Úvodná stránka > Čo možno neviete o očkovaní — 13. časť (Vitalita 9/2012)

Čo možno neviete o očkovaní — 13. časť (Vitalita 9/2012)

02.10.2012 23:25

Ing. Marián FILLO

<<< 12. časť Obsah seriálu článkov 14. časť >>>

V poslednom čase nás médiá svorne strašia epidémiami osýpok na Ukrajine, vo Francúzsku či Anglicku, ako aj hrozbou, že takéto epidémie prídu aj ku nám. Naozaj nám to hrozí? A ak áno, treba sa toho obávať?

Osýpky – kedysi bežná detská choroba

fotografia - dieťa s osýpkami
Dieťa s osýpkami

Osýpky sú chorobou, ktorú z pokolenia dnešných 60-nikov a starších prekonali skoro všetci. Kedysi boli bežné tzv. „osýpkové večierky“ (measles party). Mamičky s deťmi, čo ešte neprekonali osýpky, chodili za deťmi, ktoré boli práve choré na osýpky, aby si tie osýpkami dovtedy nedotknuté deti odkrútili túto chorobu v detskom veku. V dospelosti totiž mávajú osýpky oveľa častejšie a vážnejšie komplikácie než v detstve.

Už z týchto dvoch faktov, t.j. že si osýpkami prešli skoro všetci a že sa matky nebáli dobrovoľne nakaziť svoje deti, vyplýva, že pred vynájdením očkovacích látok boli osýpky považované za takmer bezproblémové ochorenie, ktoré jednoducho patrí k detstvu.

Osýpky (lat. morbili) sú vírusovým ochorením, ktoré si vyslúžilo názov podľa typického výsypu (vyrážok). Patria teda medzi exantémové (vyrážkové) ochorenia. Okrem vyrážok sa vyznačujú kašľom, konjunktivitídou (zápal očných spojiviek), štvor-dňovými horúčkami do 40 °C a nechuťou do jedla.

Šíria sa vzduchom a sú vysoko nákazlivé: okolo 90% ľudí, žijúcich v jednej domácnosti s chorým na osýpky, sa nakazí, ak ešte osýpky neprekonali a ak ich ani očkovanie nechráni. Rozhodne to však nie je 100%, ako tvrdia niektorí naši epidemiológovia. Osýpky sú nákazlivé 2 až 4 dni pred a 2 až 5 dní po nástupe vyrážok (spolu 4 až 9 dní). Inkubačná doba (od nákazy po prvé príznaky choroby) trvá 9 až 12 dní.^[1]

Kedy sú osýpky nebezpečné?

Osýpky sú spravidla bezproblémové, ale podľa oficiálnych údajov v 1 z 1000 prípadov osýpok dochádza k encefalitíde (zápalu mozgu),^[2] Dr. Robert S. Mendelsohn s tým však nesúhlasí:^[3]

„Výskyt [osýpkovej encefalitídy] 1 z 1000 môže zodpovedať deťom, žijúcim v podmienkach chudoby a podvýživy, ale v skupine so strednými či vyššími príjmami – ak nerátame bežnú ospalosť zo samotných osýpok, – je výskyt skutočnej encefalitídy pravdepodobne 1 z 10.000 až 1 zo 100.000“

Podvýživené deti sú rizikové, lebo majú veľmi oslabený imunitný systém. Ich imunita funguje možno tak na 20% oproti dobre živeným deťom,^[4] čiže trpia vážnou imunodeficienciou (nedostatočnou imunitou), obdobne ako pacienti s AIDS v pokročilom štádiu. Pritom v príbalovom letáku vakcíny proti osýpkam^[5] (a príušniciam a ružienke) sa dočítame:

„Priorix sa nesmie podávať osobám s poruchami imunitnej odpovedi. Patria sem pacienti s primárnou a sekundárnou imunodeficienciou.“

Podvýživené deti by teda logicky nemali byť očkované proti osýpkam. To však nijak nebráni UNICEFu v usporadúvaní očkovacích nájazdov na hladom zbedačené somálske deti v etiópskom utečeneckom tábore, na ktoré drzo zbiera peniaze aj v slovenských uliciach.^[6] Keď to zvýši úmrtnosť, žiaden problém – zvalí sa to na podvýživu. Takéto očkovanie je vlastne ranou z milosti.

