Čím menej sa očkuje proti chrípke, tým menej chrípky?

Ing. Marián FILLO

       Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) zverejnil na svojej stránke Vyhodnotenie chrípkovej sezóny 2011/2012 v Slovenskej republike. Z tohto vyhodnotenia vyplýva zaujímavý poznatok: výrazne sa znížila zaočkovanosť oproti predchádzajúcej chrípkovej sezóne a zároveň s tým sa výrazne znížila aj chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia (ChPO), ako aj akútne respiračné ochorenia (ARO) vôbec. Toto konštatovanie je však len v rovine korelácie, tzn. súbežnej zmeny rovnakým smerom bez potvrdenia či vyvrátenia príčinnej súvislosti. Na potvrdenie príčinnej súvislosti by sme potrebovali viac údajov a tiež určité "odtienenie" od tzv. "confounding factors", teda faktorov, ktoré neboli uvažované, ale predsa majú významný vplyv na výsledok - napr. užívanie vitamínu D počas zimného obdobia.

       Vývoj zaočkovanosti je zjavný a niet nad čím rozmýšľať:

       K poklesu zaočkovanosti okrem vyššej uvedomelosti občanov prispel zrejme aj nový zákon o liekoch, ktorý lekárom sťažil nákup vakcín, ako aj to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa (na rozdiel od predchádzajúcej chrípkovej sezóny) nepreplácala očkovanie proti chrípke všetkým, ale len indikovaným skupinám obyvateľov.

       Chybu v popise grafu (uvedená je sezóna 2010/2011, nie 2011/2012) som nespôsobil ja - graf som kopíroval z Vyhodnotenia aj s touto chybou. Zrejme bolo predchádzajúce vyhodnotenie použité ako šablóna pre toto Vyhodnotenie a zabudlo sa na zmenu rokov. Toto nedopatrenie sa totiž opakuje na viacerých miestach. Vidno na tom, ako svedomite ÚVZ SR, platený z našich daní, pristupuje k svojej práci.

       Ako vidno z grafu, zaočkovanosť v sezóne 2011/2012 bola najnižšia za posledných 11 chrípkových sezón.

       Ako sa vyvíjala chorobnosť? Až na tri týždne z celej chrípkovej sezóny bola chorobnosť približne rovnaká alebo nižšia než v predchádzajúcej sezóne:

       Pozoruhodné je, že zďaleka nie všetci všeobecní lekári hlásili ARO a CHPO. Podľa údajov ÚVZ SR bola totiž chorobnosť na ARO 47.510,1 na 100.000 osôb v starostlivosti hlásiacich lekárov, celkovo 1.445.369 prípadov. To máme jednoduchú rovnicu, kde x je počet osôb v starostlivosti hlásiacich lekárov:

       1.445.369 / x = 47.510,1 / 100.000
       144.536.900.000 / 47.510,1 = x
       x = 3.042.235

       Pri 5.483.088 obyvateľoch Slovenska to je len 3.042.235 / 5.483.088 = 55,5% obyvateľstva, u ktorého boli hlásené ARO a ChPO. Dá sa teda povedať, že takmer polovica všeobecných lekárov má hlásenie ARO a ChPO "na háku" alebo nemala jediný prípad ARO a ChPO (čo je asi menej pravdepodobné). Je ale možné, že nezanedbateľná časť obyvateľstva (mňa nevynímajúc) nie je prihlásená u žiadneho všeobeckého lekára, ako aj to, že hlásiaci lekári majú výrazne viac pacientov než nehlásiaci, takže percento nehlásiacich lekárov môže byť o poznanie nižšie než 44,5%.

       Výpočet incidencie (počet ochorení na 100.000) je tiež na pováženie, pretože niektorí obyvatelia mohli mať viac než jedno ARO v priebehu sezóny, čiže počet chorých obyvateľov reálne mohol byť (a je prakticky isté, že bol) nižší.

       Poďme teraz bližšie preskúmať možnosť príčinnej súvislosti medzi zaočkovanosťou a počtom ARO a ChPO. Z dostupných vyhodnotení chrípkových sezón som zistil nasledujúce údaje:

       Rozumné údaje za predchádzajúce chrípkové sezóny sa mi nepodarilo v rozumnom čase získať. Treba tiež upozorniť, že incidencia ARO v sezónach 2004/2005 a 2005/2006 nie je na 100.000 osôb v starostlivosti hlásiacich všeobecných lekárov, ale na 100.000 obyvateľov Slovenska všeobecne. Zároveň v dostupných štatistických údajoch o týchto sezónach neboli uvedené zvlášť ARO a zvlášť ChPO, ale len jedno číslo spolu. Údaje z týchto sezón teda nie sú dosť dobre použiteľné.

       Celkovo v období 2006-2012 možno konštatovať významný pokles incidencie ChPO, ktorý však spočiatku nekoreluje s vývojom zaočkovanosti, avšak celkový trend je klesajúci ako u ChPO, tak aj u zaočkovanosti:

       Určité výkyvy v korelácii môžu byť spôsobené napr. tým, že v tej-ktorej chrípkovej sezóne môže vakcína viac či menej odpovedať obiehajúcim kmeňom chrípkového vírusu, tým, že niektoré chrípkové vírusy sú viac nákazlivé a/alebo viac choroboplodné než iné, alebo aj tým, že sa výrazne mení počet hlásiacich lekárov. Na potvrdenie uvedených trendov (svetlejšie lineárne čiary v grafe) však treba údaje z viacerých sezón, v ktorých bola použitá totožná metodika na klasifikáciu ChPO. V posledných 4 sezónach to však každopádne vyzerá tak, že s klesajúcou zaočkovanosťou klesá výskyt chrípky a chrípke podobných ochorení.

