Autizmus po očkovaní MMR

Darina z Dunajskej Stredy

       Po prečítaní najnovších štúdií a rozhovorov s odborníkmi musím zareagovať aj ja svojím príbehom s mojou dcérou, teraz 12 ročnou, dieťaťom s autizmom.

       Moja dcéra Patrícia sa narodila zdravá, prekonala novorodeneckú žltačku, liečená bola foto-terapiou a na 5. deň svojho života bola riadne zaočkovaná proti tuberkulóze. Z pôrodnice sme odchádzali so spokojným bábätkom, plne dojčeným, podľa vyjadrenia detskej lekárky pekne prospievajúcim a zdravým dieťaťom.

       Takto to bolo až do jej druhého očkovania kombinovanou vakcínou D.T.COQ+Act-HiB do jednej a Engerix do druhej nožičky. Po tomto očkovaní mala moja dcérka závažnú reakciu na očkovanie, dostala vysoké horúčky, 39-40 °C, opuch v mieste očkovania sa rozšíril na celé stehienko, neutíšiteľný niekoľkohodinový plač, vrieskanie od bolesti trvalo celú noc, keď konečne zaspala a neustále sa zobúdzala a nanovo plakala a plakala. Ráno som to konzultovala s ošetrujúcou pediatričkou, ale reakcia na očkovania vraj je úplne normálna, a preto ani nebola jej reakcia zaznamenaná do zdravotného záznamu.

       Na moje prosby a žiadosť však už bola Patrícia preočkovaná o 6 týždňov síce tou istou vakcínou, ale nie naraz, ale postupne, teda najskôr do jednej nožičky a o 4 dni aj do druhej nožičky, vtedy už nebola reakcia taká silná, tak som sa aj ja, ako čerstvá mamička, upokojila a nechala som svoje dieťa ďalej riadne očkovať podľa očkovacieho kalendára z roku 1998. Ostatné očkovania zvládla bez závažných reakcií, už "iba" so zvýšenou teplotou a bolesťou v mieste vpichu...

       Keď mala moja dcéra 9 mesiacov, všimla si naša MUDr. mierne zaostávanie v motorike, a to preto, lebo ešte nechodila po kolienkach teda po štyroch a bola mierne apatická, teda nie taká živá ako ostatné deti, ale po krátkom cvičení a na radu neurologičky sa to čoskoro napravilo, chodiť začala ako 14-mesačná, ale bola veľmi opatrná, bála sa napr. spustiť na sánkach, alebo zísť dolu schodmi, iba keď získala úplnú istotu v pohybe, potom to už vedela. Takto sa postupne všetko naučila, takže vo vývine stále iba mierne zaostávala, vedela sa dokonca bicyklovať, kolobežkovať a chodila som s ňou plávať.

       Jediným problémom zostávalo iba to, že nemala rada kontakt s deťmi, bála sa detí a najradšej sa hrala sama a to hlavne s loptičkami. rada si čítala knihy, až ich vedela naspamäť, hrala sa s bábikou, príp. inými rozvíjajúcimi hračkami. Ale nerozprávala, pretože aj jednoduché slová, ktoré vedela, zrazu, vo veku asi 15 mesiacov, teda krátko po očkovani MMR vakcínou, prestala používať a na všetko ukazovala iba prštekom. Moja dcéra dostala vakcínu Trimovax, ktorá momentálne už nemá platnú registráciu na Slovensku.

       Na odporúčanie MUDr. vo veku 3 rokov začala moja dcérka navštevovať materskú škôlku, a kolotoč vyšetrení sa začal, nakoľko ešte stále nerozprávala, hoci veľmi chcela, vrátili sme sa k plienkam a ku každodennému plaču, lebo tam nechcela ísť. Na odporúčania MUDr. sme však pokračovali, vraj si zvykne a od detí sa veľa naučí. Dopracovali sme sa k tomu, za moja dcérka zažívala každé ráno obrovský stres, vracala, plakala - každé ráno.

       Zo škôlky by odišla s hocikým, len aby tam nemusela zostať, až som to nakoniec vzdala a nechala som ju doma s tetou opatrovateľkou, ktorá jej každý deň, rovnako ako ja, čítala jej obľúbené knihy a Patrícia pomaličky začala opakovať jednoduché slová a neskôr aj vety. Vo veku 4 a pol roka sme to znova skúsili so škôlkou. Už to nebolo také stresujúce, ale s deťmi stále nespolupracovala. Učiteľka ju nevedela zaujať, lebo tam mala aj iné deti, a tak tam Patrícia síce chodila, ale iba pasívne, keď sme ju tam dali, tak to vydržala.

       Neurologička, psychiater, psychológ, logopéd a iní odborníci, všetci vylúčili detský autizmus, dcérka mala diagnostikovanú vývinovú dysfáziu, hyperaktivitu, nasadenú liečbu na povzbudenie mozgovej činnosti, ktorá mala ale opačný efekt, dcérka sa úplne zmenila, bola podráždená, uplakaná, nervózna - nebolo to moje dieťa. Po vysadení liekov sa našťastie všetko vrátilo do "normálnych koľají".

       Vo veku 6 rokov nastúpila Patrícia do špeciálnej základnej školy už s diagnózou atypický autizmus, momentálne je integrovaná a učí sa svojím vlastným tempom, najviac naspamäť, bez logiky a zovšeobecnenia, tak ako to robia mnohí autisti.

       Pridružila sa jej diagnostikovaná alergia na lepok a kazeín, tak ako to majú mnohí autisti, dodržiava prísnu diétu. A hoci som si myslela, že najhoršie máme za sebou, posledné 2 roky máva moja dcérka veľké epileptické záchvaty grand mal.

       Na základe výsledkov výskumu autizmu na Slovensku, ale aj inde v zahraničí, boli aj u mojej dcéry potvrdené vysoké hodnoty ortuti vo vlasoch, príp. aj iných ťažkých kovov, mám vážne podozrenie, že moje dieťa bolo poškodené práve vakcínami, ktoré obsahovali vysokú hladinu ortuti, hliníka, formaldehydy a podobne. Dokonca niektorí ošetrujúci lekári mi poradili vyhnúť sa očkovaniu, ale podpísať sa pod to radšej nepodpíšu, lebo očkovanie síce môže zanechať trvalé poškodenie, ale percento takýchto prípadov je mizivé, oveľa väčší je prínos očkovania pre zdravie spoločnosti.

       Po všetkom, čo sme spolu prežili, som dôveru k lekárom úplne stratila, odmietam očkovať svoje dieťa, liečené je iba homeopatickými liekmi a našou láskou a vierou, že to dokážeme.