Očkuje sa totiž živým oslabeným vírusom, lebo vakcíny s usmrteným vírusom, dostupné v rokoch 1963-1967, neboli účinné.^[7] Tento živý vírus je oslabený, aby ho zvládla drvivá väčšina dobre živených zdravých detí zo Severnej Ameriky a Európy. Podvýživené africké detí mu však môžu ľahko podľahnúť.

Okrem podvýživených či HIV pozitívnych (a teda imunitne oslabených) sú osýpky rizikové aj pre ľudí s nedostatkom vitamínu A, pre dospelých (lepšie je prekonať ich v detstve) a pre tých, čo neodolajú pokušeniu zrážať si vysoké horúčky antipyretikami (viď predchádzajúci diel tohto seriálu).

Ako ich liečiť?

Osýpkový vírus (divoký i očkovací) významne spotrebúva zásoby vitamínu A, preto treba pri osýpkach (resp. pár týždňov po očkovaní) dbať na dopĺňanie vitamínu A. Vitamín C sa rýchlo míňa pri takmer každej chorobe, takže ani pri osýpkach ho neradno zanedbať.

Okrem toho sa odporúča pokoj na lôžku v dobre vetranej miestnosti, dostatok tekutín a prípadne aj vhodným prostriedkom natierať vyrážky, aby nesvrbeli a aby si ich rozškrabaním až do krvi dieťa neprivodilo nejakú bakteriálnu nákazu.

Dôležité varovanie: pri osýpkach nikdy nezrážať horúčku! Päťnásobne to zvyšuje úmrtnosť i riziko ťažkých komplikácií osýpok.^[8]

Očkovanie proti osýpkam

Prvá, neživá vakcína proti osýpkam sa ukázala byť neúčinnou. Druhá, doteraz používaná vakcína so živým oslabeným vírusom zrejme výrazne prispela k zníženiu výskytu osýpok, je však otázne, či je to vôbec dobré.

V čase pred očkovaním totiž na osýpky zvyčajne ochoreli deti vo veku od 2 do 10 rokov, kedy bývajú osýpky bezproblémové, obzvlášť v dobrých sociálnych podmienkach. Kvôli očkovaniu sa však ťažisko posunulo do vyššieho veku, v ktorom je toto ochorenie oveľa nebezpečnejšie. Spočiatku to nebolo badať, lebo všetci dospelí a staršie deti si osýpkami prešli a získali doživotnú imunitu.

Po pár desaťročiach však dospelo prvé pokolenie očkovaných detí. V pred-očkovacej ére tvorili dospelí len menej než 0,5% chorých na osýpky, dnes sú to desiatky percent.^[9] Máme tu pokolenie očkovaných dospelých (20-, 30- a časť 40-nikov), čo neprekonali osýpky a očkovanie ich už tiež nechráni. Trvanie ochranného účinku očkovania sa totiž odhaduje na zhruba 30 rokov^[10] a bude postupne klesať, lebo ochranný účinok sa predlžuje každým kontaktom s divokým vírusom (tzv. „prirodzený booster“), pričom možností „stretnúť“ divoký vírus osýpok je dnes už len veľmi málo.

Títo dospelí sú teda náchylní ochorieť na osýpky. Ak by šlo o tehotnú ženu, mohla by následkom ochorenia potratiť. Čo je ešte horšie, drvivá väčšina dnešných a potenciálnych mamičiek malých detí už nemá žiadne protilátky, čo by mohla preniesť skrz placentu a materské mlieko na svoje bábätká v čase, kým sú pre ne osýpky rizikové (cca do 2 rokov). Kedysi bývalo dobrým zvykom dojčiť najmenej 2 roky, čím sa preklenulo rizikové obdobie. Dnes však už máloktorá žena dojčí tak dlho (ak vôbec) a aj keby, nemá protilátky proti osýpkam ani sama pre seba, nieto ešte pre bábo.

