Ing. Marián Fillo

<<< 32. časť       Obsah seriálu článkov       34. časť >>>

       Spôsobuje očkovanie autizmus či iné poruchy autistického spektra, alebo k ich vzniku aspoň dopomáha? Odpoveď na túto otázku údajne hľadala austrálska štúdia, ktorá vraj možný podiel očkovania na vzniku autizmu a podobných chorôb s konečnou platnosťou vyvrátila. Naozaj?

Čo je to autizmus?

       Podľa 10. verzie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCh),^[1] angl. International Classification of Diseases (ICD)^[2] je na diagnózu autizmus (ICD-10 kód F84.0) potrebné, aby pacient:^[3]

1. vykazoval zjavný abnormálny alebo narušený vývoj do 3. narodenín v najmenej jednej z týchto troch oblastí:
   1. jazykové schopnosti (vyjadrovanie sa, porozumenie hovorenému slovu) v spoločenskej komunikácii,
   2. vznik selektívnych sociálnych väzieb (vzťahy s rodičmi, súrodencami…),
   3. funkčná alebo symbolická hra.
2. vykazoval spolu aspoň 6 príznakov z nižšie uvedených bodov 1, 2 a 3, a to najmenej dva príznaky z bodu 1 a po aspoň jednom príznaku z bodov 2 a 3:
   1. Kvalitatívna porucha v styku s okolitými ľuďmi
      • neschopnosť primerane používať pohľad tvárou v tvár, výrazy tváre, telesné pózy a gestá v styku s ľuďmi v okolí,
      • neschopnosť nadviazať vzťahy s rovesníkmi na základe spoločných záujmov, činností, pocitov
      • nedostatočná socio-emocionálna reciprocita (narušené/deviantné reakcie na emócie alebo slabé prepojenie sociálneho, emocionálneho a komunikatívneho správania sa)
      • žiadne spontánne zdieľanie nadšenia, záujmov, úspechov… s inými ľuďmi
   2. Kvalitatívne abnormality v komunikácii
      • oneskorený vývoj reči alebo úplná absencia reči — bez snahy vyvážiť to gestami, mimikou atď. čoby alternatívnym spôsobom komunikácie
      • nízka schopnosť nadviazať a/alebo udržať komunikáciu
      • stereotypné a opakujúce sa používanie jazyka
      • žiadna hra, predstierajúca niečo (napr. akože-varenie, akože-jedenie...)
   3. Obmedzené, opakujúce sa, stereotypné vzorce správania sa
      • sústredené zaoberanie sa jednou či viacerými činnosťami, ktoré sú abnormálne svojím obsahom alebo intenzitou
      • očividne neodolateľné priľnutie k určitým, nie funkčným rutinám/rituálom
      • stereotypné/opakujúce sa pohyby rukami, prstami, alebo aj celým telom…
      • podivné, nie funkčné zaoberanie sa časťami alebo vlastnosťami hračiek (napr. vôňa, drsnosť/hebkosť povrchu, hluk alebo chvenie, čo vydávajú)
3. vykazoval klinický obraz odlišný od iných popísaných pervazívnych vývojových porúch.

Poruchy autistického spektra

       Medzi tzv. poruchy autistického spektra (angl.: Autism Spectrum Disorders = ASD) patrí okrem samotného autizmu aj Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, detská dezintegračná porucha (angl.: Childhood Disintegrative Disorder = CDD) a inde nešpecifikovaná pervazívna (prenikavá) vývojová porucha (angl. Pervasive Development Disorder — Not Otherwise Specified = PDD-NOS).

       Všetky ASD (vrátane autizmu) majú spoločné to, že u nich dochádza k určitému buď trvalému poškodeniu alebo dlhodobému ovplyvneniu činnosti mozgu, čoho výsledkom je výrazne abnormálne správanie sa autistu. Autista môže a nemusí byť zároveň aj mentálne retardovaný.

Ako to začalo?

       Slovo „autizmus“ (od gr. „autos“ = sám, seba + „ismos“ = stav) naznačuje niečo ako „vo vlastnom svete“, „ponorený do seba“ a pod., z čoho vyplývajú vyššie spomínané nedostatky v komunikácii a vzťahoch s inými ľuďmi (vrátane ľudí najbližších, tzn. rodičov a súrodencov).

