Ad: Nákaze nebezpečnými chorobami sa dá zabrániť očkovaním

Ing. Marián Fillo

       V týždenníku Piešťanský týždeň č. 22 z 31.V.2011 vyšiel článok MUDr. Miriam Ondicovej, vedúcej odboru epidemiológie na RÚVZ Trnava, pod názvom "Nákaze nebezpečnými chorobami sa dá zabrániť očkovaním". Keďže v článku je viacero zavádzajúcich tvrdení, rád by som ich uviedol na pravú mieru.

       Hneď v perexe sa dočítame, že:

"Kampaň za očkovanie sa realizuje z viacerých dôvodov. Jedným z nich je podhodnocovanie a znevažovanie významu očkovania a s ním súvisiace antivakcinačné aktivity niektorých skupín."

       K tomu treba dodať, že k niečomu takému by nemohlo dôjsť, keby bolo informovanie o očkovaní zo strany epidemiológov naozaj objektívne. Podhodnocovanie či znevažovanie významu očkovania je len zákonitým následkom toho, že epidemiológovia (česť výnimkám) očkovanie silne nadhodnocujú, ba dokonca až zbožňujú. Napr. v angličtine vyznavači očkovania používajú na jeho označenie výraz "saviour", čo po slovensky znamená "spasiteľ".

       Táto akcia vyvoláva reakciu, sila protisilu a pod. Ak sa epidemiológovia sťažujú na podhodnocovanie a znevažovanie významu očkovania, mali by radšej zavrieť ústa a najprv si upratať pred vlastným prahom, t.j. prestať očkovanie nadhodnocovať a do neba vyvyšovať jeho význam. Keby urobili významný krok smerom k objektivite v oblasti očkovania a napr. konečne začali skutočne vedecky skúmať bezpečnosť a účinnosť vakcín, určite by sa to stretlo s pozitívnym ohlasom tých, čo neveria na ľuďmi stvorené zázraky, a už vôbec nie na zázraky alopatickej ("modernej") medicíny, a ubudlo by "znevažovateľov" či "podhodnocovateľov" očkovania.

       Čo sa antivakcinačných skupín týka, nepoznám na Slovensku ani jednu. Viem o jednotlivcoch, čo v zásade odmietajú akékoľvek očkovania za akýchkoľvek okolností, avšak nie o takých skupinách. Namiesto toho poznám jednu skupinu, čo bojuje za slobodnú voľbu v očkovaní, a druhú, ktorá si dala za cieľ uvedomenie si rizík očkovania širokou verejnosťou. Nakoľko mi je známe, v oboch skupinách sú niektorí, čo očkovanie nezamietajú úplne, ale napr. očkovanie proti tetanu považujú za potrebné.

       Úvodná veta článku znie:

"V štatistikách Svetovej zdravotníckej organizácie sa uvádza, že celosvetovo umrie za rok na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním 1,5 milióna detí do päť rokov, z toho 30.000 v Európe (najviac - 38% na osýpky, 27% na hemofilové infekcie, 20% na pertussis, 13% na novorodenecký tetanus)"

       To vyzerá, ako keby sa tie percentá týkali Európy, oni sa však v skutočnosti týkajú celého sveta. V Európe zaručene nezomierajú tisíce detí na osýpky, ale úmrtia možno spočítať na prstoch, pri "mimoriadne vydarenej" osýpkovej epidémií v zaostalejších častiach Európy (Balkán a bývalé sovietske republiky) sú to desiatky ročne. Na novorodenecký tetanus sa v Európe nezomiera prakticky vôbec, úmrtia na čierny kašeľ (pertussis) sú veľmi zriedkavé a úmrtia na hemofily ešte viac. Myslím, že vôbec neprestrelím, keď poviem, že príčinou č. 1 úmrtí detí v Európe sú úrazy (vrátane autonehôd), potom nežiaduce účinky liekov (vrátane očkovania), potom možno predávkovanie drogami a niekde ďaleko, ďaleko za tým sú očkovaním preventabilné ochorenia. Samozrejme v krajinách tretieho sveta (hlavne v Afrike) je situácia výrazne iná.

