Argumenty proti povinnému očkovaniu, adresované RÚVZ Trnava - 3. rozšírená verzia

16.04.2012 20:00

Mgr. MENO PRIEZVISKO a MENO PRIEZVISKO, ULICA ČÍSLO, PSČ MESTO/OBEC

---

 

       My, dolu podpísaní Mgr. MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR v MESTO/OBEC, a MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR v MESTO/OBEC, rodičia a zákonní zástupcovia maloletého MENO PRIEZVISKO, nar. DD.MM.RRRR v MESTO/OBEC, sa týmto k prejednaniu nášho údajného priestupku v rámci priestupkového konania, vedenému proti nám vo veci nepodrobenia menovaného násho syna tzv. „povinnému“ očkovaniu, ktoré sa konalo dňa 14.II.2012 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Trnave (ďalej len RÚVZ TT), vyjadrujeme nasledovne:

 

       1. Rezolútne odmietame obvinenie zo spáchania priestupku. Totiž podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch:

       „(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

       a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo

       b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“

       Zdravie dieťaťa nepochybne je záujem, chránený zákonom, navyše podľa § 139 ods. 1 písm. a) Zákona č. 300/2005 Z.z. (Trestný zákon) je dieťa chránenou osobou, a to na prvom mieste.

       Na druhej strane očkovanie jednoznačne predstavuje priamo hroziaci útok na zdravie dieťaťa. Stačí si poriadne prečítať príbalový leták ľubovoľnej očkovacej látky, používanej v povinnom očkovaní.^[1] Okrem toho, vyplatené odškodné za mnohé úmrtia, spôsobené očkovaním v Nemecku či USA (kde pritom odškodné dostane len malý zlomok žiadateľov a je vo všeobecnosti ťažké získať ho), nás nenecháva na pochybách, že očkovanie predstavuje priame ohrozenie života a zdravia očkovanej osoby (v tomto prípade nášho dieťaťa). Smrť či syndróm náhleho úmrtia dojčaťa (SIDS) sú dokonca priamo uvedené ako možný nežiaduci účinok očkovania v príbalových letákoch (informáciách pre používateľa = PIL) resp. súhrnoch charakteristických vlastností (SPC) niektorých očkovacích látok – prinajmenšom v ich britských, austrálskych či amerických verziách.^[2]

       Pritom niektoré vedecké štúdie informujú o „záhadných“ a „nevysvetlených“ úmrtiach krátko po očkovaní napr. hexavakcínou (Hexavac i Infanrix Hexa), pričom podiel úmrtí, ktoré nastali krátko po očkovaní, na celkovom počte úmrtí dojčiat sa po zavedení hexavakcíny zvýšil 13x!!!^[3] Novší výskum potvrdzuje, že tieto úmrtia zrejme naozaj boli spôsobené očkovaním, konkrétne hliníkom v očkovacej látke,^[4] pričom práve hexavakcíny patria medzi očkovacie látky s najvyšším obsahom hliníka.^[5] Nemecký systém hlásenia nežiaducich účinkov očkovania (NÚO), prevádzkovaný PEI (Paul Ehrlich Institut), v ktorom sa úroveň hlásenia nežiaducich účinkov očkovania odhaduje na max. 5% skutočného počtu,^[6] evidoval k aprílu 2008 už vyše 100 úmrtí v časovej následnosti po očkovaní hexavakcínou (z toho Infanrix Hexa 69 prípadov a Hexavac 32 prípadov).^[7] Pritom cca 2/3 hlásených úmrtí nastalo v bezprostrednej časovej následnosti po očkovaní (v deň očkovania, nasledujúci deň, alebo 2-4 dni po očkovaní). 3x až 6x zvýšené riziko úmrtia niekoľko dní po očkovaní hexavakcínou potvrdzujú aj údaje minulý rok zverejnenej štúdie TOKEN.^[8]

       Na námietku RÚVZ TT, že „na Slovensku úmrtie po očkovaní hexavakcínou podľa dostupných údajov hlásené nebolo“, z ktorej RÚVZ TT vyvodzuje, že úmrtia po hexavakcíne sú „obvinenia, ktoré nie sú podložené žiadnymi relevantnými faktami“, odpovedáme: Jednak údaje PEI o vyše 100 úmrtiach po hexavakcíne sú jednoznačne relevantným faktom a pokiaľ RÚVZ TT chce tvrdiť, že nie, tak sa to rovná tvrdeniu, že údaje slovenského Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nie sú relevantné. Odporúčame teda RÚVZ TT, aby si najprv poriadne rozmyslel, čo označí za „žiaden relevantný fakt“, ak sa teda nechce na medzinárodnej úrovni úplne strápniť. Ak však RÚVZ TT na svojom tvrdení hodlá trvať, tak oficiálne oslovíme PEI, aby sa vyjadril k tvrdeniu RÚVZ TT, že údaje zbierané a zverejňované PEI „nie sú žiadnymi relevantnými faktami“.

       Pritom úmrtia po očkovaní hexavakcínou sa preukázateľne dejú aj na Slovensku. Napr. 6.I.2012 zomrel v Univerzitnej nemocnici v Martine 3-mesačný chlapec z Oravy 3 dni po prvej dávke hexavakcíny.^[9] Problém je, že ošetrujúca lekárka tohto chlapca odmieta hlásiť úmrtie ako (čo len možný) nežiaduci účinok vakcíny.

       Tvrdenie RÚVZ TT, že „na Slovensku úmrtie po očkovaní hexavakcínou … hlásené nebolo“ teda možno aj je pravdivé (i keď ani tým si nie sme celkom istí), nevyvracia to však úmrtia po hexavakcíne, ale len dokazuje biednu úroveň hlásenia NÚO a nefunkčnosť systému hlásenia NÚO. Argument RÚVZ je teda logicky vyslovene chybný, čo si možno ukázať na príklade, aký sa občas vyskytne v zaostalejších usadlostiach na opačnom konci Slovenska, kde sa narodí dieťa doma a štát o ňom nevie, lebo rodičia sa ho ani neunúvajú prihlásiť na matrike. Podľa RÚVZ TT takéto dieťa nejestvuje alebo „nie je podložené žiadnymi relevantnými faktami“, pretože „nebolo hlásené“, hoci fyzicky jednoznačne jestvuje. Každý súdny človek musí uznať, že „logika“, akú v tomto prípade predviedol RÚVZ TT, je vyslovene chorá. RÚVZ TT úmrtia po hexavakcíne nevidí, lebo ich jednoducho nechce vidieť, hoci reálne sú a nejedna slovenská mamička by mohla o tom rozprávať svoje srdcervúce skúsenosti. RÚVZ TT sa teda spreneveruje nielen logike, ale aj svojmu poslaniu, keďže podľa §6 ods. 3 písm b) a c) Zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 355/2007 Z.z.):

       „Regionálny úrad verejného zdravotníctva … riadi, usmerňuje a kontroluje epidemiologickú bdelosť prenosných ochorení a plnenie imunizačného programu, posudzuje hodnotenie dopadov na verejné zdravie na regionálnej úrovni a na lokálnej úrovni,“

       RÚVZ TT, samozrejme, z princípu nemôže zodpovedne „hodnotiť dopady na verejné zdravie“, keď nemá a ani sa nesnaží mať čo najúplnejšie údaje o dopadoch plošného tzv. „povinného“ očkovania na zdravie detí a mládeže. Namiesto toho, aby RÚVZ TT dbal o osvetu detských lekárov v otázke NÚO, robil kampane za vyššiu hlásenosť NÚO, motivoval detských lekárov k hláseniu NÚO, vyvíja na nich tlak (zrejme pod hrozbou sankcií), aby v rozpore so Zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej len Zákon č. 428/2002 Z.z.) udávali RÚVZ TT rodičov, ktorí z akýchkoľvek dôvodov odmietajú či odkladajú tzv. „povinné“ očkovanie. Proti tejto protizákonnej praktike RÚVZ TT svedčí nielen vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov (ďalej len ÚOOÚ) k Vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len MZ SR) č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len Vyhláška č. 585/2008 Z.z.) a navrhovanej novele tejto vyhlášky, ktorá nakoniec vyšla v Zbierke zákonov ako Vyhláška MZ SR č. 544/2011 Z.z.,^[10] ale aj vyjadrenie samotného MZ SR k tomu, čo vlastne majú detskí lekári hlásiť RÚVZ:

       „Cieľom je evidovať len počet odmietnutí. Hlásenie nebude obsahovať žiadne osobné údaje a preto tento novelizačný bod nebude v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov,“^[11]

       RÚVZ TT teda nielenže vyzýva detských lekárov k protizákonnému konaniu a neplní si povinnosti, stanovené v Zákone č. 355/2007 Z.z., ale dokonca aj ignoruje vyjadrenia svojho nadriadeného orgánu 2. stupňa, ktorým MZ SR je.

       Na námietku RÚVZ TT, že výsledok nemeckej štúdie TOKEN znie:

       „riziko náhlej nevysvetliteľnej smrti počas jedného týždňa po očkovaní hexavakcínou nie je zvýšené. Výsledky tejto štúdie nedávajú žiaden dôvod zmeniť aktuálne očkovacie schémy, odporúčané Nemeckou imunizačnou komisiou (STIKO).“

       dodávame: Štúdiu TOKEN podrobil nezávislý medicínsky žurnalista Bert Ehgartner kritike,^[12] v ktorej skonštatoval, že štúdia mala byť pôvodne zverejnená v roku 2009, nakoniec ju však Výskumný ústav Roberta Kocha (Robert Koch Institut = RKI) zverejnil až na jar 2011, teda s dvojročným oneskorením. Prečo trvalo zverejnenie štúdie TOKEN tak dlho? Lebo obdobne, ako pri americkej štúdii Dr. Thomasa Verstraetena a kol.,^[13] ktorý hodnotil dopady očkovania vakcínami, obsahujúcimi thiomersal, na verejné zdravie,^[14] aj nemeckí výskumníci boli zhrození zo zistených údajov, takže museli poriadne dlho vymýšľať krkolomné spôsoby, vďaka ktorým z vyslovene negatívnych údajov štatistickým čarovaním „vyprodukovali“ pozitívne (alebo aspoň neutrálne) „výsledky“. Štúdia mala totiž dopredu stanovený výsledok: vyvrátiť oprávnené pochybnosti o bezpečnosti hexavakcín, čo podčiarkuje aj fakt, že bola financovaná obomi výrobcami hexavakcín – Sanofi Pasteur (Hexavac) i GlaxoSmithKline (Infanrix Hexa).^[15] Aj to, že štúdiu vypracoval RKI, čo je v Nemecku štátny orgán, zodpovedný za očkovaciu politiku, je zjavným konfliktom záujmov, lebo je jasné, že RKI nebude kritizovať sám seba, že najmenej 10 rokov vydáva vyslovene zlé odporúčania v oblasti plošného očkovania. Tento nápad (aby štúdiu TOKEN vypracoval RKI), je zhruba rovnako hlúpy, ako dať aktuálnemu mafiánskemu bossovi vypracovať politiku boja s organizovaným zločinom. Budiž Bohu vďaka aspoň za to, že sa do záverečnej správy o štúdii (Endbericht/Studienbericht der TOKEN-Studie resp. Study report)^[16] dostali pravdivé vstupné údaje, z ktorých už nezaujatému čitateľovi jasne vyplýva výrazné zvýšenie rizika úmrtia bábätka krátko po očkovaní hexavakcínou. Námietka RÚVZ TT je tak iba dôkazom, že RÚVZ TT štúdiu TOKEN poriadne nečítal, a ak ju vôbec čítal, tak iba „výsledky“, ktoré sú v skutočnosti očividnou dezinterpretáciou vstupných údajov, a to je veľmi rozšírený nešvár v mnohých farmaceutických štúdiách nielen v oblasti očkovania.^[17] Keď odbor epidemiológie RÚVZ TT pristupuje k čítaniu štúdií o očkovaní tak povrchne a keď tak nekriticky v slepej viere prijíma „výsledky“ výrobcami vakcín financovaných štúdií, ktoré však preukázateľne nie sú skutočnými výsledkami, ale len hrubou účelovou dezinterpretáciou pomocou štatistických kúzel, tak potom naozaj niet divu, že to s verejným zdravím na Slovensku vyzerá tak otrasne. RÚVZ TT teda argumentuje niečím, čo preukázateľne prakticky vôbec nepozná.

