Ad: PrečoOčkovanie.sk - 1. časť

24.10.2010 00:32

Ing. Marián Fillo

> 2. časť >       >> 3. časť >>       >>> 4. časť >>>       >>>> 5. časť >>>>

 

       Mám zapnutú službu Google, ktorá mi každý deň posiela na e-mail nové stránky, ktoré Google našiel na internete, a ktoré obsahujú slová "očkovanie", "očkování" a "vakcíny". Vďaka tomu mám prehľad o tom, čo vyšlo na tému očkovania v slovenskej tlači a ostatných médiách. A vďaka tomu som zistil, že jestvuje stránka "Prečoočkovanie" (https://precoockovanie.sk).

       Autor - RNDr. Dušan Blaškovič, PhD. - o sebe píše:

"vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte UK. V roku 2006 ukončil doktorandské štúdium v odbore molekulárna biológia na Ústave Molekulárnej Biológie SAV. Po ukončení doktorandského štúdia pracoval v National Institutes of Health v Spojených štátoch amerických."

       To má zrejme v čitateľoch vzbudiť dojem, že autor je v oblasti, o ktorej píše (očkovanie, virusy a baktérie) akademicky vzdelaný, vyzná sa v tom, čiže je naslovovzatý odborník, a teda čitatelia by mu mali veriť. Ako sa však ukazuje pri bližšom pohľade, buď je takéto zdanie zrejme na hony vzdialené skutočnosti, alebo je prianie (obhajoba očkovania) otcom myšlienky, alebo to autor nerobí zadarmo...

       Prečo si to myslím? Jednak autorove tvrdenia nie sú takmer vôbec podložené citáciami vedeckých štúdií či inej relevantnej literatúry, preštudovaním ktorej by si človek mohol tieto tvrdenia overiť. Okrem toho sú viaceré autorove tvrdenia (zrejme účelovo) zavádzajúce. Pozrime sa teda bližšie na autorove vyjadrenia k rôznym argumentom odporcov očkovania:

 

1. Spôsobujú vakcíny proti obrne obrnu?

"Jedným z argumentov proti vakcinácii voči obrne je, že v minulosti sa ako vakcína podávali oslabené živé vírusy obrny, ktoré mohli mutovať tak, že spôsobili ochorenie proti ktorému mali chrániť. Áno, je to pravda, ale túto informáciu je treba doplniť. V súčasnosti sa používa iba inaktivovaná (mŕtva vakcína), kde nemôže dôjsť k mutáciám vírusu. Mutácie sa môžu vo víruse objaviť iba ak sa jedná o živý vírus, ktorý má schopnosť množiť sa."

       Túto informáciu treba ešte ďalej doplniť: nie všade sa v súčasnosti používa mŕtva vakcína. Napr. v Poľsku doteraz používajú orálnu živú vakcínu, viď článok "Spoločný protest poľských rodičov". Správna odpoveď na položenú otázku teda je: áno, živé orálne vakcíny proti detskej obrne spôsobujú u určitého počtu zaočkovaných detí detskú obrnu. Podobne je to s ostatnými živými očkovacími látkami - BCG vakcína proti tuberkulóze spôsobuje v určitom počte prípadov ochorenie s príznakmi tuberkulózy, MMR vakcína proti osýpkam, príušniciam a ružienke môže spôsobiť "zvláštnu formu" osýpok a príušníc, a očkovacia látka proti ovčím kiahňam zase ovčie kiahne. Vyplýva to z logiky veci - živé vírusy/baktérie sú vo vakcínach oslabené, lenže pre jedného to môže byť dostatočné oslabenie, pre iného (s poruchami imunity, či len v danom čase oslabenou imunitou) nie, takže namiesto samotného vytvorenia protilátok sa uňho naplno rozvinie dané ochorenie.

