Ad: Veríte očkovaniu? Názory za aj proti

15.09.2013 19:09

Ing. Marián Fillo

 

       V časopise Zdravie 6/2013 vyšiel krátky článok, vlastne otázka s odpoveďami dvoch lekárok — jedna viac za očkovanie, druhá viac proti. Proti (hoci pomerne opatrne) bola MUDr. Andrea Steinerová a jej odpovedi v podstate nemám čo vytknúť. Za očkovanie sa vyjadrila bratislavská detská lekárka MUDr. Katarína Šimovičová. Tá sa domnieva, že šírenie negatívnych informácií o očkovaní je trestný čin:

S odmietaním očkovania sa ako detskí lekári stretávame denne, tlako zo strany rodičov, aby sme ich deti neočkovali, rapídne stúpa a máme s tým veľké problémy.Idem si dušu vypľuť, keď sa snažím rodičom vyvrátiť bludy, ktoré si prečítajú alebo sa dopočujú. Je to šírenie poplašnej správy, čo je trestný čin, ale ešte sa nikto nepodujal riešiť to týmto smerom.

       Nuž, odpoveď je jednoduchá: nikto sa to nepodujal riešiť preto, lebo šírenie pravdivých resp. dobre podložených informácií nemôže byť považované za trestný čin (bez ohľadu na dôsledky). Pozrime sa, ako sa Trestný zákon vysporiadal s poplašnými správami:

Šírenie poplašnej správy

§ 361

(1) Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Kto správu alebo iné obdobné konanie uvedené v odseku 1, hoci vie, že sú nepravdivé a môžu vyvolať opatrenie vedúce k nebezpečenstvu vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, oznámi právnickej osobe alebo Policajnému zboru alebo inému štátnemu orgánu alebo hromadnému informačnému prostriedku, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

       Takže ak niekto šíri S DOBRÝM ÚMYSLOM nejaké informácie, o ktorých je PRESVEDČENÝ, ŽE SÚ PRAVDIVÉ, ba dokonca ich má dobre podložené (čo napr. ja rozhodne mám), nie je to považované za trestne stíhateľné šírenie poplašnej správy. Akákoľvek snaha napadnúť takto napr. mňa by nielenže stroskotala, ale navyše by pritiahla nežiaducu pozornosť médií, pretože akákoľvek medializácia nežiaducich účinkov očkovania škodí vakci-biznisu. A to jeho kapitáni veľmi dobre vedia, preto sa o nič podobné ani len nepokúšajú.

       Ďalej nás chce Dr. Šimovičová presvedčiť, že všade sú rodičia v pohode s očkovaním, len my vystrájame jak šaľeni:

Očkujeme kvalitnými vakcínami od renomovaných firiem, ktorými sa očkujú deti v celej Európskej únii, no nikde nerobia rodičia takú paniku ako na Slovensku. Rozprávala som sa o tom s kolegami aj vlani v Istanbule na európskom kongrese pediatrov a všetci sa divili.

        O kvalite vakcín by som na jej mieste radšej pomlčal, pretože testovanie ich kvality je horšie než chabé, podrobnejšie viď v článku „Odpoveď-neodpoveď ŠÚKLu na pár otázok ohľadne očkovania“. Neviem tiež, prečo Dr. Šimovičová hovorí o renomovaných firmách v množnom čísle, keď všetky plne hradené vakcíny pre povinné očkovanie detí dodáva jedna jediná firma — GlaxoSmithKline (GSK). Tiež je otázka, čo myslí prívlastkom renomovaná, pretože v súvislosti s medializovanými prehreškami GSK (a kto vie, koľko toho doposiaľ nevyplávalo na povrch?) možno skôr hovoriť o nechvalne známej firme. Vieme napr., že GSK (resp. jeho zamestnanci v jeho záujme) sa dopustil(i):

       Ono toho asi bude viac. Vyššie som uviedol len to, na čo som si napochytre spomenul. Uspokojilo Vás konštatovanie Dr. Šimovičovej, že používame v povinnom očkovaní len vakcíny od renovaných firiem (v skutočnosti len od tejto jednej renomovanej firmy)?