       Ďalej: V USA bola vyše polovica z odškodnení, vyplatených obetiam očkovania, za poškodenia zdravia a úmrtia, spôsobené očkovaním vakcínou so zložkou proti čiernemu kašľu (čo je aj Infanrix Hexa), presnejšie: 1.457 z celkovo 2.892 odškodnení, tzn. 50,38%.^[18] Úmrtia, spôsobené očkovaním vakcínou so zložkou proti čiernemu kašľu pritom tvorili takmer 3/4 zo všetkých žiadostí o odškodnenie úmrtí po očkovaní, presnejšie: 806 z celkovo 1.077 úmrtí, tzn. 74,84%!

       K prípadnej námietke, že riziko očkovania (ktoré pritom nie vždy a nie u každého vytvorí dostatočnú hladinu protilátok na to, aby človek neochorel, navyše niektorí ochorejú aj napriek údajne dostatočnej hladine protilátok) je nižšie než riziko ochorenia, dodávame:

       Riziko nákazy tetanom u dieťaťa vo veku 18 mesiacov je mnohonásobne nižšie než riziko jeho očkovania proti tetanu, keďže je krajne nepravdepodobné, že by tak malé dieťa utrpelo zranenie, pri ktorom by sa reálne mohlo nakaziť tetanom. Vakcína proti tetanu pritom obsahuje najviac hliníka (nervového jedu) spomedzi všetkých na Slovensku dostupných samostatných očkovacích látok – 600 µg.^[19] Hliník je pre funkčnosť vakcíny proti tetanu z princípu nevyhnutný a tak niet divu, že prvých 7 vakcín v zostupnom poradí podľa obsahu hliníka sú vakcíny so zložkou proti tetanu.^[20] Hliníkové adjuvanty/adsorbenty boli v poslednom čase podrobené ostrej kritike odbornej verejnosti.^[21] Sú s nimi spájané vážne nežiaduce účinky (ochorenia) ako napr. trombocytopénia, anafylaxia, zápalová artritída/artralgia, systémový erytematózny lupus (SLE), encefalitída, roztrúsená skleróza, Guillain-Barrého syndróm (GBS), transverzná myelitída, ochrnutie tváre (Bellova obrna), srdcová arytmia, astma, detská cukrovka, myalgia, ako aj autizmus a poruchy autistického spektra.

       Je tiež známe, že hliník spriepustňuje krvno-mozgovú prekážku (hematoencefalickú bariéru)^[22] pre niektoré neurotoxíny, čo vysvetľuje neurologické nežiaduce účinky očkovania (NÚO) vakcínami s obsahom hliníka. Známe je aj to, že hliníkové adjuvanty vedú k vytváraniu IgE, čo sú práve tie imunoglobulíny, ktoré sú zodpovedné za alergie.^[23]

       S rastúcim množstvom hliníka v povinnom očkovaní (napr. so zavedením povinného očkovania proti pneumokokom nárast celkovo o 1,5 mg priznaného hliníka pri plne hradenej vakcíne Synflorix) je potom dobre pochopiteľný alarmujúci nárast výskytu ako alergií (len za posledných 10-15 rokov niekoľko-násobný nárast), tak aj autoimunitných ochorení (GBS, SLE, roztrúsená skleróza, detská cukrovka,^[24] autoimunitné poruchy štítnej žľazy…) či neurologických porúch (autizmus a poruchy autistického spektra, poruchy učenia, sústredenia, správania sa, hyperaktivita, dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia…). Povážlivo vzrástol aj počet nevysvetlených náhlych úmrtí dojčiat.^[25] Hoci tieto ochorenia už dávno prekročili rozsah epidémie, odbory epidemiológie na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len ÚVZ SR) a jednotlivých RÚVZ to prakticky nijak neskúmajú a už vôbec nie možnú súvislosť ich nárastu s nárastom očkovania.

       Dôkazom tohto nemilého faktu je aj list ÚVZ SR Iniciatíve pre uvedomenie si rizík očkovania^[26] (ďalej len IURO), z ktorého vyplýva, že na Slovensku vlastne nijaký štátny orgán nemá kompetencie dôkladne preskúmať NÚO bez toho, že by o to žiadali samotní poškodení. Z toho potom logicky vyplýva, že nijaký štátny orgán SR nie je kompetentný v plnej miere vyhodnotiť dopady plošného očkovania na verejné zdravie. Napriek tomu, že sa na Slovensku plošne očkuje od r. 1948, tzn. už 64 rokov, doteraz nijaký štátny orgán (teda ani ÚVZ SR ani žiadny RÚVZ) nebol natoľko znepokojený faktom, že nikto na Slovensku nemá právomoc úplne, dôkladne a objektívne vyhodnotiť dopady plošného očkovania, aby podal legislatívny návrh na nápravu tohto neprijateľného stavu.

       Celkovo vzaté, v rozvinutých krajinách náklady na očkovanie a liečbu nežiaducich účinkov očkovania už pred viacerými rokmi prekročili náklady na liečbu chorôb, pred ktorými by očkovanie malo chrániť. Očkovanie ako celok je teda v týchto krajinách z farmako-ekonomického hľadiska neefektívne a za aktuálnej epidemiologickej situácie môžeme s čistým svedomím skonštatovať, že očkovanie narobí sumárne oveľa viac škody (vyčíslené v €) než choroby, ktorým sa má očkovaním akože predchádzať.^[27] Podobne: ľudské utrpenie, spôsobené povinným očkovaním, je v rozvinutých krajinách už dávno väčšie než utrpenie spôsobené chorobami, proti ktorým sa v SR povinne očkuje.

       Po očkovaní proti tetanu navyše boli zistené výrazne znížené hladiny T-lymfocytov – až na úroveň pacientov s AIDS.^[28] Síce šlo spravidla len o dočasné zníženie, avšak v čase tohto oslabenia imunity je človek mimoriadne náchylný na rôzne prenosné ochorenia a ich ťažký priebeh, na čo sa pri očkovaní neprihliada. Riziko nakaziť sa tetanom je pritom dnes už mnohonásobne nižšie než bývalo pred 100 či 200 rokmi, a to zrejme hlavne vďaka tomu, že kone (či iné hospodárske zvieratá) už dnes nie sú všadeprítomné ako kedysi, ale naopak – sú skôr raritou a turistickou atrakciou. K výraznému oslabeniu imunity dochádza aj po očkovaní proti čiernemu kašľu, keďže toto očkovanie 40x zvyšuje kolonizáciu príbuznou, ale antigénovo odlišnou baktériou Bordetella parapertussis (spôsobujúcou ochorenie s príznakmi čierneho kašľa) u subjektov očkovaných proti čiernemu kašľu (t.j. proti baktérii Bordetella pertussis).^[29] Očkovanie proti pneumokokom taktiež významne oslabuje prirodzenú imunitu, keďže deti, očkované proti 7 typom pneumokokov vakcínou Prevenar, boli výrazne náchylnejšie na nákazu typom 19A než deti proti pneumokokom vôbec neočkované.^[30]

       Pritom včasnou a dôkladnou dezinfekciou poranení peroxidom vodíka (H₂O₂) možno predísť drvivej väčšine potenciálnych nákaz tetanom. Úmrtnosť na tetanus pri v súčasnosti preferovanej liečbe mimoriadne drahým protitetanovým sérom je na Slovensku cez 50%, mainstreamová medicína však ignoruje oveľa lacnejšiu a účinnejšiu liečbu intravenózne podaným vitamínom C.^[31]

       Na námietku RÚVZ TT, že:

       „Liečba vitamínom C stimuluje len nešpecifické obranné mechanizmy, ktorých schopnosť ochrániť organizmus pred infekciou je obmedzená. Vitamín C v profylaxii tetanu je neúčinný, pretože ide o ochorenie vyvolané toxínom a len špecifický imunoglobulín, ktorý obsahuje antitoxické protilátky resp. očkovacia látka, ktorá navodí tvorbu antitoxických protilátok sú schopné, pokiaľ sú včas podané, zabrániť vzniku ochorenia.“

       odpovedáme: Vitamín C pri intravenóznom podaní pôsobí ako antitoxín a dokáže neutralizovať tetanický toxín efektívnejšie než imunoglobulíny. Tento poznatok potvrdzuje viacero štúdií.^[32] Tvrdenie RÚVZ TT dokazuje len hlbokú neznalosť ako schopností vitamínu C, tak aj liečby tetanu.

       Ďalej: očkovanie proti detskej obrne je úplne zbytočným rizikom, keďže detská obrna sa vyskytuje len vo vyslovene exotických krajinách, ako je Nigéria, Afganistan či Pakistan,^[33] kam občania Slovenska bežne nechodia, a ani občania týchto štátov bežne nechodia na Slovensko.

       Z historického hľadiska pritom očkovanie proti detskej obrne jednoznačne narobilo viac škody než úžitku, lebo napr. všetky prípady detskej obrny, ktoré boli u nás zaznamenané po r. 1960, neboli z divokej detskej obrny, ale z vakcinačného vírusu, pričom očkované osoby boli infekčné, tzn. mohli nakaziť vnímavých jedincov vo svojom okolí. Neúspech tohto očkovania podčiarkujú aj štatistické prehmaty, ku ktorým „museli“ pristúpiť príslušné úrady v USA, aby vôbec mohli v tomto očkovaní pokračovať.

       Štatistické čarovanie s číslami v 50. rokoch v USA spočívalo v sprísnení definície detskej obrny. Pred zavedením očkovania stačilo na diagnózu „paralytická detská obrna“ vykazovať príznaky ochrnutia aspoň 24 hodín. Po zavedení očkovania sa zmenila definícia tak, že za „paralytickú detskú obrnu“ už boli považované len prípady, kedy príznaky ochrnutia trvali najmenej 60 dní.^[34] Tým sa opticky počet prípadov paralytickej detskej obrny výrazne znížil, namiesto toho sa však výrazne zvýšil vykazovaný počet prípadov aseptickej/vírusovej meningitídy, transverznej myelitídy a niektorých ďalších príbuzných diagnóz.^[35]

       Výskyt toho, čo sa v roku 1950 nazývalo detskou obrnou, sa však do dnešného dňa v skutočnosti výrazne zvýšil, čo dokumentuje aj štatistika Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization = WHO) tzv. akútnej chabej obrny (acute flaccid paralysis = AFP), ktorá ešte v roku 1950 bola totožná s diagnózou „detská obrna“.^[36] Pod všeobecnejšiu diagnózu AFP spadá nielen detská obrna (poliomyelitída), ale aj transverzná myelitída, enterovírusová encefalopatia, Guillain-Barrého syndróm, traumatická neuritída, Reyeov syndróm a iné choroby, ktoré NIE SÚ spôsobené vírusom poliomyelitídy, a teda očkovanie proti poliomyelitíde proti nim z princípu nemôže chrániť. Naopak, niektoré z týchto ochorení sú spôsobované práve očkovaním (čo je preukázané napr. u GBS),^[37] takže je veľmi dobre možné, že za zvýšenie výskytu AFP v posledných 60 rokoch môže do značnej miery práve očkovanie. Je zjavne kontraproduktívne očkovaním výskyt jedného druhu AFP znižovať, keď sa celkový výskyt AFP (aj kvôli očkovaniu) v skutočnosti zvyšuje.