       Túto vetu však (tak, ako je napísaná) možno považovať za hrubé zavádzanie. V Afrike je totiž v mnohých krajinách zaočkovanosť podobná než u nás, napriek tomu majú vysokú úmrtnosť na tie choroby, na ktoré sa u nás v zásade nezomiera. Rozdiel teda rozhodne nebude v očkovaní, ale v niečom úplne inom. Navyše niet žiadnej záruky, že sa po zavedení x nových plošných očkovaní v Afrike úmrtia detí len nepresunú pod inú diagnózu. Oslabenie (beztak podkopanej) imunity, ktoré každé jedno očkovanie spôsobuje na kratší či dlhší čas, sa im totiž môže stať osudným. O tom, že vyššia zaočkovanosť nemusí znamenať nižšiu úmrtnosť, ale práve naopak, svedčia aj niektoré vedecké štúdie, napr.: "Zavedenie očkovania proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu a detská úmrtnosť vo vidieckej oblasti Guiney-Bissau: pozorovacia štúdia" alebo "Dojčenská úmrtnosť v porovnaní s počtom plošných očkovaní: Je tu nejaká biochemická či synergická toxicita?".

       Ďalej sa v článku dočítame, že:

"V súčasnosti sa infekčné ochorenia u nás nevyskytujú v takej miere ako v minulosti, a tým prirodzene klesá aj strach ľudí z týchto ochorení. Treba si však uvedomiť, že práve nízky výskyt závažných infekčných ochorení ide ruka v ruke s prevenciou proti nim - očkovaním (imunizáciou alebo tiež vakcináciou)."

       Tu je na mieste sa ohradiť proti zavádzajúcemu termínu "imunizácia", ktorý vzbudzuje mylný dojem, že očkovanie zabezpečuje imunitu. V skutočnosti však jediná vec, ktorej je očkovanie schopné (a aj to zďaleka nie vždy) je vyvolanie tvorby protilátok. Protilátky však neznamenajú automaticky imunitu a neraz sa stane, že aj človek, ktorý má dostatok protilátok, na danú chorobu ochorie. Naproti tomu na danú chorobu nemusí ochorieť niekto, kto proti nej nemá vôbec žiadne protilátky, ak má dobrú prirodzenú všeobecnú imunitu. Za skutočnú imunizáciu možno teda považovať napr. celoročné podávanie vitamínu C v niekoľko-násobkoch oficiálnych odporúčaných denných dávok, alebo podávanie vitamínu D3 v zimnom období, nie však očkovanie.

       K tomu tiež treba dodať, že očkovanie zvyčajne oslabuje všeobecnú imunitu, takže ak vôbec zafunguje a vytvorí protilátky proti konkrétnej chorobe, tak náchylnosť na iné prenosné ochorenia sa očkovaním zvýši. To je príklad aj nedávneho zistenia, že deti očkované proti 7 typom pneumokokov sú náchylnejšie na nákazu očkovaním nepokrytými typmi pneumokokov, než deti proti pneumokokom úplne neočkované, viď článok "Bábätká zaočkované proti pneumokokom sú ohrozené vážnou bakteriálnou nákazou dýchacieho ústrojenstva, na ktorú neúčinkujú antibiotiká".

       V článku nechýba ani strašenie najnepochopiteľnejšou položkou v detskom očkovacom kalendári - nákazlivou žltačkou (vírusovým zápalom pečene) typu B:

"V súčasnej spoločnosti pribúdajú ľudia s rizikovým správaním, ku ktorým patria aj injekční narkomani. Nie je ničím výnimočným, že sa nájde pohodená použitá striekačka kdekoľvek, aj na detskom ihrisku. Pichnutie ihlou môže byť veľmi nebadané, avšak pre vznik ochorenia na vírusový zápal pečene B vysoko rizikové a závažné."

       Neviem, v akej pochybnej štvrti to Dr. Ondicová žije, avšak ja som na žiadnom detskom ihrisku v Žiline zatiaľ nenašiel jedinú injekčnú striekačku a ihlu k nej už vôbec nie. Každopádne "riešenie" problému očkovaním je úplne padnuté nahlavu, pritom však typické pre alopatiu. Namiesto riešenia pôvodného problému (narkománia) sa riešia len jej dôsledky, a aj to len veľmi pochybným spôsobom.