       Vakcíny od GSK sa síce možno naozaj používajú v celej Európskej únii, ale to nijak nevypovedá nič o ich kvalite. Napr. aj hormonálna antikoncepcia (HAK) sa používa v celej Európskej únii a je to pritom strašný grc (rizikový faktor pre vznik mnohých ochorení, napr. aj rakoviny krčka maternice). Takže „používa sa v celej EÚ“ rozhodne neznamená, že to je niečo super-kvalitné. S ohľadom na HAK to vyzerá skôr opačne.

ilustračný obrázok - očkované bábätko       No a rodičia v tých krajinách, kde je očkovanie plne dobrovoľné (väčšina EÚ), žiadnu paniku rozbiť nemusia, lebo keď očkovanie nechcú, tak ho jednoducho zdvorilo odmietnu a tým je to vybavené. Niet tam dôvodu na nejaký veľký aktivizmus. Naproti tomu u nás, kde sa nám za odmietnutie očkovania vyhrážajú všetkým možným a nemožným, i keď reálne nám hrozí (zatiaľ) len pokuta, to je úplne iná káva a dôvodov na aktivizmus máme viac než dosť. Navyše sa mi nechce vidieť, že by napr. v Česku nebol obdobne veľký humbuk okolo (ne)očkovania, ako je u nás. A to nehovorím o Ukrajine, ktorá podľa WHO vykazuje v posledných rokoch zaočkovanosť 50%–76%, čo ju činí suverénne najmenej zaočkovanou krajinou Európy. To u nás bolo oficiálne zaočkovaných 99%, takže kde sa my hrabeme na Ukrajinu???

       Nad nasledujúcou „analýzou“ Dr. Šimovičovej mi už naozaj zastáva rozum:

Asi to bude aj v tom, že naši ľudia nepoznajú cenu vakcín, ktorú im uhrádza zdravotná poisťovňa z verejných zdrojov. Spolu je to vyše tristo eur!

Myslia si, že je to zadarmo. Keby si to mali platiť, nebolo by zaočkovaných ani dvadsať percent populácie.

       Drvivá väčšina odmietnutí povinného očkovania na Slovensku je z dvoch dôvodov: vážne nežiaduce účinky očkovania a výhrada svedomia (u vakcín, vyrobených pomocou bunkových kultúr, pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek — z povinného očkovania MMR vakcína Priorix resp. M-M-RVaxPro). Na jednom ani druhom dôvode informácia o cene vakcín absolútne nič nemení.

       Navyše celá táto myšlienka je úplne scestná, pretože čo sú to „verejné zdroje“? Nič iné, než naše draho zaplatené povinné odvody do zdravotnej poisťovne. Sú to teda naše vlastné peniaze, ktoré zdravotná poisťovňa len prerozdeľuje. Nie je to teda niečo, čo by nám niekto iný blahosklonne daroval, ako sa snaží naznačiť Dr. Šimovičová. A už vôbec to nie je niečo, čo by sme si sami neplatili. V skutočnosti si povinné očkovanie platíme sami, len nie priamo.

       Inak informáciu o tom, koľko stoja vakcíny v povinnom očkovaní detí na Slovensku, máme už takmer tri roky na stránke v článku „Očkovacie látky v "povinnom" očkovaní na Slovensku“, odkazovanom priamo z hlavnej stránky, takže predpokladám, že veľká časť odmietačov povinného očkovania vie, koľko tie vakcíny stoja.

       A teraz trochu mytológie:

Infekčné choroby nie sú „zabudnuté“, stále sú aktívne, ale na našom území sa deti pravidelne očkujú už od päťdesiatych rokov, a preto je výborná takzvaná kolektívna imunita.

       To, že očkovaním vytvorená kolektívna imunita je na Slovensku čistým mýtom, som podrobne rozobral vo Vitalite č. 8/2013 a ešte podrobnejšie to urobil Mgr. Peter Tuhársky v článku „Kolektívna imunita - mýty a fakty“. Nemá zmysel to sem celé kopírovať — prečítajte si odkazované články. Jediná skutočne preukázaná kolektívna imunita je tá, ktorá vzniká neprestajným obehom pôvodcu choroby v populácii a prirodzeným prekonaním danej choroby drvivou väčšinou populácie. Viac k tomu napr. v článku „Prečo je očkované dieťa oveľa skôr bacilonosičom než dieťa neočkované?“.

       Skutočný dôvod ústupu a/alebo zmiernenia drvivej väčšiny prenosných ochorení, čo kedysi boli obávanou hrozbou, musí byť úplne iný, keďže úmrtnosť na ne klesala už dávno pred zavedením plošného očkovania proti nim. Dr. Šimovičová stavia všetko na očkovanie, avšak oficiálne štatistiky hovoria jasnou rečou, že nech už to bolo čokoľvek, očkovanie rozhodne nie, a ak vôbec, tak nanajvýš 5%–10% (podľa choroby). Zvyšných 90%–95% poklesu úmrtnosti musí ísť na vrub úplne iným faktorom.