       Okrem toho, vakcínam proti detskej obrne „vďačíme“ za zavlečenie rakovinotvorného vírusu SV40 z opíc medzi ľudí, keďže vakcinačné vírusy poliomyelitídy boli pestované na opičích obličkách a doposiaľ stále sú pestované na bunkových kultúrach pochádzajúcich z opíc (tzv. VERO bunky). Vírus SV40 pritom kontaminoval ako Salkovu neživú, tak aj Sabinovu živú orálnu vakcínu proti detskej obrne, čo potvrdila aj americká provakcinačná super-celebrita Dr. Maurice Hilleman.^[38] SV40 má na svedomí podstatný počet prípadov rakoviny mozgu, non-Hodginovho lymfómu a niektorých ďalších druhov rakoviny tým, že inaktivuje rakovinu potláčajúce proteíny p53 a pRb.^[39]

       Okrem SV40 bol očkovaním proti detskej obrne medzi ľudí zavlečený aj vírus ľudskej imunodeficiencie (HIV = Human Immunodeficiency Virus), u opíc nazývaný vírusom opičej imunodeficiencie (SIV = Simian Immunodeficiency Virus).^[40] SIV a HIV sú pritom prakticky totožné vírusy, čo dokladuje aj početná vedecká literatúra, ktorá medzi nimi nerozlišuje a označuje ich spoločne SIV/HIV.^[41]

       Účinnosť očkovania proti detskej obrne je taktiež na pováženie, keďže napr. v Pakistane napriek veľkej snahe a obrovským nákladom (7,86 miliardy dolárov) medziročne (v roku 2011 oproti roku 2011) vzrástol výskyt detskej obrny o 31,25%. Pritom spomedzi detí, čo dostali detskú obrnu, bolo len 32% úplne neočkovaných. Naproti tomu až 24% bolo očkovaných 7x či dokonca viac než 7x.^[42] V Indii síce v roku 2011 papierovo nezaznamenali prakticky žiadny prípad detskej obrny (čím sa rozumie diagnostikovanie vírusu poliomyelitídy typu 1, 2 alebo 3 v stolici človeka s príznakmi ochrnutia), avšak počet AFP v Indii medzi rokmi 1997 a 2011 vzrástol 20x!!!^[43] Zníženie počtu AFP je pritom hlavným dôvodom masového očkovania proti detskej obrne, v skutočnosti však očkovacie kampane v Indii spôsobujú presný opak deklarovaného cieľa. Neschopnosť preukázať v stolici vírusy poliomyelitídy typu 1, 2 alebo 3 pritom neznamená, že nešlo o poliomyelitídu. Vírus poliomyelitídy mohol zmutovať tak, že naňho protilátky, vytvorené očkovaním, už neúčinkujú. To sa zrejme aj stalo, prinajmenšom to je zatiaľ jediné rozumné vysvetlenie extrémneho nárastu AFP počas aplikácie Programu eradikácie detskej obrny v réžii WHO. V Pakistane i Indii sa pritom používa živá orálna vakcína proti detskej obrne (OPV), pričom na Slovensku sa používa inaktivovaná (neživá) vakcína (IPV). OPV pritom vyvoláva u nezanedbateľného počtu očkovaných osôb práve tú paralytickú obrnu (Vaccine Associated Paralytic Polio = VAPP), pred ktorou má chrániť. Niet divu – veď masové očkovanie OPV je v podstate plošným šírením živých (hoci oslabených, predsa len živých) vírusov. OPV je na jednej strane nebezpečnejšia, na druhej strane však aj účinnejšia než IPV,^[44] napriek tomu však očkovacie kampane v Pakistane zlyhali. Za hlavnú príčinu odborníci označujú podvýživu, čo je logické, keďže podvýživa má výrazne negatívny vplyv na obranyschopnosť imunitného systému.^[45]

       To však zároveň znamená, že podvýživa hrá kľúčovú úlohu nielen v (ne)účinnosti očkovania, ale aj v (ne)zvládaní prirodzenej nákazy. Je veľkou otázkou, čo by sa dosiahlo investíciou 7,86 miliardy dolárov do výživy a hygieny rizikových skupín obyvateľov Pakistanu namiesto vyhodenia tejto sumy na (vo výsledku) zbytočnú výrobu a aplikáciu obrovského množstva očkovacích látok. Možno by sme teraz hovorili o detskej obrne už len v minulom čase, určite by však došlo k výraznému úbytku aj mnohých iných ochorení, pri ktorých je podvýživa kľúčovým rizikovým faktorom. Za povšimnutie stojí aj fakt, že detská obrna sa dnes vyskytuje už len v krajinách, kde je podvýživa na dennom poriadku. V pakistanskom vakcinačnom fiasku tak máme ukážkový príklad toho, ako tzv. „moderná medicína“ nerieši hlavnú príčinu problému (podvýživu), ale vynakladá obrovské sumy peňazí na čiastkové „riešenia“ (očkovanie proti pôvodcovi len jedného typu AFP), ktoré sú vo výsledku nanič. Jediný, kto z toho má zjavný prospech, sú výrobcovia vakcín, takže je namieste otázka, či ich zisk v skutočnosti nie je tým hlavným motívom očkovacích kampaní.

       Podčiarknuté a sčítané: očkovanie proti detskej obrne narobilo jednoznačne viac škody než úžitku, či už spôsobením samotnej detskej obrny, rakoviny mozgu alebo non-Hodkinovho lymfómu, nehovoriac o mimoriadne smrteľnej epidémii AIDS. V porovnaní s tým sú nejaké (aj to len možno) ušetrené prípady detskej obrny neobhájiteľne malým prínosom. Odhady očkovaním ušetrených ľudských životov pritom stoja na vode, lebo ignorujú zmeny v hygiene, výžive a vôbec životnej úrovni, ktoré nastali v mnohých štátoch od vynájdenia vakcíny proti detskej obrne v polovici 50. rokov 20. storočia, a vôbec nezohľadňujú počet životov, ktoré boli zničené očkovaním proti detskej obrne.^[46] Pritom podobne ako u tetanu, aj u detskej obrny je možné výrazne zmierniť priebeh a zabrániť komplikáciám ochorenia na detskú obrnu.^[47]

       Očkovanie proti nákazlivej žltačke (infekčnej hepatitíde) typu B je u dojčiat a batoliat (až na deti HBsAg pozitívnych matiek) vysloveným nerozumom. S ohľadom na spôsob prenosu tejto choroby (krvou a pohlavným stykom), je riziko nákazy detí v predpubertálnom veku extrémne nízke (ak nie úplne nulové) a rozhodne neobstojí v porovnaní s nežiaducimi účinkami tohto očkovania, hlavne spomedzi autoimunitných ochorení, ako napr. reumatoidná artritída, autoimunitné neuromuskulárne ochorenia, roztrúsená skleróza, nodózna polyarteritída, lupus či sklerodermia.^[48] Pritom klesajúci trend výskytu hepatitídy B bol na Slovensku už dlho pred zavedením plošného očkovania dojčiat proti tejto chorobe v roku 1998,^[49] takže by bolo naozaj nevedecké pripisovať zníženie výskytu hepatitídy B plošnému očkovaniu slovenských dojčiat.

       U očkovania proti baktérii Haemophilus influenzae typu B (HiB) vyvstávajú obdobne veľké otázniky. Po zavedení plošného očkovania proti HiB bol pozorovaný výrazný nárast prípadov diabetes mellitus 1. typu (Insulin-Dependent Diabetes Melitus = IDDM) v porovnaní s kontrolnou skupinou, neočkovanou proti HiB.^[50] Výrazný nárast autizmu, ktorý bol pozorovaný v časovej následnosti po zavedení očkovania prvou konjugovanou vakcínou (práve proti HiB), tiež niektorí odborníci spájajú s vakcínou proti HiB.^[51] Podľa nich konjugované vakcíny (okrem HiB teda aj pneumokoky a meningokoky) zásadne menia fungovanie imunitného systému dojčiat zo stavu hyporesponzivity do stavu robustnej B-bunkami sprostredkovanej imunitnej odpovede, a to práve v čase intenzívneho myelinačného procesu u dojčiat, ktorý touto zmenou môže byť narušený.

       O neúnosne vysokom počte a závažnosti nežiaducich účinkov očkovania proti čiernemu kašľu sme sa už zmienili vyššie. Navyše ide o najmenej účinné očkovanie zo slovenského povinného očkovacieho kalendára. Napríklad v Kalifornii (USA) bola v roku 2010 napriek veľmi vysokej zaočkovanosti tak veľká epidémia čierneho kašľa, ako naposledy pred začiatkom plošného očkovania proti čiernemu kašľu.^[52]

       Pritom približne dve tretiny potvrdených prípadov čierneho kašľa v Kalifornii boli plne zaočkované, v niektorých okresoch dokonca až 83%. V Oxfordshire v Anglicku bolo v období od októbra 2001 do marca 2005 zo všetkých potvrdených prípadov čierneho kašľa dokonca až 85,9% plne zaočkovaných (primerane svojmu veku).^[53] Najoptimistickejšia klinická štúdia účinnosti očkovania proti čiernemu kašľu zistila, že len 85,2% zaočkovaných si vytvorí proti čiernemu kašľu protilátky v dostatočnom množstve na to, aby neochoreli na čierny kašeľ.^[54] Menej optimistické štúdie hovoria o 84%^[55] či dokonca len 71%.^[56]

       Aby to nebolo málo, niektorí odborníci na čierny kašeľ už dlhší čas tvrdia, že baktéria Bordetella pertussis, spôsobujúca čierny kašeľ, sa prispôsobila očkovaniu do tej miery, že už pred ňou (resp. pred jej podarene zmutovanou verziou) očkovanie nijak nechráni.^[57]

       Očkovanie proti pneumokokom je vyslovene kontraproduktívne. Stojí mnohonásobne viac, než sa ním ušetrí (a teda sa finančne vôbec neoplatí),^[58] pritom po zavedení plošného očkovania proti pneumokokom celkovo stúpol výskyt závažných zápalov pľúc.^[59] Mnohí rodičia sa sťažujú na zápaly stredného ucha, respiračné ochorenia či dokonca meningitídy,^[60] ktoré sa u ich detí objavili bezprostredne po očkovaní proti pneumokokom, hoci práve proti týmto ochoreniam by vraj malo toto očkovanie chrániť.

       Možno, pravda, namietať, že boli spôsobené inými kmeňmi pneumokokov, než tými, proti ktorým chráni vakcína. To je však len sčasti pravdou, lebo v niektorých prípadoch boli tieto ochorenia po očkovaní spôsobené práve vakcinačnými kmeňmi pneumokokov. Ale aj keby, faktom je, že očkovanie proti 7, 10 či 13 kmeňom pneumokokov reálne znižuje odolnosť očkovanej osoby voči ostatným z vyše 90 kmeňov pneumokokov – tým, ktoré nie sú vakcínou pokryté.^[61] A tak bolo aj vedecky potvrdené, že po zavedení plošného očkovania proti 7 kmeňom pneumokokov sa síce znížil výskyt týchto siedmych vakcinačných kmeňov, naproti tomu sa však zvýšil výskyt ostatných kmeňov.^[62] Je takmer isté, že rovnaký scenár sa bude opakovať aj niekoľko rokov po zavedení plošného očkovania vakcínami Synflorix a Prevenar 13 (ktoré podľa údajov výrobcov chránia „až“ proti 10 resp. 13 kmeňom).^[63]

       Vo výsledku si teda očkovaním proti pneumokokom nijak nepomôžeme, ale výrobcovia vakcín sa na tom výborne nabalia, a na svoje si prídu aj „odborníci“, ktorí toto očkovanie nadšene vychvaľujú a nakoniec ho aj presadili do povinného očkovania na Slovensku (napr. Pfizerom platení prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. a MUDr. Ingrid Urbančíková, MPH).^[64] Pritom protilátky (a nič viac vakcína vytvoriť nedokáže) nie sú u všetkých typov pneumokokov tou rozhodujúcou zbraňou. Totiž, schopnosť opsonizovať baktérie Streptococcus pneumoniae nemusí byť úmerná množstvu špecifických protilátok, resp. ich prítomnosti vôbec – závisí kmeň od kmeňa: „Niektoré sérotypy boli dobre opsonizované aj bez zistiteľného množstva protilátok proti kapsulárnemu polysacharidu; iné neboli opsonizované ani za prítomnosti určitej hladiny protilátok.“^[65] Za takýchto okolností je prirodzené posilňovanie imunity a dojčenie oveľa lepšou a lacnejšou prevenciou invazívnych pneumokokových ochorení u dojčiat a batoliat než predražené, rizikové a vo výsledku aj neúčinné očkovanie.^[66]

       Na námietku RÚVZ TT:

       „V roku 2010 evidujeme 4-násobný pokles chorobnosti na invazívne pneumokokové ochorenia u 0-ročných detí oproti 10-ročnému priemeru.“

       odpovedáme: Podľa údajov ÚVZ SR^[67] bolo v rokoch 2000–2009 hlásených po poradí 29, 28, 17, 31, 21, 23, 28, 27, 25 a 15 pneumokokových meningitíd, pričom z týchto údajov nie je jasné, aký počet bol spôsobený vakcinačnými sérotypmi. 10-ročný priemer činí 245/10 = 24,5. V roku 2010 bolo hlásených 12 pneumokokových meningitíd, čo je len o máličko viac než 2-násobný pokles oproti 10-ročnému priemeru. Akým štatistickým čarovaním dospel RÚVZ TT k „4-násobnému“?

