Bioetik ThLic. Ján Viglaš na Rádiu Lumen verejne obhajoval neetické vakcíny

Ing. Marián Fillo

       V stredu 27.IV.2011 na Rádiu Lumen odznela relácia o očkovaní, v rámci ktorej sa vyjadril aj bioetik a odborník na morálnu teológiu ThLic. Ján Viglaš. Jeho vyjarenie a súvisiaci úvod moderátorky nájdete v druhej časti zvukového záznamu tejto relácie od 5. minúty a 48. sekundy.

Textový prepis príslušnej časti relácie

Moderátorka:

„Otázkou etiky pri výrobe niektorých vakcín sa zaoberala aj Pápežská akadémia pre život, ktorá pripravila k tejto problematike v roku 2005 deklaráciu. Hoci táto akadémia nie je súčasťou vatikánskych úradov a dokumenty tejto inštitúcie nemajú váhu magisteriálnych dokumentov, je v službách pápeža a pripravuje odborné stanoviská – najmä s ohľadom na ochranu života. Preto táto deklarácia, ktorú Pápežská akadémia pre život v súvislosti s vakcínami pripravila, nie je pre členov Katolíckej cirkvi zanedbateľná. Spolupracovník Subkomisie pre bioetiku, ktorá pôsobí pri Teologickej komisii Konferencie biskupov Slovenska a odborný asistent morálnej teológie Ján Viglaš zdôraznil, že ide o odborný dokument.“

ThLic. Ján Viglaš:

„Priznáva táto deklarácia, že niektoré z vakcín boli pôvodne kultivované na potratených embryách. Ide konkrétne napr. o vakcíny proti rubeole z roku 1966. Avšak to neznamená, že všetky vakcíny, ktoré sú pripravované aj dnes, sú rovnako pripravované alebo kultivované na potratených embryách alebo na týchto tkanivách. Čiže toto je zásadný rozdiel, lebo keď sa povie, že niektoré vakcíny sú pripravené na tkanivách potratených embryí, tak to vyvolá dojem, ako keby každá jedna vakcína (alebo určitá časť vakcín) bola pripravená na takýchto tkanivách. Aj tento dokument vysvetľuje, že takzvané bunkové línie, to sú línie, ktoré boli kedysi získané na takýchto tkanivách a boli použité raz. A odvtedy sa umelo množia a odvtedy už nebolo potrebné ich použiť. To, či naozaj niektorá spoločnosť to používa, to je dosť ťažko zistiť, pretože je to predmetom určite ich obchodného tajomstva, ale aj epidemiológovia alebo virológovia povedia, že takéto bunky stačí naozaj použiť raz. A toto je aj naozaj presvedčenie a dá sa povedať „takmer istota“, že kedysi tam v začiatku bol použitý takýto chybný krok, keď sa použili takéto embryá a takto sa získali bunkové línie.“

Moderátorka:

„Po vysvetlení týchto okolností zaujala Pápežská akadémia pre život podľa Jána Viglaša takéto stanovisko:“

ThLic. Ján Viglaš:

„Pokiaľ je možné použiť alternatívne vakcíny, kde neboli použité takéto tkanivá, tak samozrejme že jestvuje morálna povinnosť použiť práve takéto vakcíny. Ďalej, že nemá sa podporovať výskum na ľudských embryách – umelo potratených, samozrejme, to sa myslí. Ale pokiaľ nie je možnosť použiť alternatívnu vakcínu, tak je možné použiť takéto vakcíny, pretože je tu aj na druhej strane vážna povinnosť chrániť svoje zdravie, zdravie ostatných, čo sa zase nepopierateľne očkovaním dosiahlo a dosahuje.“

Komentár

       V prvom rade ma zaráža svojho druhu zhadzovanie Pápežskej akadémie pre život (Pontificia Academia pro Vita = P.A.V.), ako keby jej výstupy neboli pre katolíkov „zas tak veľmi“ smerodajné. Hoci to hovorí moderátorka, predpokladám, že pôvodne sú to slová ThLic. Jána Viglaša, rektora kňazského seminára v Badíne, bioetika a odborníka na morálnu teológiu, ktorý by skrz svoju kvalifikáciu a funkcie mal byť vo veci zorientovaný. Zdá sa však, že opak je pravdou.

