Ako je to s platnosťou neoverených elektronických podpisov pod petíciu?
3.III.2010 - Norbert Brázda, https://changenet.sk
Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve neráta s elektronickou formou petícií. Najmä preto, že vznikal v čase, keď internet v dnešnej podobe vôbec neexistoval. Problém s elektronickými petíciami však existuje len v teoretickej rovine.
Prax plne rešpektuje existenciu internetu. Prostredníctvom našich stránok (tzn. https://changenet.sk - pozn. red.) sa za posledné roky vyzbierali desiatky tisíc podpisov pod desiatky petícií a nepamätám si, že by adresáti spochybnili ich elektronickú formu. Na existenciu internetu tiež reagujú novšie predpisy, ako napr. legislatívne pravidlá vlády, ktoré výslovne žiadajú zbieranie podpisov pod hromadné pripomienky k návrhom zákonov v elektronickej forme.
Pre obmedzovanie elektronickej formy petícií neexistujú žiadne silné argumenty. Možnosť falšovania podpisov je pri elektronických petíciách mierne jednoduchšia, oproti papierovým podpisovým hárkom však neexistuje zásadný rozdiel. Ani pri papierových petíciách zberač podpisov neoveruje identitu signatára (napr. kontrolou zapísaných údajov podľa občianskeho preukazu signatára), takže ten si môže vymyslieť ľubovoľné údaje. Rovnako je možné falšovanie podpisov na papierových podpisových hárkoch samotnými zberačmi podpisov (napr. podľa telefónneho zoznamu). Orgán, ktorému je petícia adresovaná, má v prípade papierovej i v prípade elektronickej petície rovnaké možnosti na overenie podpisov - kontaktovanie jednotlivých signatárov a overenie, či petíciu skutočne podpísali.
Podstatná je tiež skutočnosť, že z petície nevznikajú petičnému výboru alebo signatárom žiadne špeciálne práva. Je to len zdrap papiera, ktorý podpísalo viac ľudí. Jedinou povinnosťou orgánu, ktorému je petícia adresovaná, je vybaviť petíciu a s výsledkom oboznámiť organizátora petície. Teda nič, kvôli čomu by bolo treba zbytočne komplikovať zbieranie podpisov.
Návrh novely zahŕňajúci možnosť podpisu petície prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu považujem vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na zanedbateľné množstvo vydaných elektronických certifikátov za absurdný.
Čo sa týka e-mail-ovej adresy, jej zadanie nie je povinné a je na každom signatárovi, aby zvážil, či ju chce poskytnúť. Slúži na následné informovanie signatárov o priebehu a výsledkoch petície, prípadne na upozornenie na ďalšie podobné petície.
Pozn. red.: Vyššie uvedený text je vyjadrením sa Norberta Brázdu k Stanovisku Iniciatívy pre uvedomenie si rizík očkovania (IURO) k Petícii za slobodnú voľbu v očkovaní z 27.II.2010, konkrétne k týmto odstavcom z neho:
Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania upozornila Ing. Filla na uvedené skutočnosti, ale z jeho strany nebola prejavená ochota o nich diskutovať. Z tohto dôvodu skutočné ciele petície zostávajú záhadou. Pochybnosti umocňuje aj právne neplatná elektronická forma petície, a v rámci nej neodôvodnené zbieranie nadbytočných osobných údajov.
Hlasy odovzdané elektronickou formou sú neplatné a nedajú sa právne relevantným spôsobom využiť. Parlament síce o niekoľko dní prerokuje novelu petičného zákona, ktorá by mohla od 1.7.2010 zaviesť možnosť elektronickej petície, ale len formou zaručeného elektronického podpisu. Predčasné a nepremyslené spustenie súčasnej petície znemožnilo využiť elektronickú formu zbierania podpisov takým spôsobom, ktorý by mal právnu váhu.
Osobné údaje zhromažďované v petícii nezodpovedajú požiadavkám petičného zákona 242/1998, ktorý ustanovuje ich rozsah na meno, trvalé bydlisko a podpis. Zbieranie akýchkoľvek ďalších osobných údajov, ako je napríklad telefónne číslo alebo adresa elektronickej pošty, nemá v rámci petície žiadne legálne využitie, čím ide nad rámec petičného zákona a preto podlieha zákonu 363/2005 o ochrane osobných údajov. Na zbieranie takýchto osobných údajov je potrebný podpísaný súhlas dotknutej osoby, ktorý pri tejto petícii chýba. Navyše, povolené je zbierať len také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného účelu. Aj tento možný nesúlad so zákonom môže byť použitý na spochybnenie petície ako celku.
Každý, kto nadobudne dôvodné podozrenie, že údaje získané v petícii boli použité na účely iné ako účely petície (na ponúkanie tovarov, služieb, peňažné zbierky, propagačnú činnosť, odovzdanie údajov tretím osobám, zasielanie nevyžiadanej elektronickej pošty a pod.), môže o tom upovedomiť orgány činné v trestnom konaní.
Zdroj: https://rizikaockovania.sk/spravy/peticia.html