       Keď si uvedomíme, čím nás to vlastne Dr. Ondicová straší, tak zistíme, že by sme sa skrz injekčné ihly od narkomanov mali vlastne báť všetkých krvou prenosných ochorení. Pritom sa však straší len vírusom nákazlivej žltačky typu B, ale nie vírusom HIV, nie vírusom nákazlivej žltačky typu C ani nie baktériou Treponema pallidum, ktorá vyvoláva syfilis. Zhrnuté: straší sa len a len chorobami, proti ktorým jestvuje komerčne dostupné očkovanie.

       Z hľadiska celkovej prevencie krvou prenosných chorôb, o ktorú by malo ísť v prípade skutočnej hrozby voľne pohodených injekčných ihiel od narkomanov, by mala Dr. Ondicová odporúčať napr. dôkladnú kontrolu detského ihriska pred vpustením detí na toto ihrisko. Nič také sa však nedeje, ona odporúča len očkovanie proti nákazlivej žltačke typu B. Čím to je?

       Už ma začínajú unavovať historky o nákladovej efektivite očkovania, ako je aj táto:

"náklady na očkovanie proti osýpkam sú približne jedno euro, avšak liečenie jedného prípadu ochorenia na osýpky stojí 200 až 400 €."

       To by ma zaujímalo, odkiaľ Dr. Ondicová nabrala očkovaciu látku proti osýpkam v cene okolo 1,- €. Ba kde vlastne nabrala akúkoľvek očkovaciu látku čisto proti osýpkam? Na Slovensku totiž žiadna taká registrovaná nie je. Registrované sú jedine trojkombinácie (MMR vakcíny) proti osýpkam, príušniciam a ružienke. Takáto trojitá vakcína zn. Priorix však stojí 9,446 €, a aj to len pri nákupe 10-dávkového balenia. "Kusovka" stojí až 11,56 €. Navyše k tomu treba počítať aj s odmenou očkujúcemu lekárovi vo výške 6 €. Jedno očkovanie proti osýpkam (a zároveň príušniciam a ružienke) teda nevyjde na 1 €, ale na vyše 15 €. Aj keby sme túto celkovú cenu rozdelili rovným dielom na tri časti, tak by cena očkovania proti osýpkam bola vyše 5 €, čo je vyše 5x viac, než cena udávaná Dr. Ondicovou.

       Naproti tomu sú zarážajúce náklady na liečbu osýpok. Keďže osýpky sa v zásade nijak medikamentózne neliečia, náklady na lieky sú nulové. Jediné náklady teda vznikajú v súvislosti s buď hospitalizáciou (umiestnením v nemocnici), čo sa však deje len veľmi zriedkavo, alebo v súvislosti s tým, že matka nepôjde do práce, ale zostane opatrovať dieťa doma. V prípade matky, ktorá je nezamestnaná alebo na materskej dovolenke, nejde o žiadne náklady navyše. Podobne ak to zatiahne stará mama, ktorá býva nedaleko (alebo dokonca v tom istom dome).

       Keď priemernú dobu od nástupu prvých príznakov až po zotavenie sa z osýpok odhadneme na dva týždne, tak by jedny osýpky znamenali stratu približne polovice mesačného platu matky. Ak by sme teda chápali 200 € až 400 € za polovicu mesačného platu, tak by matka mala plat 400 € až 800 €. Tá spodná hranica je na Slovensku uveriteľná, tá vrchná sa však týka asi len pár vyvolených, rozhodne však nie väčšiny.

       K tomu treba zobrať do úvahy, že osýpky prakticky nikdy nedostanú všetky deti (nie v dnešnej dobe), keďže výskyt osýpok dramaticky klesal už dávno pred vymyslením očkovania proti nim, viď graf (kliknite naň pre zväčšenie):

       Navyše treba zvážiť, že zďaleka nie všetky prípady údajných osýpok sú aj laboratórne potvrdené. V skutočnosti drvivá väčšina hlásených prípadov osýpok nebola osýpkami, prinajmenšom to nepotvrdili testy, viď Tab. III v článku "Osýpky vo Veľkej Británii – „Wakefield faktor“".

