Čo možno neviete o očkovaní — 12. časť (Vitalita 8/2012)

09.09.2012 13:38

Ing. Marián FILLO

 

<<< 11. časť       Obsah seriálu článkov       13. časť >>>

 

       Nezriedka po očkovaní stúpne dieťaťu telesná teplota. Je dobré ju v obave z febrilných kŕčov zrážať? Ak áno tak ako? Aspirínom, paracetamolom či ibuprofenom?
 

Prečo po očkovaní stúpa telesná teplota?

       Očkovanie (obzvlášť živými vakcínami) je niečo ako prekonanie choroby v malom, prinajmenšom v ideálnom prípade by malo byť. Podobne ako pri chorobe teda môže aj po očkovaní stúpnuť telesná teplota, čo je prejav funkčnosti imunitného systému. Keby niekomu nikdy teplota nestúpla, bola by to známka poruchy tepelnej regulácie a/alebo imunity.

       Pri zvýšenej telesnej teplote sa zrýchľujú imunitné pochody a rozmnožovanie sa u niektorých škodlivých baktérií obmedzí/zastaví,[1] alebo ich vyššia teplota zabije. To je nepochybne veľmi užitočné.

       Za normálnych okolností možno zvýšenú teplotu považovať za pomocníka, nie za škodcu, a jej zrážanie za hádzanie polien pod nohy imunitnému systému (nech už je zrážaná akýmkoľek spôsobom).
 

Febrilné kŕče

       „Moderná“ medicína má vo zvyku zrážať antipyretikami (medikamentami na zrážanie horúčky) akúkoľvek horúčku nad 38,5 °C, či dokonca zrážať horúčku pred očkovaním „preventívne“ – skôr, než sa vôbec nejaká objaví. Snaží sa tým predísť febrilným kŕčom, čiže kŕčom, ktoré u menších detí (do 5 rokov) môžu nastať v súvislosti so zmenou telesnej teploty.

       Pritom NICE (National Institute for Health and Clinical Excellence = Štátny výskumný ústav zdravotníctva a kvality klinickej praxe vo Veľkej Británii)[2] vo svojich smerniciach z r. 2007 k horúčkovitým detským ochoreniam[3] píše:

„Antipyretiká nie sú prevenciou febrilných kŕčov a nemali by byť používané vyslovene na tento účel.“

       Pohľad na dieťa, zmietajúce sa vo febrilných kŕčoch, nie je veľmi príjemný, avšak v drvivej väčšine prípadov nehrozí nijaké riziko, prinajmenšom nie väčšie, než predstavuje použitie antipyretík, ktoré je navyše podľa NICE neúčinné.

       Ak dieťa dostane febrilné kŕče, treba ho dať na mäkkú podložku, najlepšie na zem, a zabezpečiť, aby sa nezranilo, prípadne nezadusilo, ak by popri kŕčoch začalo zvracať, nespustiť ho z očí.
 

Kedy je horúčka (ne)bezpečná?

       Pritom práve pri teplote nad 38,5 °C (kedy už podstatná časť rodičov podáva dieťaťu antipyretikum) sa telo najlepšie vysporadúva napr. s osýpkami. Zrážanie horúčky antipyretikami je pri osýpkach vyslovene kontraproduktívne.[4] Bolo vedecky potvrdené, že deti, ktorým bola pri osýpkach a ovčích kiahňach zrážaná horúčka, sa z choroby zotavovali dlhšie, než deti, ktorým bolo namiesto antipyretika podané placebo (neškodná, neúčinná látka).[5] Štúdia z epidémie osýpok v Ghane v rokoch 1967–1968 dokonca zistila 5x vyššiu úmrtnosť u detí, ktorým bola zrážaná horúčka, oproti tým, ktoré jej boli „ponechané napospas“.[6]

       Významný americký detský lekár Dr. Robert S. Mendelsohn vo svojej knihe „Ako vychovávať zdravé deti navzdory vášmu lekárovi“[7] uisťuje rodičov, že v drvivej väčšine prípadov prirodzené mechanizmy tela nedovolia, aby horúčka prekročila 41 °C, pričom pod touto hranicou nenarobí nijaké trvalé škody.

       O febrilných kŕčoch píše, že nevznikajú z vysokej horúčky, ale zo samotnej rýchlej zmeny teploty. Snaha udržať horúčku pod hranicou 39 °C a pri 38 °C už podávať diazepam,[8] je teda úplne nezmyselná, pretože kým si rodičia vôbec všimnú horúčku u dieťaťa, už má febrilné kŕče. A ak nemá, nemalo by ich ani bez antipyretík. Navyše je nezmyslom podávať antipsychotiká, ako je diazepam, určený na liečbu epilepsie, keďže febrilné kŕče nie sú epileptickým záchvatom, aj keď sa naň podobajú!

