Ako vôbec môže niekto hovoriť o argumentoch „ZA“ očkovanie? (5. časť)

Age of Autism — 16.XII.2016 — Laura Hayes

    Pôvodný článok „Vaccines: What is there to be "Pro" About? Laura Hayes to Weston A. Price Foundation Conference“
    z angličtiny preložil Ing. Marián Fillo.

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť

    Uzavriem to opísaním príbehu nášho stredného dieťaťa, Ryana, ktorý má teraz 22 rokov. Ryan sa na­rodil ako zdravé bábätko s APGAR skóre 9. Mala som prirodzený pôrod, počas ktorého mi neboli po­dané žiadne lieky. Hneď po pôrode dostal injekciu vitamínu K, ktorá mohla obsahovať hliník. Ne­viem, či daná značka obsahovala hliník, keďže niektoré ho obsahujú, pretože mi to nebolo pove­da­né, a ani som nevedela, že sa mám na to pýtať… Alebo že to môžem odmietnuť, keďže nič nena­zna­čovalo, že Ryan tú injekciu vitamínu K potreboval. Dostal tiež antibiotické očné kvapky, o kto­rých som sa neskôr dozvedela, že sa majú podávať iba bábätkám, ktorých matky majú kvapavku. A te­raz ich dávajú všetkým novorodencom v nemocnici bez ohľadu na to, či ich matky ma­jú alebo ne­majú kvapavku. A ja som nemala. Opäť ďalší zbytočný lekársky zásah na mojom sy­no­vi. Podanie vi­tamínu K i antibiotických očných kvapiek bolo vykonané ako „bežná štandardná sta­rostlivosť“, ako keby nepredstavovali žiadne riziká, bez zhodnotenia ich skutočnej potreby a bez opýtania sa mňa alebo môjho manžela na dovolenie. Nakoľko mi pamäť slúži, Ryan nebol v nemoc­nici oč­ko­va­ný proti nákazlivej žltačke (hepatitíde) typu B.

    Keď mal Ryan 2 mesiace, poctivo som ho zobrala na 2-mesačnú preventívnu prehliadku. Keď sa na to spätne pozerám, a to si pamätám veľmi presne, odvtedy — od tejto prvej z mnohých otráv vakcí­na­mi — už nebol nikdy zdravý. Až do tejto 2-mesačnej preventívnej prehliadky bol Ryan typickým a normálne sa vyvíjajúcim bábätkom. Pekne papal, často spal a plakal, keď bol hladný, unavený, po zobudení a keď potreboval prebaliť. Po tejto preventívke, na ktorej dostal celobunkovú vakcínu pro­ti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu (angl. Diphtheria, Tetanus, Pertussis = DTP), ústnu (orálnu) vak­cínu proti vírusovej detskej obrne a vakcínu proti baktérii Haemophilus influenzae typu b (Hib), kto­ré spolu obsahovali 50 μg ortuti, prestal Ryan plakať, a tým myslím úplne. Stále si pamätám na­sledujúci deň, ako som rozmýšľala, že to je divné, že Ryan celý deň neplakal. A tak to pokračovalo. Plakať som ho počula znovu, až keď si ako batoľa nedopatrením buchol hlavu do stola.

    Musím spomenúť, že som počas tejto preventívky nedostala vôbec žiadne údaje o vakcínach, ktoré boli Ryanovi podané. Nepodpisovala som žiadny informovaný súhlas. Lekár ho nežiadal, ani ho odo mňa nedostal. Nič so mnou podrobne nepreberal, vlastne nepreberal vôbec nijak, o nežiaducich účinkoch, ktoré môžu podané vakcíny spôsobiť, — o samotnej detskej obrne (keďže sa očkovalo ži­vou vakcínou), kŕčoch, opuchu mozgu, poškodení mozgu, náhlom úmrtí dojčaťa (SIDS = Sudden Infant Death Syndrome), atď. atď. Tiež sme podrobne nepreberali rodinnú anamnézu, z ktorej by vy­plynuli mnohé kontraindikácie očkovania našich detí. Namiesto toho, keď som vchádzala do oše­trovne, na striebornom podnose už boli prichystané vakcíny, ktoré mal Ryan v ten deň dostať. Mies­to toho, aby mi povedala, čím má byť Ryan očkovaný, sestrička ho len zvážila, zmerala, podala mu tých spolu 5 vakcín, zapísala ich do novučičkého očkovacieho preukazu, podala mi ho a odišla z miestnosti. Nedostala som príbalové letáky od vakcín, ako by som dostala od akéhokoľvek lieku, ktorý by bol Ryanovi predpísaný. Nedostala som ani brožúrku o očkovaní, ktorá by popisovala všetky detské očkovania, ako vtedy požadoval federálny zákon USA, ba ani len list papiera s popi­som vakcín, ktorými bol Ryan práve očkovaný. Až o zhruba 15 minút neskôr prišiel lekár a ani slov­kom nespomenul očkovanie. Táto scéna sa opakovala na každej s Ryanových preventívnych prehliadok počas nasledujúcich 2 rokov jeho života. A zakaždým bol Ryan viac chorý, viac onesko­rený vo vývine a jeho správanie sa bolo ešte divnejšie než predtým.

