Čo možno neviete o očkovaní — 35. časť (Vitalita 9/2014)
Ing. Marián Fillo
<<< 34. časť Obsah seriálu článkov 36. časť >>>
V predchádzajúcich dvoch dieloch tohto seriálu bola reč o autizme ako následku očkovania proti čiernemu kašľu (resp. nervových jedov v príslušnej vakcíne) či následku očkovania živými oslabenými vírusmi (resp. nimi spôsobeného poškodenia tráviacej sústavy). Aké sú ďalšie možné mechanizmy vzniku autizmu a porúch autistického spektra s prispením očkovania?
Genetika, formaldehyd a fragmenty ľudskej DNA
Spočiatku priaznivci očkovania zvaľovali všetku zodpovednosť za vznik autizmu na genetiku. Skúmaniu genetiky, čoby možnej príčiny autizmu, sa venovala veľká pozornosť. Nenašiel sa však žiaden „autistický“ gén či sada génov. Zistilo sa ale, že autisti majú vo svojom genóme (súbore všetkých génov) stovky tzv. de novo mutácií, čiže takých dedičných informácií, ktoré nezdedili ani od otca, ani od matky, ale museli vzniknúť nejak inak.[1]
Pritom nejde u každého autistu o stále tie isté stovky génov, lež o veľmi rôzne kombinácie de novo mutácií. Spoločné je len to, že autistické deti sú „poriadne zmutované“, aj keď každé výrazne iným spôsobom. Z toho zároveň vyplýva, že tu vôbec nejde o to, že by rodičia mali zlé gény (teda že by boli rodičovské gény na vine), ale o to, že po odovzdaní rodičovských génov budúcemu bábätku nastala nejaká galiba, čo pomenila stovky génov.
dvojzávitnica DNAautori obrázku: Jerome Walker, Dennis Myts
Došlo k tomu zrejme vďaka poškodeniu opravných mechanizmov, chrániacich našu DNA pred škodlivými zmenami. Počet poškodení DNA v jedinej ľudskej bunke sa odhaduje na 10.000 až milión denne![2] Bez účinného mechanizmu na opravu DNA by sme mali problém. A autisti ho majú.
Tu vyvstáva otázka: Čím sú tieto mutácie vyvolané? A ako sa na nich podieľa očkovanie?
Zdrojov poškodení DNA je viacero: od bežnej oxidácie voľnými radikálmi (za nedostatku antioxidantov) cez napadnutie bunky vírusom, chyby kopírovania DNA pri delení bunky, ožiarenie, formaldehyd a iné mutagény, až po prienik voľne plávajúceho fragmentu DNA do bunky a jej jadra.[3]
Nadmerné množstvo voľných radikálov môže byť spôsobené očkovaním veľmi ľahko, a to prakticky akoukoľvek vakcínou, keďže imunitný systém reaguje na vakcínu ako na votrelca, pričom sa vyčerpávajú zásoby vitamínu C i glutatiónu,[4] ktorých spotreba je pri imunitnej obrane výrazne vyššia než normálne býva. Viaceré vakcíny tiež obsahujú zvyškové množstvá formaldehydu,[5] ktorý okrem toho, že je rakovinotvorný, je aj mutagénny (spôsobuje mutácie DNA).[6]
Mutagénnym potenciálom voľne mimo bunku plávajúcich úlomkov (fragmentov) DNA sa zaoberala americká vedkyňa Dr. Theresa Deisher. Podľa nej vakcíny s obsahom fragmentov ľudskej DNA (tzn. tie, ktoré boli vyrobené pomocou buniek, pochádzajúcich z umelo potratených bábätiek, konkrétne vakcíny proti ružienke, žltačke typu A či ovčím kiahňam) boli dôvodom nárastu výskytu autizmu v USA počnúc 80. rokmi 20. storočia. Krivka nárastu výskytu autizmu podľa nej bola čoraz strmšia vždy krátko po zavedení ďalšej takejto vakcíny do plošného očkovania v USA.[7]
Pritom zvieracia DNA vo vakcínach až tak nevadí, lebo spôsobuje problém miliardu-krát menej často než DNA ľudská, a zároveň kratšie fragmenty DNA (do 250 bázových párov, čo sú jednotky dedičnej informácie) majú väčšiu šancu preniknúť do bunky a spôsobiť v nej mutáciu než dlhšie fragmenty.[8] Priemerná dĺžka fragmentu ľudskej DNA v spomínanej MMR vakcíne (proti osýpkam, príušniciam a ružienke) je však 220 bázových párov, teda s vysokým mutagénnym potenciálom.