       Dokument „Riflessioni morali circa i vaccini preparati a partire da cellule provenienti da feti umani abortiti“ („Morálne úvahy o vakcínach pripravených na bunkách odvodených z umelo potratených ľudských plodov“) je skutočne odborným dokumentom. Je však napísaný zrozumiteľnou ľudskou rečou, takže človek, ktorý dával pozor na hodine náboženstva (a nechodil miesto náboženstva na etickú výchovu), a ktorý má trochu poňatie o očkovaní, by mu mal rozumieť. Prinajmenšom ja v ňom nič nezrozumiteľné nenachádzam a nevidím teda dôvod na (nepriame) vyhlasovanie tohto dokumentu za „pre laika nezrozumiteľný“ (keďže je „odborný“) a tým pádom interpretovateľný len odborníkom na morálnu teológiu a bioetiku. To mi pripomína niekdajšie (stredoveké) praktiky, kedy sa zakazovalo laikom vlastniť Písmo Sväté, lebo by mu údajne nemohli správne rozumieť. Viem, že Ján Viglaš to takto nepovedal, ale jeho dôraz na odbornosť spomínaného dokumentu vo mne budí dojem, že to povedať chcel.

       Poďme teraz postupne vetu za vetou:

„Priznáva táto deklarácia, že niektoré z vakcín boli pôvodne kultivované na potratených embryách. Ide konkrétne napr. o vakcíny proti rubeole z roku 1966. Avšak to neznamená, že všetky vakcíny, ktoré sú pripravované aj dnes, sú rovnako pripravované alebo kultivované na potratených embryách alebo na týchto tkanivách. Čiže toto je zásadný rozdiel, lebo keď sa povie, že niektoré vakcíny sú pripravené na tkanivách potratených embryí, tak to vyvolá dojem, ako keby každá jedna vakcína (alebo určitá časť vakcín) bola pripravená na takýchto tkanivách.“

       Ján Viglaš tu odpovedá na tvrdenie, ktoré vôbec nebolo vyslovené, t.j. že všetky bunkové tkanivá používané na pestovanie vakcinačných vírusov, sú priamo odobraté z umelo potratených detí. Ale také niečo tu nikto netvrdí. V skutočnosti zo súvisiacej odbornej lekárskej literatúry vyplýva, že kým boli nájdené tie správne (dobre použiteľné) bunkové tkanivá, bolo výlučne za účelom vývoja a výroby vakcín vykonaných niekoľko desiatok umelých potratov (najmenej 80).

       To sú výsledky rozsiahleho prieskumu odbornej literatúry, ktorý vykonal kanadský katolícky lekár Dr. René Leiva, a ktorý bol zverejnený na jeseň r. 2006 v kanadskom bioetickom časopise The National Catholic Bioethics Quarterly pod názvom „A Brief History of Human Diploid Cell Strains“ („Stručná história ľudských diploidných bunkových kultúr“). Každopádne, tento vysoko fundovaný článok odporúčam prečítať si všetkým ľuďom, čo majú v úmysle vyjadrovať sa k etike očkovania, a to skôr než na túto tému prvý krát otvoria ústa.

       Je síce do istej miery rozdiel medzi sústavným vraždením a už ukončeným zavraždením najmenej 80 (potenciálnych) detí na účely výskumu a vývoja očkovacích látok, avšak tak či tak ide o masovú vraždu. To znamená, že tí, čo seba či svoje deti nechávajú očkovať takýmto spôsobom vyrobenými vakcínami (rodičia), tí, čo takéto vakcíny podávajú (lekári alebo zdravotné sestry), tí, čo ich distribuujú (lekárne a distribučné spoločnosti), tí, čo určujú, že budú súčasťou povinného očkovania (Pracovná skupina pre imunizáciu, Úrad verejného zdravotníctva SR, Ministerstvo zdravotníctva SR), tí, čo ich vyrábajú (farmaceutické firmy ako napr. GlaxoSmithKline (GSK), Merck, Sharp & Dohme (MSD), Sanofi Pasteur a ďalšie), a tí čo ich vyvinuli (biotechnologickí výskumníci) sa všetci podieľajú na tejto masovej vražde. Každý iným spôsobom či v inej miere, ale všetci v tej masovej vražde majú prsty.

