Ako bolo na besedách v Lučenci a Banskej Bystrici 9.XI.2010

Ing. Marián Fillo

       V Banskej Bystrici bola beseda dopoludnia v materskom centre Hviezdička, takže naše besedovanie bolo spestrené šantením detí. Drvivá väčšina stoličiek bola využitá a priznám, že som nečakal tak vysokú účasť o 9:30 v pracovný deň. Trochu ma prekvapil (i keď zase nezaskočil) pri ústach mikrofón s logom Slovenského rozhlasu. Slovenský rozhlas zverejnil na svojej stránke časť zvukového záznamu besedy v Banskej Bystrici 9.XI.2010 s krátkym komentárom. Medzičasom však Slovenský rozhlas prekopal svoje stránky a uvedený článok sa tam už nedá nájsť. Môžete si však aspoň vypočuť zverejnené úryvky z besedy: 1. časť, 2. časť.

       Beseda sa niesla v celkom pokojnej atmosfére a aj keď došlo k viacerým prudkejším výmenám názorov, nesršali hromy-blesky. :-)

       Ďakujem jednému z účastníkov besedy za nápad uverejniť tabuľku všetkých vakcín, ktoré sa u nás používajú v rámci povinného očkovania. V dohľadnej dobe sa tak stane.

       Potešila účasť študovanej lekárky, t.č. na materskej dovolenke, ktorá sa mi nejavila byť fanatickou zástankyňou očkovania (keďže svoje deti nedala očkovať ničím nad rámec povinného očkovania). Pozoruhodné boli jej otázky ohľadom toho, čo by sa stalo, keby sa očkovanie zdobrovoľnilo. Zdá sa, že lekári sú nainfikovaní hrôzou z konca povinného očkovania vo vzťahu k určitým menšinám, imigrantom a pod. Málokto sa však zamýšľa nad tým, že v Írsku, Veľkej Británii či vo Švajčiarsku (vo všetkých menovaných krajinách je očkovanie plne dobrovoľné) majú oveľa viac imigrantov a pritom žiadna tragédia v oblasti prenosných ochorení sa tam nedeje.

       Ukazuje sa však tiež, že i lekári, čo toho vedia o očkovaní nadštandardne veľa, majú určité medzery, napr. že nevedia, na čom sa pestujú vírusy ružienky, ovčích kiahní alebo nákazlivej žltačky typu A (bunkové kultúry pochádzajúce z umelo potratených ľudských plodov).

       Prekvapilo ma, koľko údajne mamičky nachádzajú na detských ihriskách injekčných striekačiek (zrejme od narkomanov). Zrejme je v tomto ohľade na tom Žilina podstatne lepšie než Banská Bystrica, pretože ja som sa s niečím takým (čo sa udáva ako dobrý dôvod pre očkovanie proti nákazlivej žltačke typu B) zatiaľ nestretol. Ak by sme to však zobrali do dôsledkov, tak potom to je argument za očkovanie proti úplne akejkoľvek chorobe prenosnej krvou. Prečo sa však selektívne používa iba na odôvodnenie očkovania proti nákazlivej žltačke typu B, to mi nie je jasné.

       I medzi laickými poslucháč(ka)mi bola zostava celkom vyvážená. Boli prítomné mamičky jednoznačne za očkovanie, jednoznačne proti očkovaniu, ako aj váhajúce. Celkovo som mal z besedy dobrý dojem, dúfam, že aj účastníci/účastníčky - ak ste sa zúčastnil(a), môžete napísať svoje dojmy v diskusii nižšie.

       V Lučenci milo prekvapila nečakane vysoká účasť nielen mňa, ale i majiteľku čajovne RelaxArt, ako aj usporiadateľku Katku z lučeneckého BIO obchodu Zrnko BIO. Ledva sme sa zmestili. Aj v Lučenci prišla na besedu jedna lekárka, ktorá sa spočiatku zdržala slova (i keď podľa účastníkov bolo vidno, že je ako na ihlách), ale potom to spustila a nešlo ju zastaviť, kým neodišla. :-) Na rozdiel od tej banskobystrickej však vypadala byť skôr pred koncom než začiatkom svojej profesionálnej kariéry.

       Takže v druhej časti besedy som sa ku slovu veľmi nedostal, ale aj tak bola prudká výmena názorov zaujímavá. Z úst lekárky padlo obľúbené tvrdenie o neškodnosti hliníka, aj keď tento mýtus som už dávnejšie vyvrátil, ktoré som však nenechal bez reakcie. Keď som v stručnosti zopakoval výpočet a uviedol hranicu toxicity hliníka v krvi, pani doktorka sa pokúsila tvrdiť, že na Slovensku máme iné normy. Tak som ju ubezpečil, že som všetky čísla bral z amerických pro-očkovacích organizácií, takže naozaj nehrozí, že by slovenskí odborníci (ktorí tak radi vzhliadajú k vznešenému vzoru - predtým ZSSR a teraz USA) mali nejaké iné čísla. Nakoniec priznala, že otázke hliníka sa tak podrobne nevenovala, ale spoľahla sa na vyjadrenia autorít (žeby prof. Dluholucký?).

       Tak som dal do kontrastu vedu a vieru v autority, načo sa pani doktorka ohradila, že však to je to isté. Aj na tvárach viacerých poslucháčov bolo vidno niečo medzi zdesením a prekvapením, ale keď to tak zvážim, tak (nielen) slovenská lekárska "veda" zrejme naozaj funguje skôr systémom viery v neomylnosť autorít, než zbieraním, skúmaním a overovaním faktov, a následným logickým vyvodzovaním zo zozbieraných faktov. Tým sa opäť dostávame k podobnosti dnešnej "modernej" medicíny so stredovekým náboženstvom, čo bude témou článku, ktorý Vám (dúfam, že čoskoro) prinesieme.