       Skutočnú šancu ochorieť na osýpky má teda na Slovensku len veľmi málo detí. Keď zoberieme do úvahy, že už niekoľko rokov u nás neboli žiadne osýpky hlásené, museli by byť prípadné osýpky ku nám dovezené napr. z Francúzska, kde doznieva minulý rok vypuknutá epidémia osýpok. Mimochodom, vo Francúzsku je zaočkovanosť proti osýpkam medzi 80% a 90%. A ani to nebude ľahké, lebo hoci ide o najväčšiu epidémiu za posledných neviem-koľko rokov, nakazený je možno tak jeden človek z 10.000. Keby sme na Slovensku mali epidémiu osýpok tak "nehoráznych" rozmerov, ako je teraz vo Francúzsku, znamenalo by to u nás len okolo 500 nakazených.

       Dajme tomu, že tých 500 mamičiek dostáva spomínaných 800 € mesačne, takže náklady na liečbu budú 400 € na jedno dieťa. To by bolo celkovo 500 x 400 = 200.000 €. Povedzme, že sa vyskytne jedna taká epidémia raz za 10 rokov (preháňam, ale dajme tomu). Za 10 rokov sa na očkovanie proti osýpkam minie (pri priemernej pôrodnosti 60.000 detí ročne a pri dvoch dávkach MMR vakcíny podľa súčasného očkovacieho kalendára) celkovo 10 x 60.000 x 2 x (9,446 € + 6 €) = 18.535.200 €. Aj keby som to spravodlivo podelil tromi (keďže osýpky sú len jednou z troch chorôb, proti ktorým má chrániť uvažovaná vakcína), tak to je stále 6.178.400 €. To je vyše 30x viac než horný odhad ceny jednej (na Slovensku už dlhé roky nevídanej) osýpkovej epidémie, takže ešte aj keby takáto epidémia osýpok bola každý rok (tzn. každý rok 500 prípadov osýpok na Slovensku), stále by liečba vyšla vyše 3x lacnejšie než očkovanie. A to ešte za predpokladu, že očkovanie proti osýpkam chráni všetky očkované deti na 100% po celý zvyšok života, čo je absolútne nerealistický predpoklad.

       Ako ukazujú tieto jednoduché počty, očkovanie proti osýpkam na Slovensku by sa začalo vyplácať až keby preukázateľne zredukovalo chorobnosť na osýpky každý rok o najmenej 1.500 prípadov, čo je úplne mimo obor reálnych čísel. Vo výsledku teda môžeme konštatovať, že:

1. očkovanie proti osýpkam je na Slovensku tvrdo stratové, čiže ekonomicky veľmi nevýhodné, tzn. očkovanie stojí mnohonásobne viac než prípadná liečba očkovaním prípadne ušetrených prípadov osýpok,
2. (nielen) slovenskí epidemiológovia majú veľmi vážne problémy s elementárnou matematikou na úrovni prvého stupňa základnej školy,
3. tento matematický analfabetizmus slovenských epidemiológov vyjde náš štátny rozpočet na rádovo milióny zbytočne vyhodených eur ročne.

        A aj to len za predpokladu dokonalej (rozumej: nereálnej) účinnosti a bezpečnosti vakcíny, tzn. výpočet vôbec nezohľadňuje nežiaduce účinky očkovania. Tie sú však pri očkovacej látke Priorix enormné, čo prezrádza aj štatistika nežiaducich účinkov očkovania. Priorix je hneď na druhom mieste za rekordmanom - BCG vakcínou proti tuberkulóze, ktorá už bola v drvivej väčšine štátov EÚ zrušená ak nie dokonca zakázaná, a to práve kvôli tomu, že má viac nežiaducich účinkov, než prípadného osohu, čo prináša. A liečba nežiaducich účinkov očkovania neraz aj niečo stojí, pričom toto niečo sme do vyššie uvedeného jednoduchého výpočtu nezahrnuli. Všetky uvažované parametre tohto výpočtu teda boli nastavené na hodnoty najnevýhodnejšie pre odporcov očkovania, ale aj napriek tomu sa ukázalo byť očkovanie finančne oveľa nevýhodnejšie než neočkovanie.

       "Perlami ducha" však Dr. Ondicová nešetrí ani vo zvyšku článku:

"Keby sa s očkovaním prestalo, situácia by sa veľmi rýchlo zmenila. Aj na Slovensku by sa objavili epidémie takých infekčných ochorení, na ktoré sa nepamätajú zo svojej praxe už ani najstarší lekári, ale hlavne mladší lekári poznajú tieto ochorenia len z kníh."

