených do VAERS hlásia lekári, takže v takých prípadoch je overenosť informácií na rovnakej úrovni ako na Slovensku pri hlásení NÚ Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). To by bola prvá manipulácia.

       Druhá manipulácia spočíva v podvedomom podsúvaní nijak nedokázaného tvrdenia, že neoverené = nepravdivé, mylné, chybné, úmyselne zavádzajúce a pod. Ako keby ľudia v USA nemali čo robiť a z čistého rozmaru posielali do VAERS výmysly. Nadôvažok, doc. Krištúfková tým nepriamo naznačuje, že CDC resp. Ministerstvo zdravotníctva USA je bandou nekompetentných diletantov, keď prevádzkujú systém, v ktorom nie sú nijaké reálne použiteľné údaje. Neviem, či si tento (možno prekvapivý) dôsledok jej nedomysleného (či skôr úmyselne manipulatívneho?) opisu VAERS vôbec uvedomila.

 

       Na strane 15 sa doc. Krištúfková priam dojemne sťažuje:

"Ľudia radšej nechajú v lekárni desiatky € za rôzne výživové doplnky a prípravky paramedicíny, akoby nechali seba, alebo svoje dieťa očkovať očkovacou látkou, ktorú im hradí poisťovňa."

       Ja sa tomu ale vôbec nedivím. Ľudia sú jednoducho znechutení "výdobytkami" modernej medicíny, napr. chemoterapiou, ktorá oveľa viac ľudí zabila než zachránila, alebo trebárs aj živou vakcínou proti detskej obrne (našťastie od r. 2005 sa u nás už nepoužíva), očkovaním proti pneumokokom, proti osýpkam, príušniciam a ružienke, či proti tuberkulóze, u ktorých možno na základe dostupných štatistík smelo skonštatovať to isté: viac ľudí zabili než zachránili. Mnohí ľudia už majú po krk týchto "prevratných" objavov tzv. "modernej" medicíny.

       Aj preto a hlavne preto ľudia vyhľadávajú alternatívne metódy liečby. Niekedy, žiaľ, vojdú do slepej uličky, musia vystriedať niekoľko rôznych alternatívnych terapií, ktoré im nepomôžu, až kým nájdu takú, ktorá im pomôže (ak ju vôbec stihnú nájsť včas). Toto všetko je však len a len dôsledkom toho, že v súčasnosti najrozšírenejšia (aspoň na Západe, ku ktorému patríme aj my) bezbožná materialistická mechanistická tzv. "moderná" medicína je jednoducho v koncoch! Samozrejme, nechcem hádzať všetko do jedného vreca. Niektoré jej časti (napr. zubári, sčasti aj chirurgovia) nemajú zodpovedajúcu alternatívu. Ale prinajmenšom pri prevencii a liečbe prenosných ochorení, ako aj chronických (dlhodobých) ochorení ako sú napr. cukrovka či rakovina, tzv. "moderná" medicína až priveľmi často zlyháva.

       Takže môj odkaz doc. Krištúfkovej a ďalším lekárom, čo sa podobným spôsobom cítia byť ukrivdení: Nesťažujte sa, keď stále len liečite, ale nikdy nevyliečite. Nesťažujte sa, keď pre strom nevidíte les, keď potlačením príznakov choroby je pre Vás choroba "vyliečená", hoci sa tá istá choroba prejaví o niečo neskôr na inom mieste tela, čo už však bude riešiť niekto iný a je to teda mimo Vášho zorného poľa. Nesťažujte sa, keď tá Vaša "prevencia" zabíja a mrzačí prinajmenšom desiatky tisíc detí ročne - a aj to len podľa oficiálneho počtu hlásení, ktorý treba násobiť najmenej desiatimi, možno až stomi, aby sme dostali reálne čísla.

       Na ilustráciu zopár článkov:

• úmrtia na BCG vakcínu v Česku a na Infanrix Hexa v Nemecku:
  https://www.slobodavockovani.sk/news/ako-na-ruvz-cast-5-/#3a
• úmrtia na Prevenar v Holandsku viď tu (po anglicky):
  https://www.newsinferno.com/health-concerns/dutch-ban-prevnar-after-infant-death/
• úmrtia na Prevenar v Japonsku viď tu:
  https://dnes.atlas.sk/svet/azia/733773/japonci-zastavili-pouzivanie-americkych-vakcin-po-smrti-4-deti
• úmrtia na Prevenar v Nemecku viď tu:
  https://www.slobodavockovani.sk/news/ad-reakcia-mudr-urbancikovej-na-komentar-na-stranke-sloboda-v-ockovani-z-dna-7-1-2010/#prevenardeaths