       Nakoniec, očkovanie proti záškrtu je taktiež zbytočným rizikom. Posledný prípad záškrtu na Slovensku bol zaznamenaný v roku 1980, tzn. pred 32 rokmi.^[68] Možno teda smelo skonštatovať, že za posledných 32 rokov narobilo na Slovensku oveľa viac škôd očkovanie proti záškrtu než záškrt samotný. Je síce pravda, že v roku 2010 bolo na Ukrajine hlásených 17 prípadov záškrtu,^[69] my však na Ukrajinu nechodíme, neprichádzame do styku so žiadnymi Ukrajincami, ani s ľuďmi, čo na Ukrajinu chodia. Aj tak však výskyt 17 prípadov pri celkovom počte obyvateľov 45,6 milióna^[70] predstavuje pravdepodobnosť len 1:2,6 milióna, takže aj keby sme na Ukrajinu rovno všetci išli, pravdepodobnosť nákazy záškrtom je tam nižšia než pravdepodobnosť zásahu bleskom. Záškrt sa pritom vyskytuje takmer výlučne v chudobných krajinách (v roku 2010 bolo 10 a viac prípadov hlásených len v Bangladéši, Brazílii, Ghane, Indii, Indonézii, Iráne, Laose, Nepále, Pakistane, na Filipínach, v Thajsku a na Ukrajine)^[71] a tých niekoľko málo prípadov v krajinách bohatších je spravidla vo veľmi chudobných komunitách. Ide o podmienky typu bývanie hlava na hlave, biedna hygiena a oslabená imunita,^[72] zrejme vyplývajúca z energetickej a/alebo vitamínovej podvýživy. Podotýkame, že ani jeden z týchto rizikových faktorov záškrtu sa našej rodiny netýka.

       K námietke RÚVZ TT o epidémii záškrtu v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu dodávame, že táto epidémia zjavne nemohla byť spôsobená dramatickým poklesom zaočkovanosti proti záškrtu, keďže zaočkovanosť v skutočnosti (prinajmenšom podľa údajov WHO) nijak extrémne nepoklesla.^[73] Oveľa lepším vysvetlením tejto epidémie je prudký pokles životnej úrovne v týchto krajinách po rozpade komunistického režimu, spojený so vznikom energetickej i vitamínovej podvýživy.

       K prípadnej námietke, že nežiaducich účinkov očkovania (NÚO) je na Slovensku len pár desiatok (nie viac než 150) ročne, z čoho podstatná časť sú vraj len ľahké NÚO, dodávame, že tieto údaje sa prudko rozchádzajú so štatistikami pneumológov a ftizeológov, ktorí riešia len komplikácie BCG vakcíny proti tuberkulóze a udávajú pritom 150 komplikovaných NÚO ročne (len po tejto jedinej vakcíne),^[74] čo je viac, než udáva ŠÚKL či ÚVZ SR po všetkých vakcínach dokopy (vrátane očkovania dospelých). Vysvetlenie si pýta aj fakt, že v Česku bolo v roku 2008 zaznamenaných 554 NÚO BCG vakcínou a 191 NÚO ostatnými vakcínami.^[75] To činí spolu 745, čo je najmenej 5x viac NÚO hlásených v Česku pri približne len 2x viac obyvateľoch. Navrch k týmto do-očí-bijúcim disproporciám sa podľa slovenských odborníkov na farmakológiu hlási na Slovensku len menej než 1% skutočného počtu nežiaducich účinkov.^[76]

       V praxi sa to deje tak, že pediatri (až na niekoľko výnimiek, ktoré možno spočítať na prstoch) napriek povinnosti informovať pacienta (resp. zákonného zástupcu) o rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti (§6, ods. 1 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti) toto nerobia buď vôbec, alebo spomenú len krátkodobú miernu horúčku a banálne prechodné reakcie v mieste vpichu, rozhodne však neinformujú o všetkých známych NÚO aspoň v rozsahu príbalového letáku. Rodič-laik si potom tie-ktoré zdravotné ťažkosti s očkovaním nespojí. Ak by si ich aj s očkovaním spojil, detský lekár mu ich s najväčšou pravdepodobnosťou neuzná a bude tvrdiť, že s očkovaním nesúvisia, a to dokonca aj v prípade, že sú priamo uvedené v príbalovom letáku.^[77] Keď by to aj detský lekár uznal, častokrát nezapíše NÚO do zdravotnej dokumentácie. Aj keby ich zapísal, málokedy a málokto ich aj hlási (napriek povinnosti, stanovenej v §13 ods. 3 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z.), čo aj skutočne bolo zistené kontrolou očkovania k 31.VIII.2002, podľa ktorej „bolo zo zdravotných záznamov očkovancov zistených 181 postvakcinačných reakcií, pričom hlásených … bolo iba 6 prípadov,“ čiže len 3,3% celkového počtu NÚO zapísaných v zdravotnej dokumentácii.^[78] A keby to aj lekár nahlásil, ŠÚKL nie vždy hlásenie akceptuje.^[79]

       Napr. istý čas bolo na internetovej stránke ŠÚKL uverejnené vyhlásenie, že lekári nemajú hlásiť IDDM po očkovaní,^[80] lebo IDDM z očkovania jednoducho nemôže byť,^[81] čo je v ostrom rozpore ako s reálnymi skúsenosťami rodičov-laikov,^[82] tak aj s vedeckou literatúrou.^[83] Namiesto toho, aby ŠÚKL povzbudzoval lekárov k hláseniam NÚO, súc si vedomý kolosálnej podhlásenosti NÚO na Slovensku, a zobral si príklad z českého SÚKL, ktorý priamo vyzýva lekárov k hláseniu určitých konkrétnych NÚO,^[84] sme svedkami toho, źe slovenský ŠÚKL lekárov od hlásenia NÚO v skutočnosti odrádza! Potom naozaj niet divu, že je hlásenosť NÚO na Slovensku taká mizerná. Keby sme boli veľkými optimistami, tak by sme ju museli násobiť 100, aby sme dostali ako-tak rozumný odhad počtu NÚO. To pri okolo 100 hlásených NÚO činí najmenej 10.000 NÚO ročne, čo v prepočte na cca 60.000 detí, ktoré sa za rok narodia, znamená, že najmenej každé šieste dieťa utrpí NÚO a to je len veľmi optimistický odhad.

       K prípadnej námietke RÚVZ TT, že podľa §13 ods. 3 Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení je lekár povinný hlásiť NÚO, dodávame, že táto povinnosť je v podstate fiktívna, pretože prakticky na ľubovoľný NÚO (snáď len s výnimkou jasných prípadov komplikácií po BCG vakcíne) môže lekár povedať, že podľa neho to nie je NÚO, ale niečo, čo s očkovaním absolútne nijak nesúvisí. Navyše povinnosť hlásiť NÚO je vlastne nevymáhateľná, pretože za jej nedodržanie nehrozí lekárovi nijaká sankcia. A keďže lekár za nehlásenie NÚO vlastne nie je vôbec pokutovateľný, povinnosť hlásiť NÚO akoby ani nejestvovala. Úprimnejší lekári dokonca sami hovoria, že keby mali poctivo hlásiť všetky NÚO, strávili by v práci denne o hodinu-dve navyše (čisto vypĺňaním hlásení NÚO), ktoré im nikto nezaplatí. Lekári teda k hláseniu NÚO nie sú motivovaní ani pozitívne (odmena za hlásenie NÚO), ani negatívne (trest za nehlásenie NÚO) a tak povinnosť očkujúcich lekárov hlásiť NÚO je len a len papierová, nijak nevymožiteľná a jej (čisto papierová) existencia nie je dôkazom ničoho. Kontrola očkovania zo strany RÚVZ na tejto veci vôbec nič nemení, pretože RÚVZ kontroluje len záznamy o NÚO, pritom však najväčší problém je, že u drvivej väčšiny NÚO ošetrujúci lekár nijaký záznam do zdravotnej dokumentácie neurobí, a ak áno, tak daný zdravotný problém s očkovaním vôbec nespojí.

       K prípadnej námietke RÚVZ TT, že za 30 rokov praxe nezaznamenal nijaký vážny nežiaduci účinok očkovania, dodávame, že aj čisto v oblasti pôsobnosti RÚVZ TT, t.j. okresoch PN, HC a TT, vieme o hneď niekoľkých veľmi vážnych NÚO počnúc dlhodobým (10 mesiacov) hojením chráničky po BCG vakcíne, cez závažnú neurologickú reakciu na očkovanie, zvanú „paroxysmal tonic upgaze“^[85] (o ktorej RÚVZ TT určite vie) až po leukémiu (s následým úmrtím). Ak RÚVZ TT o žiadnom vážnom NÚO nevie, neznamená to, že žiadny nenastal. Znamená to len toľko, že sa RÚVZ TT o NÚO v skutočnosti úprimne nezaujíma, ba možno ich dokonca zametá pod koberec a následne zatĺka, aby „nevhodné“ fakty neprekážali posvätnej proočkovacej ideológii.

       Nezáujem RÚVZ TT o NÚO podčiarkuje aj fakt, že namiesto toho, aby inštruoval všetkých pediatrov k dôkladnému informovaniu o NÚO (čím by sa vo výsledku zvýšilo povedomie o NÚO a tým pádom zrejme aj hlásenosť NÚO, zároveň by sa predišlo viacerým ťažkým následkom NÚO, keďže ošetrujúci lekári by vedeli, že ide o NÚO a nestrácali by drahocenný čas hľadaním príčiny tam, kde nie je), inštruuje ich (zrejme pod hrozbou sankcií) k protizákonnému udavačstvu, v rámci ktorého požaduje od pediatrov údaje o rodičoch, na ktoré nemá žiadne právo (napr. aj telefónne číslo).^[86] Naopak, táto činnosť RÚVZ TT je v rozpore so Zákonom č. 428/2002 Z.z. Podľa tohto zákona musí prevádzkovateľ (v tomto prípade RÚVZ TT) „pred začatím spracúvania osobných údajov jednoznačne a konkrétne vymedziť účel spracúvania osobných údajov“ (§6 ods. 1 písm. a), čo sa očividne nestalo. Podľa §7 ods. 1 tohto zákona „Osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby…“. My sme pritom nedali RÚVZ TT nijaký súhlas na spracovanie našich osobných údajov a osobných údajov nášho dieťaťa za účelom vedenia priestupkového konania voči nám. Ďalšie právnické detaily rozporu konania RÚVZ TT so Zákonom č. 428/2002 Z.z. na ochranu osobných údajov nájdete vo vyjadrení ÚOOÚ.^[87] Námietka RÚVZ TT:

       „Údaje v hlásení odmietnutia očkovania považujeme za bežne poskytované v obvyklom styku s rôznymi inštitúciami.“

       pritom vôbec neobstojí. Nijaký zákon neoprávňuje RÚVZ bez dovolenia dotknutých osôb vyžadovať (dokonca pod hrozbou pokuty), prijímať, zbierať a využívať osobné údaje na účely vedenia priestupkového konania, čiže RÚVZ TT svojim konaním neodškriepiteľne porušuje Zákon č. 428/2002 Z.z.

       Samotné poučenie o chorobách, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje, je extrémne jednostranné, pričom o NÚO a kontraindikáciách očkovania tam nie je ani slovko. Celkovo je z toho jasné, že RÚVZ TT v skutočnosti nemá úprimný záujem o zdravie detí, ale len zastrašuje zodpovedných rodičov za jediným účelom: čo najvyššou zaočkovanosťou (inými slovami: čo najvyšším predajom vakcín), a to (doslova) aj cez mŕtvoly a ničenie zdravia malých detí.