"Ako je možné, že donedávna podávali vakcínu proti Poliu (obrne), ktorá s určitou pravdepodobnosťou mohla mutovať a spôsobiť ochorenie? Dôvodov je niekoľko. V čase vzniku živej vakcíny, ktorú pripravil Sabin bola už k dispozícii aj nemutujúca mŕtva vakcína, ktorú vyvinul Salk. Živá vakcína Sabina sa podávala ako kvapky do úst a mŕtva vakcína Salka ako injekcia. Aj keď sa istý čas používala injekčná vakcína Salka, vakcína Sabina vo forme kvapiek „zvíťazila“, jej podanie bolo lacné, rýchlo navodila trvácnu imunitu a mohla byť nasadená celoplošne do celého sveta s cieľom Polio úplne zlikvidovať. Živú a oslabenú vakcínu bolo možné podať ústami a nebola potrebná ihla a striekačka. Bola vhodná do trópov, a rozvojových zemí pretože jej výroba a podanie ústami boli lacné. Mnohé rozvojové krajiny si nemohli dovoliť nakúpiť státisíce ihiel a striekačiek, ale nákupom živých vakcín vo forme kvapiek si mohli dovoliť relatívne lacnú a efektívnu vakcínu. Frekvencia s ktorou živá vakcína mutovala a spôsobovala ochorenie bola relatívne zanedbateľná (približne jedno ochorenie na 3 milióny očkovaných ľudí)."

       Takže v rámci ekonomických úspor sme obetovali pár tisíc detských životov a mnohé ďalšie deti sme na doživotie zmrzačili, pripútali na vozík atď. Neviem ako Vám, ale mne sa teória "povolených strát" z duše hnusí. Obzvlášť keď ide o malé deti. Autorovo úchvatné vysvetlenie krásne ilustruje ponímanie ľudských práv a vnímanie hodnoty jednotlivých ľudských životov "z globálneho uhla pohľadu" mnohých epidemiológov a iných predstaviteľov verejného zdravotníctva.

"Aby sa úplne eliminovala možnosť, že vakcína proti obrne by mohla mutovať a spôsobiť ochorenie, v rozvinutých krajinách sa už používajú len inaktivované (mŕtve vakcíny). To je aj prípad Slovenska."

       Poľsko zrejme nie je rozvinutá krajina. A Slovensko sa rozvinutou krajinou stalo zrejme až v roku 2005 či 2006, keď sa začala používať mŕtva očkovacia látka proti detskej obrne aj na Slovensku.

 

2. Súvisia vakcíny s autizmom?

"Niektoré zdroje tvrdia, že vakcíny spôsobujú autizmus. Toto tvrdenie je založené hlavne na predpoklade, že paralelne z nástupom očkovania sa údajne začala zvyšovať frekvencia výskytu autizmu. Vedecký článok (Lancet 1998;351[9103]:637-41), ktorý bol základným kameňom pre spájanie autizmu s vakcínami bol spochybnený do takej miery, že vydavateľ vedeckého časopisu ho stiahol. "

       To, že sa autizmus vo zvýšenej miere objavil až v ére očkovania a že jeho výskyt približne kopíruje zväčšovanie vakcinačnej záťaže (nárast počtu povinných očkovaní a nárast súhrnného množstva hliníka a ďalších pre telo jedovatých látok v povinnom očkovacom kalendári), nie je údajné, je to fakt. Je to časová následnosť. Otázkou teda je, či táto časová následnosť je zároveň podložená aj príčinnou súvislosťou, alebo ide o pôsobenie úplne iných faktorov, ktoré zhodou okolností nastúpilo/zvýšilo sa práve v čase rozširovania plošného očkovania.

       Vedecký článok Dr. Andrewa Wakefielda a kol. síce bol stiahnutý šéfredaktorom časopisu Lancet, ale za pomerne podivných okolností. Tento článok je vlastne prípadovou štúdiou, ktorá sleduje niekoľko detí s podobnými charakteristikami, konkrétne poruchami autistického spektra a zároveň zápalovým ochorením čriev. Rodičia niektorých z týchto detí informovali Dr. Wakefielda, že problémy nastali pomerne krátko po očkovaní MMR vakcínou (proti osýpkam, príušniciam a ružienke). V článku Dr. Wakefield netvrdí, že oba problémy sú spôsobené očkovaním, ale považuje to za možné a navrhuje túto hypotézu v ďalších štúdiách preskúmať.

