Ako sa cíti matka, keď jej očkovanie zabije dieťa a od lekárov, vlády a médií počuje len, že očkovanie je bezpečné a účinné?
NatureMatters.info - Stephanie Messenger, Austrália
Pôvodný článok "So how does a mother feel when her baby is dead from vaccines and all she hears from doctors, the government and media is that vaccines are safe and effective?"
z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
Toto je môj príbeh...
Nemôžem povedať, že by som očkovaniu verila. Nevedela som o ňom nič, ale aj napriek tomu som sa mu podrobovala. Ste na tom podobne? Robíte, čo Vám povedia detskí lekári a detské nemocnice a čo Vám radia Vaši rodičia a médiá? Nuž, ja som to robila, bez toho, že by som o tom nejak pochybovala alebo premýšľala. Pár okamihov po zaočkovaní začal môj syn kričať. To pokračovalo väčšinu dňa a keď nekričal, tak plakal. To bolo nezvyčajné, keďže to bol veľmi šťastný, spokojný chlapček, ktorý sa vedel pretočiť z brucha na chrbát v 8 týždňoch a sladko sa usmieval, akonáhle zočil svoju mamu. Lekárka mi povedala, že jeho reakcie sú "normálne" a že za pár dní bude v poriadku.
Po prvom dni sa takmer zotavil, len na ňom bolo badať známky podráždenosti a neposednosti. V nasledujúcich týždňoch sa ďalej učil nové veci a všetko vyzeralo byť v poriadku.
V 4. mesiaci jeho života som ho poslušne zobrala na ďalšie kolo očkovaní. Tentokrát kričal hlasnejšie a vôbec som ho nevedela utíšiť. Dojčila som ho, ale všetko len vyvracal a kričal ďalej. Pritom vôbec nikdy predtým nezvracal. Po dvoch neúspešných pokusoch o dojčenie som zavolala lekárke a povedala jej, čo sa deje. Kázala mi prestať s dojčením a dať mu len ovocnú šťavu. Niečo z toho vypil, ale aj tak často zvracal.
Nasledujúci deň som zavolala lekárke a povedala jej, že si myslím, že za to môže očkovanie, a ona mi odpovedala: "Nie, to je len zhoda okolností" a že ho mám ku nej priniesť. Poslala ma za špecialistom. Kým som niekoľko dní čakala na stretnutie so špecialistom, môj synček začal robiť podivné veci. Zakláňal sa do zadu a kričal v bolesti. Bol tvrdý ako doska. Jeho oči akoby sa chceli pregúľať dozadu. Teplotu nemal. Začal sa tiež triasť, ale nebol studený. Neskôr som sa od lekárky dozvedela, že to boli záchvaty kŕčov. Synček naďalej zvracal a jedna zdravotná sestra ma presvedčila, aby som prestala s dojčením. Vyvracal však aj umelé mlieko. Začala som mať veľký strach.
Šli sme na stretnutie so špecialistom, odobral mu trochu krvi na testy a potom sme mali čakať na výsledky. Jeho príznaky pokračovali a po niekoľkých dňoch prišlo vyjadrenie špecialistu, že môj syn je alergický na pšenicu. Prestala som mu dávať cereálie, ktoré som mu začala dávať pár týždňov dozadu, ale nijaký z príznakov nepominul. Keď som sa nad tým neskôr zamyslela, tie cereálie boli aj tak vyrobené z ryže.
Rozhodla som sa navštíviť veľkomesto a hľadať pomoc tam. Keď som tam zašla za lekárom, okamžite prijali syna do nemocnice na skupinu testov - z ktorých mnohé boli vykonávané za použitia anestetík, čo si vyžadovalo môj podpis, že som si vedomá možného úmrtia môjho bábätka. Nikto mi to neporadil, ale podpísala som to nepoznajúc celý ten lekársky žargón, keďže som chcela, aby sa moje bábätko opäť uzdravilo a dôverovala som, že lekári vedia, čo robia.
V tom čase môj drahý synček výrazne schudol a nič z toho, čo som robila (tzn. čo mi poradili lekári a nemocnica), nefungovalo.
Po mesiacoch testov v nemocnici (môj syn v nej zostal) sme boli predvolaní do ambulancie, kde nám oznámili, že "nevedia prečo zdravie môjho bábätka chátra, ale odhadujú, že do niekoľkých mesiacov zomrie."
Krátko na to som si zobrala svoje bábo domov, aby prežilo posledné dni svojho života so mnou.
Bolo to vtedy zaujímavé. Neuvedomíte si, že veci sa až tak zmenili, keď ste s niekým každý deň. Šla som nakupovať a ľudia sa nepozerali na moje bábätko, ale radšej na inú stranu. Pamätám si, ako som šla do mäsiarstva a objednala si, čo som chcela. Mäsiar odmietol odo mňa prijať peniaze súc ohromený pohľadom na môjho syna. Ničomu z toho som nerozumela. Ľudia sa správajú nejak zvláštne, myslela som si. Neuvedomila som si, ako nemocne vyzeral - podobne ako od hladu umierajúce deti z afrických krajín, ktoré teraz vídavame v TV.
Môj drahý synček sa už nepretáčal z brucha na chrbát, neusmieval, vlastne už nerobil nič. Už mal vyše roka a od posledného očkovania neurobil nijaký pokrok. V skutočnosti upadol do stavu novorodenca, a bol aj rovnako veľký. Nosila som ho dokola, šatkou pripevneného blízko môjho srdca, a čakala na deň, kedy ma opustí navždy.