 

       Na strane 16 doc. Krištúfková píše:

Prípravky paramedicíny majú dve výhody:

• Nemajú nežiadúce účinky
• Vysokú účinnosť –

u zdravých

       Pozrel som sa do encyklopédie, čo to je paramedicína a zistil som, že doc. Krištúfková to zrejme vôbec netuší, pretože to, čo napísala na str. 16 svojej prezentácie, nedáva zmysel. Dokonca jej zamestnávateľ - Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU) - na svojej stránke píše (zvýraznenie tučným písmom odo mňa):

"Toto poslanie chce univerzita napĺňať rozvojom vysokoškolského štúdia v študijných programoch všetkých troch stupňov, špecializačného štúdia a kontinuálneho (CME) vzdelávania vo všetkých medicínskych, farmaceutických, dentistických a paramedicínskych (zdravotníckych) odboroch a vykonávať výskumnú činnosť v oblasti lekárskych a farmaceutických vied."

       Keďže je krajne nepravdepodobné, že by sa doc. Krištúfková vo svojej prezentácii, namierenej proti odporcom očkovania, navážala do svojho zamestnávateľa (SZU), budem predpokladať, že nechcela napísať "paramedicína" ale skôr "pamedicína", čiže "akože-lekárstvo", tzn. niečo, čo vyzerá na prvý pohľad ako lekárstvo, ale v skutočností ním nie je.

       Obe tvrdenia (údajné výhody) sú pritom preukázateľné manipulácie. Nie je pravdou, že by výživové doplnky a iné prípravky alternatívnej medicíny nemali nikdy u nikoho nežiaduce účinky. Prakticky u každého prípravku možno nájsť určitú skupinu ľudí, ktorá ho neznáša dobre. Pravda, tieto nežiaduce účinky sú zvyčajne veľmí slabé v porovnaní s nežiaducimi účinkami očkovania.

       Druhou manipuláciou je, že fungujú u zdravých. Nuž ale o čom inom je preventívne očkovanie? To predsa tiež najlepšie funguje u zdravých ľudí, lebo u nich je najväčšia pravdepodobnosť, že sa telo s očkovacou látkou dobre vysporiada, že sa vytvorí dosť protilátok, a že očkovanie nebude mať veľmi vážne nežiaduce účinky. Je predsa úplne logické, že preventívne opatrenia (napr. denné dopĺňanie vitamínu D₃ v zime a vitamínu C celoročne) sa robia u zdravých ľudí - aby zbytočne neochoreli. Ak doc. Krištúfková priznáva vysokú účinnosť týchto preventívnych opatrení, tak s ňou nemôžem nesúhlasiť. Obávam sa však, že to myslela úplne inak.

       Síce to nie je v tej prezentácii výslovne napísané, ale mám dojem, že doc. Krištúfková chcela povedať, že tieto prípravky fungujú LEN u zdravých ľudí. Ak naozaj chcela povedať toto, tak by to bolo ďalšie klamstvo, pretože napr. vitamín C má veľmi priaznivý vplyv - dá sa povedať, že liečebný, i keď technicky ide skôr o podporu samoliečiacich schopností organizmu než o vyslovené liečenie - u širokej palety rôznych chorôb, kde výrazne skracuje dĺžku liečby a neraz doslova zachraňuje životy. Viac o tom v knihe "Vitamín C a megaskorbická liečba - zabudnutý poklad".

 

       Na strane 18 sa dopúšťa doc. Krištúfková ďalšej nechutnej demagógie a manipulácie:

"Astronóm tiež nediskutuje s astrológom a obaja sa zaujímajú o hviezdy!"

       Po prvé, ako vôbec doc. Krištúfková došla na to, že astronómovia zásadne nikdy nediskutujú s astrológmi??? Astrológia predsa využíva poznatky astronómie na výpočet polohy nebeských telies, takže minimálne toto je téma, o ktorej môžu diskutovať astronómovia s astrológmi. Nejeden slávny astronóm bol aj astrológom, spomeňme napr. mená Tycho Brahe či Johannes Keppler. Toto tvrdenie doc. Krištúfkovej je teda prinajmenšom veľmi diskutabilné, ak nemám rovno povedať: vyslovene lživé.