    V 4 mesiacoch života dostal Ryan ďalšie kolo DTP, ústnej vakcíny proti detskej obrne a vakcíny proti Hib, čo znamená ďalších 50 μg ortuti. Keď sa tak pozerám na staré videozáznamy, po tejto pre­ventívnej prehliadke bolo Ryana ťažšie (nie ľahšie) upútať. Stále neplakal, aby boli jeho po­tre­by naplnené, iba ticho ležal v kolíske, keď bol do nej položený, aj keď nebol unavený, alebo keď mal plnú plienku, až kým niekto prišiel a zobral ho. Bol nesmierne tichým bábätkom. A ja som si len myslela: Ó, aký je on len dobrý!

    V 6 mesiacoch života bol Ryan očkovaný DTP vakcínou a vakcínou proti Hib, čo činí ďalších 50 μg ortuti. Po tejto preventívke sa stali dve veľmi čudné veci. Ryanov dych začal divne smrdieť, tak che­micky, ako alkohol či amoniak? Dnes už viem, že to je známkou závažného premnoženia kvasi­niek v črevách. Tiež sa začal hystericky smiať uprostred noci vo svojej kolíske bez akejkoľvek zrej­mej príčiny. Môj manžel a ja sme vtrhli do jeho izby, keď sme to začuli, a on tam ležal, pozeral na strop, na ktorom nič nebolo, hystericky sa smial, pričom si ani len nevšimol, že sme vošli do izby. Nevediac, čo si s tým máme počať, sme si len povedali, že je len veľmi šťastným bábätkom.

    V 9 mesiacoch života dostal Ryan vakcínu proti žltačke typu B s ďalšími 12,5 μg ortuti. Keď som sa počas tejto preventívky lekárke zmienila o tom, že Ryanov dych má divný zápach, ktorý som v tom čase doká­zala prirovnať len k alkoholu, spýtala sa ma: „Má prístup k vašim zásobám alkoholu?“ Ryan sa v tom čase iba plazil a nedokázal by otvoriť fľašu vína či plechovku piva, ktorých sme do­ma aj tak mali málo, ak vôbec nejaké, a ktoré by sme mali uložené v chladničke či za zavretými dve­rami v komore. Pamätám si, ako som bola zarazená touto hlúpou otázkou. Lekárka sa ani ne­sklo­nila, aby si pričuchla k Ryanovmu dychu. Namiesto toho, aby brala moje obavy vážne, napadla moju starostlivosť o dieťa. A to nebolo poslednýkrát.

    Vo veku 12 mesiacov Ryana testovali na tuberkulózu a dostal ďalšiu vakcínu proti žltačke typu B, ktorá pridala ďalších 12,5 μg ortuti k jeho doterajšej záťaži. Po tejto preventívke Ryan prestal od­povedať na svoje meno a jeho očný kontakt sa začal strácať. Prestal sa pozerať na otca, ktorý pri­šiel z práce, a namiesto toho len pozeral na videá „Wee Sing“, ktorými bol ako keby zhypnotizovaný. A to je dodnes — vo veku 22 rokov. Nikdy neukazoval prstom, ani nesledoval ukazovanie prstom niekoho iného, čo sú schopnosti, prirodzene nadobúdané vo veku približne 1 roka. A nedostatok ta­kých­to (inak prirodzene zabudovaných) schopností sa mal stať výstražným znamením toho, z čo­ho sa časom stala epidémia autizmu.

