Ako sa robí moderná lekárska veda - rozhovor s Dr. Beatrice Golomb (2. časť)

03.08.2010 13:25

Mercola.com - 12.VI.2010 - Dr. Joseph Mercola a Dr. Beatrice Golomb, PhD.

 

       Pôvodný textový prepis rozhovoru priložený k článku "Big Pharma's Bold-Faced Lies that can Destroy Your Health and Wealth in 2010" z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.
       Preklad spomínaného článku sme uverejnili pod názvom "Drzé lži veľkých farmaceutických firiem, ktoré zničia Vaše zdravie i bohatstvo v roku 2010".

 

       DG = Dr. Beatrice Golomb, PhD.

       DM = Dr. Joseph Mercola

 

<<< prejsť na 1. časť rozhovoru <<<

 

DM: Skôr než budete pokračovať... Povedala ste jeden výrok a myslím, že veľmi významný, pričom jeho význam by nemuseli naši poslucháči dostatočne oceniť. Tieto priaznivé prehodnotenia, mohla by ste popísať proces ich vzniku?

       Povedzme, že máme dobre financovanú štúdiu ovplyvnenú výrobcom liekov, následne je redaktor ovplyvnený marketingovým oddelením, aby ju zverejnil. Ďalším krokom je, že tieto priaznivé štúdie vydávajú odborníci. Mohla by ste trochu popísať tento proces?

       Myslím si, že je to trochu podobné článkom s falošnými autormi, ale je to tiež dosť rozdielne.
 

DG: Je to naozaj rozdielne. Máme teda informáciu o tomto procese, v ktorom počas určitého obdobia určitá podtrieda liekov môže nejaký čas pracovať. Najviac predpisované lieky, podtrieda toho, čo nazývame „blokátory kalciového kanála“ (nebudem tu rozvádzať, o čo presne ide), sa vo veľkom používa na znižovanie tlaku krvi a potom niekto urobil analýzu, z ktorej vyplývalo, že môžu zvýšiť riziko ťažkých srdcových príhod.

       Nejaký čas to bolo predmetom intenzívnej debaty v lekárskej literatúre a bola vykonaná analýza, či zverejnené články o blokátoroch kalciového kanála sú skôr priaznivé, neutrálne alebo nepriaznivé podľa toho, či autori týchto článkov mali alebo nemali konflikt záujmov, boli napojení či už priamo na výrobcu blokátora kalciového kanála, alebo na výrobcov liekov všeobecne.

       Analýza dospela k dvom prekvapujúcim zisteniam: jedným bolo, že vo všeobecnosti bola vysoká úroveň konfliktu záujmov, a to dokonca aj u autorov nepriaznivých článkov - okolo 40% konflikov záujmov (napojení na výrobcu skúmaného lieku), u autorov bežných článkov asi 60% a vysoko nad 90% u autorov priaznivých článkov. Dokonca u takmer 100% priaznivých štúdií boli autori napojení na nejakého výrobcu liekov (nie nutne toho, ktorý vyrába skúmaný liek).

       Jedným spôsobom vysvetlenia týchto zistení o priaznivých článkoch je konflikt záujmov – napojenie na výrobcov liekov. Tieto konflikty záujmov sú teda veľmi rozšírené. Vytvárajú obrovský tlak v lekárskej literatúre na prekrúcanie informácií v prospech liekov.
 

DM: Nemajú významné časopisy nejaké opatrenia ohľadom konfliktu záujmov a nevyžadujú od autorov, aby uviedli svoje konflikty záujmov? Ako to funguje? Ako to obídu a sú stále schopní zverejňovať (neoprávnene) priaznivé články?
 

DG: Dovoľte mi najskôr povedať, že ide o pohyblivý cieľ a že aj keď to nie je vždy tak, mnohé z hlavných lekárskych časopisov majú takéto opatrenia obzvlášť pre úvodníky. Ale nanešťastie, zistilo sa, že je takmer nemožné nájsť (tak to aspoň tvrdia ľudia, čo vyberajú úvodníky) niekoho, kto by nebol napojený na nejakého výrobcu liekov. Niekto skutočne robil analýzu úvodníkov v jednom z týchto časopisov a nemám teraz poruke presné čísla...

