Ako na RÚVZ - časť 6.

Ing. Marián FILLO

       Upozornenie: Keďže právna úprava očkovania sa vyvíja v čase (novelizácie, nové zákony), treba články z tejto oblasti chápať ako možno už zastaralé, platné v čase vydania. Nie je v silách redakcie udržiavať vždy všetko v aktuálnom stave.

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť       6. časť       7. časť

       Viacerí sa už nedočkavo pýtali, ako sme na RÚVZ dopadli. Nuž, navzdory rozsiahlemu Vyhláseniu, ktoré som doniesol na priestupkové konanie, bral RÚVZ v Žiline celú vec ako formalitu, nad ktorou sa netreba hlbšie zamýšľať. Právnička mi dopredu (pred tým, ako si prečítala vyše 6-stranové Vyhlásenie) povedala, ako sa rozhodne.

       Samému by mi to nenapadlo, ale jedna kamarátka mi poradila, že sa mám sťažovať na právničku, že je zaujatá a žiadať o jej výmenu. Keďže RÚVZ v Žiline zrejme inú právničku nemá, bolo to o to zaujímavejšie. Tak som sa teda sťažoval. Odpoveď bola očakávaná: sťažnosť zamietnutá. Čo iné ostatne čakať od úradu, ktorý za štátne peniaze propaguje výrobky súkromných farmaceutických firiem a tieto súkromné firmy samotné? Našim zdravotníckym orgánom teda zjavne vôbec nevadí, že sa rozhodnutie o (ne)vine vysloví pred preskúmaním dôkazového materiálu. Dúfam, že keď túto vec konečne dostaneme na súd, tak súd takéto postupy používať nebude.

       ÚVZ SR každopádne upozornil RÚVZ v Žiline na procesné chyby, pričom jednou z nich je, že RÚVZ sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami a námietkami, ktoré obvinený uviedol. Tak som bol veľmi zvedavý na to, ako sa RÚVZ vysporiada s tvrdeniami českých predstaviteľov verejného zdravotníctva o očkovaní proti tuberkulóze, so zrušením pokutovania za neočkovanie v Česku a s úmrtnosťou na Infanrix Hexa v Nemecku. Odpoveď bola (ako inak) nekompetentná a alibistická, totiž že to:

"... správny orgán nemôže zohľadniť pri rozhodovaní o priestupku. Údaje tam uvedené zohľadňujú podmienky dané pre dotknutú krajinu a nie pre SR. Správny orgán v tejto veci rozhoduje podľa ustanovení právnych predpisov platných v SR."

       Ako keby česká právna úprava povinného očkovania nebola tej slovenskej podobná sťaby jednovaječné dvojča. K tomu ešte RÚVZ nepriamo priznáva svoju neodbornosť, nevedeckosť a nekompetentnosť:

"Správnemu orgánu v priestupkovom konaní neprináleží posudzovať a hodnotiť odbornú, vedeckú stránku očkovania, prípadne porovnávať s praxou a výsledkami iných štátov."

       Nuž, keď nie je RÚVZ kompetentný posudzovať odbornú vedeckú stránku očkovania, tak nechápem ako môže byť kompetentný miešať sa do rozhodovania o (ne)očkovaní konkrétnych detí. Zrejme ide len o trápnu výhovorku, ktorá má za účel zakryť neschopnosť vysporiadať sa s našimi námietkami, ktoré nájdete v 5. časti tohto seriálu.

       Okrem toho urobil RÚVZ ešte množstvo ďalších prešľapov, o ktorých sa dozviete v našom odvolaní. Toto odvolanie však už nemožno považovať za vzor, ale len za možnú inšpiráciu, keďže ide o priamu reakciu na jedno konkrétne rozhodnutie o vine, pričom iný kraj, iný mrav - ten Váš RÚVZ (ak nebývate v Žiline a spádovej oblasti žilinského RÚVZ) môže rozhodnúť inak a toto rozhodnutie môže byť inak zdôvodnené. Nedá sa vylúčiť ani rôzne vypadajúce rozhodnutia v jednotlivých priestupkových konaniach na tom istom RÚVZ. Musíme pripustiť, že aj zamestnanci RÚVZ sú schopní poučiť sa zo svojich minulých chýb, obzvlášť, keď ich na ne upozorní nadriadený orgán - ÚVZ SR. A možno niektorí zamestnanci RÚVZ čítajú túto stránku a učia sa vďaka tomu ešte rýchlejšie...