       Čo teda bolo skutočným dôvodom stiahnutia článku? Vyslovenie hypotézy (nie tvrdenia) ktorú treba preskúmať? Šéfredaktor je taký tmár, že je proti vedeckému skúmaniu hypotéz? Alebo je vo veci skôr to, že vlastník vydavateľstva je významným akcionárom výrobcu MMR vakcíny?

"Zistilo sa, že v článku boli publikované údaje získané na účelovo vyberaných pacientoch. Pacienti boli vybraní istou právnickou firmou a bolo preukázané, že autor článku bol štedro zaplatený právnikmi, ktorí pripravovali súdny spor s výrobcom vakcíny. To znamená, že celá štúdia bola postavená na deťoch s ťažkými prejavmi autizmu a účelovo bol hľadaný súvis medzi autizmom a vakcínou. Článok navyše neposkytol žiadne dôkazy o tom, že autizmus je spôsobený vakcínou."

       Článok skutočne neposkytol jednoznačné dôkazy, že autizmus je spôsobený očkovaním, ale navrhol túto hypotézu preskúmať. Ostatné tvrdenia sú však vymyslené bulvárnym novinárom Brianom Deerom, ktorý ani po niekoľkých výzvach nedodal k svojim výmyslom a prekrúteniam nijaké podklady, ktoré by doložili, že na nich je čo len štipka pravdy. Je zarážajúce, že tzv. vedeckí odborníci (keď sa im to ideologicky hodí) opakovane stavajú na výmysloch senzácie-chtivých bulvárnych novinárov, nie na faktoch a serióznom skúmaní.

       Viac o tom v rozhovore s Dr. Andrewom Wakefieldom: 1. časť, 2. časť, 3. časť.

"Teoreticky akékoľvek ochorenie by sme mohli účelovo dávať do súvisu z vakcínami. Spájanie vakcinácie s autizmom nie je založené na dôkazoch, pretože dosiaľ nebol preukázaný priamy súvis autizmu s vakcináciou."

       Omyl. Štúdia výskumníkov z University of Pittsburgh preukázala závažné zmeny vo vývoji mozgu u primátov očkovaných vakcínami z očkovacieho kalendára platného v USA v roku 1994-1999, nápadne podobné anomáliám zisteným u detí s poruchami autistického spektra.

       Štúdia Sound Choice Pharmaceutical Institute zase poukázala na to, že zavedenie nových očkovacích látok, vyrobených s pomocou bunkových kultúr pochádzajúcich z umelo potratených ľudských plodov, sa časovo kryje s významným nárastom výskytu autizmu.

       Navyše Dr. Andrew Wakefield a kol. vypracovali ďalšiu štúdiu ("Gastrointestinal co-morbidity, autistic regression and measles-containing vaccines: positive re-challenge and biological gradient effects", Medical Veritas 2006; 3:796-802), ktorá potvrdila, že u detí dvakrát očkovaných MMR vakcínou sa príznaky po druhej dávke zhoršili, čím bola preukázaná príčinná súvislosť týchto problémov s očkovaním MMR vakcínou.

       Ďalej bolo po niekoľkých rokoch súdnych ťahaníc pred vyše mesiacom priznané rozprávkové odškodnenie rodičom Hannah Polling, ktorá ochorela na autizmus po očkovaní. Je prakticky vylúčené, že by odškodnenie za ublíženie na zdraví spôsobené očkovaním, navyše v ráde miliónov dolárov, bolo priznané bez dôkladných vedeckých podkladov.