       Robil analýzu o popredných lekárskych časopisoch a zistil, že tieto časopisy skutočne mali spomínané opatrenia proti konfliktom záujmov. Zistilo sa, že navzdory týmto opatreniam, väčšina úvodníkov bola písaná ľuďmi s konfliktami záujmov.

       Samozrejme, je tu problém, že aj keď sú zavedené opatrenia ako uvádzanie konfliktov záujmov, jeden kolega mi povedal, že zo začiatku, napr. keby som poskytla rozhovor American Heart Association (= AHA = Amerického zväzu srdciarov), majú tam také okienko na začiatku, kde sa uvádzajú konflikty záujmov, a autori to spočiatku brali vážne a uvádzali svoje konflikty záujmov.

       Potom sa zistilo, že ľudia na ich zistenia pozerali s podozrievavosťou. Potom autori prestávali uvádzať konflikty záujmov tak poctivo. A pred niekoľkými rokmi som sa zúčastnila debaty v AHA, ktorej pôvodný názov mal byť: „Mali by byť statíny pridávané do vodných zdrojov (vodovodu)?“. Pôvodne si vraj mysleli, že nenájdu nikoho, kto by zaujal záporné stanovisko, čo Vám môže napovedať, ako silne je táto oblasť zmanipulovaná.

       Ale večer pred touto debatou som bola na večeri, kde bolo množstvo ľudí vrátane osoby s ktorou som mala v nasledujúci deň debatovať. Očividne zabudol, že sedím naproti nemu a povedal osobe vedľa neho, že keby mal uvádzať všetky konflikty záujmov, tak by potreboval aspoň štyri okienka, nie jedno, na čo tento prominentný výskumník odpovedal: „Ak viete o niekom, na koho výplatnej listine nefigurujem, dajte mi vedieť.“ Takže z toho si tiež môžete urobiť obrázok, aké popletené sú postoje k týmto konfliktom záujmov v lekárskom výskume.

       Vlastne nedávno (zhruba pred rokom) bol taký prípad, že niekto napísal článok pre jeden z hlavných lekárskych časopisov, ktorého účelom bolo ukázať výhody liečby psychofarmakami oproti liečbe psychiatrických chorôb bez liekov. A niekto napísal list redaktorovi, v ktorom hovorí, že „ani len údaje v štúdii v skutočnosti nepodporujú takýto záver“ a tento list bol uverejnený.

       Potom však autor tohto listu, Jonathan Leo, trochu pogooglil a zistil, že autori článku mali konflikty záujmov (boli platení výrobcom skúmaných psychofarmák), ktoré neuviedli. Potom sa Jonathan Leo pokúsil spojiť s redaktormi toho časopisu, tí mu povedali, že to prešetria, a počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov sa pokúšal s nimi spojiť, aby zistil, na čo prišli, avšak nedostával nijaké odpovede.

       Napísal teda list do BMJ Online, v ktorom popísal, čo sa stalo, a namiesto toho, aby záporné dôsledky tohto podvodu poniesli autori článku, zahrali to naňho. Tuším zástupca redaktora mu zavolal a v zásade (podľa jeho slov) mu povedal, že ak nestiahne tento list, čo napísal BMJ (nie že by na ňom bolo niečo fakticky nesprávne), bude ľutovať.

       Jeho študenti budú ľutovať. Bude mu tak strpčený život, kvôli významnému lekárskemu časopisu, ktorý nebudem menovať. A šéfredaktor zavolal jeho dekanovi v očividnej snahe vyvinúť naňho tlak, aby stiahol tento list. Tieto problémy sú komplikované a je jasné, že konflikty záujmov nie sú vždy uvádzané.
 

DM: To, čo ste opísala, znie vskutku ako zničujúce zrútenie sa celého systému. Jednoducho nefunguje, a bol zmenený, pretvorený a preonačený na (v mnohých prípadoch, ak nie v drvivej väčšine prípadov) vskutku nič iné než predĺženú marketingovú ruku výrobcov liekov.
 

DG: Myslím, že to je vážne znepokojenie – že tu je veľké množstvo nerovných partnerstiev s výrobcami liekov – partnerstiev vedcov, časopisov i pacientskych organizácií, ktoré všetky skončia ako predĺžená marketingová ruka výrobcov liekov, alebo sa aspoň obracajú tým smerom, v porovnaní s tým, kde by boli, keby od výrobcov liekov nedostávali peniaze. A v skutočnosti to často vedie k otázke: „Ako zistiť pravdu z dostupných údajov?“ a všetky problémy, čo tu spomíname, svedčia jasne o tom, že to je nesmierne ťažké.
 