       Tu je teda naše druhé odvolanie po vymazaní niektorých osobných údajov:

Regionálny úrad verejného
       zdravotníctva so sídlom v Žiline

Vojtecha Spanyola 27

01171 ŽILINA

 

 

V Žiline dňa 19.X.2010

 

Vec: ODVOLANIE SA proti Rozhodnutiu č. A/2009/06088-10 zo dňa 19.VIII.2010
 

       My, dolu podpísaní Ing. Marián FILLO (nar. vtedy a vtedy, tam a tam, ďalej len otec) a Manželka MANŽELOVÁ (nar. vtedy a vtedy, tam a tam, ďalej len matka) sa týmto – ako rodičia a zároveň jediní zákonní zástupcovia našich maloletých detí Abcd EFGH (nar. vtedy a vtedy, tam a tam) a Opqrs TUWXYZ (nar. vtedy a vtedy, tam a tam) –

o d v o l á v a m e

       voči Rozhodnutiu RÚVZ so sídlom v Žiline č. A/2009/06088-10 zo dňa 19.VIII.2010 (ďalej len Rozhodnutie), ktoré nám však bolo doručené až dňa 14.IX.2010, a to z nasledujúcich dôvodov:

1. Navzdory tvrdeniu RÚVZ sa tento s našimi námietkami nevysporiadal, resp. vysporiadal sa s nimi očividne nedostatočne alebo nesprávne:

   1. Nepopierame odmietnutie všetkých očkovaní k určitému konkrétnemu dátumu, avšak podľa 3. vety čl. 5 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne má každý právo svoj súhlas so zásahom v oblasti zdravia kedykoľvek slobodne zrušiť. Z logiky veci vyplýva tiež, že má právo zrušiť aj svoj nesúhlas. Keďže v čase údajného spáchania priestupku vo veci tzv. „povinného“ očkovania Abcd EFGH (t.j. 30.IV.2009) platila Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z. v pôvodnom znení, v ktorej nebola stanovená horná časová hranica na očkovanie MMR, DTaP-IPV-HiB-VHB ani PCV7, nemožno (v rozpore s tvrdením RÚVZ) považovať naše odmietnutie týchto očkovaní k určitému dátumu za porušenie vtedy platnej legislatívy. Porušením by bolo len keby sa dané očkovania vykonali pred dolnou vekovou hranicou uvedenou v spomínanej Vyhláške.

   2. Dokonca v časovom rozmedzí od 1.IX.2007 do 31.XII.2008, t.j. aj v čase, keď malo byť vykonané tzv. „povinné“ očkovanie DTaP-IPV-HiB-VHB (všetky tri dávky) Abcd EFGH, nebola platná nijaká vyhláška MZ SR, ktorá by stanovovala, ktoré očkovania sú povinné. Tzn. v uvedenom časovom rozmedzí nebolo nijaké očkovanie povinné. Odmietnutie tretej dávky DTaP-IPV-HiB-VHB, ktorá mala byť podaná Abcd EFGH podľa vtedy platného očkovacieho kalendára ku koncu roka 2008, teda dvojnásob nemožno považovať za priestupok (viď tiež bod a.). Slovensko je podľa Ústavy SR čl. 1 ods. 1 právnym štátom a v právnom štáte nesmie platiť princíp retroaktivity právneho predpisu (viď tiež Ústavu SR čl. 50 ods. 6). Totiž deti narodené pred rokom 2009 (v ktorom začala platiť Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z.) nie sú povinné „dobehnúť“ tzv. „povinné“ očkovania stanovené novou Vyhláškou na vek, ktorý už majú za sebou, pretože takáto povinnosť by napĺňala definíciu retroaktivity. Napr. Vyhláškou MZ SR č. 585/2008 Z.z. novo-zavedené tzv. „povinné“ očkovanie proti pneumokokom absolvovali plošne až deti narodené v roku 2009 a neskôr, čo je v súlade so zákazom retroaktivity. Nechápeme teda, prečo sa RÚVZ snaží (v rozpore s Ústavou SR) zaviesť retroaktivitu u očkovania DTaP-IPV-HiB-VHB – v roku 2008 nepovinného. Veď ani dnešní adolescenti (nehovoriac o dospelých) nie sú povinne „doočkovávaní“ proti VHB, PCV7 ani PCV13!!!