    Vo veku 15 mesiacov dostal Ryan svoju prvú MMR vakcínu a ďalšiu vakcínu proti Hib, čo pridalo ďalších 25 μg ortuti do jeho malého tela, spolu s 3 živými vírusmi, o ktorých sa neskôr ukázalo, že spôsobujú nesmierne pustošenie u malých detí, ktoré ich dostanú všetky tri naraz. Po tejto preven­tív­ke začalo miznúť aj Ryanove bľabotanie, ktoré tak-či-tak nebolo veľmi časté, a strácal aj schop­nosť napodobovať zvuky, ktoré sme sa snažili, aby ich zopakoval. Približne v tomto čase začal Ryan opakovane otvárať a zatvárať dvere, zásuvky a skrine a hrať sa s tým istým hračkárskym kla­div­kom a loptičkou znovu a znovu dokola. Tiež sa začal niekedy točiť do kruhu, neodpovedal na svo­je meno a žiadosti, aby prestal či prišiel sem. Nedbajúc na to sa točil vo svojom vlastnom malom svete.

    V 18 mesiacoch života dostal Ryan ďalšiu DTP vakcínu, ďalšiu ústnu vakcínu proti detskej obrne, ako aj vakcínu proti žltačke typu B, spolu 37,5 μg ortuti, čo v celkovom súčte činí 237,5 μg ortuti za prvých 18 mesiacov života drobného bábätka. Toto kolo očkovaní ho takmer zabilo. Keď sme prišli domov, upadol do letargie, dostal horúčku a bol úplne mimo. Dala som ho do kolísky a nasledujú­cich 10 dní bol ochabnutý ako neživá handrová bábika. Nezaujímalo ho jedlo, pitie, vstávanie, ani nijaká iná činnosť. Jeho letargia pokračovala a spal mnoho hodín denne.

    V ten istý deň som volala lekárke s veľkými obavami o svoje bábo. Nedostala som sa ďalej cez re­cepčnú. Tá mi povedala, že Ryanova reakcia na očkovanie je úplne bežná a že sa nemám obávať. Vo­lala som lekárke každý pracovný deň nasledujúcich 10 dní a nikdy som sa nedostala za recepčnú. Na 10. deň na mňa recepčná vyslovene hulákala: „Pani Hayes, prestaňte, prosím, volať do tejto am­bulancie! Čokoľvek, čo sa stane za prvé 2 týždne po očkovaní, sa považuje za bežnú reakciu na oč­kovanie. Nevolajte nám skôr, než na 15. deň po očkovaní!“ Opäť ma neprepojila na lekárku, ani mi lekárka nezavolala späť, napriek tomu, že som volala tak veľa dní bezprostredne po sebe.

    Keď sa na to spätne pozriem, Ryan nepochybne trpel očkovaním spôsobenou encefalitídou (zápa­lom mozgu), ktorý viedol k očkovaním spôsobenej encefalopatii (trvalému poškodeniu mozgu). Keď si človek pozerá očkovaním vyvolanú encefalopatiu v Tabuľke poškodení očkovaním, doko­na­le zrkadlí príznaky toho, čo lekári radi nazývajú „autizmus“, naschvál zlé pomenovanie, aby od­vrá­tili obvinenia od seba a od vakcín. V Ryanovom prípade je očkovaním vyvolaná encefalopatia a „autizmus“ jedno a to isté, rovnako ako v mnohých iných prípadoch, o ktorých viem.