DM: Ja osobne som zvedavý, ako ste sa bola schopná ubrániť tomuto konfliktu záujmov. Myslím, že ste k tomu zrejme mala silnú osobnú motiváciu. Čo Vás teda motivovalo a potom, ako ste to bola schopná zabezpečiť na úrovni logistiky, pretože zverejniť tieto štúdie - to chce financie. Zaplatila ste to ľudomilsky (filantropicky) zo svojho vlastného vrecka, alebo ste našla organizáciu, ktorá by zaplatila Vaše klinické skúšky, štúdie a výskum?
 

DG: Povedala by som, že aj jedno aj druhé. Môj príjem rozhodne smeruje na môj výskum a už sme mali jednu rozsiahlu NIH randomizovanú štúdiu, ktorá bola financovaná bez prispenia výrobcu liekov, síce rozsiahlu, ale nie v ráde tisícov osôb. Dostala som malú cenu od Robert Wood Johnson General Physician Faculty (fakulta všeobecného praktického lekárstva Roberta Wooda Johnsona), ktorú som nepoužila na osobné účely, ale venovala na projekt, ktorý som považovala za významný.

       Máme teraz malú štúdiu financovanú Ministerstvom obrany, ktorá skúma koenzým Q10 u veteránov z Perzského zálivu. Boli sme teda financovaní z rôznych zdrojov a naliehavo hľadáme iné spôsoby financovania. Dostali sme tiež malé dary od niekoľkých osôb poškodených statínmi, ktorým sme, zdá sa, pomohli našou prácou, a to bolo naozaj milé, aj keď množstvo takto vyzbieraných peňazí je dosť malé.
 

DM: Podrobnosti, ktoré ste odhalila, sú dosť ohromujúce. Máte nejaké závery, myšlienky, návrhy o tom, či je vôbec nejaká nádej pre celý tento systém? Dá sa obrodiť? Dá sa zmeniť? Myslím, že sa síce zaviedli opatrenia proti konfliktom záujmov, ale sú vlastne len akože. Podľa príkladov, ktoré ste spomenula, tieto opatrenia sú v skutočnosti obchádzané, ba čo viac, sú dokonca násilne neuplatňované. Takže je možná zmena systému, alebo je natrvalo skazený?
 

DG: Myslím, že je niekoľko vecí, čo by sa dalo urobiť, ktoré by zmenšili problémy, a keďže už tu sú registre klinických skúšok, prečo k tomu niečo nepridať? Teraz sú vládou USA financované štúdie, myslím napr. dostatočne veľké štúdie financované NIH, po nejakom čase od ich ukončenia zverejnené.

       Prečo nepožadovať ako časť registrácie zverejnenie zozbieraných údajov po nejakom čase? Toto nás síce úplne neochráni pred úmyselnou manipuláciou, ale ak výskumníci úmyselne nemanipulujú so zozbieranými údajmi, tak aspoň tieto údaje by sa sprístupnili, či už sa ich rozhodne výrobca liekov zverejniť, alebo nie. To je teda jedna vec, ktorá by sa podľa mňa mala stať.
 

DM: A dôvodom pre to je, že ako oddaná klinická lekárka, ktorá hľadá pravdu, že pre ľudí vo Vašej pozícii je takmer nemožné dopátrať sa k pravde, keďže pri čítaní vedeckej štúdie (mnoho našich poslucháčov to nikdy nerobilo, pretože je to pre nich iný jazyk) je v zásade nemožné analyzovať ju, pretože neobsahuje úplnú sadu zozbieraných údajov. Kvôli tomuto navrhujete takéto opatrenie?
 