   3. V obvinení sa tiež píše, že sme nezabezpečili očkovanie Abcd EFGH proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam. Avšak v čase, keď mala byť podľa vtedy platného očkovacieho kalendára Abcd EFGH tzv. „povinne“ očkovaná (t.j. v roku 2008), nebolo očkovanie PCV7 v prvom roku života zaradené medzi „povinné“, a to nebolo ani nikdy predtým, ale až od 1.I.2009, t.j. v čase, keď už mala Abcd EFGH jeden rok života za sebou.
             Toto obvinenie je teda trojnásob nesprávne (viď tiež body a. a b.).

   4. Z bodov a., b. a c. vyplýva, že obvinenie z nepodrobenia Abcd EFGH tzv. „povinnému“ očkovaniu DTaP-IPV-HiB-VHB, PCV7 a MMR je neoprávnené, u DTaP-IPV-HiB-VHB dvojnásob neoprávnené a u PCV7 dokonca až trojnásob neoprávnené.

   5. Na str. 5 Rozhodnutia sa píše, že „Správnemu orgánu v priestupkovom konaní neprináleží posudzovať a hodnotiť odbornú, vedeckú stránku očkovania, prípadne porovnávať s praxou a výsledkami iných štátov.“
             Dovoľujeme si upovedomiť RÚVZ so sídlom v Žiline, že podľa Zákona č. 355/2007 Z.z. § 5 ods. 3 „Úrad verejného zdravotníctva je nadriadeným služobným úradom regionálnym úradom verejného zdravotníctva,“ zároveň podľa § 5 ods. 4 písm. c) až f) ÚVZ „plánuje, koordinuje a určuje rozsah kontroly prenosných ochorení, plánuje, koordinuje a určuje rozsah a očkovacie schémy imunizačného programu, určuje antigény obsiahnuté v očkovacích látkach, schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok a nariaďuje mimoriadne očkovanie, vykonáva hodnotenie dopadov na verejné zdravie na národnej úrovni a na regionálnej úrovni,“ zároveň podľa § 6 ods. 3 „Regionálny úrad verejného zdravotníctva zúčastňuje sa na riešení národných a medzinárodných programov významných pre verejné zdravie a vykonáva vedecký výskum v tejto oblasti, riadi, usmerňuje a kontroluje epidemiologickú bdelosť prenosných ochorení a plnenie imunizačného programu, vykonáva hodnotenie dopadov na verejné zdravie na regionálnej úrovni a na lokálnej úrovni.“
             RÚVZ teda má v náplni práce ako vedecký výskum, tak i medzinárodné programy, ako aj hodnotenie dopadov na verejné zdravie. Zároveň jeho nadriadený orgán (ÚVZ) plánuje a určuje rozsah a očkovacie schémy a teda logicky je zo zákona kompetentný posudzovať a hodnotiť odbornú, vedeckú stránku očkovania (inak by jeho rozhodovanie v tejto veci muselo byť zo zákona hrubo nekompetentné, čo je v zásade neprípustné). V prípade, že by sa miestny RÚVZ na také niečo po odbornej, vedeckej stránke „necítil“, môže predsa konzultovať so svojím nadriadeným orgánom (ÚVZ).
             Citované tvrdenie RÚVZ je teda pre nás neprijateľné a rozhodne sa nedá považovať za „vysporiadanie sa s našimi námietkami.“ RÚVZ teda opätovne porušil § 47 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