MMR vakcína pritom môže viesť k autizmu hneď dvomi spôsobmi: okrem schopnosti spôsobovať mutácie DNA v bunkách očkovanej osoby aj v minulom dieli tohto seriálu popisovaným narušením tráviacej sústavy funkčnými (vyvolať chorobu schopnými) vírusmi.
Konjugované vakcíny
Brian J. Richmand pre zmenu pripisuje nárast výskytu autizmu masovému nasadeniu konjugovaných vakcín, ktoré podľa neho tiež časovo zodpovedá nárastu autizmu.[9]
Konjugované vakcíny sú určené pre malé deti (približne do 1. až 2. narodenín), ktoré si nevedia tvoriť protilátky proti polysacharidovým obalom (kapsulám) niektorých baktérií (hemofily, pneumokoky, meningokoky). V konjugovanej vakcíne sa preto takýto bakteriálny polysacharid naviaže na nejaký nosič — bielkovinu (napr. tetanový alebo záškrtový toxoid, čo je bakteriálny toxín (jed), upravený tak, aby človeka neotrávil), proti ktorej si aj bábätko vie tvoriť protilátky. Vďaka konjugácii je nezrelý imunitný systém bábätka oklamaný a donútený k (pre daný vek neprirodzenej) tvorbe protilátok aj proti bakteriálnym polysacharidom.
Na jednej strane to je pomerne účinný mechanizmus, na druhej strane však uvoľnené miesto po baktérii, odstránenej vďaka očkovaniu, vzápätí obsadí iná baktéria, ktorá môže byť dokonca ešte nebezpečnejšia než tá odstránená. Očkuje sa teda čoraz viac, proti čoraz väčšiemu počtu druhov a kmeňov baktérií, bakteriálnych chorôb však neubúda. Mení sa len „trhový podiel“ ich pôvodcov.
(článok pokračuje pod červeným rámčekom)
! ! ! ! ! ! !
Napísanie tohto článku zabralo tvorcovi www.slobodaVockovani.sk niekoľko hodín (a nadobudnutie v článku uplatnených poznatkov ďalších niekoľko desiatok až stoviek hodín), ktoré nevenoval obstarávaniu obživy pre seba a vlastnú rodinu, čiže komerčnej zárobkovej činnosti. Okrem dobrovoľných darov za jeho činnosť na poli všeľudovej osvety o očkovaní (ktorá pohlcuje takmer všetok jeho pracovný čas) nemá žiadne ďalšie významnejšie príjmy.
Ak mesačný úhrn vyzbieraných dobrovoľných darov nebude dosahovať čiastky, pokrývajúce aspoň základné životné potreby, dôjdu mu aj posledné úspory a jeho ďalšia činnosť na tomto poli už nebude ekonomicky možná na rádovo mesiace až roky (a možno vôbec).
Stránka www.slobodaVockovani.sk (a rovnako tak jej hlavný tvorca Ing. Marián FILLO) nemá nijakých bohatých sponzorov ani z korporátnej sféry, ani ju neplatí štát či samospráva, ani akékoľvek treťosektorové fondy.
Bez dobrovoľných peňažných darov od vás — čitateľov a podporovateľov — nemôže prežiť viac než niekoľko málo mesiacov a potom nadobro ZANIKNE BEZ NÁHRADY.
Zvážte preto, prosím, Vašu prípadnú peňažnú podporu tejto stránke a jej hlavnému tvorcovi, ktorý sa okrem jej tvorby venuje bez nároku na honorár aj vystupovaniu v TV a rozhlase (hlavne Slobodný vysielač), písaniu článkov do novín a časopisov (hlavne Vitalita a Zem&vek), osobnému telefonickému/e-mailovému poradenstvu k zdravotnej i právnej stránke očkovania, zastupovaniu štátom obvinených občanov odmietajúcich povinné očkovanie na priestupkových konaniach, osobným stretnutiam s jednotlivými rodičmi, verejným prednáškam a besedám ai.
Bližšie údaje k možnostiam peňažnej podpory nájdete na pod-stránke:
O nás / Kontakty / Podporte nás.
Za akúkoľvek podporu (aj 50 centov mesačne je lepších ako nič) vopred srdečne ďakujeme.
