Čo možno neviete o očkovaní — 19. časť (Vitalita 4/2013)
Ing. Marián Fillo
<<< 18. časť Obsah seriálu článkov 20. časť >>>
Aj mnohí rodičia, čo inak svoje deti neočkujú, dali sami seba alebo svoje deti zaočkovať proti tetanu a mnohí ďalší neočkujúci rodičia nad očkovaním proti tetanu (a nad žiadnym iným) uvažujú.
Oplatí sa teda aspoň očkovanie proti tetanu, keď už proti ničomu inému nie? Ak áno, tak komu, kedy a za akých okolností?
Pôvodca tetanu
Tetanus je ochorenie nervovej sústavy, spôsobované tetanospazmínom[1] – toxínom (jedom) baktérie Clostridium tetani. Je to striktne anaeróbna baktéria, čiže nedokáže žiť v prostredí s vysokou koncentráciou kyslíka, napr. na bežnom vzduchu.[2] Má síce bičíky, slúžiace na pohyb,[3] avšak využíva ich len minimálne, takže sa – na rozdiel od napr. borélií, ktoré spôsobujú boreliózu, – nerozlezie po celom tele. Nekoluje v krvnom obehu, ale zostáva približne v tom mieste, kde do tela prenikla.[4]
Preto zo škrabanca, odreniny či povrchovej reznej rany (obzvlášť, ak je čistá) je takmer nemožné dostať tetanus. A už vôbec nie v prípade, ak rana krváca, pretože jednak v krvi je kyslík (roznášanie kyslíka po tele je jednou zo základných úloh krvi), jednak krv z krvácajúcej rany tetanovú baktériu vyplaví von.
Tetanovým baktériám sa najlepšie darí v tráviacom ústrojenstve bylinožravých hospodárskych zvierat, predovšetkým koní.[5] Preto sa tetanové baktérie najčastejšie šíria ich trusom resp. hnojom. Kedysi pred 100-150 rokmi, keď hlavnou hnacou silou dopravných prostriedkov boli kone s volmi a mestá boli plné konských povozov, drožiek či koňmi ťahaných kočiarov, mnohí mešťania chovali kone, kravy či iný dobytok, bol aj (nielen) konský trus prakticky všadeprítomný, a s ním aj tetanové baktérie. Dnes, keď sme už takmer všetky kone nahnali pod kapoty našich áut, autobusov, vlakov či lietadiel, sa bežný človek (obzvlášť ak žije v meste) s konským trusom stretáva len veľmi zriedka (ak vôbec), takže riziko nákazy tetanovými baktériami je dnes mnohonásobne nižšie.
Tetanová baktéria však môže v aj značne nehostinných podmienkach (napr. za pomerne vysokej teploty alebo na vzduchu) prežiť v stave tzv. spóry, čo v gréčtine znamená semienko. Spóra je dehydrovaná (vody zbavená) a uspaná baktéria, ktorá nerastie, nemnoží sa, nedýcha, neprijíma potravu ani nič nevylučuje (a už vôbec nie tetanový toxín), skrátka nevykazuje známky života.[6] Lenže ak sa spóra dostane do vyhovujúceho prostredia (kde je veľmi málo kyslíka – ideálne žiadny, kde je primeraná teplota – okolo 37 °C, kde je voda a potrebné živiny), môže „ožiť“ (germinovať). V stave spóry dokáže tetanová baktéria prežiť niekoľko desiatok rokov.[7] Preto dnes už nemožno povedať to, čo platilo pred 100 rokmi – že životaschopné tetanové spóry sú prakticky všade. Možno to stále ešte platí v Burundi či Botswane, nie však na Slovensku, prinajmenšom nie v slovenských mestách.
Je tiež známe, že v čistom prostredí tetanové baktérie nevyrábajú tetanový toxín, teda sú neškodné. V skutočnosti z drvivej väčšiny rán, v ktorých bola preukázaná prítomnosť tetanových baktérií, nevznikol tetanus – ani u neočkovaných ľudí v časoch, keď sa ešte proti tetanu neočkovalo, lebo žiadna očkovacia látka nebola k dispozícii.[8] Podstatný je aj spôsob nákazy. Človek môže tetanové baktérie zjesť a ony si môžu nažívať v jeho tráviacej sústave, ale vtedy spravidla nevyvolajú žiadne ochorenie.[9] V ére splachovacích záchodov, kanalizácie a vysokej (miestami až prehnanej) hygieny je riziko nákazy tetanovými baktériami z ľudských výlučkov takmer nulové.