   6. RÚVZ v Rozhodnutí tvrdí, že „nemôže zohľadniť“ názor hlavného hygienika ČR k očkovaniu proti TBC, ani názory nemeckých autorov k vakcíne Infanrix Hexa, lebo vraj „Údaje tam uvedené zohľadňujú podmienky dané pre dotknutú krajinu a nie pre SR.“
             Pritom v Česku sa očkuje tou istou vakcínou proti TBC (BCG Vaccine SSI) ako u nás, v Nemecku sa očkuje tou istou vakcínou Infanrix Hexa ako u nás. Zároveň je každému súdnemu človeku jasné, že ako české, tak i nemecké zdravotníctvo nie je v horšom stave než slovenské (práve naopak), rovnako tak tamojšia životná úroveň nie je nižšia než slovenská (práve naopak), podobne priemerný hygienický štandard, percento domácností napojených na nezávadnú pitnú vodu a kanalizáciu, a prakticky všetky ďalšie ukazovatele, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť štatistiku českých resp. nemeckých nežiadúcich účinkov očkovania vakcínami BCG resp. Infanrix Hexa v porovnaní so štatistikou slovenskou. Podmienky v Česku i v Nemecku sú teda po všetkých stránkach lepšie než na Slovensku, takže je oprávnené sa domnievať, že na Slovensku budú skutočné (nie vykazované) štatistiky nežiadúcich účinkov spomínaných očkovacích látok ešte výrazne horšie než v menovaných krajinách.
             Citované tvrdenie RÚVZ je teda opäť len alibizmom a nie skutočným vysporiadaním sa s námietkou. Absurdnosť tohto tvrdenia RÚVZ podčiarkuje fakt, že slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) od nášho vstupu do Európskej únie (ktorej členmi sú aj Nemecko a Česko) preberá registrácie nových liekov (vrátane vakcín) z EMA, čo je náprotivok ŠÚKL na úrovni EÚ. Keby bola pravda, že registrácia lieku (vakcíny) zohľadňuje podmienky dané pre inú krajinu a nie pre SR, ŚÚKL by túto európsku registráciu nemohol zohľadniť a tým pádom by sa všetky pred-schvaľovacie testy liekov (vakcín) museli robiť znovu – v slovenských podmienkach. Nie je to však tak a preto je citované tvrdenie RÚVZ absurdné a neprijateľné.
             Navyše, ak RÚVZ neakceptuje vyjadrenia odborníkov zahraničných a požaduje vyjadrenie odborníka slovenského, má ho mať: "Čo sa týka očkovania proti tuberkulóze, tam je trošku iná situácia, pretože nežiaduce reakcie, hlavne lokálne, sú pomerne časté. Sú to hlavne lokálne vznikajúce abscesy a tiež lymfadenopatie až lymfadenitídy. Nežiaduce reakcie si niekedy vyžadujú lokálnu incíziu abscesov, ale aj celkovú liečbu antituberkulotikami, zriedkavo je potrebná extirpácia lymfatickej uzliny, najčastejšie v axille alebo nad klavikulou. Práve pri tuberkulóze je riziko z očkovania možno vyššie oproti prínosu, a preto si myslím, že plošné očkovanie proti TBC by sa mohlo zrušiť a očkovať iba vybrané rizikové skupiny." (MUDr. Mário Moro, viceprezident Asociácie súkromných lekárov SR)
             Okrem toho si dovolím dať RÚVZ do pozornosti vyjadrenie Doc. MUDr. Henriety Hudečkovej, PhD., MPH, ktorá v rámci XVI. vakcinačného dňa (Žilina, 25.IX.2010) povedala, že súčasná chorobnosť na tuberkulózu „by umožnila ustúpiť od očkovania. … Ustúpiť od povinného očkovania novorodencov v 4. deň po narodení, áno, plánuje sa“.

   7. Nie je pravdou, že RÚVZ (prípadne ÚVZ SR) neporušuje čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zjavné porušenia Ústavy SR zo strany RÚVZ/ÚVZ SR sme uviedli už v predchádzajúcich dokumentoch doručených RÚVZ. K seba-obhajobe RÚVZ sa vyjadrujeme v nasledujúcich bodoch:

   8. V čl. 15 Ústavy SR sa píše, že „Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“ Tento článok Ústavy SR (R)ÚVZ porušuje tým, že núti rodičov, aby svoje deti podrobili očkovaniu, ktoré v neúnosne vysokom percente prípadov spôsobuje úmrtie očkovaných detí (BCG, Infanrix Hexa), čo je neoprávneným ohrozovaním života detí, a to je v rozpore s ich právom na život i právom na ochranu ich života. Bez ohľadu na to, či úmrtie spôsobené očkovaním bolo alebo nebolo úmyselné, je neodškriepiteľným faktom, že očkovanie vo významnom počte prípadov spôsobuje smrť a nútiť občanov k očkovaniu sa rovná vystaviť ich riziku predčasného úmrtia. A to pritom v stave plného zdravia, keďže takýto stav je prakticky pre každé preventívne očkovanie podmienkou. V prípade, že občania podstúpia takéto riziko dobrovoľne, je to ich vlastné rozhodnutie na ich vlastnú zodpovednosť, ale keď ho podstúpiť nechcú, štátny orgán nemá právo ich do toho nútiť (s výnimkou vojny, živelných katastrof a pod., čo však nie je súčasný stav na Slovensku).

   9. RÚVZ uvádza na svoju obhajobu, že podľa čl. 15 ods. 4 Ústavy SR „nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.“ Chce tým snáď povedať, že mu je dané právo (v stave mieru, bez akýchkoľvek technologických či živelných katastrof), posielať ľudí (obzvlášť malé deti) na smrť len preto, lebo povinné očkovanie je (vo viacerých smeroch protiústavným) zákonom dovolené? Takýto výklad však môžeme s istotou vylúčiť, keďže by bol v rozpore s čl. 15 ods. 1 Ústavy SR. Táto obhajoba neobhájiteľného je teda neakceptovateľná.

   10. Obmedzenie našej náboženskej slobody (ktorú nám zaručuje čl. 24 Ústavy SR) v prípade očkovania v prvom roku života dieťaťa proti nákazlivej žltačke typu B vakcínou, pri výrobe ktorej sa používa genetické inžinierstvo, čo je v rozpore s naším náboženským presvedčením, rozhodne nemožno považovať za opatrenie v záujme verejného zdravia, keďže táto choroba sa šíri pohlavne a krvou, takže u detí do začiatku ich pohlavného života je nákaza touto chorobou a šírenie tejto nákazy prakticky vylúčené. ÚVZ SR / RÚVZ teda neospravedlniteľným spôsobom porušuje čl. 24 Ústavy SR vo veci očkovania proti nákazlivej žltačke typu B. Podobne tento článok Ústavy SR porušuje v prípade očkovania proti ružienke, keďže všetky na Slovensku registrované očkovacie látky proti ružienke sa vyrábajú na tkanivách pochádzajúcich z umelo potratených ľudských plodov, čo je v príkrom rozpore (nielen) s naším náboženským presvedčením.

   11. RÚVZ uvádza, že v prípade povinného očkovania nejde o porušenie čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, lebo nejde o odlúčenie detí od rodičov. Ide však o obmedzenie práva rodičov na starostlivosť o deti (ktorá nepochybne zahŕňa aj starostlivosť o zdravie detí, čo ostatne bližšie stanovuje Zákon o rodine). RÚVZ nútením povinného očkovania evidentne porušuje čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, keďže chce vymáhať obmedzenie práv, na ktoré má právo len a len súd, a nikdy nie akýkoľvek zdravotnícky orgán štátu.

   12. RÚVZ uvádza, že podľa čl. 40 Ústavy SR má každý právo na ochranu zdravia. To je pravda, a práve preto očkovanie odmietame, keďže desiatky až stovky nám osobne známych vážnych poškodení zdravia spôsobených očkovaním (a to čisto na území Slovenska), nás nenechávajú na pochybách, že očkovanie nie je v záujme, ale proti záujmu zdravia našich detí.

   13. RÚVZ uvádza, že diagnóza Z28.1 nie je v tomto prípade dôvodnou kontraindikáciou očkovania. RÚVZ však necituje nijaký všeobecne-záväzný právny predpis, ktorý by určoval, ktoré diagnózy sú za akých okolností dôvodnými kontraindikáciami očkovania, čiže toto tvrdenie je právne nepodložené. Zároveň s tým RÚVZ uvádza, že nerobil na nás nátlak, čo opäť nie je pravda, lebo vyhrážanie sa pokutou v značnej výške (331 €) nepochybne nátlakom je.