    Po sade očkovaní v 18 mesiacoch života Ryan takmer úplne prestal vydávať zvuky, až na jediné slovné napodobenie „ba ba ba“, a aj to až po početných žiadostiach, aby nás napodobnil. Jeho posadnutosť videami ešte vzrástla a naučil sa donekonečna stláčať tlačidlo na vysunutie (eject ⏏). Vkladal a vysúval tú istú video-kazetu, až kým sme ho nezastavili. Jeho zrakové vnímanie a vní­ma­nie hĺbky neboli v poriadku. Často pozeral svoje videá dole hlavou alebo naklonený nabok. V parku na ihrisku som sa k nemu nemohla dostatočne rýchlo dostať po tom, ako som mu pomohla šmyknúť sa na šmýkačke, a tak vrazil do kovového mostíka, ktorý viedol späť ku šmýkačke. Nebol schopný sa z tejto bolestnej skúsenosti poučiť, keďže na ďalší raz znovu vrazil do toho istého kovového mos­tíka, z čoho potom mal poriadnu hrču na čele, ale nikdy pre to neplakal. Navyše sme museli Ryana pri chôdzi držať za ruku až do 4 rokov, pretože by sa pri prechode z jedného povrchu na dru­hý (napr. z trávy na betón) potkol a spadol. A nesnažil by sa predísť pádu, ale padol by rovno na čelo.

    Otrava ortuťou ovplyvňuje ako zrakové vnímanie, tak aj vnímanie hĺbky a Ryan si zažil hojnosť jedného i druhého. My sme to však v tom čase netušili. Nikto nám nepovedal, že vo vakcínach, kto­rými ho očkovali, bola ortuť. Nehovoriac o tom, že dávka ortuti, ktorú dostal v 2 mesiacoch života, prekračovala množstvo, vyhlásené ministerstvom životného prostredia za „bezpečné“, celých 125×. Ani o tom, že v skutočnosti nie je žiadne „bezpečné“ množstvo ortuti pre ľubovoľného človeka, nie to ešte pre dieťa, ktorému sa prudko rozvíja mozog, nervová sústava a imunitný systém. Navyše eš­te ministerstvom vyhlásené „bezpečné“ množstvo sa týka zjedenej metylortuti, nie vpichnutej etyl­ortuti, používanej vo vakcínach, o ktorej štúdie hovoria, že „bezpečné“ množstvo bude oveľa nižšie než u metylortuti. To znamená, že Ryan a milióny iných detí dostali vo svojich 2 mesiacoch 500-ná­sobok údajne „bezpečného“ množstva ortuti! 500-násobok! To je zločin! Nečudo, že stíchol po pr­vej sade vakcín v 2 mesiacoch života. Bol hrubo otrávený a táto otrava za pravidelne opakovala po­čas prvých 2 rokov jeho života — bez toho, že by sme o tom ja a môj manžel vôbec tušili.

    Neskôr som sa pozerala do zdravotného záznamu z tých čias. Nie je tam žiadny záznam o tom, že som opakovane volala počas 10 po sebe nasledujúcich dní, aby som oznámila, že moje dieťa neod­povedá na podnety a trpí po očkovaní. Rovnako tam nie je ani stopa po tom, že mi povedali, aby som nemala obavy a že všetko, čo sa stane v prvých 2 týždňoch po očkovaní sa považuje za bežné.

    „Oneskorenie reči“ však je zapísané v zázname o preventívke v 18 mesiacoch života. Vyslovila som vtedy pred lekárkou obavy z toho, že Ryan nehovorí žiadne slová, čo bol v porovnaní s jeho staršou sestrou v rovnakom veku obrovský rozdiel. Lekárka na mňa pozrela a spýtala sa mňa, ženy v domácnosti, ktorej predčasne vyspelá a nesmierne urečnená 3-ročná dcéra sedela hneď vedľa: „Sadnete si niekedy vôbec na zem a hráte sa s ním?“ Opäť namiesto toho, aby brala vážne moje oba­vy, rozhodla sa zaútočiť na moju starostlivosť o dieťa. Odpovedala som, že áno, hrala som sa s ním, čítala som mu, hovorila som naňho, spievala som mu a bola som s ním v styku po celý deň, podobne ako jeho sestra a otec, ale napriek tomu nehovorí.

    V ten deň lekárka tiež robila Ryanovi nejaký druh testu vnímania. Žiadala ho, aby prešiel cez miest­nosť, kráčal po špičkách a pár ďalších vecí, na ktoré si už nespomínam. Nebol schopný urobiť nič z toho, čo žiadala, ba ani len si všimnúť, že mu niečo hovorí. Pozrela sa na mňa a spýtala sa: „To je vždy takýto neposlušný?“ Namiesto toho, aby si všimla, že nehovorí, nevníma a nerozumie ani to­mu, že je oslovený, tentokrát napadla priamo jeho a nepriamo to, ako ho vychovávam. Odpovedala som: „Ryan nikdy nie je neposlušný. Skôr máme obavy z toho, že je až príliš dobrý.“ Na to už le­kár­ka nemala odpoveď a očividne len zapísala „oneskorenie reči“ do jeho zdravotného záznamu.