       Ale aj keby to bolo tak, ako doc. Krištúfková tvrdí, tak podstatný je tu rozdiel v tom, čo na hviezdach zaujíma astronóma a čo astrológa. Už rozdiel v koreňosloví (etymológii) týchto slov dáva tušiť rozdiel medzi astronómom a astrológom (pričom jedna funkcia nevylučuje druhú). Astronóm hviezdy pomenúva, resp. zaujíma sa o ich mená, zatiaľčo astrológ sa zaujíma o Božský poriadok hviezd, tzn. ich logiku (logos z gréčtiny = slovo, ale i Božský poriadok, usporiadanie, od toho je odvodené slovo logika). V dnešnom chápaní sa astronóm zaujíma o hmotnú stránku veci a klasický astrológ o duševnú stránku veci. To sú dve vcelku dobre oddelené oblasti. Podľa klasického astrológa sú nebeské telesá telami (resp. viditeľnými prejavmi) nebeských bytostí a nie tie telesá, ale tie bytosti majú duševné vplyvy. Pre astrológa sú dôležité nebeské bytosti - ich telá (nebeské telesá) sú len pomôckou pri výpočtoch. Pohyb nebeských telies je podľa klasického astrológa len dôsledkom cyklického striedania vplyvov týchto bytostí na dianie na Zemi, hlavne (ale nielen) v ľudských dušiach. Na základe tohto pohybu (s ktorého výpočtom mu môže pomôcť astronóm) astrológ predpovedá, aké duševné vplyvy budú kedy pôsobiť. Nepredpovedá nijakú konkrétnu budúcnosť (to by bolo z hľadiska klasickej astrológie vysloveným šarlatánstvom), ale kedy je na čo vhodný či nevhodný čas (podľa toho, aké duševné vplyvy kedy prevládajú). Opísal som to tak rozsiahle preto, aby sme si uvedomili veľký rozdiel medzi tým, čo je predmetom skúmania astronómie a astrológie. A teraz späť k tvrdeniu doc. Krištúfkovej: medzi astronómom a astrológom je hlavný rozdiel v oblasti, ktorú jeden či druhý skúmajú (telesno vs. duševno). Medzi pro-vakcinačným propagandistom a odporcom očkovania však nijaký taký rozdiel nie je - obaja sa zaujímajú o jednu a tú istú vec. A tak je tvrdenie doc. Krištúfkovej (navyše: nepravdivé tvrdenie) len vyslovene demagogickým pokusom ospravedlniť svoju neochotu komunikovať s protistranou.

 

       Na stranách 19 a 20 navrhuje doc. Krištúfková potrebné opatrenia:

Čo máme robiť?

• zvyšovať svoje vedomosti o
  ◦ nových vakcínach,
  ◦ výsledkoch vedeckých štúdii
  ◦ účinnosti a bezpečnosti vakcín
• zlepšovať sa v komunikácii
• používať odborné argumenty pri diskusii s rodičmi a pacientami
• zachovať, aby o očkovaní rozhodovali len medicínsky vzdelaní odborníci na základe vedeckých dôkazov
• diskutovať s verejnosťou –
  ◦ vysvetlovať princípy očkovania,
  ◦ jeho potrebu pre ochranu zdravia,
  ◦ riziká prekonania ochorenia,
  ◦ hlásiť, analyzovať a interpretovať nežiadúce reakcie po očkovaní 
  ◦ otvorene hovoriť o nežiadúcich účinkoch pretože žiadny medicínsky zásah nie je bez rizika!

       Viaceré z uvedených návrhov môžem len pochváliť. Vidieť tu však, že doc. Krištúfková vodu káže a víno pije. Káže diskutovať, ale sama nediskutuje, a ešte si to vie pekne demagogicky a manipulatívne zdôvodniť (viď vyššie).

       Čo sa diskusie s verejnosťou týka, doc. Krištúfková zabudla na informovanie o alternatívnych možnostiach prevencie prenosných ochorení, čo je vlastne povinnosťou lekárov podľa Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, § 6 ods. 1:

"Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti"

       Po správnosti by teda lekár mal pacientovi pred očkovaním proti chrípke povedať napr. o tom, že denné užívanie primeraného množstva vitamínu D v zimnom období je oveľa účinnejšou prevenciou chrípky než očkovanie. Dokonca aj lacnejšou. Jedna fľaštička 15 ml Oleovit D3, ktorá mi tak-akurát vydržala túto zimu (na jednu dospelú osobu), vyjde v ľubovoľnej rakúskej lekárni na necelé 4 €, očkovacia látka proti chrípke však na vyše 7 €, a výkon očkovania (hradený poisťovňou lekárovi) na ďalších 6 €, čo spolu činí vyše 13 €, tzn. vyše 3x viac. Nenechajte sa zmiasť tým, že to poisťovňa preplatí, pretože to vysoko preplatíte na odvodoch do zdravotnej poisťovne. Ja som napr. teraz len za obdobie máj 2010 až február 2011 doplácal zdravotnej poisťovni 428 €, pritom som ABSOLÚTNE NIJAK NEVYUŽIL nič, čo by bolo poisťovňou hradené, a to nielen v tomto období, ale ani pár rokov dozadu.

