Ing. Marián Fillo

<<< 29. a 30. časť       Obsah seriálu článkov       32. časť >>>

       Obhajcovia povinného očkovania sa často oháňajú medzinárodným Dohovorom o právach dieťaťa, podľa ktorého je vraj očkovanie právom každého dieťaťa a štát je vraj povinný dohliadnuť na to, aby nikto (ani rodičia) toto právo deťom neupieral. Je to naozaj tak?

Dohovor o právach dieťaťa

       Dohovor o právach dieťaťa^[1] (ďalej len Dohovor) bol prijatý Valným zhromaždením Organizácie spojených národov (OSN) 20. novembra 1989. V mene vtedajšej Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) bol tento Dohovor podpísaný v New Yorku 30. septembra 1990. Následne bol zverejnený v Zbierke zákonov ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 104/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o právach dieťaťa.^[2] Pre ČSFR začal Dohovor platiť 6. februára 1991.

       Dôležité je uvedomiť si, že na Slovensku (a rovnako tak v Česku) neplatia nijaké neskoršie výklady tohto Dohovoru, ani keby boli prijaté na Summite UNICEF v Budapešti.^[3] Platí len a len znenie Dohovoru, uvedené v Zbierke zákonov (po zanesení prípadných novelizácií, v tomto prípade po kozmetickej zmene skrz Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 50/2003 Z.z. o Zmene článku 43 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorá iba zvyšuje počet osôb v istej komisii z 10 na 18).^[4]

Dohovor a (povinné) očkovanie

       Zo sebavedomých vyhlásení slovenských obhajcov povinného očkovania (či už prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc.^[5] alebo súčasnej ministerky zdravotníctva SR JUDr. Zuzany Zvolenskej)^[6] sa nezasvätenému človeku môže zdať, že Dohovor ustanovuje povinnosť očkovať proti celému radu chorôb každé jedno dieťa (možno s výnimkou detí zdravotne kontraindikovaných, tzn. tých, čo nemôžu byť očkované kvôli vážnej chorobe, napr. rakovine).

       Pravdou však je, že v Dohovore niet ani slova o očkovaní, vakcinácii, očkovacej látke, vakcíne či prevencii prenosných ochorení u detí očkovaním, a už vôbec nie o nútení k očkovaniu bez ohľadu na vôľu rodičov. Ani v iných deklaráciách práv dieťaťa, na ktoré sa Dohovor odvoláva (menovite: ani v Ženevskej deklarácii práv dieťaťa z roku 1924,^[7] ani v Deklarácii práv dieťaťa, prijatej Spojenými národmi v r. 1959),^[8] nenájdeme žiadnu zmienku o práve dieťaťa na očkovanie či o povinnosti dať každé dieťa očkovať.

       Ukazuje sa teda, že ide vlastne len o špekulácie obhajcov povinného očkovania, o ich mimoriadne svojrázny výklad určitých článkov Dohovoru. Napr. podľa prof. Dluholuckého:^[9]

„Ak je v Deklarácii základným zmyslom zaistiť všestranné „blaho“ nesvojprávnemu subjektu (dieťaťu) všetkými zodpovednými zložkami (rodina, obec, štát, nadnárodné inštitúcie), a toto „blaho“ má byť definované objektívnymi poznatkami poznania ľudstva, je jasné, že nikto nespochybní povinnosti definované hlavne v článkoch 23 a 24, ktoré hovoria o zdraví.“

       Hoci ide o Dohovor, prof. Dluholucký – nevedno prečo – hovorí o „Deklarácii“, aj keď má očividne na mysli Dohovor. Článok 23 Dohovoru pojednáva o duševne či telesne postihnutých deťoch, a teda plošného, pre (takmer) všetky deti povinného očkovania sa vôbec netýka. Zostáva len článok 24:^[10]