       Pojem autizmus zaviedol do lekárskej vedy v roku 1943 americký psychiater Leo Kanner, pochádzajúci zo severovýchodného Uhorska (dnes Ukrajina). Svoju štúdiu^[4] začína slovami:

„Od roku 1938 vstúpil do našej pozornosti celý rad detí, ktorých choroba sa tak významne a jedinečne odlišuje od čohokoľvek, o čom bola doposiaľ podaná správa, že každý taký prípad si zaslúži — a ja dúfam, že ho aj dostane — podrobné zváženie svojich fascinujúcich zvláštností.“

       Išlo o vôbec prvý zverejnený vedecký článok o autistoch. Zhruba do roku 1938 ako keby autisti vôbec nejestvovali. Je len čírou náhodou, že je to práve rok 1938, v ktorom začalo prvé masové očkovanie proti čiernemu kašľu v USA?^[5]

       V tých časoch však bol autizmus veľmi vzácny, až v 70.–80. rokoch 20. storočia začal jeho výskyt prudko rásť. Prvou významnejšou zmienkou o tom, že poruchy autistického spektra by mohli byť vyvolané (aspoň sčasti) očkovaním, bola kniha americkej aktivistky za informovanosť o očkovaní Barbary Loe Fisher a medicínskeho historika Harrisa L. Coultera z r. 1985.^[6]

Očkovanie ako príčina otravy mozgu

       Barbara Loe Fisher mala pádny osobný dôvod pre napísanie knihy o očkovaní a jeho neurologických následkoch (tzn. vplyvoch na mozog a nervovú sústavu). Ako sama píše,^[7] jej:

„… syn upadol krátko po DPT očkovaní, ale zastavil sa len kúsok pred autizmom.“

       Spoluautor Harris L. Coulter vo svojej inej knihe^[8] dokonca obviňuje očkovanie zo znižovania inteligencie v USA, čo viedlo k nárastu kriminality. Na vine sú vraj jedovaté látky (ortuť, hliník, glutaman sodný či pertusické toxíny, tzn. jedy, vytvárané baktériami čierneho kašľa), ktoré sa nachádzali vo vtedajších vakcínach proti záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu (DPT).

(článok pokračuje pod červeným rámčekom)

       Hoci si nemyslím, že by iba otrava mozgu jedmi z vakcín sama o sebe mohla byť príčinou pádu priemernej inteligencie (nielen) v USA, nesie zrejme významný podiel viny na ňom. Príčin však je viacero a až ich sčítanie (či dokonca znásobenie, ak dochádza k synergickej toxicite)^[9] vedie k dramatickému, priam exponenciálnemu nárastu autizmu v posledných desaťročiach. Aj sama Barbara Loe Fisher dnes odmieta hľadať pôvod autizmu len v jednej jedinej príčine:^[10]

„Problém s propagovaním hypotézy o „jedinej príčine“, keď ide o očkovanie, je v tom, že nárast výskytu chronických chorôb a zdravotných postihnutí u našich detí, vrátane autizmu, je pravdepodobne spôsobený viacerými činiteľmi v rôznej súčinnosti. Preto, ak sa budeme sústrediť len na jednu príčinu, pravdepodobne zlyhá naše úsilie zvíťaziť nad touto epidémiou.

       Napokon, zamerať sa na „jedinú príčinu“ spôsobí len zmätok, ak sa ukáže, že táto teoretická príčina nie je prítomná, alebo ak bude vyvrátená. Navyše je tu nebezpečenstvo, že bude úplne zavrhnutá jedna potenciálna príčina za druhou, keď sa ukáže, že sama o sebe autizmus nespôsobuje. Vo výsledku nebudeme robiť nič alebo len príliš málo pre odstránenie rôznych súčiniteľov, ktoré možno musia byť prítomné spoločne, aby nakoniec spôsobili autizmus.“

Čo vlastne dokázala najnovšia štúdia o autizme a očkovaní?

       Štúdia troch austrálskych vedcov z Univerzity v Sydney^[11] nie je klinickou štúdiou, čo by skupinu očkovaných detí porovnala so skupinou podobných, ale neočkovaných detí a ukázalo by sa, že autizmus je v oboch skupinách rovnako často alebo v očkovanej skupine menej než v neočkovanej. Nie je ani epidemiologickou štúdiou, čo by napr. zobrala celoštátny register zdravotných záznamov a urobila z neho štatistickú analýzu. Je len sumarizáciou 10 iných zverejnených štúdií na túto tému.