Ako vzniká tetanus
Príznaky tetanu (predovšetkým kŕče, obzvlášť „zaseknutie“ sánky a tzv. „tetanový mostík“, viď obrázok)[10] sa objavia spravidla po 7-8 dňoch, občas až po niekoľkých týždňoch či mesiacoch od infikovaného zranenia.[11] Toľko môže trvať, kým tetanové baktérie vyrobia dosť toxínu a kým si tento nájde cestu do nervovej sústavy. Tetanospazmín je extrémne silným neurotoxínom, tzn. látkou, jedovatou pre mozog a nervovú sústavu.[12] Po botulotoxíne je to druhý najsilnejší jed spomedzi nám známych jedov – prinajmenšom pre myši, lebo na ľuďoch (z pochopiteľných etických dôvodov) testovaný nebol. V tráviacom ústrojenstve však veľa škody nenarobí. Okrem tetanospazmínu vylučujú tetanové baktérie aj dva ďalšie toxíny, ale iba tetanospazmín je v tomto prípade podstatný.
Narušuje signalizáciu v nervovej sústave tým, že potláča vylučovanie glycínu a kyseliny gama-amino-maslovej (GABA) – dvoch zlúčenín, ktoré pôsobia ako prenášače nervových vzruchov (neurotransmittery), – čím spôsobuje typické tetanové kŕče.[13] Jednoducho povedané: tetanospazmín zblbne ovládanie svalstva nervami.
Aby začala tetanová baktéria vyrábať toxín, musí byť v prostredí bez prítomnosti kyslíka. To sa stáva takmer výlučne pri hlbokých, spravidla bodných ranách, ako napr. napichnutie sa na niečo ostré, trebárs nejaký starý špinavý klinec. Povestná hrdza však s tetanom nemá nič spoločné. Hrdza (tzn. kysličník železitý a/alebo železnatý) tetanus nespôsobuje, ani jeho vzniku nijak nenapomáha.[14]
V zásade je možné dostať tetanus aj po napichnutí sa na kontaminovaný tŕň, prípadne aj triesku,[15] po ktorého/ktorej vytiahnutí sa rana uzavrie, čiže nie je na vzduchu a je ťažké ju vydezinfikovať. Takto však vzniká tetanus len veľmi zriedkavo.
Tetanové kŕče môžu byť životu nebezpečné, ak zasiahnu dýchacie ústrojenstvo – v takom prípade sa človek môže udusiť. Tomu sa moderná medicína snaží zabrániť prístrojovým umelým dýchaním (tzv. železné pľúca),[16] podobne ako pri detskej obrne.
Keď sa tetanový toxín dostane do krvného obehu, koluje v ňom len krátko a rýchlo prechádza do nervovej sústavy. Imunitný systém si tak nestihne vytvoriť protilátky proti nemu. Po prekonaní tetanu preto (na rozdiel od napr. čierneho kašľa, osýpok, či ovčích kiahní) nevzniká trvalá imunita.[17] Človek však môže získať imunitu voči tetanovým baktériám, keď sa s nimi jeho imunitný systém stretne v tráviacej sústave. Preto aj ľudia, ktorí nikdy v živote neboli proti tetanu očkovaní, môžu mať v krvi nameranú dostatočnú hladinu protilátok proti tetanu.[18]
Celkovo vzaté však platí, že hoci tetanové spóry sa ocitnú vo veľkom množstve rán, len veľmi malá časť z nich má za následok ochorenie na tetanus.[19] Na vznik tetanu treba splniť niekoľko podmienok, ktoré však v drvivej väčšine tetanovými spórami kontaminovaných rán nie sú splnené.