    V 24 mesiacoch života dostal Ryan novú vakcínu Varivax proti ovčím kiahňam, a to napriek tomu, že v tom čase bral antibiotiká Septra kvôli nákaze uší, pričom záznamy ukazujú, že mu bolo pred­pí­sané ďalšie balenie Septry krátko na to, či už na tú istú, alebo ďalšiu nákazu uší. Očkovať by sa ne­mali akútne choré deti, ale napriek tomu lekárka očkovala chorého Ryana živou vírusovou vakcí­nou! Príbalový leták Varivaxu medzi kontraindikáciami jasne uvádza „akékoľvek horúčkové ocho­renie alebo aktívna nákaza“. Stále som si nespájala Ryanove očkovanie a jeho následný úpadok a vznik čudného správania po každom kole očkovaní. Vtedy som si však (bez akejkoľvek pomoci lekárky) uvedomila, že Ryan má to, čomu sa hovorí „autizmus“. Možno som vnútri duše začala po­dozrievať vakcíny, že by mohli mať niečo do činenia s Ryanovou diagnózou a ťažkosťami. A to bo­lo ešte pred tým, ako sa vakcíny stali na verejnosti nesmierne spornou otázkou, akou sú dnes, a pred masovým rozšírením internetu. Pamätám si, ako som lekárke vravela, že asi nechcem dať Ryana oč­kovať proti ovčím kiahňam, a ona povedala po tom, ako som vyslovila podozrenie, že Ryan je autis­ta (vtedy ešte oficiálne nedostal túto diagnózu, ešte sme len čakali na vyšetrenie u pediatrického neu­rológa): „Nuž, ak má autizmus, nechcete, aby dostal ovčie kiahne.“ Podľahla som tomuto mizer­nému argumentu a znova som ho dovolila očkovať — bez informovaného súhlasu a napriek kontra­indikáciám v príbalovom letáku, o ktorých mi lekárka nepovedala. Výsledkom bolo, že Ryan úplne stíchol. Už viac nebľabotal, ani neopakoval nijaké zvuky. Len úplné a vyslovené ticho.

    To bola jeho posledná vakcína. Jeho úpadok však postupoval závažným spôsobom ďalej, vďaka tým 237,5 μg ortuti, ktoré dostal, nehovoriac o hliníku, ktorého množstvo ani neviem, formaldehy­de, ďalších známych karcinogénoch a alergénoch, fragmentoch buniek a DNA z ľudí i zvierat, ví­ru­soch a retrovírusoch, ľudských aj zvieracích, a kto vie, čo všetko ešte vo vakcínach dostal. Do dneš­ného dňa mu v testoch vychádza otrava celým radom jedovatých kovov a ortuť je tak hlboko zabu­do­vaná do jeho mozgu, kostí, tkanív a orgánov, že ju nemožno správne zmerať. Testy potvrdzujú, že má protilátky proti základnej myelínovej bielkovine (angl. Myelin Basic Protein = MBP), čo zna­me­ná, že jeho imunitný systém napáda ochranné obaly nervových vláken, čo vo výsledku spôsobu­je, že nevie správne komunikovať. Vykazuje alergie na mnohé potraviny a jeho jedálniček je obme­dzený. A mohla by som pokračovať…

    Strávila som 20 rokov života prevádzkovaním ABA programu u Ryana, ktorý si vyžaduje čo naj­pre­pracovanejší spôsob vyučovania dokonca aj tých najzákladnejších vecí, a potom tisíckami pokusov naučiť ho niečo a ďalšími tisíckami pokusov o to, aby si to zapamätal a zovšeobecnil. Navštevuje­me tiež lekára, ktorý lieči očkovaním poškodených pacientov, za ktorým musíme lietať do iného štá­tu USA. A hoci sme ja a môj manžel boli spoluzakladateľmi výskumného ústavu MIND pri Ka­li­fornskej univerzite v Davise, ktorý je 30 minút od nášho domu, MIND nás veľmi sklamal, keď sa rozhodol ignorovať a popierať nepochybnú úlohu, ktorú vakcíny hrajú v očkovaním vyvolanej epi­démii autizmu, ktorá zamorila USA počas ostatných 25 rokov.