Článok 24 Dohovoru o právach dieťaťa

1. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu a na využívanie liečebných a rehabilitačných zariadení. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa usilujú o zabezpečenie toho, aby žiadne dieťa nebolo pozbavené svojho právo na prístup k takým zdravotníckym službám.
2. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sledujú plné uskutočňovanie tohto práva a najmä robia potrebné opatrenia:
   1. na znižovanie dojčenskej a detskej úmrtnosti;
   2. na zabezpečenie nevyhnutnej lekárskej pomoci a zdravotníckej starostlivosti pre všetky deti s dôrazom na rozvoj základnej lekárskej starostlivosti;
   3. na potieranie chorôb a podvýživy tiež v rámci základnej lekárskej starostlivosti, okrem iného tiež využívaním ľahko dostupnej technológie a poskytovaním dostatočne výživnej stravy a čistej pitnej vody, pričom sa berie ohľad na nebezpečenstvá a riziká znečistenia životného prostredia;
   4. na poskytnutie zodpovedajúcej starostlivosti matkám pred aj po pôrode;
   5. na zabezpečenie toho, aby všetky zložky spoločnosti, najmä rodičia a deti, boli informované o zdraví a výžive detí, prednostiach kojenia, hygiene, sanitárnych podmienkach prostredia detí aj o predchádzaní nešťastným prípadom, a aby mali prístup k vzdelaniu a boli podporované pri využívaní týchto základných znalostí;
   6. na rozvoj osvety a služieb v oblasti preventívnej zdravotnej starostlivosti, poradenskej služby pre rodičov a výchovy k plánovanému rodičovstvu.
3. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, robia všetky účinné a potrebné opatrenia na odstránenie všetkých tradičných praktík škodiacich zdraviu detí.
4. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú podporovať medzinárodnú spoluprácu na postupné dosiahnutie plného uskutočňovania práva uznaného v tomto článku. V tejto súvislosti sa berie osobitný zreteľ na potreby rozvojových krajín.

Máme objektívne poznatky o očkovaní?

       Kameň úrazu asi tkvie v „práve dieťaťa na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu“. Podľa prof. Dluholuckého zrejme očkovanie jednoznačne zlepšuje zdravotný stav dieťaťa, a teda každé dieťa má byť očkované (možno s výnimkou detí zdravotne kontraindikovaných), čo je podľa neho „definované objektívnymi poznatkami poznania ľudstva.“

       Skutočnosť je však taká, že doposiaľ nemáme nijaké naozaj vedecké objektívne poznatky o dlhodobej bezpečnosti očkovania, konkrétne nemáme žiadnu dlhodobú (aspoň 15 rokov trvajúcu), randomizovanú, dvojito zaslepenú, klinickú štúdiu bezpečnosti a účinnosti očkovania, v ktorej by testovanou skupinou boli deti očkované podľa štandardného očkovacieho kalendára a kontrolnou skupinou deti nikdy v živote neočkované. Len takáto štúdia by bola serióznym vedeckým dôkazom podľa zlatého štandardu tzv. medicíny zloženej na dôkazoch (Evidence Based Medicine = EBM).

(článok pokračuje pod červeným rámčekom)

       Dlhodobosť je potrebná kvôli tomu, že niektoré následky očkovania (hlavne spomedzi chronických, najmä autoimunitných chorôb) sa navonok prejavia až po niekoľkých mesiacoch, roku, dvoch, alebo až po niekoľkých rokoch. Dvojité zaslepenie (tzn. ani účastníci klinickej skúšky, ani výskumníci nevedia, kto dostal účinnú látku (v tomto prípade vakcínu) a kto placebo – neúčinnú látku, typicky slanú vodu, známu tiež ako „fyziologický roztok“) je potrebné na potlačenie rušivého vplyvu tzv. placebo efektu (uzdravenie vďaka viere, že som dostal liek, hoci som v skutočnosti žiadny liek nedostal, len som si to myslel). Randomizácia (znáhodnenie) je potrebná na zabezpečenie približne rovnakých životných podmienok pre testovanú (štandardne očkovanú) i kontrolnú (úplne neočkovanú) skupinu. Bez randomizácie (náhodného rozdelenia účastníkov skúšky do testovacej resp. kontrolnej skupiny) by sa mohlo napr. stať, že neočkovaná skupina dopadne oveľa lepšie nie kvôli neočkovaniu, ale kvôli tomu, že rodičia neočkovaných detí u svojich ratolestí viac dbajú na zdravú výživu, vitamíny, stopové prvky a pohyb na čerstvom vzduchu, čo je oprávnená námietka u všetkých doteraz vykonaných dotazníkových prieskumov, porovnávajúcich očkované a neočkované deti.^[11] Seriózna štúdia tiež musí byť klinická, tzn. výskumníci osobne pozorujú a testujú konkrétne subjekty (v tomto prípade deti) a nenarábajú len s hláseniami a dojmami rodičov či celej plejády zdravotníkov a úradníkov, vďaka čomu môže byť u klinickej štúdie zabezpečená jednotná diagnostika a vôbec jednotné pravidlá pre všetky vykonávané úkony, testy a hodnotenia.