       Autori v rôznych databázach lekárskych vedeckých článkov vyhľadali pomocou kľúčových slov „autizmus“, „autistický“, „Asperger“, „PDD“, „vakcína“, „očkovať“ a „očkovanie“ spolu 1112 článkov/štúdií. Z nich v prvom kole vylúčili 953 článkov, v druhom kole zo zvyšných 159 vylúčili 113 článkov a v treťom kole zo zvyšných 46 štúdií vylúčili 36, až im zostalo len 10 štúdií, tzn. menej než 1% (!!!) z celkového počtu zverejnených štúdií na túto tému, a to samé také, čo vraj nenašli súvislosť očkovania s autizmom.

       Medzi vyvolenými nechýbajú ani dve štúdie, o ktorých je dobre známe a zdokumentované, že pri ich vypracúvaní sa vedci dopustili hrubého úmyselného podvodu. Prvou je americká štúdia Dr. Thomasa Verstraetena a kol. o ortuti (thiomersale) vo vakcínach a jej súvislosti s nárastom autizmu a ďalších neurologických chorôb.^[12] Dr. Verstraeten na dlho utajovanom stretnutí špičkových amerických odborníkov na epidemiológiu a prevenciu prenosných ochorení 7.–8. júna 2000 v Simpsonwoode, štát Georgia, USA zverejnil predbežné výsledky svojej štúdie, čím prítomných kolegov doslova vydesil.^[13] Napr. Dr. David Johnson, ktorý bol toho času hlavným hygienikom (vedúcim odboru verejného zdravia) štátu Michigan a tiež členom ACIP (Advisory Committee on Immunization Practices = Poradný výbor pre očkovacie postupy, obdoba slovenskej Pracovnej skupiny pre imunizáciu), sa po prezentácii Dr. Verstraetena vyjadril, že nechce, aby jeho čerstvo narodený prvý vnuk bol očkovaný vakcínou s thiomersalom.

       Vyše tri roky trvalo Dr. Verstraetenovi a kol., kým doplnil do štúdie také údaje a vynašiel také štatistické ťahy, vďaka ktorým nakoniec jeho štúdia mohla tvrdiť presný opak toho, o čom znepokojene informoval americké vakci-celebrity v Simpsonwoode. Po novom vraj ortuť vo vakcínach zvyšuje inteligenciu!!! Zvíťazila teda politická objednávka nad pravdou. A hoci je táto kauza známa už pár rokov, očividne neprekážala austrálskym výskumníkom v tom, aby podvodnú štúdiu Dr. Verstraetena zaradili do svojho úzkeho výberu 10 z 1112 štúdií o autizme a očkovaní.

       Druhou mimoriadne podozrivou štúdiou je štúdia dánskej výskumníčky Dr. Kreesten M. Madsen a kol. o súvislosti autizmu s očkovaním MMR vakcínou (trojkombináciou proti osýpkam, príušniciam a ružienke),^[14] platená americkým úradom verejného zdravotníctva CDC (Centers for Disease Control and Prevention = Strediská pre kontrolu a prevenciu chorôb), čo je zjavný konflikt záujmov, keďže CDC bude zubami-nechtami brániť očkovanie — bez ohľadu na fakty.

       Štúdia neporovnáva bežne očkované deti s deťmi úplne neočkovanými, ale očkované a neočkované „človeko-roky“, takže dieťa, ktoré bude prvýkrát očkované na svoje 1. narodeniny, bude započítané ako jeden neočkovaný človeko-rok a následne niekoľko očkovaných človeko-rokov. Štúdia sa však zameriava len na MMR vakcínu, takže deti, očkované napr. proti tetanu, záškrtu a čiernemu kašľu, považuje za neočkované až do prvého očkovania MMR vakcínou, čo samozrejme prudko skreslilo výsledok. Napriek tomu však u 482.360 neočkovaných človeko-rokov bolo 130 prípadov ASD (1 prípad na 3710 človeko-rokov), zatiaľčo u 1.647.504 očkovaných človeko-rokov to bolo 608 prípadov ASD (1 prípad na 2709 človeko-rokov), čo je rozdiel takmer 37% v neprospech očkovaných!!! Záver štúdie však napodiv znie:

„Táto štúdia je silným dôkazom proti hypotéze, že MMR vakcína spôsobuje autizmus.“

       Dr. Madsen a kol. sa vo svojej nasledujúcej štúdii, ktorá sa venovala vzťahu thiomersalu (ortuti) vo vakcínach a autizmu,^[15] dopustili preukázateľného podvodu, lebo verejnosti zatajili údaje, že po zákaze ortuti vo vakcínach, používaných v Dánsku, (s určitým oneskorením, ale predsa) nastal pokles incidencie (ročného výskytu nových prípadov) autizmu.^[16] Na oboch dánskych štúdiách sa pritom podieľaľ aj Dr. Poul Thorsen, ktorý je stíhaný za kolosálnu spreneveru peňazí z výskumných grantov.^[17] To len podčiarkuje vyslovene podvodný charakter oboch zmienených štúdií.