    Pri výške 193 cm a váhe 82 kg je Ryan chlapcom v tele muža, duševne na úrovni 4- či 5-ročného. Je úplne závislý na iných a potrebuje dohľad a starostlivosť 24 hodín denne neprestajne. Nedokončil strednú školu, nehovoriac o vysokej. Nemá vodičský preukaz a nikdy ho ani mať nebude. Nie je schopný samostatného života, zarábania si na živobytie, ba ani len udržania si podradnej práce na čiastočný úväzok. Neožení sa a nebude mať deti. Vlastne ani nikdy nebude mať prvé rande. Bol okradnutý o žitie bežného života, pretože bol priotrávený a zdravotne ťažko postihnutý očkovaním od roku 1994 do roku 1996.

    Do dnešného dňa jeho detská lekárka ani žiadny vládny úradník neuznali, že to má z očkovania. Žiad­ny vládny agent sa nezaoberal tým, čo mu spôsobilo očkovanie, aby ten istý osud nemusel postihnúť ďalšie deti. Namiesto toho je jednou z nepriznaných, nezapočítaných, neodškodnených, ignorovaných, opovrhovaných a verejne popieraných obetí, z ktorých pozostáva rýchlo rastúca epi­démia osôb, poškodených očkovaním.

    USA (a nielen USA, ale aj Slovensko a Česko — pozn. prekl.) naozaj gniavi naliehavá kríza ve­rejného zdravia a rozhodne to nie sú osýpky, ovčie kiahne či príušnice (mumps). Sú to po­ško­de­nia zdravia očkovaním. Tejto zúriacej kríze verejného zdravia sto­jíme zoči voči dnes. Poškodenia zdra­via očkovaním sú skutočné a nie sú zriedkavé. Kvôli úplnému po­piera­niu tejto krízy verejného zdra­via sú dnes vakcíny najčastejšou príčinou náhody na svete.

    Teraz ste snáď už dospeli k poznaniu, že chronické choroby a zdrvujúce zdravotné postihnutia, s kto­rými sa potýkajú naše deti, z ktorých už dnes mnohé sú mladými dospelými, nie sú náhody. Ná­hodami nie sú ani úmrtia na SIDS (syndróm náhleho/nečakaného úmrtia dojčaťa), SBS (syndróm traseného dojčaťa) a ďalšie očkovaním spôsobené poškodenia zdravia. Boli spôsobené očkovaním a toto očkovacie pustošenie a očkovací masaker treba okamžite zastaviť. Nemôžeme pri dobrom sve­domí dopustiť ani jednu jedinú obeť očkovania navyše.

    Pridajte sa, prosím, ku mne v šírení pravdy o nebezpečenstve, neúčinnosti a nepotrebnosti vakcín, a pravdy o rozsiahlej korupcii, sprevádzajúcej vakcíny od výroby po povinné očkovanie a ďalej. Pridajte sa, prosím, ku mne v práci nielen na zákaze povinného očkovania, ale aj na zákaze vak­cín ako takých, keďže po správnosti nikdy nemali byť uvedené na trh. Pridajte sa, prosím, ku mojej sna­he zrušiť zákon USA o odškodňovaní očkovaním spôsobených poškodení zdravia z roku 1986, ktorý nesprávne odňal hmotnú zodpovednosť za očkovaním spôsobené škody z pliec výrobcov vak­cín, ako aj v snahe zvrátiť precedens z roku 1905 zo súdneho sporu Jacobson vs. Massachusetts, kto­rý je často citovaný na ospravedlnenie povinného očkovania, hoci Norimberský kódex z roku 1947 mal tento precedens navždy zneplatniť. Na Vašom hlase a aktivizme záleží. Spolu musíme do­siahnuť bod zvratu, aby sme ukončili toto očkovacie šialenstvo v snahe ochrániť zdravie našich de­tí, ľudí akéhokoľvek veku a budúcnosť našej krajiny.

    Pamätajte: keď ide o očkovanie, nie je tu nijaké „za“.

1. časť       2. časť       3. časť       4. časť       5. časť