Ako funguje očkovanie
Niektorí odporcovia očkovania sa domnievajú, že keď samotné ochorenie na tetanus nezanechá trvalú imunitu, nemôže tak urobiť ani očkovanie.[20] Toto je však veľký omyl. V očkovacej látke nie je pôvodný tetanový toxín, ale reakciou s formaldehydom pozmenený toxín, tzv. tetanový anatoxín resp. toxoid. Tento anatoxín/toxoid je navyše naviazaný na hydroxid hlinitý, vďaka čomu zotrváva v krvnom obehu a zároveň priťahuje pozornosť imunitného systému. Tetanového toxoidu je pritom vo vakcíne niekoľko desiatok krát viac, než tetanového toxínu na spôsobenie silného tetanu. Tým získa imunitný systém viac času i silnejší podnet na tvorbu protilátok resp. na imunitnú odpoveď ako takú, než by mal pri ochorení na tetanus.
Vďaka tomuto všetkému je možné, že po očkovaní proti tetanu si človek vytvorí dlhotrvajúcu imunitu (najmenej 20 rokov od posledného preočkovania),[21] akú prirodzeným prekonaním tetanu nezíska.
Očkovaním vytvorené protilátky však kolujú len v krvnom obehu. Do samotnej nervovej sústavy, kde tetanospazmín pôsobí, sa nedostanú. Akonáhle prenikne tetanový toxín do nervovej sústavy (či už unikne protilátkam v krvi, alebo jeho cesta do nervov úplne obíde krvný obeh), protilátky s ním už vôbec nič nenarobia[22] a imunitný systém sa s ním musí vysporiadať inak.
Očkovacie látky so zložkou proti tetanu obsadili v rebríčku na Slovensku registrovaných očkovacích látok podľa obsahu hliníka prvých 14 priečok!!![23] Keďže hliník je pravdepodobne tá najviac alergizujúca látka vo vakcínach, majú očkovacie látky proti tetanu mimoriadny alergénny potenciál. Preto aj výrobca v príbalovom letáku píše:[24]
„Aby sa zabránilo hypersenzitívnym reakciám, nepodávame vakcínu dospelým osobám, ktoré boli počas posledných piatich rokov zaočkované podľa základnej očkovacej schémy alebo preočkované.“
V opačnom prípade by totiž očkovanie proti tetanu mohlo spôsobiť vážnu (život ohrozujúcu) alergickú reakciu, ktorá by znemožnila akékoľvek ďalšie očkovanie daného pacienta.
Hliník je však aj významným neurotoxínom, takže očkovanie proti tetanu (aj keby bolo dokonale účinné) je vlastne výmenou veľmi nízkeho rizika jedného neurotoxínu za vysoké riziko iného neurotoxínu. Hliník (prípadne aj ďalšie zložky) z vakcíny pritom môže významne negatívne ovplyvniť vývoj nezrelého imunitného systému i mozgu a nervovej sústavy detí do cca 2 rokov.[25] Pritom dieťa do 2. narodením prakticky nemá ako dostať tetanus – prinajmenšom nie v dobrej rodine na Slovensku. Ak Vás teda trápi z povinných očkovaní len tetanus, bohate stačí, ak s očkovaním začnete až po 2. narodeninách.
Okrem kombinovaných očkovacích látok je na Slovensku dostupná aj samostatná očkovacia látka proti tetanu Tetavax. Síce sa bežne nepoužíva, takže lekárne ju zvyčajne nemajú na sklade, ale mali by ju vedieť zohnať na objednávku – ak narazíte na ochotného lekárnika/lekárničku. Otázne však je aj to, či bude túto očkovaciu látku ochotný podať Váš ošetrujúci lekár.