       Nová „štúdia“ Dr. Taylora a kol. z Univerzity v Sydney teda vôbec nedokázala — ako tvrdili médiá hlavného prúdu,^[18] — že „neexistuje žiadna súvislosť medzi očkovaním a rozvojom autizmu alebo poruchami autistického spektra“, či dokonca že „Rodičia na celom svete si môžu vydýchnuť. Strašiak menom vakcína pre deti je totiž minulosťou.“

       Nová „štúdia“ Dr. Taylora v skutočnosti dokázala len to, že keď sa veľmi chce, súčasná veda pomocou vhodného výberu vstupných údajov a štatistického aparátu môže dokázať úplne čokoľvek — dokáže aj nemožné, ba aj to, čo preukázateľne nie je pravda.

       Pokračovanie vo Vitalite 8/2014.

Zdroje:

[1]  https://www.nczisk.sk/Standardy-v-zdravotnictve/Pages/Medzinarodna-klasifikacia-chorob-MKCH-10.aspx

[2]  https://www.icd10data.com/

[3]  Strunecká A, Blaylock RL, Hyman MA, Paclt I: „Cellular and Molecular Biology of Autism Spectrum Disorders“, Bentham Science Publishers, Dubai, 2010, str. 8

[4]  Kanner L: „Autistic disturbances of affective contact“, Nervous Child, 1943, 2:217–250

[5]  Podrobnejšie vo Vitalite 12/2013 alebo tu: https://www.slobodavockovani.sk/news/co-mozno-neviete-o-ockovani-27-cast-vitalita-12-2013/

[6]  Coulter HL, Fisher BL: „DPT: A shot in the dark“, Harcourt Brace Jovanovich, New York, 1985

[7]  https://www.whale.to/a/moth.html

[8]  Coulter HL: „Vaccination, Social Violence and Criminality: The Medical Assault on the American Brain“, North Atlantic Books, Berkeley, 1990

[9]  https://www.safeminds.org/mercury/synergistic-toxicity.html

[10]  https://www.slobodavockovani.sk/news/je-raketovy-narast-vyskytu-autizmu-spojeny-s-plosnym-ockovanim-proti-bakterii-haemophilus-influenzae-typu-b-/

[11]  Taylor LE, Swerdfeger AL, Eslick GD: „Vaccines are not associated with autism: An evidence-based meta-analysis of case-control and cohort studies“, Vaccine, 2014, 32:3623–3629

[12]  Verstraeten T, Davis RL, DeStefano F, Lieu TA, Rhodes PH, Black SB, Shinefield H, Chen RT: „Safety of thimerosal-containing vaccines: A two-phased study of computerized health maintenance organization databases“, Pediatrics, 2003, 112:1039–1048

[13]  https://aapsonline.org/vaccines/cdcfdaexperts.htm

[14]  Madsen KM, Hviid A, Vestergaard M, Schendel D, Wohlfahrt J, Thorsen P, Olsen J, Melbye M: „A population based study of Measles, Mumps, and Rubella vaccination and autism“, N Engl J Med, 2002, 347(19):1477–1482

[15]  Madsen KM, Lauritsen MB, Pedersen CB, Thorsen P, Plesner AM, Andersen PH, Mortensen PB: „Thimerosal and the occurrence of autism: negative ecological evidence from Danish population-based data“, Pediatrics, 2003, 112(3 Pt 1):604–606

[16]  https://www.slobodavockovani.sk/news/odhaleny-skandal-v-hlavnej-studii-o-autizme-a-ortuti/

[17]  https://www.justice.gov/usao/gan/press/2011/04-13-11.html

[18]  napr. https://www.topky.sk/cl/10/1398005/Prvy-skutocny-dokaz--ci-vakciny-sposobuju-autizmus--Vysledok-musi-vediet-kazdy-rodic-

<<< 32. časť       Obsah seriálu článkov       34. časť >>>