       Z vyššie uvedeného vyvodzujeme, že snaha RÚVZ TT (a väčšiny detských lekárov) stoj-čo-stoj presadzovať tzv. „povinné“ očkovanie je priamo hroziacim útokom na zdravie nášho dieťaťa (čo je zákonom chránený záujem), resp. nebezpečenstvom priamo ohrozujúcim zdravie nášho dieťaťa. Na základe vyššie uvedeného tiež trváme na tom, že odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania nebol spôsobený rovnako závažný alebo závažnejší následok ako ten, ktorý hrozil očkovaním, a zároveň že hrozbu (NÚO) nebolo možné odvrátiť inak než odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania.

       Z vyššie uvedeného teda jasne vyplýva, že odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania sme sa nedopustili žiadneho priestupku, a to aj napriek tomu, že „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ je definované ako priestupok v § 56 ods. 1 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z.

 

       2. Tvrdíme, že naše odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania nášho dieťaťa je plne legálnym využitím ľudských práv a slobôd, garantovaných nám Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách, ktoré sú pre SR záväzné. Konkrétne:

 

       Dovolávame sa čl. 40 Ústavy SR, podľa ktorého „Každý má právo na ochranu zdravia.“, pričom – na rozdiel od niektorých iných ústavou zaručených práv – toto právo nemôže byť obmedzené, „ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.“

       Odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania chránime zdravie nášho syna a teda využívame právo na ochranu jeho zdravia.

       Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR:

„Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“

       Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy SR:

„Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“

       Toto právo bolo podľa v (nielen) našom prípade hrubo porušené, keďže RÚVZ (platí všeobecne, nielen pre Trnavu) nijak netrestá príslušníkov rómskej menšiny za ten istý údajný priestupok, ktorého sme sa vraj dopustili my. Je známe, že zaočkovanosť v „divokejších“ rómskych osadách je „nízka“,^[88] pričom sám ÚVZ SR tvrdí, že:

„Dôvody nízkej zaočkovanosti sa každoročne opakujú bez známok zlepšenia a týkajú sa predovšetkým rómskych detí a nezodpovedného prístupu ich rodičov k očkovaniu. Riešenie takýchto prípadov priestupkovým konaním je iluzórne.“^[89]

       Cítime sa byť rasovo/etnicky/národnostne diskriminovaní, pretože spomínaní príslušníci rómskej národnostnej menšiny nie sú za priestupok „nepodrobenie sa povinnému očkovaniu“ nijak sankcionovaní (a už vôbec nie pokutou do výšky 331,- €), čiže majú de facto právo bez akejkoľvek sankcie vyhnúť sa tzv. „povinnému“ očkovaniu, pričom nám je to upierané. Tým je porušený čl. 12 ods. 1 ako aj ods. 2 Ústavy SR, keďže sme znevýhodnení na základe „národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine“. Dochádza tu k paradoxnej diskriminácii rodičov, ako sme my, ktorí sa zodpovedne a dôkladne starajú o zdravie svojich detí, voči rodičom, ktorí o zdravie svojich detí nedbajú vôbec, alebo ho dlhodobo zanedbávajú napr. nevhodnou výživou, nedostatočnou hygienou apod.

       Ďalej podľa čl. 15 ods. 1 a 2 Ústavy SR:

„Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života.“

       Je známe, že niektoré očkovacie látky môžu v určitom počte prípadov zapríčiniť úmrtie očkovanej osoby, či už v prípade nesprávneho podania (intravenózneho (neúmyselne), prípadne podania napriek kontraindikáciám, ktoré sa, žiaľ, deje v neúnosne vysokej miere, hlavne v prípade nezahojenej chráničky po BCG vakcíne), ale nezriedka aj v prípade podania v súlade s odporúčaniami výrobcu.^[90] Povinným očkovaním je toto právo v nezanedbateľnej menšine prípadov porušené.

       Na námietku RÚVZ TT, že podľa čl. 15 Ústavy SR:

„nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“

       dodávame, že podľa čl. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:^[91]

„1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.

2. Zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne nevyhnutné, pri:

a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;

b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;

c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.“

       Čl. 2 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd teda bližšie špecifikuje, čo to znamená, že „nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné“ – ide o úmrtia pri výkone policajných/armádnych zákrokov, rozhodne však nie o úmrtia spôsobené zdravotníckymi zákrokmi, uskutočnenými proti vôli pacienta resp. jeho zákonného zástupcu. Ale aj keby toto ustanovenie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo v rozpore s čl. 15 ods. 4 Ústavy SR, tak podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR:

„Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.“

       To je aj prípad Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.), ktorý Slovenská republika (prostredníctvom vtedy ešte ČSFR) ratifikovala PRED nadobudnutím účinnosti Ústavného zákona č. 460/1992 Zb. (tzn. pred 1. októbrom 1992) a ktorý v tejto veci poskytuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd (resp. prísnejšie vymedzenie, kedy pozbavenie života nebude považovať za protiústavné/protiprávne).

       Ďalej podľa čl. 16 Ústavy SR: „Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.“ To by sa však v prípade očkovania nášho syna proti našej vôli stalo. S ohľadom na našu vedomosť o NÚO, ako aj s ohľadom na rozsiahlu odbornú lekársku literatúru o NÚO, považujeme (v prípade, že sa pre očkovanie človek nerozhodne úplne slobodne, informovane a dobrovoľne) očkovanie za kruté a neľudské zaobchádzanie. Ostatne, stačí chvíľu v čakárni u detskej lekárky počúvať srdcervúci plač/krik/vresk práve zaočkovaných detí a človeku, čo nemá srdce z kameňa, to musí byť jasné.

       Ďalej podľa čl. 24 Ústavy SR:

„Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. … Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“

       Odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania je prejavom nášho zmýšľania, keďže vyznávame pokiaľ možno čo najprirodzenejšie a najprírodnejšie riešenia (napr. dojčenie namiesto umelej náhradky materského mlieka, prirodzené pôrody namiesto medikalizovaných, liečenie prírodnými antiseptickými prostriedkami a vitamínom C namiesto syntetických antibiotík…).

       Naopak, tzv. „povinné“ očkovanie je v rozpore s naším myslením, svedomím a vierou:

       V rozpore s naším svedomím je kvôli tomu, že vieme o odstrašujúcich skúsenostiach s očkovaním (ba dokonca o úmrtiach na následky očkovania)^[92] u mnohých detí (nielen) na Slovensku, a nemienime vedome opakovať chyby iných, súc si vedomí možných (a pravdepodobných) následkov.

       V rozpore s naším myslením/zmýšľaním je preto, lebo sme sa rozhodli chrániť zdravie svoje i zdravie nášho syna iným – menej invazívnym – spôsobom než vpravovaním zdraviu škodlivých a smrteľne nebezpečných látok (napr. fenoxyetanol, formaldehyd, fosforečnan hlinitý, hydroxid hlinitý, neomycín, polymyxín, polysorbát 80 vo vakcíne Infanrix Hexa, fosforečnan hlinitý vo vakcíne Synflorix, fosforečnan hlinitý a polysorbát 80 vo vakcíne Prevenar 13) do tela.

       V rozpore s našou vierou je povinné očkovanie preto, lebo génové manipulácie (vakcína proti hepatitíde B), ako aj používanie bunkových tkanív, pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek pri vývoji a výrobe očkovacích látok (prinajmenšom 80 vo vedeckej literatúre zdokumentovaných umelých potratov, vykonaných za týmto účelom),^[93] je v ostrom rozpore s našou vierou, rovnako tak proti tomu protestuje Katolícka cirkev prostredníctvom Pápežskej akadémie pre život (Pontificia Academia Pro Vita).^[94] Okrem toho, Encyklika pápeža Jána Pavla II. „Evangelium Vitae“^[95] (ďalej len Encyklika) v bodoch 57 až 63 uvádza:

       „57. … Vzhľadom na to, že sa vo svedomiach i v spoločnosti postupne oslabuje vedomie, že priame zničenie života nevinnej ľudskej bytosti, najmä na začiatku a na konci jej existencie, je absolútnym a ťažkým morálnym prečinom, Učiteľský úrad Cirkvi zosilnil svoje vyjadrenia na obranu posvätnosti a nenarušiteľnosti ľudského života.

       … v spoločenstve s biskupmi katolíckej Cirkvi potvrdzujem, že priame a úmyselné zabitie nevinnej ľudskej bytosti je vždy hlboko nemorálnym činom. …

       Vedomé a dobrovoľné rozhodnutie zbaviť nevinnú ľudskú bytosť života je z morálneho hľadiska vždy zlo a nikdy nemôže byť dovolené ani ako cieľ, ani ako prostriedok na dobrý cieľ. Je to totiž čin vážnej neposlušnosti voči morálnemu zákonu, ba čo viac, voči samému Bohu, jeho pôvodcovi a garantovi; je to čin, ktorý protirečí základným čnostiam spravodlivosti a lásky. Nič a nikto nemôže oprávniť na zabitie nevinnej ľudskej bytosti, či je to plod, alebo embryo, dieťa, alebo dospelý, starý, nevyliečiteľne chorý, alebo zomierajúci. Okrem toho nikto nemôže vyžadovať tento vražedný čin pre seba alebo pre iného, ktorý je zverený jeho zodpovednosti, ani priamo alebo nepriamo s ním súhlasiť. Žiadna autorita ho nemôže legitímne nanútiť ani dovoliť.

       … Vzhľadom na morálnu normu, ktorá zakazuje priame zabitie nevinnej ľudskej bytosti, niet pre nikoho žiadnych privilégií ani výnimiek.

       58. Medzi všetkými prečinmi proti životu, akých sa človek môže dopustiť, umelý potrat má rysy, ktoré ho robia osobitne vážnym a odsúdeniahodným zločinom.

       … Akceptovanie umelého potratu v zmýšľaní, v konaní, ba aj v zákonoch je výrečným znakom strašnej krízy morálneho zmyslu, ktorý postupne stráca schopnosť rozlišovať medzi dobrom a zlom dokonca i vtedy, keď ide o základné právo na život. V tejto hroznej situácii je dnes zvlásť potrebná odvaha, ktorá umožní pozrieť sa pravde do očí, nazývať veci pravými menami a nepodliehať pritom pohodlným kompromisom či pokušeniu klamať samého seba. …

       Morálna závažnosť umelého potratu sa javí v celej pravde, ak uznáme, že tu ide o vraždu, a najmä keď sa vezmú do úvahy osobitné okolnosti, ktorú ho definujú. Zavraždená je ľudská bytosť na prahu života, a teda bytosť najnevinnejšia, akú si vôbec možno predstaviť: nemožno ju preto nikdy považovať za útočníka, tým menej za nespravodlivého útočníka! Je slabá a bezbranná do tej miery, že je zbavená aj tej minimálnej formy obrany, akou je u novonarodeného dieťaťa jeho prosebné kvílenie a plač. …

       … Ale všetky tieto a im podobné dôvody, akokoľvek sú vážne a dramatické, nikdy nemôžu ospravedlniť úmyselné pozbavenie života nevinnej ľudskej bytosti.

       59. Rozhodnutie zabiť ešte nenarodené dieťa robí často nielen matka, ale aj iné osoby. … Zodpovední sú aj lekári a pracovníci zdravotníctva, keď poznanie a schopnosti venujú službe smrti, hoci ich nadobudli na to, aby život bránili.

… umelý potrat je mimoriadne bolestnou ranou zasadenou spoločnosti a jej kultúre zo strany tých, ktorí majú byť jej budovateľmi a obrancami. …

       60. … Z morálneho hľadiska tu ide napokon o tak veľkú vec, že už samotná pravdepodobnosť jestvovania osoby by stačila na ospravedlnenie najkategorickejšieho zákazu akýchkoľvek zásahov smerujúcich k zabitiu ľudského embrya. …

       61. … Ani diskusie v oblasti prírodných vied a filozofie, týkajúce sa konkrétneho okamihu, v ktorom nastáva zjednotenie s rozumnou dušou, nikdy ani v najmenšej miere neoslabili morálne odsúdenie potratu.

       62. … Pius XII. odsúdil akýkoľvek priamy potrat, to jest každý čin, ktorý priamo smeruje k zabitiu ešte nenarodeného ľudského života, "nezávisle od toho, či je zabitie cieľom, alebo je len prostriedkom k cieľu";

       … priamy potrat, to jest chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, je vždy vážnym morálnym neporiadkom, lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti. …

       Žiadna okolnosť, žiaden cieľ nikdy nebudú môcť urobiť dovoleným čin, ktorý je vnútorne nedovolený, lebo sa protiví Božiemu zákonu, vpísanému do srdca každého človeka, ako ho uznáva samotný rozum a ako ho ohlasuje Cirkev.