       To u tzv. epidemiologickej štúdie (čo je proťajšok štúdie klinickej) v zásade nikdy zabezpečené nie je. Výskumníci v nej ani len nevidia deti, ktoré akože „skúmajú“. Preto u tohto typu štúdií častokrát dochádza k neraz aj obrovským skresleniam, dokonca až do tej miery, že výsledok štúdie je pravým opakom skutočnosti, čo je aj prípad „štúdií“, údajne vyvracajúcich podiel očkovania na vzniku autizmu. Dá sa teda povedať, že epidemiologická štúdia je v podstate čarovaním s číslami. Preto je tento typ štúdie aj najľahšie sfalšovateľný či zmanipulovateľný, tzn. výsledok štúdie je daný vopred zadávateľom (sponzorom) a úlohou „výskumníkov“ nie je zistiť pravdu, ale vynájsť taký štatistický postup, takú manipuláciu s údajmi, aby „dokázali“ to, čo sponzor chce, aby dokázali (bez ohľadu na to, aká je pravda), trebárs aby dokázali, že snehobiela je vlastne sivou, ak nie rovno čiernou, alebo (skutočný príklad z dejín lekárstva) že fajčenie nielenže zdraviu neškodí, ale dokonca zdraviu prospieva. Podľa tohto kolosálneho strápnenia sa sa takáto „veda“ v angličtine nazýva „tobacco science“, čiže „tabaková veda“ – na počesť lekárov, ktorí (súc zaplatení tabakovým priemyslom) „vedecky dokázali“, že fajčenie neškodí, že dokonca prospieva.

       V skutočnosti teda nemáme seriózne vedecké dôkazy o účinnosti a bezpečnosti očkovania, množia sa však nové údaje o jeho neúčinnosti a nebezpečnosti. Najnovšie výskumy napr. dokazujú, že u pomerne veľkej časti očkovaných dojčiat/batoliat sa významná časť neurotoxínov (nervových jedov), obsiahnutých vo vakcínach, dostáva do mozgu,^[12] odkiaľ je ich veľmi ťažké dostať preč – trvá to dlhé roky^[13] až desiatky rokov, pričom podstatnej časti sa poškodení ľudia nezbavia do smrti. To napr. vysvetľuje aspoň časť raketového nárastu autizmu, porúch autistického spektra a vôbec porúch mozgu a nervovej sústavy, ktorého sme svedkami v ostatných desaťročiach.

       Lenže lekári-vedci, ktorí s dobrým úmyslom upozornia na riziká očkovania, sú zbavení licencie na lekársku prax,^[14] zosmiešňovaní, očierňovaní či inak dehonestovaní inými lekármi (zhodou okolností pracujúcimi pre jedného či viacerých výrobcov vakcín)^[15] alebo prenasledovaní rôznymi štátnymi či neštátnymi orgánmi,^[16] úradmi, spoločnosťami či profesnými zväzmi lekárov.^[17] O tom by sa však dal napísať celý seriál článkov, takže teraz späť k Dohovoru:

Iný výklad článku 24 Dohovoru

       Ak by som chcel byť vyslovene zlomyseľný, mohol by som výklad článku 24 Dohovoru aj úplne otočiť proti výkladu prof. Dluholuckého:

       K bodu 1.: Dnes už poznáme oveľa bezpečnejšie a účinnejšie spôsoby prevencie najčastejších akútnych a chronických ochorení (vitamíny A, C, D, selén, zinok, jód, horčík, telesné cvičenie, nemať „sterilnú domácnosť“, surová strava aspoň z 50%…) než je očkovanie, môžeme teda smelo povedať, že očkovanie nie je prostriedkom „na dosiahnutie najvyššie dosiahnuteľnej úrovne zdravotného stavu“. Ale aj keby bolo, stále platí, že právo nie je povinnosťou, ale len možnosťou. Túto možnosť môžeme a nemusíme využiť. Bod 1 čl. 24 Dohovoru teda nijak nevyzýva k zavedeniu povinného plošného očkovania, ale len k zabezpečeniu možnosti dosiahnuť čo najlepší zdravotný stav pre všetky deti bez rozdielu, úmerne možnostiam danej krajiny. Či do toho vôbec možno očkovanie započítať, z Dohovoru nijak nevyplýva.