DG: Áno, a máme veľmi silné dôkazy, že sa vykonáva svojho druhu výber vhodných výsledkov či niečo podobné. Mám na to veľmi dobré dôkazy z porovnávacích štúdií rôznych skupín liekov. Je jeden článok, ktorý bol veľmi šikovne nazvaný „Prečo je Olanzapine lepší než Risperidone, Risperidone lepší než Quetiapine a Quetiapine lepší než Olanzapine: analýza porovnávacích klinických skúšok druhej generácie antipsychotík“. Článok v zásade poznamenáva, že tieto lieky sú z tej istej skupiny liekov a majú približne rovnakú pravdepodobnosť úspešnosti. Ktokoľvek financoval štúdiu, jeho výrobok vyšiel ako najlepší alebo aspoň v 90% prípadov. A jestvuje aj podobná analýza porovnávacích klinických skúšok statínov, v ktorej pravdepodobnosť, že výsledky budú priaznivé pre tú spoločnosť, ktorá štúdiu financovala, bola 20:1, a pravdepodobnosť, že závery štúdie budú priaznivé bola 35:1.

       Takže je úplne jasné, že ak máte dva približne rovnaké lieky, tak môžete jeden z nich urobiť úspešnejším buď tak, že urobíte výber vhodných výsledkov, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, a to nastoľuje krajne desivú otázku: „Ak dokážete vytvoriť tak vysokú prevahu jedného lieku nad druhým, ktorý však nie je nijak zvlášť horší, čo to bude znamenať pre prípad, keby tým druhým liekom bolo placebo?“
 

DM: Áno, nepochybne. Urobila ste majstrovskú prácu pri odhaľovaní typických spôsobov propagácie týchto liekov. Začína to však už pri výučbe lekárov na lekárskej fakulte. Už vtedy sa (podľa mojej osobnej skúsenosti) začína vymývanie mozgov.

       Čo ste odhalila v tejto oblasti?

       Ako bývajú študenti medicíny typicky zasvätení do tohto procesu a nasmerovaní na tento spôsob chápania zdravotnej starostlivosti?
 

DG: Je tu niekoľko problémov. Jeden z nich je, že väčšina lekárov, ktorí vyučujú, je vychovaná súčasnou literatúrou a „výskumom“, ktorý je ovplyvnený všetkými vyššie zmienenými činiteľmi.

       Zákonite teda veria vo výhody týchto liekov, častokrát v tak vysokej miere, že to vôbec nie je podopreté údajmi z publikovaných randomizovaných štúdií. Študenti medicíny však boli predvojom pokusov o zmenu. Zväz amerických študentov medicíny (American Medicine Student Association) už vyvinul smernice na ohodnotenie dopadu konfliktu záujmov v prednáškovej miestnosti.

       Nakoľko viem, došlo k tomu tak, že jeden študent na Harvarde bol na prednáške o statínoch a niekto v prednáškovej miestnosti sa spýtal na nežiadúce účinky statínov. Dostalo sa mu tak posmešnej a pohŕdavej odpovede, že tento iný študent si posvietil na prednášajúceho na internete, a zistil na neho všetky tieto konflikty záujmov so statínovým priemyslom.

       Nakoniec to skončilo tak, že skupina študentov sa rozhodla pokúsiť vo veci konať. Pokiaľ viem, na začiatku dostal Harvard pokáranie, ktoré bolo neskôr ešte rozšírené. Nespomínam si na podrobnosti. Neviem o procesoch, ktoré sa tam zaviedli, koľko robia pre nápravu situácie, ale aspoň sa tam urobil nejaký krok správnym smerom.

       Určite som mala dojem, že prednášajúci na tému statínov, ktorí tam boli, museli byť nesmierne silne ovplyvnení, lebo som raz bola na večeri spolu s manželom a jeho kolegom. Jeho dcéra bola toho času na Harvardskej lekárskej škole, a on sa nám zdôveril, že v deň, keď jeho dcéra absolvovala prednášku o statínoch, mu zavolala a povedala: „Otec, prosím Ťa, v deň mojich 30. narodenín mi zavolaj a pripomeň mi, že mám začať užívať statíny.“

       Údaje z randomizovaných klinických skúšok neukazujú nijaký prospech pre pacienta, že by výhody prevážili nad rizikami ako je úmrtnosť a chorobnosť v akejkoľvek skupine žien, vrátane tých, ktoré majú srdcovú chorobu. Bolo treba teda silne predpojatého prednášajúceho, aby toto dievča dospelo k takémuto záveru.

       Takže si myslím, že tieto problémy začínajú skutočne už na lekárskej fakulte. Myslím si, že na lekárskej fakulte sa veľmi málo učia o tom, ako vyhodnocovať údaje a dôkazy. Len veľmi málo sa tam učia o metódach epidemiológie, o spôsoboch skreslenia súčasne pôsobiacimi faktormi, o výbere faktov, ako aj o logických chybách, ktoré sú, úprimne povedané, v lekárskych článkoch veľmi hojné.
 