       Všetko toto i mnoho ďalšieho hovorí jednoznačne v prospech tvrdenia, že mnohé prípady autizmu sú zapríčinené očkovaním. Nie sú to dohady, nie sú to fámy, nie sú to výmysly - je to veda, sú to vedecké dôkazy!

 

3. Načo sú nám vakcíny, keď máme antibiotiká?

"Ak by sa plošne prestalo očkovať, na silu antibiotík z veľkou pravdepodobnosťou môžeme zabudnúť. Zvýšil by sa výskyt bakteriálnych infekcií a rovnako by sa zvyšovala frekvencia výskytu rezistentných baktérií. Baktérie by nakazili omnoho väčší počet ľudí a mali by tak omnoho väčší priestor si medzi sebou vymieňať a získavať gény zodpovedné za rezistenciu voči antibiotikám. Priebeh ochorení, ktoré niektoré baktérie spôsobujú býva rýchly, a slabá imunita malých detí má minimálnu šancu infekciu zvládnuť. Zvlášť deti by boli ohrozenou skupinou."

       Pozrime sa teda na štandardný slovenský očkovací kalendár. Povinne sa u nás očkuje proti 11 ochoreniam:

  1. tuberkulóza (bakteriálne)
  2. tetanus (bakteriálne)
  3. záškrt (bakteriálne)
  4. detská obrna (vírusové)
  5. čierny kašeľ (bakteriálne)
  6. Haemophilus influenzae typu B (bakteriálne)
  7. nákazlivá žltačka typu B (vírusové)
  8. pneumokoky (bakteriálne)
  9. osýpky (vírusové)
  10. príušnice = mumps (vírusové)
  11. ružienka (vírusové)
     

       Antibiotiká sa netýkajú vírusových ochorení, pretože proti nim neúčinkujú - zabíjajú len baktérie. Vírusové ochorenia teda z ďalšieho pojednania vypustíme. Zostali nám: tuberkulóza, tetanus, záškrt, čierny kašeľ, Haemophilus influenzae typu B (skr. HiB) a pneumokoky.

       Očkovanie proti tuberkulóze (TBC) je prakticky neúčinné, ako preukázala veľká štúdia WHO v Indii na 360.000 testovaných ľuďoch. Okrem toho, v USA sa proti TBC nikdy plošne neočkovalo, v Kanade áno. Výsledok? Úmrtnosť na TBC v USA klesala rovnako rýchlo ako v Kanade - za nulových nákladov na očkovanie.

       Tetanus nie je prenosné ochorenie (neprenáša sa z človeka na človeka), navyše sa mu dá účinne predchádzať včasným a vhodným ošetrením rany. Drvivá väčšina úmrtí na tetanus sa vôbec netýka detí, ale ľudí nad 40 rokov.

       Záškrt sme na Slovensku nemali už 30 rokov. Účinná kontrola osôb vstupujúcich na naše územie a osôb navracajúcich sa z krajín, kde sa záškrt vyskytuje vo významnom počte, by zabránila zavlečeniu záškrtu na Slovensko s podstatne menšími nákladmi.