       K bodu 2, písmeno a): Je vedecky potvrdené, že prinajmenšom niektoré plošne nasadzované očkovacie látky v skutočnosti dojčenskú úmrtnosť zvyšujú,^[18] a preto by malo byť plošné očkovanie nimi v rámci znižovania dojčenskej a detskej úmrtnosti zakázané.

       K bodu 3: Plošné očkovanie bolo na území Slovenska zavedené už v roku 1876,^[19] takže ho môžeme smelo označiť za „tradičnú praktiku“. Vieme tiež celkom spoľahlivo, že očkovanie podstatnej časti detí škodí, čo ostatne priznávajú aj samotní výrobcovia očkovacích látok v príbalových letákoch. Preto by plošné povinné očkovanie detí malo byť zrušené, keďže preukázateľne ide o tradičnú praktiku, škodiacu zdraviu detí.

Zhrnutie

       Oháňanie sa obhajcov povinného očkovania Dohovorom o právach dieťaťa treba chápať ako kladivo na nezorientované alebo príliš dôverčivé čarodejnice. V skutočnosti Dohovor o očkovaní nehovorí vôbec nič a pri zohľadnení aktuálneho stavu vedeckého poznania o očkovaní ho možno oveľa skôr vykladať v neprospech plošného povinného očkovania než na jeho podporu.

[1]  https://www.unicef.sk/dokumenty/materialy-na-stiahnutie/advocacy/dohovor_o_pravach_dietata.pdf

[2]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-104

[3]  https://www.sprievodcaockovanim.sk/ockovanie-vseobecne/co-hovori-o-ockovani-deklaracia-prav-dietata.html

[4]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/2003-50

[5]  https://www.sprievodcaockovanim.sk/ockovanie-vseobecne/co-hovori-o-ockovani-deklaracia-prav-dietata.html

[6]  https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/Download.aspx?DocID=393726

[7]  https://www.un-documents.net/gdrc1924.htm

[8]  https://www.un.org/cyberschoolbus/humanrights/resources/child.asp

[9]  https://www.sprievodcaockovanim.sk/ockovanie-vseobecne/co-hovori-o-ockovani-deklaracia-prav-dietata.html

[10]  https://www.zakonypreludi.sk/zz/1991-104/znenie-20021118#c24

[11]  napr.: https://www.vaccineinjury.info/vaccinations-in-general/health-unvaccinated-children/survey-results.html

[12]  napr.: Khan Z, Combadière C, Authier FJ, Itier V, Lux F, Exley C, Mahrouf-Yorgov M, Decrouy X, Moretto P, Tillement O, Gherardi RK, Cadusseau J: „Slow CCL2-dependent translocation of biopersistent particles from muscle to brain“, BMC Med, 2013, 11:99

[13]  https://emedicine.medscape.com/article/165315-overview#showall

[14]  https://www.slobodavockovani.sk/clanky/temy/autizmus/#wakefield

[15]  https://www.sprievodcaockovanim.sk/ockovanie-vseobecne/aky-je-vas-nazor-na-rozhovor-s-prof-bucom-o-asia-syndrome-ktory-bol-uverejneny-v-casopise-dieta-9-2013.html

[16]  https://www.slobodavockovani.sk/news/kto-su-ti-tak-zvani-lovci-sarlatanov

[17]  https://www.slobodavockovani.sk/news/vodcovia-4-slovenskych-lekarskych-spolocnosti-spolahlivo-dokazali-ze-su-usluznymi-poskokmi-ockovacieho-priemyslu

[18]  napr.:

• Aaby P, Jensen H, Gomes J, Fernandes M, Lisse IM: „The introduction of diphtheria-tetanus-pertussis vaccine and child mortality in rural Guinea-Bissau: an observational study“, Int J Epidemiol, 2004, 33(2):374–380.
• Aaby P, Ravn H, Roth A, Rodrigues A, Lisse IM, Diness BR, Lausch KR, Lund N, Rasmussen J, Biering-Sørensen S, Whittle H, Benn CS: „Early diphtheria-tetanus-pertussis vaccination associated with higher female mortality and no difference in male mortality in a cohort of low birthweight children: an observational study within a randomised trial“, Arch Dis Child, 2012, 97(8):685–691
• Miller NZ, Goldman GS: „Infant mortality rates regressed against number of vaccine doses routinely given: Is there a biochemical or synergistic toxicity?“, Hum Exp Toxicol, 2011, 30(9):1420–1428

[19]  https://primar.sme.sk/c/4117223/prave-kiahne-variola.html

<<< 29. a 30. časť       Obsah seriálu článkov       32. časť >>>