   14. RÚVZ uvádza, že MUDr. Mudromila MUDROŇOVÁ predložila RÚVZ písomný doklad o riadnom vyšetrení  Abcd EFGH pred zaočkovaním. To ale nič neznamená, lebo papier znesie všetko, a nie je to ani nijakým dôkazom toho, že skutočne boli vykonané vyšetrenia, ktoré by vylúčili všetky mysliteľné kontraindikácie očkovania (tzn. prinajmenšom podľa príbalového letáku Infanrixu Hexa: precitlivelosť na jednotlivé zložky vakcíny, encefalopatiu, závažné akútne horúčkovité ochorenia, trombocytopéniu, poruchy zrážanlivosti krvi, precitlivelosť na antibiotiká neomycín a polymyxín; podľa príbalového letáku k Priorixu: poruchy imunitnej odpovede, primárnu a sekundárnu imunodeficienciu, alergiu na vaječné bielkoviny, alergické ochorenia alebo kŕče v rodinnej anamnéze). Vzhľadom k povahe vyšetrení, ktoré by vylúčili všetky kontraindikácie menované v príbalových letákoch, prehlasujeme, že všetky potrebné vyšetrenia určite vykonané neboli, nehovoriac o tom, že MUDr. Mudroňová neskúmala prítomnosť alergií a kŕčov v rodinnej anamnéze.
              Trváme teda naďalej na tom, že MUDr. Mudroňová sa ukázala byť nekompetentná správne posúdiť a príslušnými vyšetreniami vylúčiť kontraindikácie očkovania, a citované kvázi-vysporiadanie sa RÚVZ s touto vecou na tom vôbec nič nemení.

   15. RÚVZ uvádza, že Zákon č. 355/2007 Z.z. je v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR, pričom my tvrdíme opak. RÚVZ však neuvádza, kde konkrétne Zákon č. 355/2007 Z.z. stanovuje medze povinnosti povinného očkovania. My sme v tomto zákone nijaké takéto medze nenašli. Zároveň menovaný zákon porušuje základné práva a slobody (ako sme už ukázali vyššie), čo je tiež v rozpore s citovaným ustanovením Ústavy SR. RÚVZ sa teda s touto našou námietkou nijak nevysporiadal, ale len tvrdí opak nášho tvrdenia, a to (na rozdiel od nás) bez akéhokoľvek argumentu.

   16. RÚVZ sa nevysporiadal s našou námietkou (úplne ju odignoroval), že ÚVZ SR nijak nedokázal (a už vôbec nie podľa štandardu Evidence Based Medicine), že povinné očkovanie je v záujme verejného zdravia, a teda nie je vôbec oprávnený odvolávať sa na čl. 26 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne vo veci porušovania čl. 5 tohto Dohovoru.

   17. RÚVZ uvádza, že zákonom stanovenú povinnosť povinného očkovania nemožno považovať za neoprávnený zásah do súkromného a rodinného života (pred ktorým chráni Listina základných práv a slobôd v čl. 10 ods. 2). Listina však v čl. 4 ods. 1 stanovuje: „Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.“ Základné práva a slobody Listina  vymedzuje v hl. 2 odd. 1, ktorý pozostáva z čl. 5 až 16, tzn. vrátane čl. 10. Ukladaná povinnosť teda nesmie porušiť základné práva a slobody, vrátane tých, ktoré sú zaručené v čl. 10 ods. 2 Listiny, a tie Zákon č. 355/2007 Z.z. vo veci tzv. „povinného očkovania“ porušuje (a RÚVZ to nepriamo priznáva), z čoho vyplýva, že tento zákon je v očividnom rozpore s Listinou základných práv a slobôd.

   18. RÚVZ uvádza, že „ustanovenia zákona č. 576/2007 Z.z., citované vo vyhlásení účastníka konania neodporujú žiadnemu ustanoveniu zákona č. 355/2007 Z.z.“. O tom nemôže byť najmenších pochýb, problém však je, že my zákon č. 576/2007 Z.z. v našom Vyhlásení z 19.VIII.2010 a ani v nijakom inom našom dokumente nikde necitujeme. Citujeme však zákon 576/2004 Z.z. a to v bode 8 nášho Vyhlásenia z 19.VIII.2010, pričom s touto našou námietkou sa RÚVZ nijak nevysporiadal. RÚVZ teda opäť porušil § 47 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

   19. RÚVZ uvádza, že čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa je v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.z. To ale nie je pravda, lebo tzv. „povinné“ očkovanie ustanovené týmto zákonom (ako sme už ukázali vyššie) neberie ohľad na práva rodičov, a zároveň RÚVZ zrejme (viď bod 1.i.) úmyselne vystavuje deti vysokému riziku úmrtia (čoby nežiadúceho účinku očkovania), čo rozhodne nemožno považovať za „ochranu“ dieťaťa, ani za „starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho“. Zákon č. 355/2007 Z.z. teda zjavne porušuje čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa.