       Horúčka však môže byť nebezpečná v prípade zlyhania regulácie telesnej teploty, obzvlášť pri otrave, úpale alebo vysokej teplote vzduchu a zároveň vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Otrava môže narušiť mechanizmus regulácie telesnej teploty, úpal môže spôsobiť prehriatie kľúčových súčastí regulačného mechanizmu a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu bráni odparovaniu potu, a tým pádom aj účinnému chladeniu tela. Za takýchto okolností môže teplota stúpnuť nad 41 °C. Pri otrave však v nejednom prípade vôbec nie je možné zraziť horúčku antipyretikami. Potom už nezostáva nič iné, len mechanické ochladzovanie zvonku (studená voda, ľad, zábaly). Zo všetkého najdôležitejšie je, aby sa „neuvaril“ mozog.

       Po očkovaní môže dôjsť ako k prirodzenej horúčke (čo býva pri bežnom prenosnom ochorení), tak aj k horúčke z otravy (ortuťou, hliníkom, či inými jedovatými látkami vo vakcíne). Tú druhú je ťažké zraziť antipyretikami a tú prvú zase zrážať netreba.

       Teploty do 40,5 °C nie sú dôvodom na paniku, pokiaľ ich nesprevádza zvracanie, problémy s dýchaním či niekoľko-dňový kašeľ, a zároveň ak netrvajú dlhšie než tri dni (72 hodín). Drvivá väčšina prirodzených horúčok skončí bez „liečenia“ do 3 dní, častokrát do 1 dňa, čo je aj mojou osobnou skúsenosťou u vlastných detí.

       Horúčku z otravy sotva zvládnete bez odbornej lekárskej pomoci. Lekárov treba oboznámiť so zložením vakcíny. Neradno sa však spoliehať na slovenské či európske príbalové letáky, pretože – ako sa ukázalo v prípade Infanrix Hexa[9] (podávanej typicky v 3., 5. a 11. mesiaci života dieťaťa) – normy EÚ dovoľujú výrobcovi neuviesť prídavné látky, čo sú vo vakcíne len v stopovom množstve, a tak ich výrobca v európskych príbalových letákoch neuvádza. Pri pohľade na austrálsky príbalový leták[10] však zistíte, že Infanrix Hexa má v skutočnosti 16 a nie 6 prídavných látok.[11]

       Ak je to čo len trochu možné, treba dávať dieťaťu v horúčke veľa piť, najlepšie čistej vody, prípadne vody s vitamínom C. Pri febrilných kŕčoch však nesmiete dávať dieťaťu nič do úst – mohlo by sa tým udusiť!

 

Antipyretiká

       Z detstva si spomínam na rutinné podávanie Acylpyrínu pri horúčkach. Účinnou látkou je (ako aj u Aspirínu a Anopyrínu) kyselina acetylsalicylová. Tá sa už dnešným deťom nepodáva, hlavne kvôli riziku poškodenia obličiek a riziku Reyeovho syndrómu (hromadenie nadmerného množstva tuku v pečeni a mozgu i zvýšenie tlaku v mozgu s jeho následným poškodením).[12]

       Dnes sa u detí najčastejšie používa paracetamol (Paralen, Panadol, Coldrex, Tylenol…), zvaný aj acetaminofen. Ten však vyčerpáva zásoby glutationu, čo je základný, konečný a jediný recyklovateľný vnútrobunkový antioxidant.[13] Tým zvyšuje oxidačný stres (množstvo voľných radikálov v tele), ktorý je hlavným problémom pri mnohých ochoreniach. Preto vitamín C – široko dostupný prírodný antioxidant, obsiahnutý v mnohých druhoch zeleniny a ovocia – úspešne lieči alebo aspoň pomáha v liečbe širokej palety chorôb, keďže (ako každý antioxidant) neutralizuje voľné radikály.[14] Paracetamol teda (paradoxne) zásadne zhoršuje ochorenie, pri ktorom slúži ako „podporná liečba“. Ak chcete liečbu dieťaťa naozaj podporiť a nie urobiť mu medvediu službu, dajte mu miesto paracetamolu radšej vitamín C.

       Paracetamol tiež poškodzuje pečeň, tzn. pôsobí hepatotoxicky. Otrava paracetamolom je najčastejšou diagnózou v toxikologických strediskách v USA i Veľkej Británii. Má na svedomí hemolýzu (rozpad červených krviniek), akútnu tubulárnu nekrózu (najčastejšiu príčinu akútneho zlyhania obličiek)[15] či poškodenie srdcového svalu. Významne prispieva k astme, ekzémom, alergiám, opakovaným zápalom priedušiek a chrípke podobným ochoreniam.[16]

       Ukázalo sa tiež, že zrážanie horúčky paracetamolom u detí po očkovaní MMR vakcínou (proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke), je štatisticky významne spojené so vznikom autizmu, zatiaľčo používanie ibuprofenu na ten istý účel so vznikom autizmu spojené nie je.[17] Ostatne, niet divu, pretože poškodenia mozgu, ktorých následkom je autizmus, sú do značnej miery spôsobené oxidačným stresom (voľnými radikálmi), ku ktorého vzniku/zhoršeniu významne prispieva aj paracetamol, nie však ibuprofen.