       Očkovanie proti čiernemu kašľu je jedným z najväčších prepadákov súčasnej medicíny, prekonáva ho snáď len očkovanie proti chrípke. Reálna účinnosť očkovania celobunkovou vakcínou, používanou u nás do roku 2007, sa nakoniec ukázala byť pod 50%. Reálna účinnosť očkovania acelulárnou vakcínou je podľa rôznych zdrojov od 71% do 85,2%. Ukazuje sa, že aj v populácii so zaočkovanosťou 99,94% sa vyskytujú epidémie čierneho kašľa, čo môže byť spôsobené jednak mutáciou baktérie, ktorá sa stala odolnou voči očkovaniu, jednak príbuznou baktériou, na ktorú očkovanie nefunguje. K tomu viď článok "Epidémie čierneho kašľa a zlyhania vakcín". A to sme ešte nespomenuli, že trvanlivosť účinku tohto očkovania je v optimistickom prípade možno 5 rokov. Tomu približne zodpovedajú aj rozostupy medzi jednotlivými očkovaniami proti čiernemu kašľu v súčasnom slovenskom očkovacom kalendári (1. rok, 6. rok a 13. rok života dieťaťa). Navyše ide o chorobu, ktorá je vcelku ľahko zvládateľná všetkými dospelými, ako aj deťmi staršími než 6 mesiacov (prinajhoršom rok). Prirodzené prekonanie choroby poskytuje celoživotnú imunitu, očkovanie v lepšom prípade len 5 rokov. Vyše 70% z osôb nakazených čiernym kašľom v práve prebiehajúcej epidémii čierneho kašľa na Slovensku bolo plne zaočkovaných proti čiernemu kašľu primerane svojmu veku. Ďalšie zaujímavosti ku čiernemu kašľu viď článok: "Preočkovanie 13-ročných detí proti čiernemu kašľu - analýza".

       Ochorenie spôsobené baktériou Haemophilus influenzae typu B (HiB) síce môže byť pomerne vážne ochorenie pre deti do 3 rokov (neskôr už nie), avšak očkovanie proti HiB výrazne zvyšuje riziko detskej cukrovky, kvôli čomu je toto očkovanie viac na škodu než na úžitok. Navyše sa po zavedení plošného očkovania proti HiB výrazne zvýšil počet prípadov pneumokokových invazívnych ochorení. Autori štúdie "Increase in bacteraemic pneumococcal infections in children" (Lancet. 1995 Mar 11;345(8950):661) hovoria o výraznom náraste pneumokokových invazívnych ochorení nasledujúcom po prudkom poklese hemofilových nákaz. Zdá sa teda, že potlačenie HiB viedlo k nárastu výskytu pneumokokových ochorení, čo je celkom logické - jedna baktéria zmizla, tak na jej miesto nastúpila iná.

       Očkovanie proti pneumokokom okrem vážnych nežiadúcich účinkov ako je chronické ochorenie dýchacieho ústrojenstva (jeden prípad poznám osobne), ktorému by práve toto očkovanie malo zabrániť, v sebe nesie podobné otázniky. Holandskí výskumníci zistili, že očkovanie Prevenarom (proti 7 kmeňom pneumokokov) výrazne zvyšuje riziko nákazy kmeňom 19A v porovnaní s neočkovanými deťmi. Pritom tento kmeň je mimoriadne nebezpečný, keďže je odolný voči viacerým antibiotikám.

       Suma sumárum: antibiotiká nás určite nespasia - to skôr vitamíny a stopové prvky vo vhodnej kombinácii. Každopádne však, ak by sa prestalo s plošným očkovaním proti bakteriálnym nákazám, zjavne by sme oveľa neprišli (viď vyššie). Práve naopak - možno predpokladať výrazne nižšiu chorobnosť v dôsledku zníženia vakcinačnej záťaže i odstránenia rizika nežiadúcich účinkov (žiadne očkovanie = žiadne nežiadúce účinky očkovania).

"Vzniku ochorenia sa zväčša dá predísť len očkovaním."

       Omyl. Vzniku väčšiny nákazlivých ochorení (nielen tých, proti ktorým je dostupné očkovanie) sa dá predísť zdravým životným štýlom, zdravou dostatočne výživnou stravou, hygienou, opatrnosťou v styku s nakazenými osobami, vysokou sexuálnou morálkou, dostatkom spánku a vôbec odpočinku, dostatočným pohybom a pobytom na slnku či vhodnými doplnkami vitamínov, enzýmov a stopových prvkov (najlepšie v prirodzenej podobe ako napr. chlorella).

       Očkovanie ako také ovplyvňuje len malú (aj keď významnú) časť imunitného systému, viď článok "Prečo je dôležitá a potrebná slobodná voľba v očkovaní? (časť 2/3)". Vysoká hladina protilátok ešte neznamená dostatočnú ochranu proti chorobe, rovnako tak nedostatok protilátok neznamená nedostatočnú ochranu - ak imunitný systém odchytí baktérie/vírusy skôr, než sa stihnú dostať hlbšie do tela.