   20. RÚVZ uvádza, že podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. sú rodičia povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Proti tomu nič nenamietame, len dodávame, že práve naša povinnosť chrániť záujmy (v tomto prípade telesné i duševné zdravie) našich maloletých detí nás vedie k odmietaniu očkovania.

   21. RÚVZ uvádza, že plnenie povinnosti zabezpečiť povinné očkovanie dieťaťa nie je obmedzením rodičovských práv podľa zákona 36/2005 Z.z. S týmto nesúhlasíme, keďže starostlivosť o zdravie našich detí je podľa tohto zákona naším právom, pričom z veľmi dobrých dôvodov odmietame alopatickú medicínu (pod ktorú spadá aj očkovanie) ako takú. Nútenie zo strany RÚVZ do tzv. „povinného“ očkovania je porušením našich rodičovských práv na starostliosť o zdravie našich detí (podľa vlastného výberu typu zdravotnej starostlivosti a chrániac záujmy našich detí – konkrétne napr. ochrana pred intoxikáciou nebezpečnými chemikáliami prítomnými v očkovacích látkach a alopatických liečivách).

   22. RÚVZ sa vôbec nevysporiadal s našou námietkou, že Zákon č. 355/2007 Z.z. je v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie, konkrétne čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 2 písm a), čl. 4, čl. 6, čl. 10 ods. 1 a čl. 24 ods. 2.

   23. RÚVZ sa taktiež nevysporiadal s našou námietkou, zapísanou v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 19.VIII.2010, že očkovanie MMR ani očkovanie DTaP-IPV-HiB-VHB nemalo v čase údajného spáchania priestupku v nijakom platnom právnom predpise stanovenú hornú časovú hranicu, do ktorej treba tieto očkovania vykonať, a teda že odmietnutie týchto očkovaní v určitom časovom okamihu nemôže byť považované za priestupok.

   24. Ako vidno z vyššie uvedeného, nie je pravdivé tvrdenie RÚVZ, že sa „v odôvodnení vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré účastník konania uplatnil v priebehu celého konania“. RÚVZ sa v niekoľkých bodoch s našimi námietkami nevysporiadal vôbec, v ostatných bodoch je jeho „vysporiadanie sa“ buď nedostatočne odôvodnené, nepodložené žiadnymi argumentami, alebo dokonca vyslovene lživé.

   25. Rovnako tak nie je pravdivé tvrdenie RÚVZ, že Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z. nie je v rozpore s Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne, Zákonom č. 576/2004 Z.z. a Zákonom č. 36/2005 Z.z. To sme už v dostatočnej miere dokázali vyššie v tomto dokumente. Navyše, našou námietkou bol rozpor Zákona č. 355/2007 Z.z. s uvedenými právnymi predpismi, hoci Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z.z. je vlastne s nimi v rozpore taktiež.

2. RÚVZ so sídlom v Žiline sa aj navzdory našim opakovaným upozorneniam (2.II.2010 a  19.VIII.2010) porušuje § 57 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch: „Spoločné konanie sa uskutočňuje tiež proti všetkým páchateľom, ktorých priestupky spolu súvisia a ktoré prejednáva ten istý orgán. Na urýchlenie konania alebo z iného dôležitého dôvodu možno vec niektorého páchateľa priestupku vylúčiť zo spoločného konania.“
          Totiž v uvedených dátumoch sme predložili RÚVZ písomné dokumenty, v ktorých čierne na bielom stojí, že očkovanie našich detí odmietame obaja spoločne (tzn. vo vzájomnej zhode). Zároveň všetky právne relevantné dokumenty boli buď podpísané nami obomi, alebo podpísané otcom za súčasného predloženia splnomocnenia matky, aby ju otec  pri ústnom prejednávaní na RÚVZ zastupoval. Nie je nám preto jasné, prečo RÚVZ neprejednáva naše údajné priestupky spoločne. Zároveň je zjavné, že spoločné prejednávanie priestupku ako priestupku nás oboch (nielen otca) konanie nijak nespomalí, a tiež že údajné priestupky spolu súvisia, lebo ide de facto o jeden a ten istý priestupok (nás rodičov ako celku). RÚVZ teda nemá nijaké zákonné právo vylúčiť zo spoločného konania matku.