       63. Morálne hodnotenie potratu sa týka aj nových foriem zákrokov na ľudských embryách, ktoré, i keď majú ciele svojou povahou oprávnené, nevyhnutne vedú k ich usmrteniu. Vzťahuje sa to na pokusy na embryách, ktoré sa stále bežnejšie uskutočňujú v rámci biomedických výskumov a v niektorých štátoch ich pripúšťa aj zákon. … užívanie ľudských embryí a plodov ako predmetu pokusov je prečinom proti ich dôstojnosti ako ľudských osôb,ktoré majú právo na takú istú úctu ako už narodené dieťa a ako každý iný človek.

       Také isté morálne odsúdenie si zasluhuje prax využívania ešte živých ľudských plodov a embryí - niekedy na tento účel špeciálne "vyrobených" oplodnením v skúmavke, či už ako "biologický materiál" na ďalšie použitie, alebo ako zdroj orgánov a tkanív na transplantáciu, slúžiacich na liečenie niektorých chorôb. Zabitie nevinných ľudských bytostí, aj keď prináša iným úžitok, je činom absolútne neprípustným.“

       Je teda nado všetku pochybnosť, že Katolícka cirkev ostro odsudzuje akékoľvek umelé potraty, a to tak kategoricky, že kategorickejšie to už nie je možné, a to aj keby ten-ktorý umelý potrat priniesol iným úžitok, aj umelé potraty v rámci medicínskych výskumov (tzn. aj v rámci výskumu a vývoja očkovacích látok), pričom nijaká okolnosť a nijaký cieľ nikdy nemôžu ospravedlniť umelý potrat, a to ani keď je prostriedkom na dobrý cieľ, a z tohto pravidla Katolícka cirkev nepripúšťa absolútne nikdy nijakú výnimku.

       Podľa čl. 24 ods. 4 Ústavy SR síce možno obmedziť výkon práv podľa čl 24 ods. 1 Ústavy SR zákonom, ale len „ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.“ Táto podmienka však v prípade nášho syna nebola splnená, pretože náš syn neohrozuje verejný poriadok, mravnosť, práva a slobody iných, a ani verejné zdravie. Ak RÚVZ TT tvrdí niečo iné, mal by to exaktne vedecky dokázať pri zohľadnení individuálnych podmienok našej rodiny. Ak nedokáže, tak prípadná nám udelená pokuta (či iná sankcia) za odmietnutie tzv. „povinného“ očkovania bude zjavným porušením Ústavy SR.

       Pritom je vylúčené, že by bol náš syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti tetanu, keďže tetanus nie je choroba prenosná z človeka na človeka.

       Zároveň je vylúčené, že by bol náš syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti záškrtu, pretože protilátky vytvorené na základe podania difterického anatoxínu slúžia len na neutralizáciu difterického toxínu, nie však na likvidáciu baktérií Corynebacterium diphtheriae. Inak povedané: záškrtové baktérie sa môžu veselo množiť a šíriť napriek akémukoľvek očkovaniu proti záškrtu, a teda ľudia nezaočkovaní proti záškrtu nie sú o nič viac rizikom pre verejné zdravie, než ľudia proti záškrtu zaočkovaní. Ba dokonca naopak – tí zaočkovaní sú väčším rizikom pre verejné zdravie, keďže môžu šíriť záškrtové baktérie bez toho, že by si toho boli vedomí, bez akýchkoľvek príznakov choroby, a to by sa sotva mohlo stať v prípade ľudí proti záškrtu nezaočkovaných.

       Zároveň je vylúčené, že by bol náš syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti čiernemu kašľu, pretože štatistiky neúprosne ukazujú, že 66% až 85,9% chorých na čierny kašeľ sú ľudia proti čiernemu kašľu plne zaočkovaní, a zo zvyšných percent podstatná časť sú ľudia zaočkovaní proti čiernemu kašľu čiastočne. Vo výsledku teda zaočkovaní predstavujú jednoznačne väčšie ohrozenie verejného zdravia než nezaočkovaní.

       Zároveň je vylúčené, že by bol náš syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti hepatitíde B, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v našej rodine ani v okruhu našich priateľov nemá hepatitídu B) a tým pádom nemôže na hepatitídu B ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť, obzvlášť nie, keď sa táto choroba prenáša len krvou a pohlavným stykom.

       Zároveň je vylúčené, že by bol môj syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti detskej obrne, pretože sa nemá ako a od koho nakaziť (nikto v celej Amerike, Európe, Severnej Afrike či na Blízkom Východe nemá detskú obrnu) a tým pádom nemôže na detskú obrnu ochorieť a ani ňou nikoho nakaziť.

       Zároveň je vylúčené, že by bol náš syn rizikom pre verejné zdravie, ak by nebol zaočkovaný proti baktérii Haemophilus influenzae typu B či proti 10/13 kmeňom baktérie Streptococcus pneumoniae, pretože tieto typy baktérií sú v bežnou súčasťou mikroflóry v tele človeka, vyskytujú sa u niekoľkých desiatok percent obyvateľov a vážne ochorenia spôsobujú len extrémne zriedkavo (do 20 kusov ročne na celom Slovensku), spravidla pri výrazne oslabenej všeobecnej imunite (na pestovaní ktorej si dávame záležať), či vážnom poškodení slizníc (napr. cigaretovým či iným dymom, ktorým sa vyhýbame). V oveľa väčšej miere než naše dieťa, ktoré nenavštevuje žiadny kolektív, sú rizikom pre verejné zdravie učitelia a vychovávatelia na školách a v predškolských zariadeniach, ako aj lekári, zdravotné sestry či ošetrovatelia v nemocniciach, ktorí nie sú proti pneumokokom očkovaní (drvivá väčšina, ak nie všetci) a prichádzajú do styku s desiatkami až stovkami detí denne. Napriek tomu však RÚVZ nijak nesankcionuje tieto skupiny dospelých, ale naopak – úplne iracionálne vyskakuje na rodičov detí, čo do nijakého kolektívu nechodia a nepredstavujú teda prakticky žiadne ohrozenie verejného zdravia. Sú všetci zamestnanci RÚVZ TT očkovaní proti pneumokokom, hemofilom a preočkovaní proti čiernemu kašľu? Ak nie, tak prečo nejdú vzorom ostatným občanom, keď tak veľmi trvajú na očkovaní dojčiat a batoliat proti týmto baktériám? Veď tým, že nie sú zaočkovaní proti pneumokokom a hemofilom predsa ohrozujú verejné zdravie!!!

       S ohľadom na vyššie uvedené je zjavné, že nemožno na náš prípad aplikovať ustanovenie, podľa ktorého možno obmedziť naše práva a slobody zaručené Ústavou SR, ak je to v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany verejného zdravia.

       Ďalej podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR:

„Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.“

       Bližšie je to definované v čl. 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine:

„Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa“.

       Sústavná a dôsledná starostlivosť o zdravie maloletého dieťaťa je teda nielen povinnosťou, ale aj právom rodičov. Toto právo je povinným očkovaním porušené, pretože sme sa rozhodli po dôkladom zvážení starať sa o zdravie nášho dieťaťa bez ďalšieho očkovania. Práva rodičov (vrátane práva na zdravotnú starostlivosť) však môže obmedziť len súd a len na základe zákona (konkrétne Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), t.j. len v prípade, že by sme sa o zdravie nášho dieťaťa nestarali vôbec (§ 38 ods. 2 písm. b) Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine), čo však rozhodne nie je náš prípad. Zákon č. 355/2007 Z.z., prikazujúci tzv. „povinné“ očkovanie pod hrozbou finančnej pokuty, je teda v rozpore ako so Zákonom č. 36/2005 Z.z., tak aj s čl. 41 ods. 4 Ústavy SR. Povinné očkovanie pritom nepatrí podľa Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine medzi povinnosti rodičov.

 
 

       3. Proti zápisnici z priestupkového konania zo dňa 14.II.2012 namietame:

 

       Nie je pravda, že by naším odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania došlo k ohrozeniu zdravia nášho dieťaťa či verejného zdravia (viď vyššie).

       Navyše, podľa zvrátenej logiky RÚVZ TT zrejme nedochádza k ohrozeniu verejného zdravia, ak dieťa s lekárom potvrdenými zdravotnými kontraindikáciami očkovania nie je zaočkované, ale ak neočkované dieťa nedisponuje potvrdením lekára o zdravotných kontraindikáciách očkovania, tak už zrazu verejné zdravie ohrozuje. Pritom v oboch prípadoch je z epidemiologického hľadiska fyzická skutočnosť úplne rovnaká.

       Ale aj keby sme odmietnutím tzv. „povinného“ očkovania naozaj ohrozili verejné zdravie, podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (Oznámenie FMZV ČSFR č. 104/1991 Zb.):

„Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“

       Nie teda verejné zdravie, ale záujem dieťaťa je prvoradý. Dbajúc na záujem svojho dieťaťa (jeho zdravie) teda odmietame tzv. „povinné“ očkovanie nášho syna, keďže sme po dôkladnom zvážení (viď vyššie) dospeli k záveru, že očkovanie preňho predstavuje vyššie riziko než prenosné ochorenia, pred ktorými by toto očkovanie malo chrániť (ale nie vždy aj skutočne chráni), a to aj keby záujem nášho syna bol v konflikte so záujmom spoločnosti (verejné zdravie), čo nie je (viď vyššie).

       Podľa čl. 2 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne (Oznámenie MZV SR č. 40/2000 Z.z.):

„Záujmy a blaho človeka budú mať prednosť pred výhradným záujmom vedy a spoločnosti.“

       Záujem a blaho človeka (nášho dieťaťa) má teda prednosť pred verejným zdravím čoby záujmom spoločnosti.

       Ako rodičia sme si vedomí rizík spojených s prenosnými ochoreniami a neberieme ich na ľahkú váhu. Rovnako tak sme si však vedomí aj rizík očkovania, a tie sme po dôkladnom zvážení vyhodnotili ako vyššie než riziká prenosných ochorení, proti ktorým sa povinne očkuje. Nie je preto pravdou že by sme sa odmietnutím tzv. povinného očkovania dopustili zvýšenia rizika (ohrozenia) zdravia nášho dieťaťa či verejného zdravia (viď vyššie).

 

       Písomné poučenie o rizikách prenosných ochorení, proti ktorým sa na Slovensku „povinne“ očkuje sme odmietli podpísať, pretože je prudko jednostranné, neobsahuje ani len jedno jediné slovo o rizikách očkovania a navyše uvedené údaje sú buď vyslovene nepravdivé alebo polopravdivé, prípadne zamlčiavajú dôležité skutočnosti. Napr. úmrtnosť na osýpky v rozvinutých krajinách je mnohonásobne nižšia než v zaostalých krajinách, hoci zaočkovanosť proti osýpkam je podobná, z čoho vyplýva, že to nie je očkovanie, ale niečo úplne iné, čo dramaticky znižuje úmrtnosť na osýpky. Takýchto nedostatkov bol celý rad, a to u každej zmieňovanej choroby, čoho dôkladná analýza je nad rámec tohto nášho vyjadrenia. Ako extrémne jednostranné a nepravdivé/polopravdivé sme toto poučenie odmietli podpísať, pretože nemienime podpisovať niečo, o čom nie sme presvedčení, že to je v plnej miere pravda.

 

       Otázky ohľadom očkovania boli MUDr. Dagmar Kollárovou zodpovedané len čiastočne, keďže JUDr. Markech nie raz prerušil náš dialóg s Dr. Kollárovou.

       Vyjadrenie Dr. Kollárovej, že NÚO nad rámec bežnej fyziologickej reakcie na očkovanie „sú tak výnimočné … riziko … je veľmi, veľmi nízke“, čo upresnila na „1 z milióna“, je aj pri najlepšej vôli nepravdivé. Silne pochybujeme, že by niečomu takému Dr. Kollárová vôbec sama verila, ale ak áno, tak potom je naozaj načase, aby si prečítala SPC tzv. „povinných“ vakcín.