       Niektorí profesionálni detskí lekári (napr. Dr. Martin Hirte z Mníchova) sa zhodujú v tom, že menej očkované (resp. úplne neočkované) deti bývajú menej choré, alebo že. (napr. MUDr. Mariana Kubovčáková) zavedením nových očkovaní sa celková chorobnosť detí neznížila - len sa v určitých prípadoch presunula k iným chorobám.

       Očkovanie ako všeliek na nákazlivé choroby teda rozhodne nemožno odporučiť. Obzvlášť nie, keď nesie vysoké riziko vážnych nežiadúcich účinkov.

 

4. Máme vysokú životnú úroveň. Vakcíny nám netreba!?

"Existuje tvrdenie, že pokles chorobnosti nie je dôsledok vakcín, ale vysokej životnej úrovne. Zjednodušene povedané, nízka úroveň hygieny v chudobných krajinách má za následok vysoký výskyt rôznych ochorení v chudobných a okolitých krajinách. V čase, keď v USA zúrila obrna (Polio), bola tamojšia životná úroveň pravdepodobne najvyššia na svete."

       Typický prípad účelového zavádzania. Či už tento kvázi-argument pochádza z autorovej hlavy alebo od nejakého iného demagóga, faktom je, že detská obrna nie je typickou pliagou, ktorá zabíjala veľké množstvá ľudí po stáročia (či tisícročia). Ako sa človek môže dočítať aj na anglickej Wikipedii:

"Chabá úroveň hygienických zariadení pred 20. storočím vyústila do sústavného vystavenia populácie tomuto vírusu, vďaka čomu malo obyvateľstvo prirodzenú imunitu voči tejto chorobe. V rozvinutých krajinách boli na sklonku 19. a začiatku 20. storočia urobené veľké pokroky, vrátane odvodu splaškov a dodávok čistej vody. Tieto zmeny drasticky zvýšili riziko nákazy detí i dospelých detskou obrnou, keďže výrazne obmedzili styk s vírusom v detstve, čím sa oslabila prirodzená imunita."

       Nuž v tejto citácii, ktorú si mohol nájsť na Wikipedii, má autor vysvetlenie tohto zdanlivého paradoxu, ktorý nadhodil. Zvýšenie úrovne hygieny a dostupnosti čistej vody dočasne zvýšilo chorobnosť na detskú obrnu, avšak následne, keď pokrok v hygienických zariadeniach prenikal aj na vidiek, sa výskyt detskej obrny opäť výrazne znížil, pričom prudký pokles zaznamenal už pred zavedením očkovania proti tejto chorobe.

       Možno teda skonštatovať, že autor sa snaží demagogicky (či už vedome alebo nevedome) vyvrátiť overiteľné tvrdenie o poklese výskytu infekčných chorôb súbežne s rastom životnej úrovne, úrovne hygieny, výživy, bývania, dostupnosti čistej vody atď., poukazom na jednu jedinú chorobu, ktorá kvôli svojej špecifickej vlastnosti zaznamenala súbežne so zvýšením úrovne hygieny dočasný nárast výskytu (ale následne taktiež prudký pokles).

"Pokles chorobnosti na obrnu je omnoho pravdepodobnejšie spôsobený celoplošným ústupom výskytu vírusu vďaka celoplošnému očkovaniu a nie životnou úrovňou."

       Graf výskytu detskej obrny v USA je zjavným dôkazom toho, že autorova domnienka nie je pravdivá.

"Ak by sa podarilo ochorenie spoľahlivo odstrániť na celom svete, až potom môžeme začať uvažovať o ukončení očkovania proti konkrétnemu ochoreniu."