3. Zástupkyňa RÚVZ Mgr. Mária Štalmašková bola voči nám preukázateľne zaujatá, keďže sa na ústnom pojednávaní vyjadrila, že RÚVZ v našej veci rozhodne rovnako ako minule (tzn. ako v predchádzajúcom priestupkovom konaní v tej istej veci), hoci v čase tohto jej vyjadrenia ešte nebola oboznámená s nami predloženým Vyhlásením, v ktorom boli uvedené nové skutočnosti s možným dopadom na konečné rozhodnutie RÚVZ. Na požiadanie môžeme dodať zvukový záznam, ktorý túto skutočnosť dokazuje.

4. Zákon č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch hovorí v §2 ods. 2:
   „Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
   a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
   b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“
          Odmietnutie očkovania za situácie, že dieťa je zdravé (čo by pri očkovaní malo byť vždy), a za situácie, že naokolo nezúri zdraviu prudko nebezpečná epidémia vysoko smrteľnej choroby, očkovanie proti ktorej bolo odmietnuté, možno považovať za "primeraný spôsob odvrátenia hroziaceho útoku na záujem chránený zákonom". Totiž, očkovanie (každé) má nejaké možné nežiadúce účinky. Ide teda o útok na zdravie a zdravie je záujem chránený zákonom. Pri tzv. "živých" vakcínach (MMR, ovčie kiahne...), u ktorých hrozí (a niekedy sa aj deje) prepuknutie choroby, ktorej sa malo očkovaním zabrániť (ak je vírus pre daného človeka nedostatočne oslabený), hrozí dokonca aj šírenie tohto očkovacieho vírusu, čo je hroziacim útokom na verejné zdravie. To bol notoricky sa opakujúci prípad u starej vakcíny proti detskej obrne, ale je to možné v menšej miere aj u MMR či ovčích kiahní.
          To znamená, že pri zdravom dieťati a pokojnej epidemiologickej situácii odmietnutím očkovania (u ktorého hrozia nežiadúce účinky, tzn. každého očkovania) človek odvracia útok na zdravie dieťaťa, čiže záujem chránený zákonom, u živých vakcín dokonca útok na verejné zdravie, čo je taktiež záujem chránený zákonom. Z toho jasne vyplýva, že za takejto situácie odmietnutie očkovania nie je podľa Zákona č. 372/1990 Z.z. priestupkom.
          U (v našich podmienkach) banálnych detských chorôb (ovčie kiahne, osýpky, príušnice, ružienka...) je dokonca priam žiadúce, aby čo najviac detí tieto ochorenia prekonalo v detskom veku, lebo tým získajú celoživotnú imunitu, a v detskom veku majú tieto choroby len v nepatrnom počte prípadov vážnejšie následky na zdravie. Očkovaním (ktoré má vždy obmedzenú dobu trvania ochranného účinku, navyše u značného percenta ľudí sa nevytvoria dostatočné protilátky vôbec) sa tieto choroby posúvajú do neskoršieho veku, kedy majú oveľa ťažší priebeh, tzn. očkovanie proti týmto chorobám priamo ohrozuje verejné zdravie.

 

       Na základe vyššie uvedených dôvodov a tiež z dôvodov uvedených v našom Vyhlásení zo dňa 19.VIII.2010 navrhujeme zrušiť Rozhodnutie RÚVZ v Žiline č. A/2009/06088-10 zo dňa 19.VIII.2010 ako aj celé toto priestupkové konanie.

    

.......................................................... Ing. Marián FILLO

.......................................................... Manželka MANŽELOVÁ

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť       6. časť       7. časť