       Aj triezvejšie kolegyne Dr. Ondicovej, ktoré inak tiež veria v druhý návrat chorôb (keby sa s očkovaním prestalo), s ňou v tomto ohľade nesúhlasia. Podľa nimi vyznávanej hypotézy o kolektívnej imunite by sa totiž nejaký čas (roky) nedialo nič zvláštne, keďže neočkovaní novorodenci by ešte boli chránení kolektívnou imunitou, problémy by údajne nastali až po poklese zaočkovanosti pod nejakú úroveň (90% či 80%), a aj to len pozvoľne, žiadne "veľmi rýchlo". Tu treba dodať, že hoci je to triezvejšie tvrdenie, stále ide len o nepotvrdenú hypotézu, navyše dosť nepravdepodobnú, keďže napr. vo Veľkej Británii je zaočkovanosť MMR vakcínou už dlhé roky pod 90% a nič strašné sa tam nedeje.

       Druhá vec je, že jediné ochorenie, ktoré už ani najstarší lekári nepoznajú zo svojej praxe, je detská obrna. Všetky ostatné ochorenia, proti ktorým sa dnes u nás povinne očkuje, sa vyskytujú na Slovensku dodnes, alebo sa vyskytovali najneskôr v roku 1980 (záškrt), čo ešte najstarší lekári pamätajú. Nuž ale aj keby nepamätali, tak načo majú tučné učebnice (vademecum a pod.)? Veď mnohé exotické choroby, ktoré sa dodnes vyskytujú v určitých častiach sveta (napr. japonská encefalitída alebo žltá zimnica), drvivá väčšina slovenských lekárov v živote nevidela, a ak áno, tak nie na škole. Jeden prípad skrátka vždy musí byť ten prvý, a nie vždy sa ho podarí vidieť už na fakulte - s tým sa predsa musí počítať. Ak má toto byť nejaký argument, tak je veľmi slabý.

       Aby to nebolo málo, Dr. Ondicová si je schopná v rámci jedného jediného článku protirečiť:

"Napriek tomu, že v euroregióne sa dosahuje 90% zaočkovanosť, vo svete ročne zomiera dva milióny detí do prvého roku života na ochorenia, ktorým by sa dalo zabrániť očkovaním."

       Všimnime si údaj zo začiatku článku: "celosvetovo umrie za rok na infekčné ochorenia preventabilné očkovaním 1,5 milióna detí do päť rokov."

       A teraz tu máme: "vo svete ročne zomiera dva milióny detí do prvého roku života na ochorenia, ktorým by sa dalo zabrániť očkovaním".

       Takže za 5x kratšie časové obdobie o tretinu vyššia úmrtnosť. Nech už je úmrtnosť taká či onaká, Dr. Ondicovej očividne nejdú počty. Rozhodne nemôže byť zároveň pravda jedno aj druhé, takže buď na začiatku článku, alebo v jeho strede Dr. Ondicová jednoducho nehovorí pravdu. A možno ani tam ani tam...

       Okrem toho je pre ňu problém zrejme aj spisovná slovenčina, keďže správne má byť "zomierajú dva milióny", nie "zomiera dva milióny". No a aby toho nebolo málo, tak prvý rok života začína narodením, čiže "do prvého roku života" znamená vlastne "pred narodením", čo dozaiste Dr. Ondicová povedať nechcela. Správne by teda malo byť buď "v priebehu prvého roku života" alebo "do prvých narodenín".

       Za jedno vyjadrenie však musím Dr. Ondicovú pochváliť:

"Kontraindikáciou očkovania pre všetky typy vakcín je anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo jej zložky, alebo závažná reakcia po predchádzajúcom očkovaní tou istou vakcínou."

       Áno, milí detskí lekári, tu to máte priamo od epidemiologičky: keď má dieťa vážnu reakciu na jednu dávku napr. Infanrixu Hexa alebo Prevenaru (napr. dlhotrvajúci prenikavý krik/plač, ťažkú alergickú reakciu alebo stratu už nadobudnutých schopností), tak by už danou vakcínou nemalo byť nikdy viac očkované! Tak si to, prosím, raz a navždy zapamätajte, pre dobro vám zverených detí i celého budúceho pokolenia, inak narobíte viac škody než úžitku.