DM: Je trochu prekvapujúce, že ste bola schopná zhromaždiť Vaše poznatky, lebo ako ste sama spomenula, toto sa naozaj bežne nevyučuje. Musíte sa dovzdelať aj v iných oblastiach, pretože na takmer žiadnej lekárskej fakulte Vás to nenaučia.

       Pre mňa to je jedna z najzákladnejších zručností, ktoré sa treba naučiť, pretože si pamätám z lekárskej fakulty, že 95% vecí, ktoré sa učia na škole sú už v čase nástupu na lekársku prax zastaralé. Takže v skutočnosti naozaj potrebujete určité zručnosti vo vyhodnocovaní všetkých týchto nových výskumov, pričom na lekárskej fakulte Vám nedajú prostriedky ani školenie, ako tieto údaje vyhodnocovať.
 

DG: Úplne s Vami zdieľam toto presvedčenie. Vlastne si myslím, že by to malo začať už na základnej škole. Ako angličtina a matematika, malo by to byť jednou z kľúčových vecí, ktoré sa vyučujú, a malo by sa to vyučovať a zásadne vylepšovať počas ďalšieho vzdelávania, hlavne u ľudí, ktorí sa stanú vedcami alebo lekármi. V tomto s Vami úplne súhlasím.
 

DM: Ďalším aspektom lekárskeho vzdelávania je, že akonáhle lekár promuje a začne svoju prax, je vystavený vplyvom okolo časopisov a finančnej podpore výrobcov liekov pre svoje vzdelávanie, ako sú sympóziá a prednášky, zúčastňuje sa seminárov, ktoré sú priamo financované výrobcami liekov, a všetky tie veci, čo dostane zadarmo – obedy, sponzoring, honoráre za prednášky – čo činí v USA spolu tuším okolo 18 miliárd dolárov ročne, resp. nejakých 10, 20, či 30.000 dolárov na jedného lekára ročne.
 

DG: Pokiaľ viem, tak to číslo už vzrástlo, odkedy bolo zverejnené. Je to veľmi vážny problém. Najviac do-očí-bijúci príklad: Povedzme, že pôjdem na stretnutie AHA, je tam rozhodne veľa dôkazov konfliktov záujmov. Keď prídem, zaplatím symbolický registračný poplatok, dostanem tašku, na ktorej je obrovskými písmenami napísané „Crestor“ (značka lieku zo skupiny statínov, vyrába AstraZeneca – pozn. prekl.). To bolo pred pár rokmi. Stále mám tú tašku.

       Budú tam perá s materiálmi od výrobcov liekov a veľké miestnosti so všetkými tými pozornosťami od výrobcov liekov atď. Už je toho menej v miere i rozsahu, než to bolo pred pár rokmi. Takže tam bol, ako hovorím, pohyblivý cieľ. Nastal už určitý prechod žiadúcim smerom.

       A potom typicky výrobcovia liekov dajú na satelit sympóziá, kde máte pestrú večeru s pestrou zábavou, ktorej sa môžete zúčastniť zadarmo za to, že si vypočujete veľmi obvykle prekrútené podanie údajov. Jeden rok na stretnutí Amerického zväzu psychiatrov (= American Psychiatric Association = APA) urobili výrobcovia liekov niečo horšie. Takže na hlavných stretnutiach sú konflikty záujmov zvyčajne nepriame.

       Ľudia, ktorí vyberajú články majú konflikty záujmov, ktoré ich môžu ovplyvniť pri výbere, ale zvyčajne tam nie je žiadny priamy konflikt záujmov. Jeden investigatívny reportér však zistil, že na stretnutí APA v roku 2002 bolo dovolené výrobcom liekov vybrať, ktoré témy odznejú, čo im pomohlo určiť tvár celého kongresu, a to za 50.000 dolárov za prednášku.

       Keď sa reportér na to spýtal predsedu APA, tento povedal: „Nuž, keby sme nemali prostriedky od výrobcov liekov, lekári by museli platiť účastnícky poplatok 500 či 600 dolárov, a mnoho z nich by nebolo schopných prísť.“ Samozrejme, ak výrobcovia liekov toto všetko zaplatia, očakávajú, že budú mať nejaké slovo pri rozhodovaní, čo na seminári odznie.