       Napr. v SPC vakcíny Infanrix Hexa^[96] sa dočítame, že veľmi častými (? 1 z 10) NÚO sú nepokoj, podráždenosť, nezvyčajný plač (príznaky neurologického poškodenia menšieho či väčšieho rozsahu) a nechutenstvo, častými (medzi 1 z 10 a 1 zo 100) NÚO sú nervozita, hnačka, vracanie a horúčka nad 39,5 °C. Sú snáď toto „bežné fyziologické reakcie“, ktoré sú znakom toho, že „imunitný systém dieťaťa pracuje a vytvára si protilátky“?

       Nuž ale aj keby to tak bolo (čo rozhodne nie je, prinajmenšom nie u „nezvyčajného plaču“ alias „high-pitch cry“ alias „cri encéphalique“),^[97] tak nemecká štatistika hlásených úmrtí po hexavakcíne za 10 rokov^[98] znamená výskyt úmrtí, spôsobených hexavakcínou, u 101 zo 7.232.226 narodených detí.^[99] To je v prepočte jedno hexavakcínou spôsobené úmrtie na 71.606 narodených detí, pritom hlásenosť NÚO v Nemecku je nie viac než 5%^[100] (takže jedno hexavakcínou spôsobené úmrtie na 3.580 narodených detí by bol oveľa presnejší odhad), ide čisto o úmrtia – bez iných vážnych NÚO, – navyše ani zďaleka nie všetky deti narodené v rokoch 1998 až 2007 boli očkované hexavakcínou. Mnohé neboli očkované vôbec a mnohé boli očkované menej-zložkovými vakcínami, takže v skutočnosti je výskyt úmrtí po očkovaní hexavakcínou ešte vyšší, než sme uviedli vyššie.

       Tvrdenie Dr. Kollárovej o výskyte vážnych nežiaducich účinkov očkovania u 1 z milióna zaočkovaných je teda úplne mimo realitu a neobstálo by, ani keby sme namiesto osôb hovorili o 1 z milióna vykonaných očkovaní. V prvom roku života absolvuje dieťa podľa očkovacieho kalendára 6 očkovaní, tzn. v prepočte na dieťa by šlo o pravdepodobnosť 1:166.666 (zanedbajúc deti, u ktorých sa ťažké NÚO vyskytli opakovane), čo je stále vyše 2x menej, než je v Nemecku hlásených čisto úmrtí, nieto ešte iných ťažkých NÚO, pričom hlásených je len malý zlomok skutočného počtu NÚO.

       Tvrdenie Dr. Kollárovej, že RÚVZ TT nebol hlásený nijaký prípad „nezvyčajného plaču“ čoby nežiaduci účinok očkovania hexavakcínou, teda nie je dokladom bezpečnosti očkovania, ale dokladom katastrofálne nízkej úrovne hlásenia NÚO. Totiž keby boli RÚVZ hlásené NÚO v zmysle frekvencie, uvedenej v SPC vakcíny Infanrix Hexa, tak by pri 9.169 narodených deťoch^[101] v rokoch 2007-2010 (kedy sa už očkovalo takmer výlučne vakcínou Infanrix Hexa) v rajóne RÚVZ TT (tzn. okresy Trnava, Piešťany a Hlohovec)^[102] malo byť hlásených najmenej 917 prípadov „nezvyčajného plaču“. To, že nebol hlásený ani jeden taký prípad, je dôkazom, že hlásenosť NÚO v rajóne RÚVZ TT je nielenže nižšia než 1%, ale dokonca nižšia než 1‰. Pritom administratívne kontroly očkovania, ktoré RÚVZ TT robí každý rok u detských lekárov, nie sú dôkazom ničoho, keďže RÚVZ kontroluje len zápisy v zdravotnej dokumentácii, aj to len námatkovo, a nie skutočný výkon očkovania a nežiaduce účinky po ňom. Ako sme už uviedli vyššie, drvivá väčšina skutočného počtu NÚO nie je ani len zapísaná v zdravotnej dokumentácii, takže takáto námatková kontrola v zásade nič nerieši.

       
 

       V Trnave dňa 28.II.2012,

       
 

...................................................................... Mgr. MENO PRIEZVISKO

...................................................................... MENO PRIEZVISKO

 

---

[1]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf
https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/001104/WC500057247.pdf
https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000973/WC500054346.pdf
https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=137609
https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=146478
https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=165529

[2]  napr.:
https://www.merck.com/product/usa/pi_circulars/m/mmr_ii/mmr_ii_pi.pdf
https://www.fda.gov/downloads/biologicsbloodvaccines/vaccines/approvedproducts/ucm101580.pdf

[3]  Zinka, B.; Rauch, E.; Buettner, A.; Rueff, F.; Penning, R.: "Unexplained cases of sudden infant death shortly after hexavalent vaccination", Vaccine, 2006, 24(31-32):5779-5780

[4]  Tomljenovic, L.; Shaw, C. A.: „Aluminum vaccine adjuvants: are they safe?“, Curr Med Chem, 2011, 18(17):2630-2637

[5]  https://www.slobodavockovani.sk/news/hlinik-v-ockovacich-latkach-s-platnou-registraciou-na-slovensku/

[6]  B. Keller-Stanislawski & K. Hartmann: „Auswertung der Meldungen von Verdachtsfällen auf Impfkomplikationen nach dem Infektionsschutzgesetz“, Bundesgesundheitsblatt - Gesundheitsforschung - Gesundheitsschutz, Volume 45, Number 4 / April 2002

[7]  https://med.blogger.de/stories/1104469/

[8]  https://ehgartner.blogspot.com/2011/03/token-studie-dreifach-erhohtes.html

[9]  https://www.slobodavockovani.sk/news/smrt-po-ockovani-infanrix-hexa-synflorix-rotarix/

[10]  https://rizikaockovania.sk/leg/stanovisko_uoou_2011.rtf

[11]  https://ekonomika.sme.sk/c/6198246/nezaockovanych-iba-spocitaju.html

[12]  https://ehgartner.blogspot.com/2011/08/die-tricks-des-robert-koch-instituts.html

[13]  Verstraeten, T.; Davis, R. L.; DeStefano, F.; Lieu, T. A.; Rhodes, P. H.; Black, S.B.; Shinefield, H.; Chen, R. T.: „Safety of Thimerosal-Containing Vaccines: A Two-Phased Study of Computerized Health Maintenance Organization Databases“, Pediatrics, 2003; 112(5):1039-1048

[14]  https://aapsonline.org/vaccines/cdcfdaexperts.htm

[15]  viď str. 4 tu: https://www.rki.de/DE/Content/Gesundheitsmonitoring/Studien/Weitere_Studien/TOKEN_Studie/Annex.pdf?__blob=publicationFile

[16]  https://www.rki.de/DE/Content/Gesundheitsmonitoring/Studien/Weitere_Studien/TOKEN_Studie/Studyreport.pdf?__blob=publicationFile
https://www.rki.de/DE/Content/Gesundheitsmonitoring/Studien/Weitere_Studien/TOKEN_Studie/Annex.pdf?__blob=publicationFile

[17]  https://ehgartner.blogspot.com/2011/03/token-studie-dreifach-erhohtes.html

[18]  https://www.hrsa.gov/vaccinecompensation/statisticsreports.html (stav k 3.I.2012)

[19]  https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=191642

[20]  https://www.slobodavockovani.sk/news/hlinik-v-ockovacich-latkach-s-platnou-registraciou-na-slovensku/

[21]  Viď napr.:
Tomljenovic, L.; Shaw, C. A.: „Aluminum vaccine adjuvants: are they safe?“, Curr Med Chem, 2011, 18(17):2630-2637
Tomljenovic, L.; Shaw, C. A.: „Mechanisms of aluminum adjuvant toxicity and autoimmunity in pediatric populations“, Lupus, 2012, 21(2):223-230
Exley, C.; Swarbrick, L.; Gherardi, R.K.; Authier, F.J.: „A role for the body burden of aluminium in vaccine-associated macrophagic myofasciitis and chronic fatigue syndrome“, Med Hypotheses, 2009, 72(2):135-139
Shoenfeld, Y.; Agmon-Levin, N.: "'ASIA' - Autoimmune/inflammatory syndrome induced by adjuvants", J Autoimmun, 2011, 36(1):4-8
Israeli, E.; Agmon-Levin, N.; Blank, M.; Shoenfeld, Y.: "Adjuvants and autoimmunity", Lupus, 2009, 18(13):1217-1225
Petrik, M.S.; Wong, M.C.; Tabata, R.C.; Garry, R.F.; Shaw, C.A.: "Aluminum adjuvant linked to Gulf War illness induces motor neuron death in mice", Neuromolecular Med, 2007, 9(1):83-100
Shaw, C.A.; Petrik, M.S.: "Aluminum hydroxide injections lead to motor deficits and motor neuron degeneration", J Inorg Biochem, 2009, 103(11):1555-1562
Blaylock, R.L.: „The danger of excessive vaccination during brain development: the case for a link to Autsim Spectrum Disorders (ASD)“, Medical Veritas, 2008, 5(1):1727-1741

[22]  Banks, W.A.; Kastin, A.J.: „Aluminum-Induced neurotoxicity: Alterations in membrane function at the blood-brain barrier“, Neuroscience & Biobehavioral Reviews, 1989, 13(1):47-53

[23]  Baylor, N.W.; Egan, W.; Richman, P.: „Aluminum salts in vaccines — US perspective“, Vaccine, 2002, 20(Suppl 3):S18-S23

[24]  https://www.nczisk.sk/Registre/Narodne-zdravotne-registre/Pages/Narodny-register-pacientov-snbspdiabetes-mellitus-1-typu.aspx

[25]  https://www.slobodavockovani.sk/news/narast-poctu-nevysvetlenych-umrti-dojciat-koreluje-s-narastom-poctu-povinnych-ockovani-na-slovensku/

[26]  https://rizikaockovania.sk/spravy/neziaduce_ucinky_ruvz_2012-02-24.jpg

[27]  https://www.slobodavockovani.sk/news/z-udajov-prof-dluholuckeho-a-z-episu-vyplyva-ze-ockovanie-proti-osypkam-priusniciam-a-ruzienke-je-vyse-20x-nebezpecnejsie-nez-samotne-choroby/

[28]  Eibl, M.M.; Mannhalter, J.W.; Zlabinger, G.: „Abnormal T-lymphocyte subpopulations in healthy subjects after tetanus booster immunization“, N Engl J Med, 1984, 310(3):198-199

[29]  Long, G.H.; Karanikas, A.T.; Harvill, E.T.; Read, A.F.; Hudson, P.J.: "Acellular pertussis vaccination facilitates Bordetella parapertussis infection in a rodent model of bordetellosis", Proc Biol Sci, 2010, 277(1690):2017-2025

[30]  van Gils, E. J.; Veenhoven, R. H.; Hak, E.; Rodenburg, G.D.; Keijzers, W.C.; Bogaert, D.; Trzcinski, K.; Bruin, J.P.; van Alphen, L.; van der Ende, A.; Sanders, E.A.: „Pneumococcal conjugate vaccination and nasopharyngeal acquisition of pneumococcal serotype 19A strains“, JAMA, 2010, 304(10):1099-1106

[31]  Klenner, F. R.: „Recent discoveries in the treatment of lockjaw with vitamin C and tolserol“, Tri-State Med J, 21.VII.1954

[32]  Dey, P. K.: „Efficacy of vitamin C in counteracting tetanus toxin toxicity“, Naturwissenschaften, 1966, 53(12):310
Nitzesco, I. a kol.: „Antitoxic Powers of Vitamin C“, Bulletin Academie de Médicin de Roumanie, 1938, 3:781-782
Jahan, K.; Ahmad, K.; Ali, M. A.: „Effect of ascorbic acid in the treatment of tetanus“, Bangladesh Med Res Counc Bull, 1984, 10(1):24-28
Hemilä, H.; Koivula, T. T.: „Vitamin C for preventing and treating tetanus“, Cochrane Database Syst Rev, 2008, 16(2):CD006665, https://summaries.cochrane.org/CD006665/vitamin-c-for-preventing-and-treating-tetanus
Jungeblut, C. W.: „Inactivation of Tetanus Toxin by Crystalline Vitamin C (l-Ascorbic Acid)“. The Journal of Immunology, 1937, 33(3):203-214
Schulze, E.; Hecht, V.: „Über die Wirkung der Ascorbinsäure zur Diphtherie-Formol-Toxoid und Tetanus Toxin“, Klinische Wochenschrift, 1937, 16:1460-1463
Kuribajaši, K.; Vatanabe, T.; Mijasaki, S.: „[Effect of vitamin C on bacterial toxins]“, Nippon Saikingaku Zasshi. 1963, 18:136-142