Hoci oproti kombinovaným očkovacím látkam (ako sú napr. Infanrix Hexa, Infanrix Polio, Infanrix, Adacel, Boostrix či Boostrix Polio) je Tetavax rozhodne menším zlom, ani táto očkovacia látka nie je bez rizika. Ide hlavne o riziko v zmysle vzniku alebo zhoršenia alergií, môže však spôsobiť celú škálu nežiaducich účinkov injekčne podaného hliníka, prípadne aj zvyškových množstiev rakovinotvorného formaldehydu, ktoré sa v každej „tetanovke“ nachádzajú, aj keby neboli uvedené v príbalovom letáku. Podľa európskych predpisov totiž výrobcovia nemusia uviesť v príbalovom letáku látky, ktoré sa nachádzajú vo vakcíne len vo zvyškových (stopových) množstvách, preto napr. u vakcíny Infanrix Hexa výrobca (GlaxoSmithKline) uvádza v európskom príbalovom letáku 6 zložiek, v austrálskom však o 10 viac – 16 zložiek.[26]
Liečba tetanu
Podľa slovenských údajov je klasická liečba tetanu úspešná len na 50%, čo znamená, že pre každého druhého človeka, čo u nás ochorie na tetanus, je toto ochorenie smrteľné.[27] Netuším, čo sa robí v našich nemocniciach tak strašne zle, pretože na „vyspelom Západe“ je úmrtnosť na tetanus 5x nižšia, tzn. približne 10%.[28] Ale aj to je veľmi veľa.
Tento neúspech pripisujem faktu, že jediné, na čo sa (popri železných pľúcach) školská medicína zmôže, je umelé dodávanie hotových protilátok (proti-tetanového séra) a/alebo preočkovanie proti tetanu. Tieto dva zásahy však dokážu nanajvýš dodať hotové protilátky alebo podnietiť ich tvorbu. Avšak protilátky na toxín, čo sa už dostal do nervovej sústavy, nemajú žiadny dosah. Môžu neutralizovať (zneškodniť) nanajvýš tetanový toxín v krvnom obehu.
Pritom je už dlhé roky vedcom známe, že vitamín C účinkuje ako priamy protijed (antitoxín) proti tetanovému toxínu.[29] Ak by ste totiž mali v skúmavke tetanový toxín, pridaním dostatočného množstva vitamínu C (kyseliny L-askorbovej) tento toxín zneutralizujete. Tento fakt bol overený aj v štúdii na tetanom zasiahnutých deťoch v Bangladéši, u ktorých mala skupina štandardne liečených detí bežnú úmrtnosť, avšak deti, ktorým bol injekčne podaný vitamín C, mali úmrtnosť nulovú.[30]
Dnes je aj už na Slovensku ako liečivo registrovaný injekčný roztok vitamínu C pod názvom Vitamin C-Injektopas,[31] takže liečivo je dostupné, treba si len nájsť ochotného lekára alebo niekoho iného, ktorý Vám ho v prípade potreby bude vedieť podať intravenózne (do žily).
Ak by ste zbadali na sebe alebo svojom dieťati nečakané kŕče po nejakom (čo aj malom) zranení, neváhajte vyhľadať niekoho takého. Injekčný vitamín C vám pomôže rozhodne viac než protitetanové sérum či preočkovanie proti tetanu.[32]
Dezinfekcia ako prevencia (nielen) tetanu
Každú ranu – aj banálnu odreninu, škrabanec či ľahkú povrchovú reznú ranu – je dobré poriadne vydezinfikovať. Hoci z banálnejších povrchových zranení tetanus prakticky nehrozí, mohli by ste sa nakaziť niečím iným.
Ako najlepší dezinfekčný prostriedok sa v súvislosti s tetanom (i ďalšími anaeróbnymi baktériami) javí byť osvedčený peroxid vodíka v 3% koncentrácii.[33] Ten totiž – na rozdiel od dnes moderného chlorofylu či iných, menej štipľavých dezinfekcií – má dvojaký účinok. Okrem toho, že ranu čistí, uvoľňuje sa pri jeho použití kyslík, ktorý likviduje anaeróbne baktérie, prítomné v rane. Preto bublinkuje, tzn. rozkladá sa na molekuly kyslíka a vody. Dezinfekcia peroxidom vodíka môže štípať, čo hlavne deťom zvyčajne vadí, ale jeho účinok stojí za toto dočasné nepohodlie.