       Keby však lekári vedeli, že to, na čo idú, nebude vyvážené podanie údajov, ale v zásade len reklama výrobcov liekov, nezaplatili by akýkoľvek peniaz za také sympózium. Takže áno, boli odhalené prípady otvoreného vplyvu výrobcov liekov, ale zvyčajne je ich vplyv tak trochu viac nepriamy.
 

DM: Vypadá to, ako keby si väčšina lekárov bola vedomá priameho či nepriameho vplyvu, ale rozhodnú sa ignorovať prípadný vplyv, ktorý to na nich môže mať.
 

DG: Myslím si, že ľudia majú často pocit, že sú odolní voči vplyvu výrobcov liekov a že oni sami ním nemôžu byť zasiahnutí. Myslím, že tí, čo sú k sebe úprimnejší a čestnejší, si snáď uvedomujú, že to ich správanie ovplyvňuje, keďže ide o ovplyvňovanie informácií, ktoré sa k nim dostávajú. Je tiež jedna analýza ohľadom výborov na vytváranie klinických smerníc, ktorá zistila, že drvivá väčšina výborov má členov s konfliktami záujmov.

       Píše sa v nej, že v priemere 80% členov výboru má takéto konflikty, v priemere 10,5 konfliktu na jeden výbor, a keď sa pýtali členov takýchto výborov, tak 20% z nich malo pocit, že iní členovia výboru sú ovplyvnení ich konfliktom záujmov, zatiaľčo výrazne menšie percento malo pocit, že je ovplyvnené konfliktom záujmov iných členov.
 

DM: To je ďalší zásadný nástroj, ktorý sa používa, pretože, ako ste spomínala, tieto odborné výbory vydávajú odporúčania pre profesijné združenia alebo celoštátne odporúčania vlády napr. ohľadom očkovania. Keďže veľa týchto výborov je prepchatých odborníkmi s obrovskými konfliktami záujmov, je prakticky nemožné, aby vytvorili neskreslené objektívne odporúčania.
 

DG: Úplne s Vami súhlasím a na mojom zozname „riešení“, čo sú odporúčania pokúšajúce sa aspoň zmierniť tento problém, je odporúčanie, aby takéto výbory boli zostavené výlučne z ľudí, ktorí sú odborníkmi v oblasti epidemiologických metód, v oblasti vyváženej neskreslenej analýzy údajov a ľudia, ktorí majú priame napojenie na výrobcov liekov by z týchto výborov mali byť vylúčení.

       Jestvuje štúdia Úradu pre technológiu Britskej Kolumbie (British Columbia Office of Technology; Britská Kolumbia je jednou z provincií Kanady – pozn. prekl.) hodnotiaca smernice pre klinické postupy, ktorá zistilia, že čím viac „klinických odborníkov“ vo výboroch vytvárajúcich smernice používa tieto lieky a má vzťah s ich výrobcami, tým viac sa odporúčania týchto výborov odchyľujú od zozbieraných údajov a dôkazov.
 

DM: Tlieskam takémuto odporúčaniu (o zostavovaní výborov – pozn. prekl.) a rád by som ponúkol svoju pomoc a určite by som to chcel zaviesť, pretože sa mi zdá, že to je veľmi silný strategický spôsob ako zmeniť celý tento proces, a smutnou pravdou je, že drvivá väčšina (ak nie vyše 99%) občanov si myslí, že takto to už teraz funguje.

       Vôbec si nie sú vedomí obrovských konfliktov záujmov, ale ak by nastala Vami odporúčaná zmena, mohlo by sa tým, myslím, vyriešiť veľa problémov. Rozhodne by som rád ponúkol akúkoľvek pomoc, aby nastal posun k lepšiemu, pretože si myslím, že by to bol významný posun.
 

DG: Presne tak.
 

DM: Takže tu máme ďalších lekárov, ako ste Vy, ktorí majú svoju česť a bezúhonnosť a skutočne sa snažia udržať si odstup od týchto konfliktov záujmov. Mám ich zopár na mysli, ale Vy určite poznáte ďalších. Môžete popísať, čo sa zvyčajne deje, keď takíto lekári vytŕčajú z radu, lebo sú zvyčajne pod tlakom výrobcov liekov, keďže výrobcovia liekov môžu ich postojom stratiť významnú časť príjmov. Čo sa deje takýmto lekárom?
 