„Aj tento dokument vysvetľuje, že takzvané bunkové línie, to sú línie, ktoré boli kedysi získané na takýchto tkanivách a boli použité raz. A odvtedy sa umelo množia a odvtedy už nebolo potrebné ich použiť.“

       Tak toto je veľký omyl. Ako som už spomínal vyššie, tých umelých potratov, vykonaných za účelom vývoja a výroby očkovacích látok, bolo niekoľko desiatok, ak nie stoviek. Ale vraždenie neskončilo v 60. rokoch 20. storočia. Pokračuje ďalej, a tak po bunkových kultúrach MRC-5, WI-38 a RA 27/3, ktoré vznikli (boli z umelo potratených detí odobraté) v 60. rokoch, vzniká o pár desiatok rokov neskôr bunková kultúra PER.C6 a pár ďalších. Ani tým to však celé nekončí, pretože ako ukazujú niektorí výskumníci, v 60. rokoch odobrané bunkové kultúry nie sú nesmrteľné. Dnes by tie zavraždené deti mali niečo medzi 40 a 50 rokmi a títo výskumníci majú vážne a odôvodnené obavy, že tieto bunky majú obmedzenú životnosť, že majú naprogramovanú biologickú smrť. To by znamenalo, že za pár desiatok (možno 20, 30 či 40) rokov už nebude ďalej možné množiť bunkové kultúry MRC-5 a WI-38 a teda bude nutné použiť „mladšie“ bunkové kultúry, ako napr. PER.C6, viď článok „Očkovanie - rodičovská dilema“.

       Môžeme teda zhrnúť, že nejde ani zďaleka o jednorázovú záležitosť, že by sa tieto neetické bunkové kultúry použili len raz, alebo že by to bola iba vec 60. rokov 20. storočia.

       Avšak aj keby to tak bolo (hoci to tak nie je), stále majú tieto umelo množené bunky tú istú DNA (deoxyribo-nukleovú kyselinu, ktorá nesie dedičné informácie – pozn. aut.) ako to, za účelom výskumu zabité, dieťa, z ktorého boli pôvodné bunkové kultúry odobraté. Keď si však uvedomíme, že pri súčasnej technológii nie je dosť dobre možné úplne vyčistiť výsledný výrobok (vakcínu) od zvyškov živnej pôdy (teda častí týchto ľudských buniek), keď zvážime, že tieto vakcíny obsahujú aj fragmenty (úlomky) DNA umelo potrateného dieťaťa, a tie môžu spôsobiť mutáciu buniek očkovanej osoby (s 1.000.000.000x vyššou pravdepodobnosťou než keby šlo o fragmenty zvieracej DNA), nemalo by nám – na rozdiel od Jána Viglaša – to byť všetko jedno.

       Pamätajme na to, že v zložení očkovacích látok v príbalovom letáku nie je uvedený úplný chemický rozbor, ale len látky úmyselne pridané výrobcom za nejakým účelom. Možné neúmyselné a nežiaduce nečistoty z procesu výroby by sme v príbalových letákoch hľadali márne. Nenájdeme tam teda napísané ani to, že „vakcína obsahuje fragmenty DNA dieťaťa umelo potrateného v 60. rokoch 20. storočia za účelom vývoja vakcín“, čo by asi mnohým (nielen) kresťanom spôsobilo poriadne zimomriavky a značnú časť rodičov to odradilo od použitia takejto vakcíny u ich detí.