Keď z jeho úst začala vychádzať krv, a ja som vôbec nemohla spávať, lebo som naňho dozerala, znovu ho zobrali do nemocnice. Pár týždňov na to zomrel. Očkovanie ho zabilo, vôbec o tom nepochybujem. Keby sa plazil popod umývadlo a vypil by rovnakú jedovatú zmes ťažkých kovov, formaldehydu, cudzorodých bielkovín, viacerých vírusov a niekoľko ďalších jedov, lekár na pohotovosti by to nazval otravou. Keďže to však bolo vpichnuté do jeho tela, nazýva sa to "náhoda"! Prekvapivé, že? Odvtedy som stretla mnoho rodičov s podobnými príbehmi.
Prešlo niekoľko rokov a očakávala som ďalšie dieťa. Tentokrát som sa nehodlala podvoliť. Za tie roky som problematiku očkovania zoširoka preskúmala. Čítala som príbalové letáky a našla som v nich všetky reakcie, aké mal môj syn na očkovanie, takže moje podozrenia boli potvrdené výrobcom očkovacej látky, aj keď nie lekármi.
Bola som oklamaná a moje obavy, že za synovu smrť môže očkovanie, neboli nijakým spôsobom prešetrené. Všetci ich zamietli a ja som to - slepo veriac lekárskemu povolaniu - nijak nespochybňovala.
Odvtedy som prečítala stovky kníh, z ktorých niektoré napísali veľmi odvážni lekári, čo sa nebáli skúmať tento problém do hĺbky, čítala som lekárske časopisy a pozerala nejaké DVD-čka vyrobené lekármi vystríhajúcimi rodičov pred nebezpečenstvami očkovania.
Mám tri zdravé, úplne neočkované deti, ktoré nikdy nemali žiadnu z detských chorôb, proti ktorým sa očkuje - narozdiel od ich zaočkovaných rovesníkov, ktorých neraz skolila choroba, proti ktorej boli zaočkovaní. Udržala som deti v zdraví a kondícii tým, čo poskytuje príroda: prirodzenou potravou, čistou vodou, slnečným svetlom, čistým vzduchom, cvičením, dostatkom spánku a láskyplným starostlivým prostredím.
Niekoľko jednoduchých faktov, ktoré by ste si mali overiť:
- Po tom, čo Japonsko zastavilo očkovanie malých bábätiek, výskyt syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa (Sudden Infant Death Syndrome = SIDS) klesol takmer na nulu. SIDS sa u detí v Austrálii vyskytuje najviac v 2., 4. a 6. mesiaci života dieťaťa - čo sú časy, kedy sa deti očkujú proti niekoľkým chorobám naraz. Náhoda? Myslím, že nie - niektoré z týchto SIDS určite spôsobilo očkovanie!
- USA vypadili už takmer dve miliardy dolárov na odškodnom za poškodenia zdravia očkovaním. Prečo austrálski lekári popierajú nežiadúce účinky očkovania? Boja sa, že ich niekto zažaluje?
- Nejestvuje absolútne NIJAKÝ VEDECKÝ DÔKAZ, že zvýšená hladina protilátok znamená imunitu. Lekári zjavne chcú vedecký dôkaz, že poškodenie zdravia bolo spôsobené očkovaním, avšak sami nepodávajú nijaký vedecký dôkaz toho, že zvýšená hladina protilátok poskytuje imunitu. Jestvuje dôkaz, že to tak nie je, keďže drvivá väčšina prípadov čierneho kašľa je u zaočkovaných ľudí, ako je to aj u súčasnej epidémie.
Som smutná z toho, že každý deň sú očkovaním poškodené, dokaličené či usmrtené tisíce bábätiek, ktoré sa nedokážu samé postaviť na odpor mocným výrobcom medikamentov a tomu, čo je teraz skôr priemyslom než povolaním - medicíne.
Navrhujem Vám, aby ste si vyhľadali definíciu slov "bezpečný" a "účinný". Čoskoro zistíte, že je to niečo iné, než o čom nás lekári a výrobcovia medikamentov chcú presvedčiť. Kým tu máme systém, ktorý nežiadúce účinky očkovania popiera a bagatelizuje a zároveň nafukuje nebezpečnosť chorôb, nikdy sa nedozvieme skutočný pomer rizika k prínosu. Ale pamätajte si, že riziko je 100%, keď očkovanie poškodí Vaše dieťa!
Bolo sprístupnených veľmi veľa informácií od ľudí, ktorí nemajú osobný prospech z očkovania či neočkovania (tzn. majú dobrý predpoklad byť objektívnejší než lekári, čo sú platení (okrem iného aj) od počtu vykonaných očkovaní - pozn. prekl.). Pozrite sa na ne poriadne a odložte Váš strach nabok. Vzdelanie víťazí nad strachom. Pozrite si napr. tieto stránky:
alebo mi napíšte (po anglicky - pozn. prekl.) na growingawareness@hotmail.com, ak máte otázky, chcete prístup do našej knižnice alebo dostať od nás bezplatný balíček informácií.
Ak úlohou môjho syna na Zemi bolo naučiť ma byť lepším, zodpovednejším rodičom, podarilo sa mu to. Keby nežil a neumrel, asi by som bola ešte stále tým poslušným rodičom, ktorým som bola, keď som ho priniesla k lekárke na očkovanie. Preto sme ja a jeho bratia i sestra navždy jeho dlžníkmi. Možno mu jedného dňa budem môcť osobne poďakovať. Dovtedy budem zvedavá, aký by bol dnes. Keď som si po 21. krát pripomínala jeho smrť, mohlo mi byť len ľúto, že už nie je medzi nami.
Moje neočkované deti sú živé a zdravé a moje očkované dieťa zomrelo! Toto viem a s tým žijem každý deň.
Stephanie Messenger
+61 7 3821 5454
growingawareness@hotmail.com
Tento článok môžete poslať e-mailom alebo vytlačiť a dať ďalším rodičom.