       Okrem toho bolo zistené, že profylaktické používanie paracetamolu pred samotným očkovaním významne znižuje tvorbu protilátok po očkovaní.[18] Paracetamol teda narobí viac škody než úžitku nielen z hľadiska bezpečnosti, ale aj z hľadiska účinnosti očkovania.

ilustračný obrázok - Ibalgin       Ibuprofen (Brufen, Nurofen, Ibalgin…) síce pri samotnej chorobe, pri ktorej je nasadený na „podpornú liečbu“, nenarobí takú paseku ako paracetamol, aj tak však môže spôsobiť tvorbu vredov, krvácanie a ďalšie problémy v tráviacej sústave, vyrážky, zlyhanie srdca, poškodenie obličiek, halucinácie, stratu orientácie a ďalšie psychotické prejavy, ako aj zhoršiť astmu, čo môže viesť k úmrtiu pacienta.[19]

       Celkovo vzaté, jediné antipyretikum s ako-tak únosným bezpečnostným profilom sú studené/vlažné obklady resp. sprcha. Aj tým sa však treba vyhýbať, nakoľko je to len možné. Výnimkou sú nebezpečné horúčky z úpalu, otravy či privysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. A ak by som si mal vybrať medzi paracetamolom a ibuprofenom, vybral by som si ten druhý.

 

Zdroje

[1]  https://www.drrisley.com/html/fever.html

[2]  https://en.wikipedia.org/wiki/NICE

[3]  https://www.nice.org.uk/nicemedia/live/11010/30523/30523.pdf, str. 8 a 27

[4]  Ahmady, A. S.; Samadi, A. R.: „The adverse effects of antipyretics in measles“, Indian Pediatr, 1981, 18:49-52

[5]  Schmitt, B. D.: „Behavioral aspects of temperature-taking“, Clinical Pediatrics, 1991, 30(4 Suppl), 8–10

[6]  Witsenburg, B. C.: „Measles mortality and therapy“, Journal of Anthroposophical Medicine, 1987, 4(1):26–27

[7]  Dr. Robert S. Mendelsohn: „Jak pečovat o zdraví dítěte… navzdory vašemu lékaři“, Malvern, Praha, 2010

[8]  napr. https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/56682-horucka-pripravi-horuce-chvile-porazte-ju/ alebo https://www.choredieta.sk/index.php/caste-problemy/febrilne-krce

[9]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000296/WC500032505.pdf

[10]  https://gsk.com.au/resources.ashx/vaccineproductschilddataproinfo/362/FileName/D58F401484B3F7CD68FBC0A2D3A1D77D/Infanrix_Hexa_(Preservative_containing)_v4_0_clean_PDF.pdf

[11]  https://www.slobodavockovani.sk/news/co-obsahuje-infanrix-hexa-na-slovensku-a-co-v-australii-/

[12]  https://www.dobromysl.cz/scripts/detail.php?id=609

[13]  https://www.slobodavockovani.sk/news/dulezitost-horecky-pri-infekcich/

[14]  Tuhársky, P.: „Vitamín C a megaskorbická liečba - zabudnutý poklad“

[15]  https://emedicine.medscape.com/article/238064-overview

[16]  https://www.tribune.cz/clanek/24769-paracetamol-a-vznik-astmatu-a-alergie

[17]  Schultz, S. T.; Klonoff-Cohen, H. S.; Wingard, D. L.; Akshoomoff, N. A.; Macera, C. A.; Ji, M.: „Acetaminophen (paracetamol) use, measles-mumps-rubella vaccination, and autistic disorder: the results of a parent survey“, Autism. 2008, 12(3):293–307

[18]  Prymula, R.; Siegrist, C. A.; Chlíbek, R.; Žemličková, H.; Vacková, M.; Smetana, J.; Lommel, P.; Kalisková, E.; Borys, D.; Schuerman, L.: „Effect of prophylactic paracetamol administration at time of vaccination on febrile reactions and antibody responses in children: two open-label, randomised controlled trials“, Lancet, 2009, 374(9698):1339–1350

[19]  https://en.wikipedia.org/wiki/Ibuprofen#Adverse_effects

 

<<< 11. časť       Obsah seriálu článkov       13. časť >>>

 

Napísanie a zverejnenie tohto článku (vrátane grafickej úpravy, klikateľných odkazov na zdroje a kontroly odkazov) zabralo autorovi približne 4,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.

 

Štítky:

|

Späť