! ! ! ! ! ! !
Je pritom tiež možné (a pravdepodobné), že takéto prekabátenie imunitného systému dojčaťa predstavuje pre mnohé dojčatá priveľkú záťaž, prípadne tak domotá imunitný systém, že ten napr. začne útočiť na mozgové bunky a tkanivá alebo na látky, potrebné k zdravému vývoju mozgu. To potom môže viesť k vyššiemu riziku vzniku autizmu.
Prečo však mnohé deti upadnú do autizmu až po MMR vakcíne? V takom prípade je možné, že konjugované vakcíny narušia imunitný systém bábätka a MMR vakcína ho už potom len „dorazí“.
My, čo sme narodení v 70. rokoch 20. storočia alebo skôr, sme neboli očkovaní žiadnou konjugovanou vakcínou ani MMR vakcínou, pričom autizmus bol v tom čase medzi bežnými občanmi úplne neznámym pojmom. To nemusí byť náhoda.
Mitochondriálna porucha
Prípad amerického dievčatka Hannah Poling je zatiaľ jediným, pri ktorom špeciálny súd uznal, že očkovanie spôsobilo u dieťaťa autizmus. Hannah má totiž tzv. mitochondriálnu poruchu, čiže mitochondrie v jej bunkách nefungujú na plný výkon.[10]
Mitochondria je organela (orgán v rámci jednej bunky), slúžiaca ako generátor energie. Keď nefunguje správne, nastávajú „výpadky prúdu“ a tým aj výpadky činnosti iných zariadení (procesov, orgánov), napr. aj mozgu. Mitochondriálna porucha už sama o sebe môže spôsobiť neurologické problémy.[11] V prípade Hannah Poling ju očkovanie proti 9 chorobám naraz v jeden deň (!!!) ešte výrazne zhoršilo (pravdepodobne oxidačným stresom), čo vo výsledku viedlo k príznakom autizmu.
Otázka je: ako často sa mitochondriálna porucha vyskytuje, a teda akú veľkú časť autistov má na svedomí? Údaje sa rôznia, pôjde však zrejme o viac než jedného človeka z 5.000, možno výrazne viac.[12] Ak počítame výskyt autizmu v USA u 1 z 50 detí,[13] budú mať mitochondriálne poruchy na výskyte autizmu podiel nanajvýš niekoľko percent, rozhodne oveľa menej než poruchy trávenia.
Synergická toxicita a paracetamol
Je verejným tajomstvom, že o väčšine látok, používaných vo vakcínach, nevieme, či spôsobujú rakovinu (sú karcinogénne), mutácie (sú mutagénne), poškodenia plodu u tehotných žien (sú teratogénne) alebo znižujú plodnosť (fertilitu). Jednoducho neboli vykonané žiadne výskumy, ktoré by niečo také potvrdili alebo vyvrátili pri vystavení človeka samostatnému pôsobeniu danej látky.
O to horšie potom je, že zmes niektorých nebezpečných látok (jedov, toxínov) môže spôsobiť mnohonásobne väčšie škody než samostatné pôsobenie jednotlivých zložiek zmesi. Tento jav sa nazýva synergická toxicita (jedovatosť). Najznámejším výskumníkom na tomto poli je prof. Boyd E. Haley, ktorý zistil synergickú toxicitu medzi zložkami vakcín: ortuťou (vlastne thiomersalom, ktorý je zlúčeninou etyl-ortuti a thiosalicylátu), zlúčeninami hliníka (hydroxidom a fosforečnanom hlinitým), neomycínom (antibiotikom) a testosterónom (mužským pohlavným hormónom).[14] Testosterón, hoci nie je zložkou vakcín ale prirodzenou zlúčeninou v tele človeka, u mužov v mnohonásobne vyššom množstve než u žien, tiež zvyšuje ničivý účinok hliníka, ortuti a neomycínu, čím sa vysvetľuje, prečo sa autizmus vyskytuje 4x viac u chlapcov než u dievčat.
