Čo možno neviete o očkovaní — 14. časť (Vitalita 10/2012)
Ing. Marián FILLO
<<< 13. časť Obsah seriálu článkov 15. časť >>>
Obľúbeným strašiakom v arzenále obhajcov povinného očkovania je detská obrna. Je nebezpečná? Hrozí nám, že sa ňou nakazíme? Nakoľko (ne)bezpečné je očkovanie proti nej?
Detská obrna – treba sa jej báť?
Detská obrna (poliomyelitída) je ochorenie, spôsobované vírusmi z rodu enterovírusov.[1] Enterovírusy vo všeobecnosti napádajú tráviacu sústavu či už ľudí alebo zvierat. Šíria sa tzv. fekálno-orálnou cestou, čiže keď si niekto po vykonaní veľkej potreby neumyje poriadne ruky a potom niekomu pripravuje potravu, tak ho tým môže nakaziť. Je to teda choroba z nedostatočnej hygieny, rovnako ako nákazlivá žltačka (hepatitída) typu A. Detská obrna sa však zriedkavo môže šíriť aj vzduchom, takže ani dokonalá hygiena nemusí zaručiť, že sa nenakazíte.
V 99% prípadov prebehne infekcia (nákaza) úplne bez akýchkoľvek príznakov choroby alebo len s miernymi príznakmi, podobnými chrípke. Vo zvyšnom 1% prípadov napadne vírus detskej obrny centrálnu nervovú sústavu (CNS), kde môže (a nemusí) spôsobiť tzv. akútnu chabú obrnu (AFP = acute flaccid paralysis). Ak ochrnie aj dýchacie svalstvo a nie je poskytnuté umelé (prístrojové) dýchanie, môže detská obrna spôsobiť smrť. Častejšie než smrť býva trvalé ochrnutie, ale väčšina prípadov skončí uzdravením (cca polovica úplným a cca štvrtina takmer úplným) po niekoľkých dňoch až týždňoch dočasného ochrnutia.[2]
Drvivá väčšina ľudí sa teda detskej obrny nemusí báť, i keď dopredu nevieme, kto bude ten 1 ochrnutý zo 100 nakazených, resp. kto bude ten 1 mŕtvy z 1000 až 2000 nakazených. Závisí na sile imunitného systému, celkovom zdraví a v prípade ochrnutia aj na dostupnosti umelého dýchania.
Z dejín detskej obrny
Historicky je detská obrna známa už tisíce rokov, šlo však vždy len o ojedinelé prípady. Rozmery epidémie nadobudla až začiatkom 20. storočia, predovšetkým v mestách a predovšetkým v lete. Najväčšie epidémie boli krátko po 2. svetovej vojne – okolo roku 1950.[3]
To viedlo k snahe vytvoriť proti tejto chorobe očkovaciu látku (vakcínu). V 50. rokoch boli schválené dve zásadne odlišné vakcíny proti detskej obrne: neživá Salkova (IPV) a živá Sabinova (OPV). Ich úspešnosť je veľmi otázna, pretože krátko po začatí plošného očkovania bola zmenená definícia detskej obrny tak, že oveľa menej prípadov bolo možné vykázať ako detskú obrnu. Pred vynájdením vakcíny boli všetky prípady AFP vykazované ako detská obrna, neskôr už len tie, kde ochrnutie trvalo viac než 2 mesiace.[4] Zvyšné prípady sa vykázali ako vírusová/aseptická meningitída. Štatistik potom vykázala menej detskej obrny a viac aseptickej meningitídy, ale ich súčet skôr stúpol než by klesol. Keď niekto ochrnul a bol očkovaný, dostal diagnózu aseptická meningitída. Ak očkovaný nebol, dostal diagnózu detská obrna. Tento pavedecký prístup (považovať očkovanie za jedno z diagnostických kritérií) sa traduje dodnes.
Prečo začali masové epidémie detskej obrny až v 20. storočí? Paradoxne: vďaka zlepšeniu hygieny. Ak sa dieťa stretne s vírusom vo veľmi nízkom veku, spravidla si s ním poradí. S rastúcim vekom sú však výhliadky čoraz horšie. Tým, že sa výrazne zlepšila hygiena, a to hlavne v mestách, sa prvý kontakt s vírusom detskej obrny posunul do vyššieho veku a vtedy ho už deti znášali ťažšie.
Iní pripisujú epidémie detskej obrny masívnemu používaniu pesticídov v poľnohospodárstve, hlavne DDT a BHC. Spotreba DDT a BHC totiž pomerne dobre kopíruje výskyt detskej obrny.[5]
Kde sa dá nakaziť?
Dobrá správa je, že posledný zaznamenaný výskyt divokej detskej obrny na Slovensku bol v roku 1960.[6] V roku 2012 boli zatiaľ hlásené prípady divokej detskej obrny len z Nigérie, Afganistanu, Pakistanu a Čadu.[7]
Divoká detská obrna je taká, čo je spôsobená divokým vírusom. Okrem toho je možné dostať detskú obrnu aj z očkovania živou orálnou (ústami podávanou) vakcínou (OPV = oral polio vaccine). V takom prípade hovoríme o očkovaním spôsobenej detskej obrne (VAPP = vaccine-associated paralytic poliomyelitis), ktorá nastáva u približne 1 z 2,4 milióna podaných dávok.[8] Treba však zobrať do úvahy, že dieťa dostane najmenej 5 dávok, čím sa pravdepodobnosť zvyšuje na viac než 1 z 500.000. A to sú len tie ťažšie prípady (ťažké trvalé ochrnutia). Ľahších je samozrejme výrazne viac.
Možno teda povedať, že detská obrna sa u nás mohla vyskytnúť aj neskôr, ale všetky prípady od roku 1960 boli spôsobené očkovaním, nie divokým vírusom. Očkovanie proti detskej obrne teda za posledných vyše 50 rokov spôsobilo u nás mnohonásobne viac škody než samotná detská obrna.
OPV a IPV
To viedlo v roku 2005 (v iných rozvinutých krajinách už skôr) k náhrade OPV za výrazne bezpečnejšiu inaktivovanú (neživú) injekčnú vakcínu (IPV = inactivated polio vaccine). V rozvojových krajinách sa však používa OPV dodnes, pretože je jednak lacnejšia, jednak jednoduchšie aplikovateľná (aj úplný laik zvládne nakvapkať vakcínu do úst, pichnúť injekciu však nevie hocikto), jednak vytvára lepšiu imunitu.
IPV totiž môže chrániť leda tak pred infekciou CNS, ale nebráni množeniu vírusu v tráviacej sústave, ani jeho šíreniu. Z epidemiologického hľadiska (vplyv na šírenie choroby) má teda IPV úplne nulový význam.
Ako liečiť detskú obrnu?
V snahe liečiť detskú obrnu vyskúšali lekári mnoho rôznych postupov a „liečiv“, z ktorých drvivá väčšina sa ukázala byť neúspešná. Vyslovene sľubné výsledky prinieslo len vnútrožilové podanie vitamínu C (ústne podanie síce tiež niečo pomôže, ale vnútrožilové je účinnejšie), nasledované podávaním vitamínu B1 (tiamínu) a k tomu masáže ochabnutých častí tela.[9]
Očkovanie proti detskej obrne
Sotva ktorá vakcína sa môže pochváliť tak veľkým množstvom napáchaných škôd ako vakcína proti detskej obrne. Vakcinačné vírusy boli pestované na opičích obličkách a bunková kultúra z opičích obličiek (tzv. VERO bunky) sa na ich pestovanie používa dodnes.[10] To so sebou prinieslo zavlečenie opičích vírusov medzi ľudí. Jedným z nich je vírus SV40 (simian virus 40), ktorý preukázateľne spôsobuje rakovinu u laboratórnych zvierat a bol zistený aj v nádoroch u ľudí. Ide hlavne o nádory na mozgu, nádory kostí, mezoteliómy, non-Hodgkinove lymfómy a rakovinu štítnej žľazy.[11]
Ďalším známym vírusom, zavlečeným medzi ľudí z opíc, je HIV/SIV (human/simian immunodeficiency virus), teda vírus ľudskej/opičej imunodeficience, spôsobujúci AIDS (acquired immunodeficiency syndrome), čiže syndróm získanej (nevrodenej) imunitnej nedostatočnosti. Prvé hlásené prípady HIV/AIDS boli práve z tých oblastí Afriky, kde masovo testovali očkovanie proti detskej obrne.[12]
Vo svetle úmrtnosti na AIDS a vyššie zmienené druhy rakoviny je údajný prínos očkovania proti detskej obrne veľmi zlým obchodom. A to som ešte nezmienil tzv. Cutter incident.[13]
V roku 1955 firma Cutter Laboratories nedostatočne inaktivovala vírus detskej obrny pri výrobe neživej vakcíny, takže 120.000 dávok údajne neživej vakcíny obsahovalo živé vírusy. To spôsobilo 169 doživotných ochrnutí a 10 úmrtí. Firmu neskôr kúpil nemecký Bayer.
Obdobné nedostatky pri výrobe vakcíny proti detskej obrne vykazovala aj firma Wyeth, neskôr kúpená firmou Pfizer a u nás známa výrobou vakcíny Prevenar proti pneumokokom. Do dejín to vošlo pod názvom The Wyeth Problem.[14] Nedostatočnú inaktiváciu vírusov detskej obrny však odhalila aj celkom nedávna inšpekcia vo výrobnom závode firmy Sanofi Pasteur.[15]
Nielen v 50. rokoch 20. storočia, ale aj dnes spôsobuje očkovanie proti detskej obrne kolosálne tragédie. India na jednej strane nevykázala minulý rok ani jeden prípad divokej detskej obrny, na druhej strane však od počiatku očkovacej kampane proti detskej obrne v roku 1994 vzrástol výskyt AFP až 20x![16] Čisto v roku 2011 očkovanie spôsobilo v Indii okolo 47.500 prípadov AFP, pričom výskyt AFP bol priamo úmerný počtu podaných dávok OPV.[17] To znamená, že očkovacia kampaň proti ochrnutiam spôsobila niekoľkonásobný nárast ochrnutí.
V susednom Pakistane zase majú ťažkú hlavu z toho, že 24% detí s detskou obrnou bolo proti nej očkovaných najmenej 7x a vyše dve tretiny chorých (68%) tvorili očkované osoby.[18]
Vytúžené vyhubenie detskej obrny sa však stalo v zásade nemožným už pred 10 rokmi, keď sa podarilo laboratórne vyrobiť (syntetizovať) funkčný vírus detskej obrny.[19] Kampaň za vyhubenie (eradikáciu) detskej obrny je teda už prinajmenšom 10 rokov vysloveným podvodom.
Navyše, najspoľahlivejším spôsobom, ako dnes dostať detskú obrnu, je dať sa proti nej zaočkovať živou vakcínou.
Zdroje:
[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Polio_virus
[2] https://en.wikipedia.org/wiki/Poliomyelitis
[3] https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_poliomyelitis
[4] https://www.whale.to/vaccine/polio1.html
[5] https://www.vaccinetruth.org/james_west_ddt.htm
[6] https://ockovanieinfo.sk/sekcia-sk-23-Detska-obrna-Poliomyelitida
[7] https://www.polioeradication.org/Dataandmonitoring/Poliothisweek.aspx
[8] https://www.who.int/ith/vaccines/polio/en/index.html
[9] Peter Tuhársky: „Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad“, str. 142–147,
[10] https://en.wikipedia.org/wiki/Vero_cell
[11] https://sv40foundation.org/Types.html
[12] https://www.aidsorigins.com/content/view/90/49/
Edward Hooper: „The River – A journey back to the source of HIV and AIDS“, Little, Brown and Company, Boston, 1999
[13] https://en.wikipedia.org/wiki/Cutter_Laboratories#The_Cutter_incident
[14] https://vactruth.com/2012/06/03/7-trivia-facts-about-polio/
[15] https://www.slobodavockovani.sk/news/katastrofalne-vysledky-inspekcie-fda-vo-vyrobnom-zavode-vyrobcu-vakcin-sanofi-pasteur/
[16] https://www.slobodavockovani.sk/news/tvrdenie-o-vyhubeni-detskej-obrny-v-indii-je-znacne-pochybne/
[17] https://articles.mercola.com/sites/articles/archive/2012/08/28/polio-eradication-campaign.aspx
[18] https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovacie-kampane-proti-detskej-obrne-zlyhavaju-kvoli-podvyzive/
[19] Jeronimo Cello, Aniko V. Paul, Eckard Wimmer: „Chemical Synthesis of Poliovirus cDNA: Generation of Infectious Virus in the Absence of Natural Template“, Science, 2002, 297(5583):1016-1018
<<< 13. časť Obsah seriálu článkov 15. časť >>>
Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 8 hodín čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