[33]  https://www.polioeradication.org/Dataandmonitoring.aspx

[34]  Miller, N.Z.: „The polio vaccine: a critical assessment of its arcane history, efficacy, and long-term health-related consequences“, Medical Veritas, 2004, 1(2):239-251

[35]  Kent, C.: „The polio vaccine myth“, The Chiropractic Journal, 3/2000

[36]  https://www.vaccinationcouncil.org/2011/11/17/smoke-mirrors-and-the-disappearance-of-polio/

[37]  https://www.cdc.gov/h1n1flu/vaccination/gbs_qa.htm

[38]  https://www.sv40foundation.org/

[39]  Vilchez, R.A.; Butel, J. S.: „SV40 in human brain cancers and non-Hodgkin's lymphoma“, Oncogene, 2003, 22(33):5164–5172

[40]  Hooper, E.: „The River: A Journey to the Source of HIV and AIDS“, Little, Brown & Co., 1999

[41]  https://scholar.google.sk/scholar?q=siv+hiv

[42]  https://tribune.com.pk/story/319424/a-drop-in-the-bucket-polio-campaigns-fail-because-of-malnutrition/

[43]  https://www.thehindubusinessline.com/opinion/article2837352.ece?homepage=true

[44]  American Academy of Pediatrics Committee on Infectious Diseases: „Poliomyelitis prevention: recommendations for use of inactivated poliovirus vaccine and live oral poliovirus vaccine“, Pediatrics, 1997, 99(2):300-305

[45]  Harbige, L. S.: „Nutrition and immunity with emphasis on infection and autoimmune disease“, Nutr Health, 1996, 10(4):285-312
Ritz, B. W.; Gardner, E. M.: „Malnutrition and energy restriction differentially affect viral immunity“, J Nutr, 2006, 136(5):1141-1144

[46]  https://rizikaockovania.sk/dok/tremante.pdf

[47]  Jungeblut, C. W.: „Further Observations on Vitamin C. Therapy in Experimental Poliomyelitis“, J Exp Med, 1937, 66(4):459-477; „Inactivation of poliomyelitis virus by crystalline vitamin C“, Journal of Experimental Medicine. 1935, 62(4):517–521
Klenner, F. R.: „An 'Insidious' Virus“, Tri State Med J, 1957, 5(2):10-12

[48]  Girard, M.: „Autoimmune hazards of hepatitis B vaccine“, Autoimmun Rev, 2005, 4(2):96-100

[49]  viď str. 29 tu: https://rizikaockovania.sk/dok/Statistiky_infekcne_ochorenia_a_ockovanie.pdf

[50]  Classen, J.B.; Classen, D.C.: „Association between type 1 diabetes and hib vaccine. Causal relation is likely“, BMJ, 1999, 319(7217):1133

[51]  Richmand, B.J.: „Hypothesis: Conjugate vaccines may predispose children to autism spectrum disorders“, Med Hypotheses, 2011, 77(6):940-947

[52]  https://www.nctimes.com/news/local/sdcounty/article_1e57b3db-8302-5313-99b3-f15d48b8829f.html

[53]  Harnden, A.; Grant, C.; Harrison, T.; Perera, R.; Brueggemann, A.B.; Mayon-White, R.; Mant, D.: „Whooping cough in school age children with persistent cough: prospective cohort study in primary care“, BMJ, 2006, 333(7560):174-177

[54]  Gustafsson, L.; Hallander, H. O.; Olin, P.; Reizenstein, E.; Storsaeter, J.: „A controlled trial of a two-component acellular, a five-component acellular, and a whole-cell pertussis vaccine“, N Engl J Med, 1996, 334(6):349-355

[55]  Greco, D.; Salmaso, S.; Mastrantonio, P.; Giuliano, M.; Tozzi, A.E.; Anemona, A.; Ciofi degli Atti, M.L.; Giammanco, A.; Panei, P.; Blackwelder, W.C.; Klein, D.L.; Wassilak, S.G.: „A controlled trial of two acellular vaccines and one whole-cell vaccine against pertussis“, N Engl J Med, 1996, 334(6):341-348

[56]  Trollfors, B.; Tarangerm, J.; Lagergard, T.; Lind, L.; Sundh, V.; Zackrisson, G.; Lowe, C.U.; Blackwelder, W.; Robbins, J.B.: „A placebo-controlled trial of a pertussis-toxoid vaccine“, N Engl J Med. 1995 Oct 19;333(16):1045-1050

[57]  Mooi, F.R.; van Loo, I.H.; King, A.J.: „Adaptation of Bordetella pertussis to vaccination: a cause for its reemergence?“, Emerg Infect Dis, 2001, 7(3 Suppl):526–528

[58]  https://www.slobodavockovani.sk/news/plosne-ockovanie-dojciat-proti-pneumokokom-sa-nam-draho-nevyplaca-vyplyva-z-udajov-vszp/

[59]  Li, S.T.; Tancredi, D.J.: „Empyema Hospitalizations Increased in US Children Despite Pneumococcal Conjugate Vaccine“, Pediatrics, 2010, 125(1):26-33

[60]  https://www.slobodavockovani.sk/news/babatko-zomrelo-po-ockovani-prevenar-infanrix-hexa-rotarix/

[61]  van Gils, E.J.; Veenhoven, R.H.; Hak, E.; Rodenburg, G.D.; Keijzers, W.C.; Bogaert, D.; Trzcinski, K.; Bruin, J.P.; van Alphen, L.; van der Ende, A.; Sanders, E.A.: „Pneumococcal conjugate vaccination and nasopharyngeal acquisition of pneumococcal serotype 19A strains“, JAMA, 2010, 304(10):1099-1106

[62]  Weinberger, D.M.; Malley, R.; Lipsitch, M.: „Serotype replacement in disease after pneumococcal vaccination“, Lancet, 2011, 378(9807):1962-1973

[63]  Hirte, M.: „Pneumokokken“, https://www.individuelle-impfentscheide.de/index.php/impfen-mainmenu-14/impfalternativen-mainmenu-35/16-varia/3-pneumokokken (stav k 21.IV.2010)

[64]  https://ekonomika.sme.sk/c/5719975/minister-uhliarik-zvyhodnil-pfizer.html

[65]  Musher, D.M.; Chapman, A.J.; Goree, A.; Jonsson, S.; Briles, D.; Baughn, R.E.: „Natural and vaccine-related immunity to Streptococcus pneumoniae“, J Infect Dis, 1986, 154(2):245-256

[66]  Levine, O.S.; Farley, M.; Harrison, L.H.; Lefkowitz, L.; McGeer, A.; Schwartz, B.: „Risk factors for invasive pneumococcal disease in children: a population-based case-control study in North America“, Pediatrics, 1999, 103(3):E28

[67]  https://www.slobodavockovani.sk/news/sukl-i-uvz-sr-zrejme-vestia-z-kristalovej-gule/

[68]  https://ockovanieinfo.sk/sekcia-sk-18-Zaskrt-difteria

[69]  https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidencedip.htm

[70]  https://en.wikipedia.org/wiki/Demographics_of_Ukraine

[71]  https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tsincidencedip.htm

[72]  https://www.mayoclinic.com/health/diphtheria/DS00495/DSECTION=risk-factors

[73]  https://apps.who.int/immunization_monitoring/en/globalsummary/timeseries/tswucoveragedtp1.htm

[74]  https://turiec.sme.sk/c/5909185/ockovanie-proti-tuberkuloze-sa-mozno-zrusi.html

[75]  https://www.zdn.cz/clanek/priloha-lekarske-listy/vzpoura-proti-ockovani-451152?category=z-domova

[76]  Laššánová, M.; Petrová, M.; Laššán, Š.; Hudec, R.: „Nežiaduce účinky liekov, riziko farmakoterapie“, Via practica, 2008, 5(2):87–89

[77]  https://www.slobodavockovani.sk/news/vysoke-horucky-febrilne-krce-hnacka-neutisitelny-plac-a-dalsie-problemy-po-ockovani-mmr-priorix-/

[78]  Lančová, J.; Palová, K.; Maťašová, A.: „Postvakcinačné reakcie hlásené v roku 2002 v Slovenskej republike“, Štátny fakultný zdravotný ústav Slovenskej republiky, Bratislava
https://www.sukl.sk/buxus/docs//Bezpecnost_liekov/Publikacie/lr04_23.pdf

[79]  https://www.slobodavockovani.sk/news/podivne-vyrazky-po-ockovani-infanrix-hexa-prevenar-13/

[80]  https://rizikaockovania.sk/spravy/rokovanie_u_hlavneho_hygienika_2010_11.html

[81]  https://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/vakciny/sposobuju-vakciny-diabetes-mellitus-i-typu-otazky-a-odpovede?page_id=2408

[82]  https://kysuce.sme.sk/c/5306485/po-ockovani-dostal-cukrovku-matka-ziada-odskodne.html

[83]  napr. Classen, J.B.; Classen, D.C.: „Association between type 1 diabetes and hib vaccine. Causal relation is likely“, BMJ, 1999, 319(7217):1133

[84]  https://www.vakciny.net/AKTUALITY/akt_2011_19.htm

[85]  https://www.slobodavockovani.sk/news/neurologicke-poruchy-po-ockovani-rotarix-infanrix-hexa-prevenar/

[86]  https://www.slobodavockovani.sk/news/tlacivo-hlasenie-odmietnutia-povinneho-ockovania-zakonnym-zastupcom-dietata-ktore-pediatrom-kaze-vyplnat-ruvz-trnava/

[87]  https://rizikaockovania.sk/leg/stanovisko_uoou_2011.rtf

[88]  https://www.epis.sk/InformacnaCast/Ockovanie/VysledkyOckovania.aspx

[89]  Vyhodnotenie admistratívnej kontroly očkovania v Slovenskej republike k 31.8.2010, str. 2,
https://www.uvzsr.sk/docs/info/epida/Vyhodnotenie_KO_v_SR_2010.pdf

[90]  https://virus.emedtv.com/smallpox-vaccine/smallpox-vaccine-side-effects-p2.html
https://www.novinky.cz/domaci/207643-boj-s-tuberkulozou-loni-prohralo-43-lidi.html
https://www.drugs.com/pro/m-m-r-ii-vaccine.html

[91]  https://www.radaeuropy.sk/?928

[92]  https://www.slobodavockovani.sk/pribehy/

[93]  https://www.wellnesscenter.net/resources/articles/History_of_Cell_Lines_NCBC_credit_line-1.pdf

[94]  https://www.academiavita.org/index.php?option=com_content&view=article&id=371%3Atesto&catid=66%3Ariflessioni-morali-circa-i-vaccini-preparati-&Itemid=217

[95]  https://www.kbs.sk/?cid=1117282943

[96]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf

[97]  https://www.adoseoftruth.info/vaccinescream.html

[98]  https://med.blogger.de/stories/1104469/

[99]  https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/Indikatoren/LangeReihen/Bevoelkerung/lrbev04.html?nn=50738

[100]  B. Keller-Stanislawski & K. Hartmann: „Auswertung der Meldungen von Verdachtsfällen auf Impfkomplikationen nach dem Infektionsschutzgesetz“, Bundesgesundheitsblatt - Gesundheitsforschung - Gesundheitsschutz, Volume 45, Number 4 / April 2002

[101]  https://px-web.statistics.sk/PXWebSlovak/index.htm

[102]  https://www.slovanet.sk/ruvztt/old/

 

---

       Zverejnenie tohto článku (anonymizácia + grafická úprava + klikateľné odkazy na zdroje) zabralo správcovi www.slobodaVockovani.sk približne 4 hodiny a 15 minút čistého času (nezahŕňa čas, ktorý zabralo vypracovanie obsahu dokumentu).

       Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

https://www.rki.de/DE/Content/Gesundheitsmonitoring/Studien/Weitere_Studien/TOKEN_Studie/Annex.pdf?__blob=publicationFile