Nezaočkované deti sú vystavené záškrtu, ktorý je smrteľný, detskej obrne, po ktorej sú postihnuté do konca života. Smrteľný je tetanus, baktérie sa nachádzajú v zemi, kde nemá prístup kyslík, a deti sa môžu nakaziť pri hre v záhrade alebo na chalupe.

       Hoci máme na Slovensku už stovky (ak nie tisíce) úplne neočkovaných detí, hoci je pár prípadov záškrtu ročne na susednej Ukrajine, u nás jaksi záškrtu niet už od roku 1980. Pritom očkovanie vôbec nechráni proti prenosu záškrtu. Ak je očkovanie úspešné, tak ním vytvorené protilátky chránia len pred záškrtovým toxínom, nie pred záškrtovými baktériami, ktoré sa môžu veselo množiť a šíriť ďalej. Záškrt teda očividne nie je o zaočkovanosti. Detskú obrnu sme tu nemali od roku 1960 a museli by sme cestovať pekných pár tisíc kilometrov, aby sme sa dostali ku niekomu, od koho by sme sa mohli nakaziť. Aj to by bol problém, lebo nájsť pár desiatok chorých medzi desiatkami miliónov obyvateľov dotyčných krajín by si vyžadovalo sústredené úsilie, asi ako hľadanie ihly v kope sena. Navyše u nás používaná vakcína nijak nechráni pred množením a šírením vírusu detskej obrny.

       Tetanové baktérie sa síce môžu nachádzať v zemi, ak bola hnojená konským hnojom (prípadne hnojom iného domáceho bylinožravca), ale ich životnosť nie je nekonečná. V stave spóry vydržia síce pomerne dlho (až pár desiatok rokov), ale viac než 80 rokov sa sotva-ktorá spóra dožije. Po tom, čo autá a traktory vytlačili konské povozy najprv z miest a neskôr aj z vidieka, dramaticky kleslo riziko nákazy tetanom. Odhliadnuc od toho, v prípade včasnej a dôkladnej dezinfekcie každej rany peroxidom vodíka je toto riziko beztak mizivé — menšie než riziko zásahu bleskom. Len za pár sekúnd sa mi podarilo nájsť dve správy o zásahu bleskom v rámci Slovenska v tomto roku. Po dlhšom hľadaní by som ich asi našiel viac. O tetane však nechyrovať. Za posledných 10 rokov boli u nás hlásené len 4 prípady tetanu a všetko to boli ľudia nad 60 rokov, ktorých imunita už pravdepodobne bola značne oslabená. O tom, že by tetanus chytilo malé dieťa, nechyrovať napr. ani vo Veľkej Británii, kde je očkovanie plne dobrovoľné. Za posledných 20 rokov nezaznamenali u detí do 5 rokov ani jeden prípad tetanu. V kategórii od 5 do 15 rokov tam mali jeden prípad raz za niekoľko rokov — pri vyše 11x viac obyvateľoch, než má Slovensko. Zabitie bleskom je teda mnohonásobne pravdepodobnejšie, nehovoriac o smrti pri autonehode. Dávate svoje deti očkovať proti zásahu bleskom alebo proti autonehodám?

Komplikácie osýpok, rubeoly a mumpsu zanechávajú veľmi zlé následky po zápaloch mozgu, semenníkov v podobe neplodnosti, hemofilové zápaly horných dýchacích ciest spôsobovali zadusenie detí, pneumokokové zápaly uší hluchotu.

       Aj keby bolo očkovanie 1000x bezpečnejšie než menované choroby (čo teda rozhodne nie je), pri ich súčasnom výskyte prináša očkovanie mnohonásobne väčšie škody. Logika veci teda velí neočkovať prinajmenšom do času, keď sa škody, spôsobené spomínanými chorobami, vyrovnajú škodám, spôsobeným očkovaním proti nim. A ani to nie je celkom presné, pretože to predpokladá 100% účinnosť očkovania, čo nie je vôbec správny predpoklad.

Rodičia majú výhrady k zloženiu vakcín.

Mnohí sú presvedčení, že lekári sú napojení na farmaceutické firmy, ktoré vakcíny vyrábajú a majú z toho finančný osoh.

       U povinných vakcín (a o tie tu ide) nie je dôvod niečo také si myslieť, pretože čo je povinné, to sa musí a netreba kvôli tomu nikoho uplácať. Výrobcovia vakcín nie sú hlúpi a nebudú niekoho podplácať kvôli tomu, aby vykonal niečo, čo je beztak jeho povinnosťou. Inak by to mohlo byť v prípade nepovinných vakcín, ale o tých tu reč nie je.