DG: To je veľmi zaujímavá otázka, a máme dôkazy o pokusoch ovplyvniť lekárov, ktorí sa vyjadrujú (pre výrobcov liekov) nežiadúcim spôsobom. Máme vlastne z „neutralizačných správ firmy Merck“ proces sprístupnenia lieku Vioxx.

       Sú dôkazy, že Merck, vo svojich vnútorných správach skutočne používal slovné spojenie „zneutralizovať problémových lekárov“ na opis postupu, ako lekárom, ktorí sa vyjadrovali nepriaznivo voči výrobkom Mercku alebo uprednostňovali konkurenčný výrobok, ponúkať granty a pozývať ich, aby za honorár prednášali, atď. a tak si ich v zásade kúpiť. Tu sa ukazuje, ako sa prinajmenšom výrobcovia liekov domnievajú, že dávanie grantov a pod. ovplyvňuje myslenie a správanie sa lekárov.

       Sú však dôkazy aj o menej príjemnom prístupe. Jeden lekár, ktorý sa neskôr stal predsedom Amerického zväzu pre cukrovku (American Diabetes Association) pred niekoľkými rokmi predstavil dôkazy, že liek na cukrovku Avandia po nejakom čase môže spôsobiť problémy ako zlyhanie srdca.

       Ku koncu 90. rokov 20. storočia predstavil tieto údaje, z ktorých vyplýva, že tento liek a príslušná skupina liekov môže spôsobiť takéto problémy. Potom mu volali rôzni výrobcovia liekov, že bude osobne zodpovedný za miliardy dolárov strateného príjmu z daného lieku. ako dôsledok jeho nebojácnych poznámok. a volali aj jeho dekanovi a vyvíjali naňho tlak, aby vyvinul tlak na tohto lekára.

       Toto je zvyčajne prázdna hrozba, lebo ak sú zmeny na trhu a ľudia, hovoriaci rôzne poznámky sú za tieto zmeny zodpovední, tak by to znamenalo, že aj ktokoľvek, kto sa vyjadrí o nejakom lieku priaznivo, čo následne povedie k nárastu predaja, mal dostať podiel na zisku, a to sa zvyčajne nedeje. Aj tak je to však telefonát, ktorý môže vystrašiť.

       Iná výskumníčka z Francúzska, ktorá videla moju menovku na stretnutí zväzu srdciarov, ma oslovila a spýtala sa, či som autorkou článku v časopise Annals of Internal Medicine o nízkej hladine cholesterolu a násilí. A povedala: „Nestratili ste všetky zdroje financií?“

       Je spolu-autorkou epidemiologickej štúdie veľkého rozsahu, ktorá ukázala, že znížená hladina cholesterolu je spojená so zvýšeným rizikom samovrážd. Za zverejnenie tejto štúdie jej bola odobratá možnosť neobmedzeného rozvoja kariéry. Študuje jeden z klasických nežiadúcich účinkov týchto liekov a dostala na to veľmi malé granty od jej vlastnej univerzity na príslušné laboratórne testy. A niekto iný z tej istej univerzity, kto mal silný konflikt záujmov tlačil na univerzitu, aby jej tie granty odobrala.

       Jeden výskumník z Európy, ktorého nebudem menovať, lebo som od neho nedostala k tomu povolenie, predstavil určité informácie, ktoré boli voči tejto skupine liekov nelichotivé. Ja som ho po jeho prednáške oslovila a spýtala sa, či sa mu už kvôli tomu niekto vyhrážal.

       Povedal, že mu volal viceprezident jedného veľkého výrobcu liekov, ktorý mu povedal, že ak bude pokračovať v šírení takýchto informácií, zažaluje ho, že firemní právnici budú lepší než jeho právnici, a že ak neprestane, tak aj keby vyhral súd, zničí ho finančne.

       A on urobil niečo oveľa dôvtipnejšie, než by napadlo mne. Povedal: „Nahrávam si tento hovor a keď skončíme, tieto Vaše vyhrážky odovzdám svojmu právnikovi,“ lebo v jeho krajine to je legálne a nepýtala som sa, či to skutočne urobil, alebo to len tak šikovne povedal, lebo to ani nechcem vedieť. Ale to, čo urobil, bolo tak-či-tak veľmi bystré.