       Vzápätí však Dr. Ondicová dodáva:

"V rámci Trnavského kraja sme nemali hlásenú podobnú reakciu ani raz za tridsať rokov."

       čo je len dôkazom úplne mizernej (vlastne nulovej) úrovne hlásenia nežiaducich účinkov očkovania. Je štatisticky nemysliteľné, aby za celých 30 rokov žiadna taká reakcia v rámci kraja nenastala - je to v ostrom rozpore ako s klinickými skúškami vakcín, tak aj s hláseniami o nežiaducich účinkoch tých istých vakcín v iných krajinách.

       Ďalšiu moju pochvalu si zaslúži tvrdenie:

"Najrizikovejším obdobím po očkovaní je prvých 30 minút, preto lekári odporúčajú zaočkovaným osobám prečkať túto dobu v blízkosti ambulancie."

       Z toho logicky vyplýva, že lekár by nemal očkovať 30 a menej minút pred odchodom na obed alebo pred ukončením pracovného dňa. Len či si lekári sú tohto časového obmedzenia vedomí?

       Ťažko si už dnes predstaviť mainstreamový článok o očkovaní bez bagatelizácie nežiaducich účinkov očkovania:

"Nežiaduce reakcie, o ktorých v súčasnosti odporcovia očkovania často radi hovoria, sú zanedbateľné v porovnaní s komplikáciami, ktoré môže vyvolať infekčné ochorenie, proti ktorému organizmus nemá vytvorené protilátky"

       Nuž, taký tetanus alebo záškrt určite nie je žiadna sranda, ale ak pani epidemiologička chce tvrdiť, že autizmus, leukémia, neuroblastóm či smrť (viď Príbehy zo života) sú "zanedbateľné nežiaduce reakcie", tak pre mňa prestáva byť hodná označenia "človek".

       Na záver obligátne strašenie:

"V prípade, že by zaočkovanosť poklesla, je možné očakávať návrat týchto ochorení, ako sa to stalo a v súčasnosti deje aj v takých vyspelých krajinách, ako sú Švajčiarsko, Nemecko, Taliansko či Francúzsko."

       To by chcelo upresniť. Ak ide len a len o osýpky, tak to je dosť smiešne strašenie, pretože v menovaných krajinách sa na osýpky v zásade nezomiera. Prípadné úmrtia spájané s osýpkami sú buď ľudia s inými vážnymi zdravotnými komplikáciami, alebo tí, čo si zvolili nevhodnú (prípadne nijakú) liečbu, napr. kontraproduktívne znižovanie teploty.

       Ak však ide aj o čierny kašeľ, tak ten by som na mieste Dr. Ondicovej nevyťahoval, pretože počet prípadov čierneho kašľa vzrástol na tisícové počty aj na Slovensku - napriek všetkému očkovaniu.

       O žiadnych ďalších epidémiách ochorení, proti ktorým sa u nás povinne očkuje, neviem, a to už by sa k nám snáď donieslo - pri všetkej tej provakcinačnej propagande, ktorá panuje v drvivej väčšine slovenských médií.

       Článok končí napol chvályhodným výrokom:

"Okrem zabezpečenia pitnej vody je [očkovanie] najúčinnejším spôsobom znižovania chorobnosti a úmrtnosti na infekčné choroby"

       Tá chvályhodná časť je "Okrem zabezpečenia pitnej vody". Teší ma, že aspoň jeden z faktorov, ktoré v skutočnosti významne prispeli k znižovaniu výskytu a úmrtnosti na prenosné ochorenia, Dr. Ondicová uznáva ako účinný prostriedok boja proti prenosným ochoreniam. V skutočnosti je tých faktorov oveľa viac (napr. zavedenie kanalizácie, "nedostatok" vojen, odstránenie podvýživy, zabezpečenie dostatku vitamínov, skrátenie pracovnej doby = odstránenie notorického vyčerpania, zvýšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, zlepšenia bývania = teplé a suché byty s väčším priestorom na osobu, zlepšenie zdravotného povedomia vďaka osvete, zvýšenie hygienického štandardu atď.), ale aj uznanie jedného faktora je vcelku pokrok - pokrok oproti ešte väčším zaslepencom, pre ktorých je očkovanie tou jedinou spásou, nad ktorú nič na svete nie je.

Vypracovanie tohto komentára trvalo autorovi približne 4,5 hodiny čistého času.