Plošné očkovanie proti osýpkam teda z tých najohrozenejších urobilo ešte ohrozenejších. Dôsledky toho už naplno pociťujeme:^[11]

„Najviac prípadov osýpok od októbra 2010 bolo hlásených u detí vo veku menej ako 1 rok, ktoré neboli očkované.“

Neboli očkované a ani nemohli byť očkované. Očkovať proti osýpkam sa začína až v 15. mesiaci života, kedy už má bábätko najrizikovejšie obdobie za sebou. Kedysi sa proti osýpkam očkovalo skôr, ale ukázalo sa, že čím skôr sa očkovalo, tým menej účinné to bolo.^[12]

S postupným vymieraním tých pokolení, čo prekonali plnokrvné osýpky, a za pokračujúceho plošného očkovania batoliat proti osýpkam to bude len horšie. Problém, vytvorený plošným očkovaním, teda očividne nemožno vyriešiť ďalším očkovaním.

Okrem toho bolo zaznamenaných viacero epidémií osýpok, ktoré sa udiali napriek zaočkovanosti vyše 95%,^[13] čo by údajne malo stačiť na zabránenie epidémiám,^[14] očividne však nestačilo. Možno teda povedať, že očkovaním získaná kolektívna imunita voči osýpkam je čistou ilúziou. Očkovanie tak jednu (prirodzenú, prekonaním choroby získanú) kolektívnu imunitu zničilo a druhú (očkovaciu) zjavne nevytvorilo – napriek zbožným prianiam epidemiológov.

A to som ešte nespomenul nežiaduce účinky očkovania proti osýpkam. Keďže sa očkuje výlučne troj-zložkovou vakcínou proti osýpkam, príušniciam (mumpsu) a ružienke (tzv. MMR vakcína), nie je dosť dobre možné oddeliť, ktorý nežiaduci účinok spôsobila ktorá zložka.

Uvádzam preto všetky nežiaduce účinky očkovania MMR vakcínami, ktoré výrobcovia priznávajú v príbalových letákoch:^[15]

afebrilné kŕče a záchvaty, alergické reakcie, anafylaxia, angioneurotický edém, artralgia, artritída, ataxia, bolesti hlavy, bolesti hrdla, bronchiálny spazmus, detská cukrovka, encefalitída, encefalopatia, epididymitída, erythema multiforme, febrilné kŕče, Guillain-Barrého syndróm, hnačka, horúčka, infekcia horných dýchacích ciest, kašeľ, Kawasakiho syndróm, leukocytóza, lymfadenopatia, meningitída, myalgia, nádcha, nenormálny krik/plač, nepokoj, nervová hluchota, nespavosť, nevoľnosť, ochrnutie očného svalstva, optická neuritída, opuch v mieste vpichu, orchitída, osýpky (netypické), pálenie v mieste vpichu, panikulitída, pankreatitída, papillitída, parestézia, parotitída (mumps), pichanie v mieste vpichu, pľuzgier v mieste vpíchu, pneumonitída, podliatina v mieste vpichu, podráždenosť, polyneuritída, polyneuropatia, precitlivelosť v mieste vpichu, purpura, retinitída, smrť, Stevens-Johnsonov syndróm, stvrdnutie v mieste vpichu, subakútna sklerotizujúca panencefalitída (SSPE), svrbenie, synkopa (omdletie), transverzná myelitída, trombocytopénia, urtikária, vaskulitída, vyrážky, začervenanie v mieste vpichu, zápal očného nervu, zápal očných spojiviek, zápal pľúc, zápal stredného ucha, závraty, zvracanie.

Aj keby boli veľmi zriedkavé, pri výskyte pár kusov osýpok ročne narobí plošné očkovanie proti osýpkam zaručene oveľa viac škôd než choroba, ktorej sa ním má predísť. Čo na to otec medicíny Hippokrates a jeho zásada „Predovšetkým neškodiť!“?