       V tom prípade je veľmi zvláštne, že sa u nás neočkuje napr. proti žltej zimnici, aj keď jej výskyt je veľmi podobný výskytu detskej obrny (pár stoviek prípadov ročne v exotických zaostalých krajinách), proti ktorej sa u nás povinne očkuje.

 

5. Liečba obrny vitamínom C

"Niektoré zdroje uvádzajú, že obrnu možno liečiť vitamínom C. Odvolávajú sa na práce Jungebluta, datované okolo roku 1935. Tieto práce popisujú oslabenie vírusu vitamínom C v skúmavke mimo organizmu. Takto oslabený vírus bol podaný opiciam a následne bola sledovaná znížená chorobnosť opíc na obrnu. Má to ale jeden háčik. Článok sa vôbec nezaoberá účinkom neoslabeného vírusu podaného opiciam, ktoré by boli pred podaním vírusu kŕmené vitamínom C. Bol tak obídený reálny spôsob infekcie.

       Reálny spôsob infekcie je úplne iný. Pred tým ako sa človek infikuje, zväčša je vírus v plnej sile, nie je ničím oslabený, a ak sa raz dostane do organizmu už ho vitamín C nezastaví. V organizme má podmienky na to aby sa množil a spôsobil ochorenie. Neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdili usmrtenie vírusu obrny vo vnútri organizmu vitamínom C. Vôbec nechcem znižovať význam vitamínu C pre ľudský organizmus. Vitamín C je pre ľudský organizmus mimoriadne dôležitý, ale v úplne iných procesoch. V roku 1939 práca Sabina (J Exp Med. 1939 Mar 31;69(4):507-16) vyvrátila akýkoľvek účinok vitamínu C na vírus obrny. V tom istom roku a v rovnakom časopise nakoniec sám Jungeblut vo svojej práci (J Exp Med. 1939 Aug 31;70(3):315-32) popisuje, že vitamín C nemá žiaden vplyv na priebeh obrny."

       Necítim sa byť naslovovzatým odborníkom na vitamín C, preto radšej prenechám slovo väčšiemu odborníkovi:

"Jungeblut zistil, že paralytická dávka poliovírusu, injektovaná do mozgu opíc, vždy spôsobila paralytické polio. Avšak ak sa spolu s vírusom injektoval aj vitamín C, zvieratá neochoreli. Ak boli opice infikované veľkou dávkou vírusu, injekčný vitamín C nedokázal modifikovať ochorenie. Pri menšom množstve vírusu, 100mg vitamínu C denne viedlo ku rôznym výsledkom.

       Čitateľ už zrejme tuší, že tajomstvo úspechu spočíva vo veľkosti a frekvencii dávok. Jungeblut na opiciach dokázal, že ústne podanie vitamínu C v prírodnej forme počas inkubačnej doby vždy spôsobí zreteľnú zmenu v závažnosti ochorenia, a že po 5. dni sú už potrebné väčšie dávky. Výskyt paralýz znížil až 6-násobne.

       Jungeblutove dávky boli celkovo malé a málo časté, ale výsledky boli sľubné, takže si ich všimol Sabin a následne celý výskum úspešne zdiskreditoval. Nie je cieľom tejto knihy hodnotiť, či išlo o zištný zámer, alebo len o hrubú nedôslednosť. Každopádne: Sabin tvrdil, že zopakoval Jungeblutove pokusy, lenže v skutočnosti postupy nedodržal: liečbu nenasadzoval včas (čakal až 4 dni, do plného rozvinutia ochorenia); Jungeblut podával injekčne 400mg/deň, Sabin podcenil dávkovanie, podával sotva 35% Jungeblutových dávok; Jungeblut využíval miernu kvapôčkovú metódu infekcie, Sabin použil priame naočkovanie, čo samozrejme vždy vyvolalo najvážnejšiu formu choroby. Po takomto nevedeckom prístupe nemohol očakávať dobré výsledky, avšak namiesto priznania chyby, žiaľ, rozšíril chybný názor, že liečba nie je účinná.