„To, či naozaj niektorá spoločnosť to používa, to je dosť ťažko zistiť, pretože je to predmetom určite ich obchodného tajomstva, ale aj epidemiológovia alebo virológovia povedia, že takéto bunky stačí naozaj použiť raz.“

       A preto navrhuje spomínaný dokument P.A.V. „dôkladnú zákonnú kontrolu farmaceutického priemyslu“. Prečo o tom Ján Viglaš mlčí? Prečo sa nezasadzuje o naplnenie požiadaviek tohto dokumentu P.A.V.?

„A toto je aj naozaj presvedčenie a dá sa povedať „takmer istota“, že kedysi tam v začiatku bol použitý takýto chybný krok, keď sa použili takéto embryá a takto sa získali bunkové línie.“

       „Takmer istota“, keď tu nemáme dôkladnú zákonnú kontrolu farmaceutického priemyslu? To má byť vtip? Na čom sa tá istota zakladá? Verí snáď Ján Viglaš tomu, čo mu nejaký epidemiológ alebo virológ povedal, hoci sám priznáva, že používanie takýchto neetických prostriedkov pri výrobe vakcín je určite predmetom obchodného tajomstva výrobcu? Aj napriek tomu, že slovenskí epidemiológovia (česť výnimkám) preukázateľne a opakovateľne klamú, a to verejne v médiách (viď napr. články „MUDr. Mária Avdičová v Rádiu Lumen hrubo zavádzala/klamala širokú verejnosť“ alebo „Riaditeľ očkovacieho centra Rastislav Maďar v médiách otvorene klame, hovorkyňa ÚVZ SR Lenka Šramková taktiež“)? Nenamietam nič proti tomu, ak Ján Viglaš verí napr. v nepoškvrnené počatie Panny Márie, ale viera v tvrdenia mnohých našich epidemiológov, ktorí navyše preukázateľne a notoricky klamú, naozaj nie je súčasťou učenia Katolíckej cirkvi.

       A verí Ján Viglaš aj firme Merck (výrobca neetickej vakcíny M-M-R II), ktorá popierala vážne nežiaduce účinky svojho „lieku“ Vioxx, kvôli čomu prišlo o život niekoľko desiatok tisíc ľudí, čo ho užívali? Verí aj firme GlaxoSmithKline (výrobca vakcín Infanrix Hexa, Synflorix, Infanrix Polio, Boostrix Polio i neetickej vakcíny Priorix – všetky v povinnom očkovaní na Slovensku), ktorá dostala tento a minulý rok pokuty a súdne rozhodnutia o náhrade škôd spôsobených liekom Avandia v súhrnnej výške 3,4 miliardy dolárov? Avandia bola svojho času najlepšie predávaným liekom proti cukrovke, zvýšovala však o 43% pravdepodobnosť infarktu u tých, čo ju užívali, a tak došlo k najmenej 50.000 infarktom, ku ktorým – nebyť Avandie – nemuselo dôjsť. Takejto firme Ján Viglaš verí? Nemôžem si pomôcť, ale pripadá mi, ako keby bol buď šialene naivný, alebo vôbec nie v obraze, prípadne jedno aj druhé zároveň.

       V ďalšom Ján Viglaš interpretuje stanovisko P.A.V. takto:

„Pokiaľ je možné použiť alternatívne vakcíny, kde neboli použité takéto tkanivá, tak samozrejme že jestvuje morálna povinnosť použiť práve takéto vakcíny.“

       Možné to je. Stačí ich doviezť z Japonska, viď článok „Vakcíny z umelých potratov: utajená pravda“. Možno budú drahšie než tie, čo používame teraz, ale ich používaním si aspoň nebudeme špiniť ruky krvou bezbranných detí.