       Aby som však nebol nespravodlivý, musím vyzdvihnúť, že lučenecká pani doktorka (prinajmenšom slovne) podporuje prírodné liečebné metódy a vlastne ani nemá nič proti slobodnej voľbe v očkovaní, len chcela povedať tú druhú stránku mince, keďže ja som hovoril prevažne o negatívach očkovania.

       Tou je nebezpečenstvo chorôb, proti ktorým sa u nás povinne očkuje. Tak sme sa dozvedeli, že tuberkulóza je strašná choroba a jednej mamičke, ktorej dieťa malo veľmi vážnu reakciu na očkovanie proti tuberkulóze, sa dostalo poučenie, že keď oslabené baktérie narobili u jej dieťaťa takú paseku, tak čo potom tie neoslabené (divoké)? Informovaných tiež pobavilo, že sa tuberkulózou môže dieťa nakaziť pri ceste v prostriedkoch hromadnej dopravy, ako keby bola tuberkulóza tak vysoko nákazlivá ako chrípka. Pritom podľa renomovanej stránky Wrong Diagnosis: "On average, people have a 50 percent chance of becoming infected with TB if they spend eight hours a day for six months or 24 hours a day for two months working or living with someone with active TB, researchers have estimated." ("Odborníci odhadujú, že v priemere majú ľudia 50% pravdepodobnosť nákazy tuberkulózou, ak strávia 8 hodín denne 6 mesiacov alebo 24 hodín denne 2 mesiace prácou alebo spolunažívaním s niekým s rozvinutou tuberkulózou."). Aká je teda pravdepodobnosť nákazy počas (v priemere) 20-minútovej cesty MHD? Takmer nulová. Obzvlášť, keď zvážime, že na Slovensku bolo za posledný rok 513 prípadov TBC na vyše 5,4 milióna obyvateľov Slovenska, takže je krajne nepravdepodobné, že človek s rozvinutou tuberkulózou bude práve v tom istom prostriedku MHD a to navyše "na dostrel".

       Ďalšími strašiakmi sú podľa spomínanej lekárky záškrt a detská obrna, ktoré nechcem nijak zľahčovať, avšak nevyskytli sa u nás už 30 resp. 50 rokov, tak mi nie je celkom jasné, kto akože by naše deti týmito chorobami mal ohroziť. Ak by aj hrozilo zavlečenie ochorenia, nebolo by lacnejšie a bezpečnejšie vyšetriť príchodzích z rizikových oblastí na tieto ochorenia, než plošne očkovať všetky deti?

       Účastníci besedy niekoľkokrát zdôraznili prítomnej lekárke nedostatok informácií či akejkoľvek serióznej osvety zo strany štátu vo veci očkovania a prenosných ochorení. Odpoveďou bola stará pesnička o tom, že pri súčasnej úrovni preťaženosti lekárov na to nie je čas. Takže nedodržiavanie platných zákonov sa vlastne odbije tvrdením, že na to nie je čas. Čo však bráni lekárom dať rodičom do ruky papier (brožúru) ktorý si môžu doma v pokoji prečítať a následne (súc informovaní) sa rozhodnúť či už za alebo proti očkovaniu? Pravda, podľa zákona by malo ísť o objektívne, vyvážené a nestranné informácie, takže Sprievodca očkovaním jednoznačne vypadáva z hry. Podľa pani doktorky je chyba na strane rodičov v tom, že sa nepýtajú lekárov. Lenže ako by vôbec mohli dospieť k nejakým otázkam, keď im lekár sám od seba nedá vedieť o rizikách očkovania (hoci mu táto povinnosť vyplýva zo zákona), a médiá ich kŕmia vyjadreniami "odborníkov", ako napr. že očkovanie proti chrípke má iba lokálne reakcie v mieste vpichu. To samozrejme nie je pravda, čo sa každý presvedčí pri letmom prečítaní príbalového letáku.

       Pani doktorka tiež niekoľkokrát opakovala, že poškodenia zdravia očkovaním sú čisté náhody, ktoré sa zrovna stali krátko po očkovaní, a rodičia to jednoducho potrebujú na niečo zvaliť. Ako potom vysvetliť tie siahodlhé zoznamy nežiadúcich účinkov v príbalových letákoch? Takéto sebavedomé tvrdenie vzbudilo náležitý ohlas, takže nakoniec vysvitlo, že nie je podložené nijakými faktami ani dôkazmi, čiže ide len o čistú vieru pani doktorky. Tá na oplátku tvrdila, že my zase veríme, že niečo je spôsobené očkovaním. Nuž - na našej strane sú príbalové letáky a klinické štúdie, z ktorých vyplynuli údaje o nežiadúcich účinkoch v nich uvedené, tak čitateľ nech posúdi sám...

       Oceňujem tiež originálny nápad jedného z účastníkov besedy zahrnúť do Nesúhlasu s očkovaním svojich detí aj nesúhlas rodičov s očkovaním ich samotných, tzn. že nesúhlas by sa týkal celej užšej rodiny.

       Beseda v Lučenci bola mimoriadne živá, miestami až búrlivá, a natiahla sa až na takmer tri hodiny. Mal som z nej veľmi dobrý dojem a dúfam, že aj účastníci. Každopádne, ak ste tam boli, môžete sa vyjadriť v diskusii nižšie: