Čo možno neviete o očkovaní — 18. časť (Vitalita 2/2013)

Ing. Marián FILLO

<<< 17. časť       Obsah seriálu článkov       19. časť >>>

       Rodičom chlapcov, odmietajúcim povinné očkovanie MMR vakcínou (proti osýpkam, príušniciam a ružienke), zvyknú detskí lekári naháňať strach tým, že keď ich syn dostane príušnice (mumps), stane sa neplodným. Čo je na tom pravdy? A môže očkovanie tejto hrozbe zabrániť?

Čo je to za chorobu

       Príušnice (mumps, parotitída, zápal príušných žliaz) sú vírusovým prenosným ochorením, ktoré dostalo meno podľa toho, že pri ňom veľmi často dochádza k opuchu príušných slinných žliaz. Okrem toho môže spôsobiť vyrážky (výsyp)^[1] a u chlapcov v zriedkavých prípadoch aj zápal semenníkov. Pravdepodobnosť zápalu semenníkov (orchitídy a/alebo epididymitídy) sa dramaticky zvyšuje počnúc pubertou a v dospelosti nastáva až u 30% mužov, chorých na príušnice.^[2]

       Medzi komplikácie príušníc patrí spontánny potrat (v cca 27% prípadoch, keď dostane žena príušnice počas 1. trimestra tehotenstva), zápal vaječníkov (ooforitída; u cca 5% dospievajúcich a dospelých žien, takmer nikdy neovplyvní plodnosť), zápal podžalúdkovej žľazy (pankreatitída; v cca 4% prípadov), zriedkavejšie ľahší zápal mozgových blán (meningitída), vzácne zápal mozgu (encefalitída),^[3] nedoslýchavosť až ohluchnutie na jedno ucho (1 až 10 z 200.000 prípadov).^[4]

       Príušnice sa prenášajú vzduchom. Vírus príušníc je prítomný v slinách, vylučuje sa z tela pri kašľaní, kýchaní aj pri hovorení.^[5] Okolo 20% ochorení na príušnice prebehne bezpríznakovo,^[6] takže človek môže šíriť príušnice bez toho, aby vedel, že je nakazený.

       Inkubačná doba je 2–3 týždne a samotná choroba trvá 3–7 dní. Na príušnice oficiálna medicína nepozná nijaký liek^[7] (podobne ako na väčšinu ostatných vírusových ochorení). Homeopati odporúčajú pri príušniciach homeopatikum Pilocarpinum muriaticum.^[8] Pred zavedením plošného očkovania boli príušnice bežnou detskou chorobou. Prešlo si nimi až 90% detí.

Príušnice a neplodnosť

       Nedá sa úplne vylúčiť, že sa chlapec po prekonaní príušníc stane neplodným. Avšak všetky seriózne zdroje sa zhodujú na tom, že neplodnosť je zriedkavým následkom príušníc u dospelých mužov a u chlapcov pred pubertou ešte oveľa zriedkavejším. Ak si chlapec prejde príušnicami v detstve (do 10–12 rokov), je teda extrémne nepravdepodobné, že ho spravia neplodným.

       Neplodnosť vzniká atrofiou (ochabnutím, zmenšením) semenníkov následkom ich zápalu. Na to, aby sa chlapec/muž stal neplodným, musí dôjsť k zápalu a následnej atrofii oboch semenníkov. K závažnej atrofii semenníka, ktorá má významný vplyv na plodnosť, dochádza približne v 30% prípadov, avšak len cca každý 10. zápal semenníkov je obojstranný.^[9] Možno teda skonštatovať, že pravdepodobnosť neplodnosti po zápale semenníkov je približne 0,1 x 0,3 x 0,3 = 0,009 = 0,9%. Ak by šlo o dospelých, pravdepodobnosť neplodnosti po prekonaní príušníc by bola 0,009 x 0,3 = 0,0027 = 0,27%. Približne 1 zo 400 dospelých mužov sa teda po prekonaní príušníc v dospelosti stane výrazne menej plodným, prípadne úplne neplodným.

       K neplodnosti však nedochádza ihneď, ale po niekoľkých mesiacoch až rokoch. Ak teda muž v dospelosti ochorie na príušnice, má ešte niekoľko mesiacov až rokov šancu splodiť potomstvo, aj keby patril medzi tie 0,27% nešťastníkov.

       U chlapcov pred pubertou je riziko zníženej plodnosti až úplnej neplodnosti po prekonaní príušníc ešte oveľa nižšie – tak malé, že sa mi napriek veľkej snahe nepodarilo nikde nájsť, v koľkých percentách prípadov príušníc u chlapcov pred pubertou vôbec vzniká zápal semenníkov, nie to ešte obojstranný. Rôzne zdroje uvádzajú len +/– 30% riziko orchitídy u dospelých mužov, chorých na príušnice. Riziko neplodnosti z príušníc je teda u chlapcov pred pubertou extrémne malé – možno 1 prípad z niekoľko desiatok až stoviek tisíc ochorení. Pri tých pár prípadoch príušníc ročne, čo na Slovensku evidujeme, je to takmer nemožné. Ale aj keby sme mali pár tisíc prípadov príušníc ročne (ako napr. v susednom Česku počas epidémie v rokoch 2011–2012), stále by šlo v priemere o jedného neplodného chlapca raz za niekoľko až niekoľko desiatok rokov.

       Jedno je isté: je oveľa pravdepodobnejšie, že vášho syna zasiahne blesk, než že by ho príušnice pred pubertou učinili neplodným.

Očkovanie proti príušniciam

       Na Slovensku už dlhší čas nie je dostupná samostatná očkovacia látka proti príušniciam, ale len „balíček“, v ktorom ako bonus dostanete aj osýpky a ružienku (tzv. MMR vakcína). Vakcína obsahuje živé oslabené vírusy osýpok, príušníc a ružienky. Súdiac podľa príbalového letáku, ktorý odporúča ženám neotehotnieť skôr než 3 mesiace po očkovaní,^[10] vysporiadanie sa s naočkovanými vírusmi môže trvať až 3 mesiace. Za ten čas možno očakávať zvýšenú náchylnosť na prenosné ochorenia či iné zdravotné problémy, súvisiace s oslabenou resp. jednostranne zaťaženou imunitou.

       Ľudí, čo principiálne odmietajú umelé potraty, bude zaujímať, že zložka proti ružienke (ktorú z MMR vakcíny nemožno vyňať) je vyrábaná pomocou bunkových tkanív, pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek.^[11] Okrem morálnych to má aj vážne dopady zdravotné, keďže vo vakcíne plávajú zvyšky ľudských buniek. Tie môžu vyvolať imunitnú odpoveď, ktorá neskôr aj na telu vlastné bunky či orgány, čím vznikne tzv. autoimunita (imunita, čo útočí na svoje vlastné telo).^[12] Okrem toho majú zvyšky ľudskej DNA mutagénny potenciál, tzn. ak preniknú do bunky, môžu v nej spôsobiť mutáciu – podobne ako vírusy. Narozdiel od nich však nevieme veľa o mutáciách, spôsobených úlomkami (fragmentami) ľudskej DNA z bunkových kultúr. Niektorí vedci im pripisujú napr. vznik autizmu či iných neurologických porúch.^[13] Zdá sa, že na tom niečo bude, keďže na jednej prednáške o očkovaní v rámci diskusie istá pani zo školy pre autistov povedala, že okolo 70% detí, o ktoré sa stará, upadlo do autizmu krátko po očkovaní MMR vakcínou.

       Obe na Slovensku dostupné MMR vakcíny – zriedkavo používaný M-M-RVaxPro^[14] od firmy Sanofi Pasteur (resp. Merck, Sharp & Dohme = MSD, keďže ide o spriatelené firmy, spolupracujúce pri výrobe i predaji vakcín) i bežne používaný Priorix od firmy GlaxoSmithKline – majú v zásadných ohľadoch totožné zloženie. Náhrada jednej vakcíny druhou teda nie je veľkou výhrou. Obe obsahujú glutaman sodný alebo rovnako nebezpečnú voľnú kyselinu glutámovú, antibiotiká, rôzne sladidlá, zvyšky kuracích i ľudských buniek, na ktorých boli pestované vakcinačné vírusy, pár ďalších pomocných chemikálií a k tomu tri živé vírusy.

       O nežiaducich účinkoch MMR vakcín som už písal v 13. časti seriálu, venovanej osýpkam.^[15]

       Na Slovensku sa MMR vakcínou očkuje prvýkrát v 15. až 18. mesiaci života a druhýkrát v 11. roku života dieťaťa. V minulosti sa načasovanie tohto očkovania výrazne menilo^[16] a pôvodne sa neočkovalo trojvakcínou, ale tromi samostatnými vakcínami, neskôr dvojkombináciou a samostatnou vakcínou. MMR vakcína bola zavedená v roku 1992. V roku 2002 bola nahradená vakcína Trimovax s príliš reaktívnym (neúnosne veľa vážnych nežiaducich účinkov spôsobujúcim) kmeňom vírusu príušníc Urabe za vakcínu Priorix s menej reaktívnym kmeňom Jeryl Lynn.^[17]

       Účinnosť Priorixu na Slovensku je neznáma, lebo od jeho nasadenia nebol žiadny imunologický prehľad, čo by ju zistil. Zatiaľ posledný imunologický prehľad je totiž práve z roku 2002.

Úspechy a neúspechy očkovania proti príušniciam

       Epidemiológovia považujú za veľký úspech, že sa očkovaním podarilo znížiť výskyt tejto (kedysi bežnej) detskej choroby takmer na nulu. Ja by som to tak jednoznačne nevidel. Príušnice, prekonané v detstve (povedzme vo veku 2 až 10 rokov), majú pozoruhodný prínos pre zdravie človeka vo vyššom veku, obzvlášť v prevencii rakoviny. Ženy, čo prekonali príušnice, majú podstatne nižší výskyt rakoviny vaječníkov.^[18] „Absolventi“ príušníc majú tiež nižší výskyt rakoviny lymfatických uzlín (lymfómov).^[19] Očkovanie nás teda zbavilo (v detskom veku) pomerne neškodnej choroby výmenou za nárast rakoviny, čo ja osobne za úspech nepovažujem.

       Okrem toho je zložka proti príušniciam tou najkratšie účinnou z celej trojkombinácie. Aká-taká imunita (ak sa vôbec nejaká vytvorí) pretrváva možno tak 12 rokov, pričom už po 4 rokoch dramaticky klesá.^[20] Očkovanie teda vo výsledku len prenáša náchylnosť na príušnice z detského veku, kedy sú vcelku neškodné, do puberty a dospelého veku, kedy mávajú oveľa náročnejší priebeh a výrazne častejší výskyt komplikácií, vrátane zápalu semenníkov.

       V nedávnej epidémii príušníc v Česku boli takmer všetci chorí proti príušniciam očkovaní. Niektorí odborníci otvorene hovoria o zlyhaní očkovania.^[21] V USA, kde je cca 90% zaočkovanosť MMR vakcínou,^[22] bolo v nedávnej epidémii príušníc až 97% chorých očkovaných.^[23] To znamená, že očkovanie v skutočnosti neznížilo, ale zvýšilo riziko ochorenia na príušnice. Ako je to možné, keď spočiatku zrejme práve očkovaním došlo k dramatického poklesu výskytu príušníc? Odpoveď na to dávajú bývalí zamestnanci výrobcu vakcín Merck, ktorí tvrdia, že neustálym množením vírusu príušníc na kuracích bunkách (pasážovaním) od konca 60. rokov 20. storočia stratil tento vírus imunogenitu (schopnosť vyvolať imunitnú odpoveď človeka) a hoci v 70. rokoch bol ešte celkom slušne imunogénny, dnes už je prakticky neúčinný.^[24] Na Slovensku síce nepoužívame vakcíny od firmy Merck, ale aj v „našich“ vakcínach je použitý ten istý kmeň vírusu príušníc – Jeryl Lynn.

       Ak je účelom predchádzať neplodnosti u mužov, tak tento účel očkovanie proti príušniciam nielenže nespĺňa, ale naopak riziko neplodnosti dramaticky zvyšuje – aspoň za predpokladu, že sa nebudú muži preočkúvať MMR vakcínou každé 4 roky. To sa však zatiaľ nikde na svete nerobí.

Zdroje:

[1]  https://en.wikipedia.org/wiki/Mumps

[2]  https://www.netdoctor.co.uk/diseases/facts/epididymitis.htm

[3]  https://www.mja.com.au/journal/2008/189/8/mumps-resurgent-disease-protean-manifestations

[4]  https://www.cdc.gov/mmwr/preview/mmwrhtml/00001404.htm

[5]  https://ehealthforum.com/health/mumps_causes_and__risk_factors-e587.html#b

[6]  https://www.cdc.gov/mmwr/preview/mmwrhtml/mm5513a3.htm

[7]  Dr.med. Martin Hirte: „Očkování – pro a proti“, Outdooring.cz, Brno, 2009

[8]  https://www.homeoint.org/clarke/p/pilo.htm

[9]  https://www.mdguidelines.com/orchitis

[10]  https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/priorix-spc-20915.html

[11]  https://www.slobodavockovani.sk/news/strucna-historia-ludskych-diploidnych-bunkovych-kultur/

[12]  V. K. Singh, S. X. Lin, E. Newell, C. Nelson: „Abnormal measles-mumps-rubella antibodies and CNS autoimmunity in children with autism“, Journal of Biomedical Science, 2002, 9(4):359–364

[13]  https://www.slobodavockovani.sk/news/studia-narast-autizmu-koreluje-so-zavedenim-dna-z-umelo-potratenych-deti-do-vakcin/

[14]  https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/detail/m-m-rvaxpro-14616.html

[15]  https://www.slobodavockovani.sk/news/co-mozno-neviete-o-ockovani-13-cast-vitalita-9-2012/

[16]  https://www.slobodavockovani.sk/news/z-dejin-povinneho-ockovania-na-slovensku/

[17]  https://www.uvzsr.sk/docs/vs/vyrocna_sprava_uvz_sr_2005.pdf

[18]  D. W. Cramer, A. F. Vitonis, S. P. Pinheiro, J. R. McKolanis, R. N. Fichorova, K. E. Brown, T. F. Hatchette, O. J. Finn: „Mumps and ovarian cancer: modern interpretation of an historic association“, Cancer Causes & Control, 2010, 21(8):1193–1201

[19]  M. Montella, L. D. Maso, A. Crispo, R. Talamini, E. Bidoli, M. Grimaldi, A. Giudice, A. Pinto, S. Franceschi: „Do childhood diseases affect NHL and HL risk? A case-control study from northern and southern Italy“, Leukemia Research, 2006, 30(8):917–922

[20]  https://www.vakciny.net/pravidelne_ockovani/MMR.htm#8

[21]  https://relax.lidovky.cz/priusnice-se-vraci-selhalo-ockovani-tvrdi-odbornik-fxm-/ln-zdravi.asp?c=A111014_073921_ln_domov_pta

[22]  https://apps.who.int/immunization_monitoring/globalsummary/timeseries/tswucoveragemcv.html

[23]  https://www.slobodavockovani.sk/news/epidemia-priusnic-v-komunitach-pravovernych-zidov-v-usa/

[24]  https://www.naturalnews.com/gallery/documents/chatom-lawsuit-merck-mumps.pdf

<<< 17. časť       Obsah seriálu článkov       19. časť >>>

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 8 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.