       Ďalším zaujímavým údajom z Vyhodnotenia je, že prevažná väčšina zo zaočkovaných proti chrípke sú dôchodcovia. Možno si kladiete otázku: ako je to možné? Okrem toho, že súčasní dôchodcovia majú spravidla väčšiu tendenciu veriť svojim lekárom než zvyšok obyvateľstva, musím, žiaľ, konštatovať, že viacerým povedali ich lekári, že očkovanie proti chrípke je povinné, a tak sa nechali zaočkovať. A pre obyvateľov domovov sociálnej starostlivosti (DSS) očkovanie proti chrípke nakoniec skutočne je povinné, čo je podľa všetkého európsky unikát, viď  "Kde sú aké očkovania povinné" . Dá sa teda povedať, že na Slovensku je umelo vysoká zaočkovanosť proti chrípke, pretože mnohí dôchodcovia sú očkovaní povinne, a to napriek tomu, že prehľadová štúdia, zahŕňajúca 75 štúdií očkovania starších ľudí proti chrípke, dospela k záveru, že z dostupných údajov nemožno vyvodiť nijaké spoľahlivé konštatovanie o účinnosti očkovania proti chrípke v tejto vekovej kategórii. Inak povedané: toto povinné očkovanie NIE JE založené na spoľahlivých dôkazoch, nie je "evidence-based".

       Za pozornosť stojí aj fakt, že 165.786 hlásených ChPO bolo laboratórne vyšetrených len 1.466 vzoriek a z nich len v 103 prípadoch (7,03%) boli zistené chrípkové vírusy. Nie je jasné, nakoľko sa tento pomer týka všetkých ChPO, keďže laboratórne vyšetrených bola len menej než stotina (0,88%). Ak by však zhruba zodpovedal, tak môžeme skonštatovať, že reálny úžitok z očkovania proti chrípke by mohlo mať (za absolútne nereálneho predpokladu, že nikto z chorých nebol proti chrípke očkovaný, tzn. že nikto z očkovaných neochorel na ChPO) nanajvýš 11.648 neočkovaných obyvateľov Slovenska, čo činí 2,29% neočkovaných obyvateľov (5.483.088 - 407.417 = 5.075.671), a to pri úplne nereálnom predpoklade, že vakcína bude 100% úspešná. Ako však zistila pred necelým rokom zverejnená prehľadová štúdia, účinnosť chrípkových vakcín proti chrípkovým vírusom je v priemere len niekde okolo 59%, pričom chýbajú dôkazy o účinnosti u osôb nad 65 rokov. Aj keby sme odignorovali chýbajúce dôkazy účinnosti očkovania dôchodcov (ktorí tvoria väčšinu očkovaných) proti chrípke, čisto teoretický úžitok z očkovania proti chrípke by mohlo mať nanajvýš 1,35% minulú sezónu neočkovaného obyvateľstva. Reálne to však bude menej, keďže je známe, že na chrípku dosť často ochorejú aj očkovaní. V prípade, že by vakcína "nesadla" na reálne kolujúce kmene chrípkového vírusu, čo sa neraz stáva, bolo by toto číslo ešte oveľa nižšie.

       Osobne ma zaráža, že u väčšiny (53) zo 103 pozitívnych vzoriek nebol presne určený typ vírusu. Len 44 z pozitívnych vzoriek (42,7%) zodpovedalo vírusom, obsiahnutým vo vakcíne. Keď zvážime aj tento fakt, vyjde nám, že reálny úžitok z očkovania proti chrípke mohlo mať nanajvýš 0,58% minulú sezónu neočkovaného obyvateľstva, čiže zhruba 1 zo 170. U tých ostatných by bolo očkovanie buď zbytočné, alebo dokonca kontraproduktívne, lebo ako zistili štyri štúdie v Kanade, očkovanie proti sezónnej chrípke približne zdvojnásobuje riziko ochorenia na chrípku pandemickú.

       Myslím, že tieto fakty naozaj stoja za to, aby ste o nich informovali svojich internetovo negramotných rodičov či starých rodičov, aby si títo dvakrát rozmysleli, či sa v nadchádzajúcej chrípkovej sezóne nechajú zaočkovať proti chrípke - obzvlášť, keď prakticky nejestvujú nijaké spoľahlivé dôkazy o tom, že by im to mohlo byť akýmkoľvek spôsobom na osoh.

       Na záver si dovolím na pobavenie uviesť graf so zbožnými prianiami Dr. Avdičovej a doc. Krištúfkovej, na ktorý som narazil v článku "Očkovanie - správna voľba v prevencii chrípky" z roku 2008. Modré stĺpčeky sú tie (nereálne) zbožné priania:

Napísanie a zverejnenie tohto komentára zabralo autorovi približne 5,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.