Ad: Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vo veci pokutovania za odmietnutie povinného očkovania

Eva Juhárová

       Nepoznám okolnosti toho podania, čo konkrétne riešil ten pán, ktorému vydali také "šalamúnske" rozhodnutie. Bezpečne však viem, prečo existuje inštitút informovaného súhlasu so zdravotným úkonom. Existuje presne preto, aby bol jednotlivec chránený pred núteným podstúpením nejakého úkonu, čo zasahuje do jeho telesnosti. Presne z dôvodu, aby NEBOLO MOŽNÉ použiť odborný, vedecký alebo akýkoľvek pokrokový (alebo takto sa tváriaci) dôvod na donútenie proti vôli jednotlivého človeka. Presne preto, lebo to všetko vedecké a odborné je len čiastkové a vo vývoji, nemá to nárok na univerzálnu pravdu.

       Ak za účelom, aby boli zaručené práva jednotlivca voči vede a jej rozvoju, vznikne nejaká zákonná úprava, nie je možné túto zákonnú úpravu použiť tak, že o miere jej uplatnenia rozhodnú "odborníci". Veď práve pred dôsledkami ich rozhodnutí, či už vyplývajú z najnovších vedeckých poznatkov alebo aj nie, má tento zákon chrániť jednotlivca.

       Aby bolo jasné čo Dohovor o ľudských právach a biomedicíne hovorí, citujem čl. 2:

"Priorita ľudskej bytosti
Záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti."

       Z tohto článku Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne, ktorý platí aj v ČR, jasne vyplýva, že argumentovanie kolektívnou imunitou v prospech zachovania povinnosti očkovať je pomýlené, lebo uplatňuje neprimerane právo spoločnosti.

       Tento článok je zároveň odpoveďou aj na ďalší častý argument zo strany zástancov povinnej vakcinácie na Slovensku, že dieťa ako nesvojprávny subjekt má "právo" na najvedeckejšie výdobytky v zdravotnej starostlivosti a nikto - ani rodič - tomuto právu nemá klásť odpor. Nie je to tak. Záujem jednotlivca je pred záujmom vedy.

       Ak súd rozhoduje tak, ako sa to v týchto konkrétnych prípadoch stalo, potrebujeme sa z toho poučiť. Na odbornej rovine, a to si myslím od začiatku, máme veľmi veľký problém. To preto, lebo sudcovia sú zo svojej praxe zvyknutí považovať stanovisko odborníkov, lekárov, za záväzné a majúce väčšiu váhu. Navyše, v našej spoločnosti má myšlienka, že na zdravotné otázky (vrátane očkovania) je najlepšie rozhodnutie lekárov, silné korene.

       Ten rozdiel, ktorý tu potrebujeme, je filosofickej povahy a je aj podporený, nech sa dookola opakujem, historicky. Bez dôkladného filosofického zdôvodnenia prednosti ľudských práv pred záujmom vedy, lekárov, odborníkov, sa pravdepodobne nezaobíde nijaké ďalšie súdne pojednanie. Tomu sa nebude dať vyhnúť, tak si to myslím. Aj slovenský ombudsman, ak svoju odpoveď začne, že nie je lekárom a odborníkom, no čo je to za ochranca ĽUDSKÝCH práv?

       Odmietnutie očkovania je ľudským, ešte raz opakujem, ľudským právom. Celý problém, ktorý s uplatnením tohto práva máme, je o tom, že je tu len prilepené zvonku, prijatím niečoho zo západného, sebavedomejšieho sveta. Nevyrástlo to akoby autenticky u nás, predsa len tá kolektivistická minulosť tu je, tu takto rozmýšľajú ľudia, toto je "vo vzduchu". Aj to, že čo povie pán - úradník, lekár, kňaz (prepáčte, ak to niekomu vadí), to je sväté a nespochybniteľné. Preto tu máme také problémy. Je to problém poslušnej masy a tí, ktorí majú moc a zvykli si na ňu, sa jej neradi vzdávajú. Teraz sme v určitej fáze, ale zase sa veci niekam posunuli a ideme ďalej. Stále ešte nie je zle. Ešte na nás pri vynucovaní očkovania nemieria puškami. Sme predsa len o pár krokov ďalej, než boli väzni v koncentrákoch, ktorí svojím utrpením pripravili cestu k právu na informovaný súhlas so všetkým, čo zasahuje do integrity človeka.

K tomu viď články:

• Podle ÚS lze odmítnout očkování svých dětí
• Ústavní soud rozhodl: Povinné očkování platí, ale bez pokut
• Ústavní soud zdůraznil nutnost individuálního přístupu k odmítnutí povinného očkování