       Každopádne však lekári reálne majú finančný osoh z každého vykonaného očkovania, a hoci to nie je horibilná suma, predsa len je lepšia než rana medzi oči. :-)

       A samotná Dr. Šimovičová má z propagácie očkovania zrejme ešte väčší osoh než radový pediater, teda ak je správny môj predpoklad, že v rámci Mediforum školy očkovania (čo je podujatie, usporadúvané GSK) neprednášala pre GSK zadarmo.

Nie je to pravda. Druh vakcíny a očkovaciu schému určuje ministerstvo zdravotníctva a je totožná s inými štátmi Európskej únie.

       Rôzne krajiny EÚ majú rôzne očkovacie kalendáre, tak neviem ako došla Dr. Šimovičová na to, že ten náš je totožný s inými štátmi EÚ. Ale správne podotkla, že MZ SR určuje druh vakcíny, takže by bolo načim opýtať sa MZ SR, ako je možné, že všetky plne hradené povinné vakcíny pre slovenské deti sú od jednej jedinej firmy (GSK).

Rodičia veria rôznym šarlatánom, alternatívnym aktivistom a osobám vystupujúcim v antivakcinačných kampaniach, pritom nezaočkovali žiadneho človeka a nemajú za sebou štúdium medicíny.

       Tak toto už je naozaj choré. To musím niekoho zabiť, aby som mohol prehlásiť, že vražda je zlá? Musím niekoho zaočkovať, aby som mohol prehlásiť, že očkovanie je zlé? A ako si môže Dr. Šimovičová dovoliť tresnúť takú sprostosť, ako že „osoby vystupujúce v antivakcinačných kampaniach ... nemajú za sebou štúdium medicíny.“ Naozaj? Ani Dr. Eleková? Ani Dr. Steinerová? Ani Dr. Wakefield? Ani Dr. Palevsky? Ani Dr. Hirte? Ani Dr. Kotok? Ani Dr. Buchwald? A mohol by som pokračovať ešte pekne dlho, nehovoriac o tých, čo medicínu študovali, ale nie na alopatickej lekárskej fakulte, takže nemajú titul MUDr. Neviem, čo vedie Dr. Šimovičovú k takémuto úplne stupídnemu a navyše očividne lživému osobnému útoku. Žeby čistá zúfalosť? Veď dokonca aj sám prof. Dluholucký verejne na Slobodnom vysielači prehlásil, že zdaleka nie každý lekár (MUDr.) má obstojné poznatky o očkovaní, inak povedané: to, že niekto je MUDr., ešte vôbec neznamená, že o očkovaní niečo vie.

Lekár nezaočkuje dieťa len vo veľmi zriedkavých prípadoch, v skutočnosti je to ročne z päťdesiattisíc narodených iba niekoľko. Také dieťa musí dôkladne vyšetriť imunológ. Každý lekár, ktorý očkuje, dobre pozná zdravotný stav dieťaťa a určite pristupuje k očkovaniu veľmi zodpovedne.

       Určite? Keby to tak bolo, tak prípady uznaných zdravotných kontraindikácií očkovania by neboli ani zďaleka zriedkavé. Už som prestal počítať rodičov, čo sa mi ponosovali, že medzi štyrmi očami im imunológ povedal, že on by toto dieťa neočkoval, ale potvrdenie o kontraindikácii očkovania im napriek tomu odmietol vystaviť. A lekárova dobrá znalosť zdravotného stavu dieťaťa je len zbožným prianím. Ako má lekár dobre poznať zdravotný stav dieťaťa, keď ho vidí nanajvýš tak niekoľko málo minút do mesiaca? To je zhola nemožné!

Je nevyhnutné, aby dostatočne jasne a primerane vysvetlil rodičom všetko o očkovaní. Ak rodič niečomu nerozumie, má sa opýtať a nebáť sa. Bábätká sa začínajú očkovať po treťom mesiaci života, takže je dosť času na to, aby sa dozvedel všetko.

       S tým úplne súhlasím, avšak predpokladá to, že lekári vedia o očkovaní viac, než sa možno dočítať v brožúrke Sprievodca očkovaním od Pfizeru. Žiaľ, praktické skúsenosti mnohých rodičov sú také, že drvivá väčšina pediatrov neovláda ani len túto útlu a prudko jednostrannú brožúrku. O nejakom objektívnom, vyváženom a dostatočnom informovaní rodičov o očkovaní už vôbec nemôže byť reč. Dokonca sme zaznamenali prípad, kedy pediater odmietol prijať písomne formulované otázky zvedavej mamičky, nieto aby na ne ešte odpovedal.

 

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 4,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.

 

Štítky:

| | | | | | | | |

Späť