       Mňa si raz zobral bokom jeden výskumník, ktorý ukázal neblahé účinky znižovania cholesterolu na zvieratách. Zobral si ma bokom po jednej prednáške, ktorú mal, keď som bola na UCLA (University of California, Los Angeles), lebo si myslel, že by som mala vedieť, že... riaditeľ jeho katedry dostal telefonát od viceprezidenta jedného z významných výrobcov liekov, že bude preňho (a tak mi to povedal) „nebezpečné pokračovať v tomto smere výskumu.“

       Takže to sú príklady očividného tlaku výrobcov. V hre je teda skutočne veľa peňazí a bolo by nerozumné očakávať, že ak máte verejne obchodovateľnú spoločnosť, kde máte zodpovednosť voči akcionárom, tak budete mať zároveň na srdci blaho pacientov. Tieto dve veci sú zásadne nezlučiteľné.
 

DM: A to je kameňom úrazu v tomto probléme. Myslím tým výrobcov liekov, ktorých jediná zodpovednosť nie je voči verejnému zdraviu, ale voči majiteľom firmy. Veda sa vyvíja a učíme sa čoraz viac, ale čo si veľa ľudí nevšíma, je ohromujúca veda (a skutočne je to veda) okolo predaja liekov. Výrobcovia boli schopní pozorne zistiť, akým spôsobom meniť, dotvárať, urobiť dojem v drvivej väčšine odborných kruhov, aby zmenili a upravili ich stanoviská ku kľúčovým témam.
 

DG: Správne. A mohli by ste argumentovať, že majú povinnosti voči akcionárom, a že keby sme Vy alebo ja boli vo vedení týchto spoločností, bolo by našou úlohou zlepšiť hospodárske výsledky firmy, tak by sme tiež použili tieto stratégie na zvýšenie podielu nášho lieku na trhu.
 

DM: To je pravda, ale nie som si istý, či by to všetci urobili, pretože tu vypadajú byť určité skutočne významné etické prešľapy v mnohých scenároch, ktoré ste popísala.
 

DG: Myslím, že sú s tým spojené veľmi vážne problémy a opäť: očakáva sa, že nejak zvládneme dualitu (rozpornosť) záujmov medzi akcionármi, ktorí sledujú zisk udržujúci firmu pri živote, a blahom pacienta. Snáď by sa mal preskúmať predpoklad, že tieto dva záujmy sú zlučiteľné.
 

DM: Rozhodne si myslím, že verejnosť potrebuje toto vedieť, potrebuje, aby sa mnohé z vecí, ktoré ste tu opísala, stali bežne známymi. Konečným spotrebiteľom je verejnosť.

       Verejnosť je ten, kto bude v konečnom dôsledku spotrebiteľom liekov, o ktorých je tu reč. Lekári sú zvyčajne prostredníkmi, ale ak tu bude významný odpor informovaných spotrebiteľov, pochopia, že áno, sú prípady, kedy tieto lieky môžu byť užitočné, ale je to oveľa menej než tvrdia výrobcovia liekov, ktorým lekári veria.

       Sú tu všetky tieto ďalšie vplyvy prispievajúce k dezinformovaniu spotrebiteľov a ak by tomu ľudia rozumeli a rozhodovali sa informovane, mohli by hlasovať svojím ekonomickým rozhodnutím a odmietnuť daný liek.
 

DG: Presne tak.
 

DM: To je, myslím, kľúčom a to je naším skutočným záväzkom: vzdelávať spotrebiteľov o týchto veciach a ja som Vám veľmi vďačný, za všetko, čo ste odhalila a urobila, aby sme sa mohli popasovať so skutočne náročnými úlohami, ktoré v tomto systéme máme.
 

DG: Rado sa stalo.
 

DM: Rozhodne by sme radi napomohli, ako som už povedal skoršie, prechodu k týmto nezaujatým a objektívnym poradným výborom. Myslím, že ich odbornosť by skutočne mala spočívať skôr v epidemiologickej a neutrálne objektívnej vede než v konfliktoch záujmov.

       Vďaka Vám za všetko, čo ste urobila, a prajem Vám veľa šťastia vo Vašom ďalšom výskume.
 

DG: Vďaka Vám za Váš čas a záujem.

 

<<< prejsť na 1. časť rozhovoru <<<