Okrem peroxidu vodíka dokáže tetanové spóry zničiť aj jód (napr. v tzv. Lugolovom roztoku) a zotrvanie vyše 30 minút (pre istotu aspoň hodinu) za teploty vyše 100 °C.[34] Ľahké prevarenie spóry spravidla prežijú. Dlhotrvajúca vysoká teplota však na sterilizáciu rany pochopiteľne nie je vhodná.
Výskyt tetanu
V rozpore s tým, aký rozšírený je strach z tetanu medzi obyvateľmi Slovenska, je jeho výskyt na Slovensku veľmi zriedkavý. Za posledných 10 rokov boli na Slovensku oficiálne vykázané 4 ochorenia na tetanus, pričom všetky 4 boli u ľudí nad 60 rokov,[35] z toho za posledných 5 rokov 2 ochorenia, v roku 2012 a 2013 zatiaľ ani jedno.[36] Šanca dostať tetanus na Slovensku je teda nižšia než pravdepodobnosť, že vás zasiahne blesk.
Vyzerá to teda tak, že tetanus má na Slovensku šancu len v slabnúcom imunitnom systéme starého človeka, ak sa tetanové spóry/baktérie dostanú do nedostatočne prekrveného bunkového tkaniva. Deti naproti tomu mávajú spravidla veľmi dobre prekrvené telo a imunitný systém (prinajmenšom v porovnaní s dôchodcami) dostatočne silný, čo platí aj pre mladistvých a dospelých v produktívnom veku.
Možno však namietať, že tak nízky výskyt tetanu je možný len vďaka plošnému očkovaniu. Nevravím, že na tom nie je troška pravdy, avšak viacerí epidemiológovia sa sťažujú na nízku preočkovanosť dospelých proti tetanu. Tí síce majú základné očkovanie ešte z detstva (naposledy možno v 13. roku života), ale nič viac. Napriek desiatkam, možno až stovkám tisícov „nedostatočne preočkovaných“ dospelých v produktívnom veku však už desiatky rokov u nás nevídať ochorenia na tetanus v tejto vekovej kategórii.
Dovolím si teda tvrdiť, že ústup tetanu na Slovensku bol oveľa skôr spôsobený zmenou životného štýlu a spôsobu obživy (od poľnohospodárstva smerom k priemyslu a službám), urbanizáciou, zavedením účinnej dezinfekcie a mechanizáciou dopravy i poľnohospodárstva než plošným očkovaním.
Zhrnutie
Nad očkovaním sa možno oplatí porozmýšľať ľuďom, čo pracujú s hospodárskymi bylinožravcami, hlavne koňmi, prípadne s ich hnojom, napr. ak je ním hnojená záhradka či políčko, ktoré obrábajú. Očkovať deti pred 2. narodeninami proti tetanu jednak nie je dôvod, jednak to je pomerne veľký (a zbytočný) hazard so zdravím ich imunitného a nervového systému. Alergici a astmatici môžu očakávať zhoršenie alegie/astmy po očkovaní a u nealergikov môže po ňom nová alergia vzniknúť. Dôkladná dezinfekcia každej rany peroxidom vodíka zabráni drvivej väčšine potenciálnych nákaz tetanom.