       Vítam tiež vyjadrenie doc. Krištúfkovej, že by sa o očkovaní malo rozhodovať na základe vedeckých dôkazov, pretože teraz sa tak nedeje a to spôsobuje neraz nenapraviteľné škody. Podstatné však je, koho možno považovať za medicínsky vzdelaného odborníka - toho čo naozaj vie, hoci nemá doktorát z medicíny, alebo toho, čo ten doktorát síce má, ale v otázke očkovania vôbec nevie, kde je sever?

 

       Na strane 21 doc. Krištúfková vyzýva:

"Verejnosť by si mala urobiť názor na akýkoľvek problém v spoločnosti na základe argumentov odborníkov, nie na základe argumentov dobrých rečníkov a manipulátorov!"

       Opäť súhlasím, pravdepodobne sa však nezhodneme v tom, kto je v skutočnosti odborníkom a kto manipulátorom. Podľa mňa je jednoznačným manipulátorom napr. samotná doc. Krištúfková, ako som to (dúfam, že dostatočne) ukázal vyššie.

 

       Na predposlednej (22.) strane cituje doc. Krištúfková jedno moje vyjadrenie, čo bolo vlastne pre mňa dôvodom pre napísanie tohto rozsiahleho komentára. Opäť však neuvádza presný odkaz na článok (je tam však aspoň autor a nadpis článku, čo je plus oproti vyššie zmienenej citácii):
https://www.slobodavockovani.sk/news/exkluzivna-reportaz-z-xvi-vakcinacneho-dna-sr-1/

Exkluzívna reportáž z XVI. Vakcinačného dňa SR

„Pozoruhodná je súbežná účasť MSD a Sanofi, keďže tieto dve firmy majú očividne veľa spoločného. Napr. jedna má na Slovensku registrovanú vakcínu Silgard a druhá Gardasil, hoci ide o presne tú istú vakcínu proti HPV.“

Ing. Marián Fillo, www.slobodavockovani.sk

       Neviem, čo presne pri tejto stránke prezentácie doc. Krištúfková hovorila, ak však o stránku skôr hovorila o manipulátoroch a dobrých rečníkoch, predpokladám, že toto mala byť ilustrácia manipulácie zo strany odporcov očkovania. Ak je to tak, tak väčšiu hlúposť už doc. Krištúfková asi urobiť nemohla, pretože:

1. jej citácia je falošná a tým pádom samotná citácia je manipuláciou. Totiž tam, kde dala doc. Krištúfková bodku, nie je bodka, ale veta pokračuje ďalej vysvetlením, ako si možno overiť, že Gardasil a Silgard je jedno a to isté:

   "... čo ľahko zistíte napr. porovnaním informácií o výrobku kliknutím na vyššie uvedené názvy. Sú to totožné popisy, len je vymenený názov."

2. skutočným porovnaním týchto dvoch príbalových letákov (PIL) a súhrnov charakteristických vlastností lieku (SPC) zistíte, že neklamem, ale ide o úplne totožné texty, vymenené sú len názvy - Gardasil za Silgard resp. Silgard za Gardasil:
   • príbalové letáky: Silgard vs. Gardasil
   • súhrny charakteristických vlastností lieku: Silgard vs. Gardasil
3. letmým pohľadom do Wikipédie na heslo "Gardasil" zistíte:
   

   "Gardasil (Merck & Co.), also known as Gardisil or Silgard, is a vaccine approved June 8, 2006 by the U.S. Food and Drug Administration (FDA) for use in the prevention of certain types of human papillomavirus (HPV), specifically HPV types 16, 18, 6, and 11."

   Pozn.aut.: "also known as" = "známy aj pod menom"

 

       Krištáľová guľa na konci prezentácie ma vskutku pobavila. To má byť ukážka "vedeckej" metódy, ktorá sa na Slovensku používa na "zisťovanie" prevládajúcich typov pneumokokov a HPV? K tomu viď článok "ŠÚKL, PSPI i ÚVZ SR zrejme veštia z krištáľovej gule".

 

       Ak by som mal prezentáciu doc. Krištúfkovej celkovo zhodnotiť, tak musím priznať, že napísala zopár dobrých vecí, celkový dojem však bol: "Manipulátor kričí: Chyťťe manipulátora!".