„Ďalej, že nemá sa podporovať výskum na ľudských embryách – umelo potratených, samozrejme, to sa myslí.“

       Tak toto si už dovolím označiť za hrubú dezinterpretáciu. P.A.V. vyzýva na otvorený a masový odpor, nie na „nepodporovanie“. Nepodporovať znamená pasivitu a ľahostajnosť. P.A.V. však nevyzýva k pasivite a už vôbec nie ľahostajnosti, ale k ostrému aktívnemu protestu:

„Je na veriacich a svedomitých občanoch (otcoch rodín, lekároch atď.), aby sa postavili na odpor (napr. použitím výhrady svedomia) proti čoraz rozšírenejším útokom na život a proti "kultúre smrti", z ktorej tieto útoky vyvierajú. ... Navyše, v rovine kultúry použitie takýchto vakcín prispieva k vytvoreniu všeobecného spoločenského súhlasu s konaním farmaceutického priemyslu, ktorý ich vyrába nemravným (amorálnym) spôsobom.
       Preto je povinnosťou lekárov a otcov rodín prejsť k alternatívnym vakcínam (ak existujú) i vytvárať tlak na politických predstaviteľov a zdravotníctvo, aby boli sprístupnené také vakcíny, ktoré by neboli mravne (morálne) problematické. V prípade potreby by mali (lekári a otcovia rodín – pozn. prekl.) použiť výhradu svedomia ohľadne použitia vakcín vyrobených prostredníctvom tkanív odvodených z umelo potratených ľudských plodov. Rovnako tak by mali všetkými možnými prostriedkami (novinárskou a spisovateľskou činnosťou, skrz rôzne asociácie, masovo-komunikačné prostriedky atď.) odporovať vakcínam, ktoré doposiaľ nemajú morálne prijateľné alternatívy, vytvárajúc tým tlak na to, aby boli vyvinuté alternatívne vakcíny, ktoré nemajú nijakú spojitosť s umelými potratmi ľudských plodov, a požadujúc dôkladnú zákonnú kontrolu farmaceutického priemyslu.
       Čo sa týka ochorení, proti ktorým niet alternatívnych vakcín, ktoré by boli dostupné a mravne prijateľné (morálne akceptovateľné), je správne zdržať sa použitia týchto vakcín, ak je to možné urobiť bez vystavenia detí (a nepriamo celého obyvateľstva ako takého) značnému zdravotnému riziku. ...
       V každom prípade, zostáva tu mravná (morálna) povinnosť pokračovať v boji a použiť všetky zákonné prostriedky na sťaženie života farmaceutickým spoločnostiam, ktoré sa správajú bezohľadne a nemravne (neeticky).“

       Ján Viglaš svoj preslov uzatvára vetou:

„Ale pokiaľ nie je možnosť použiť alternatívnu vakcínu, tak je možné použiť takéto vakcíny, pretože je tu aj na druhej strane vážna povinnosť chrániť svoje zdravie, zdravie ostatných, čo sa zase nepopierateľne očkovaním dosiahlo a dosahuje.“

       Tu sa dopúšťa hneď troch prešľapov:

1. Prinajmenšom u niektorých vakcín (napr. BCG vakcína proti tuberkulóze) je viac než sporné, či sa nimi dosahuje ochrana zdravia očkovanej osoby alebo zdravia ostatných.
2. V stanovisku P.A.V. je použitie takýchto vakcín dovolené jedine v prípade, že sa nimi zabráni vystaveniu detí značnému zdravotnému riziku. Súčasnú epidemiologickú situáciu ohľadne ružienky však ani omylom nemožno označiť za značné zdravotné riziko, keďže na Slovensku boli v roku 2010 hlásené len 3 prípady ružienky.
3. Je tu možnosť použiť alternatívne vakcíny, ale nerobí sa to.

       Podčiarknuté a sčítané, ThLic. Ján Viglaš sa vyjadruje k niečomu, o čom zjavne nemá takmer vôbec poňatia.  Celkovo sa svojím verejným vyjadrením v Rádiu Lumen postavil na stranu kultúry smrti (na obranu neetických vakcín, ktoré boli vyvinuté skrz mŕtvoly desiatok bezbranných detí), čo je u pomerne vysoko postaveného predstaviteľa Katolíckej cirkvi naozaj alarmujúce, dá sa povedať, že horšie než zlé.