       V riešení početných klinických prípadov účinnými dávkami neskôr Klenner demonštroval úspešnú liečbu ľudí, no nedokázal už zvrátiť všeobecnú skepsu a predsudky, zasiate Sabinom, kvôli ktorým sa nevykonal rozsiahlejší výskum."

Mgr. Peter Tuhársky: "Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad", str. 127-128

 

6. Je hliník vo vakcínach je toxický?

       Dvojnásobný prísudok "je" v nadpise naozaj nie je môj preklep - táto chyba je na citovanej stránke.

"Niektoré zdroje tvrdia, že hliník vo vakcínach je bezprostredne toxický. Hliník je na Zemi rozšírený prvok a je všade okolo nás. Tvrdenia, že hliník sa cez tráviaci trakt nevstrebáva, ale ak sa podá do žily je nebezpečný, sú nejednoznačné. Do tráviaceho traktu sa denne dostane 5-8 miligramov hliníka z čoho asi 0,1- 1% (3-80 mikrogramov) sa vstrebáva do krvi. Normálna hladina hliníka v krvi je 5-10 mikrogramov na 1 liter. Ľudia s problémami obličiek majú tieto koncentrácie približne 5-násobne vyššie a neprejavuje sa u nich toxicita. Množstvo hliníka vo vakcíne sa pohybuje okolo 100 až 200 mikrogramov. Túto koncentráciu vydeľme počtom litrov krvi v tele človeka a zistíme, že dramaticky neprekročíme fyziologickú koncentráciu hliníka v krvi. Odhaduje sa, že hliník by teoreticky mohol byť škodlivý až pri koncentráciách vyšších ako 100 mikrogramov na liter krvi. Každá z vakcín, ktoré sa v súčasnosti vyrába obsahuje výrazne menej hliníka na to, aby mohla dosiahnuť koncentáciu 100 mikrogramov na liter krvi. Navyše hliník sa z tela vylučuje močom, takže aj keby v krvi bola zvýšená koncentrácia hliníka, jeho koncentrácia časom, aj keď pomaly, klesá."

       Prvá zavádzajúca informácia je o množstve hliníka vo vakcínach. Napr. povinný Infanrix Hexa nemá od 100 do 200 μg, ale 820 μg hliníka. K tomu treba dodať, že v súčasnosti sa na Slovensku typicky podáva Infanrix Hexa spolu s povinným Prevenarom 13, ktorý obsahuje ďalších 125 μg hliníka.

       Keď si porovnáme autorom udávanú bežnú dennú záťaž hliníkom (3 až 80 μg - nehovorí však či sa údaje týkajú dieťaťa alebo dospelého) s 945 μg v očkovacích látkach, ktoré malé bábätko dostane v 3., 5. a 11. mesiaci života, je to očividný rozdiel. Keď si podelíme toto množstvo počtom litrov krvi (u malého bábätka odhadom 0,35 až 0,5 l pri hmotnosti 5 kg v 3. mesiaci, cca 0,7 až 1 l pri hmotnosti 10 kg v 11. mesiaci života), tak nielenže výrazne prekročíme fyziologickú koncentráciu hliníka v krvi (údajne 5-10 μg/l), ale niekoľkonásobne prekročíme aj hranicu toxicity 100 μg/l krvi.

       Autorovo tvrdenie, že "Každá z vakcín, ktoré sa v súčasnosti vyrába obsahuje výrazne menej hliníka na to, aby mohla dosiahnuť koncentáciu 100 mikrogramov na liter krvi" je teda očividne (či už úmyselne alebo neúmyselne) nepravdivé. Viac k tomu viď článok "Je hliník v očkovacích látkach naozaj neškodný?".

 

       Komentár k zvyšným 6 článkom zo stránky PrecoOckovanie.sk nájdete v 2. časti.

 

> 2. časť >       >> 3. časť >>       >>> 4. časť >>>       >>>> 5. časť >>>>