Zdroje
[1] https://www.zzz.sk/?clanok=10469
[2] https://en.wikipedia.org/wiki/Tetanus
[3] https://microbewiki.kenyon.edu/index.php/Clostridium_tetani#Cell_structure_and_metabolism
[4] Arthur H. Bryan, Charles H. Bryan: „Bacteriology – Principles and Practice“, Barnes & Noble, 5. vydanie, New York, 1953, str. 255
[5] tamže, str. 254
[6] https://sk.wikipedia.org/wiki/Bakt%C3%A9riov%C3%A1_sp%C3%B3ra
[7] https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovanie-a-deti/
[8] https://vran.org/about-vaccines/specific-vaccines/diphtheria-tetanus-pertussis-hib-vaccine/tetanus-a-compilation-of-articles/
[9] https://www.rizikaockovania.sk/dok/vran/Tetanus.pdf
[10] https://en.wikipedia.org/wiki/Tetanus#Signs_and_symptoms
[11] https://www.mayoclinic.com/health/tetanus/DS00227/DSECTION=symptoms
[12] https://en.wikipedia.org/wiki/Tetanospasmin
[13] William Arthur Hagan, Dorsey William Bruner, John Francis Timoney: „Hagan and Bruner's Microbiology and Infectious Diseases of Domestic Animals: With Reference to Etiology, Epizootiology, Pathogenesis, Immunity, Diagnosis, and Antimicrobial Susceptibility“, Cornell University Press, 1988, str. 216
[14] https://en.wikipedia.org/wiki/Tetanus#Cause
[15] https://www.zzz.sk/?clanok=6462
[16] https://www.pedsccm.org/RARE/Tetanus.html
[17] https://emedicine.medscape.com/article/229594-overview#aw2aab6b2b5
[18] Carl Tenbroeck, Johannes H. Bauer: „The immunity produced by the growth of tetanus bacilli in the digestive tract“, J Exp Med, 1926, 43(3):361–377;
Carl Tenbroeck, Johannes H. Bauer: „Studies on the relation of tetanus bacilli in the digestive tract to tetanus antitoxin in the blood“, J Exp Med, 1923, 37(4):479–489
[19] https://www.slobodavockovani.sk/news/ockovanie-a-deti/
[20] https://www.whale.to/a/tetanus.html
[21] O. Simonsen, J. H. Badsber, K. Kjeldsen, B. Møller-Madsen, I. Heron: „The fall-off in serum concentration of tetanus antitoxin after primary and booster vaccination“, Acta Pathologica Microbiologica Scandinavica Series C: Immunology, 1986, 94C(1-6):77–82
[22] https://www.slobodavockovani.sk/news/dr-tetyana-obukhanych-iluzia-ockovania-o-tom-ako-ockovanie-oslabuje-prirodzenu-imunitu-a-co-mozno-urobit-pre-znovuziskanie-zdravia-4-dvojity-standard-vedeckeho-vyskumu/#kap4
Hervé F, Ouzilou-Girod J, Scherrmann JM: „La cationisation, un procédé de vectorisation des anticorps dans le système nerveux central. Problèmes recontrés pour son application dans le cadre de stratégies d'immunothérapie comme celles des intoxications clostridiales“, J Soc Biol, 2001, 195(3):201–227
[23] https://www.slobodavockovani.sk/news/hlinik-v-ockovacich-latkach-s-platnou-registraciou-na-slovensku/
[24] https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=191642
[25] Lucija Tomljenovic, Christopher A. Shaw: „Mechanisms of aluminum adjuvant toxicity and autoimmunity in pediatric populations“, Lupus, 2012, 21(2):223–230
[26] https://www.slobodavockovani.sk/news/co-obsahuje-infanrix-hexa-na-slovensku-a-co-v-australii-/
[27] https://ockovanieinfo.sk/sekcia-sk-19-Tetanus
[28] https://www.proliberty.com/observer/20100317.htm
[29] Claus W. Jungeblut: „Inactivation of Tetanus Toxin by Crystalline Vitamin C (L-Ascorbic Acid)“, The Journal of Immunology, 1937, 33(3):203-214
[30] K. Jahan, K. Ahmad, M.A. Ali: „Effect of Ascorbic Acid in the Treatment of Tetanus“, Bangladesh Med Res Counc Bull, 1984, 10(1):24–28
[31] https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=386&lie_id=89145
[32] Peter Tuhársky: „Vitamín C a megaskorbická liečba – zabudnutý poklad“, Rev.130225-3360-452, 2013, str. 178–180
[33] https://www.livestrong.com/article/97824-characteristics-clostridium-tetani/
[34] https://www.booksupstairs.com/Preventive-Medicine-and-Hygiene/Tetanus.html
[35] https://www.epis.sk/AktualnyVyskyt/PrenosneOchorenia/Grafy/Rok5Tyzden52.aspx
[36] https://www.vpl.sk/files/file/XXXI_conf_w/ockovanie/Difteria,%20tetanus,%20pertussis%20-%20je%20potrebne%20ockovanie.pdf
<<< 18. časť Obsah seriálu článkov 20. časť >>>
Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi vyše 11 hodín čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, budeme radi, ak našu činnosť podporíte.