Okrem toho sa ukazuje aj paracetamol (acetaminofen) — veľmi často používané antipyretikum (zrážač horúčky) a analgetikum (tlmič bolesti) — ako faktor, ktorý dramaticky zvyšuje riziko vzniku autizmu.[15] Obchodné názvy liekov s paracetamolom sú Panadol, Paralen, Coldrex, Ataralgin ai.[16] Paracetamol zvyšuje oxidačný stres a poškodzuje pečeň.[17] Jedno aj druhé je dobrým dôvodom na jeho synergicky toxické pôsobenie spolu s jedovatými zložkami vakcín, čo potvrdzuje aj prieskum americkej databázy nežiaducich udalostí po očkovaní.[18]
Znížená schopnosť detoxikácie
Keď je očkovanie (prípadne v kombinácii s paracetamolom) tak nebezpečné a vedie k vzniku autizmu, prečo nie sú všetky očkované deti, ktorým bol na zrazenie očkovaním vyvolanej horúčky podaný paracetamol, autistické?
Odpoveď tkvie v stave tela v čase očkovania, v jeho schopnosti zbaviť sa rýchlo jedov z vakcín (detoxikovať). Pre rýchlu a účinnú detoxikáciu potrebujeme mať v prvom rade v poriadku pečeň, obličky i imunitný systém, a tiež dostatok antioxidantov (vitamíny A, C, E, glutatión a jeho prekurzor N-acetyl-cysteín, polyfenoly, melatonín) a stopových prvkov (selén, zinok, síra, resp. sírany).
Je tiež rozumné nezaťažovať telo zbytočne prísunom ďalších škodlivých látok, či už fajčením (čo aj pasívnym), konzumáciou množstva pre-Éčkovaných nápojov a potravín, liekmi či používaním jedovatej drogérie a kozmetiky (najmä opaľovacie mlieka a krémy, antiperspiranty a deodoranty s obsahom hliníka, ako aj rúže s obsahom olova). Chlórom bielené hygienické potreby (plienky, vložky, tampóny) človeku na zdraví tiež nepridajú. Dôležitý je aj dostatok spánku v čo najviac zatemnenej miestnosti bez svetelných zdrojov – vtedy sa totiž tvorí najviac melatonínu.
Čím viac z vyššie uvedených podmienok je porušených, tým pomalšie/menej účinne prebieha detoxikácia tela od škodlivín (nielen) z vakcín, ak vôbec prebieha, takže viac jedov pretrváva v tele dlhší čas. Vďaka tomu majú potom tieto jedy majú viac času na spôsobenie škody.
Na jednej strane tu máme prísun nových toxínov, na druhej strane (ne)schopnosť vylúčiť toxíny z tela. Akýkoľvek náznak nedostatočnej detoxikácie (napr. ekzém) by mal byť červenou očkovaniu.
Preto je kľúčové, keď už vôbec rodičia dovolia pediatrovi dieťa zaočkovať, aby sa presvedčili pred očkovaním o tom, že dieťa je duševne i telesne v pohode, má dostatok vitamínov a stopových prvkov, má v úplnom poriadku pečeň, obličky i imunitné ukazovatele, a nemá zvýšený CRP (C-reaktívny proteín), ktorý je príznakom práve prebiehajúcej bakteriálnej choroby.
Takéto testy sa však pred očkovaním nerobia (a už vôbec nie rutinne), nanajvýš tak sem-tam CRP. O koľko menej autistov by bolo, keby sa k očkovaniu pristupovalo zodpovednejšie?
Zdroje:
[1] https://sfari.org/news-and-opinion/news/2012/hundreds-of-genes-involved-in-autism-sequencing-studies-say
[2] Lodish H, Berk A, Matsudaira P, Kaiser CA, Krieger M, Scott MP, Zipursky L, Darnell J: „Molecular Cell Biology“, 5. vydanie, W. H. Freeman and Company, 2004, str. 963
[3] https://soundchoice.org/wp-content/uploads/2012/08/DNA_Contaminants_in_Vaccines_Can_Integrate_Into_Childrens_Genes.pdf
[4] James SJ, Slikker W 3rd, Melnyk S, New E, Pogribna M, Jernigan S: „Thimerosal neurotoxicity is associated with glutathione depletion: protection with glutathione precursors“, Neurotoxicology, 2005, 26(1):1–8
[5] https://www.cdc.gov/vaccines/pubs/pinkbook/downloads/appendices/B/excipient-table-2.pdf
[6] Speit G, Schmid O, Neuss S, Schütz P: „Genotoxic effects of formaldehyde in the human lung cell line A549 and in primary human nasal epithelial cells“, Environ Mol Mutagen, 2008, 49(4):300–307
[7] https://bioethics.georgetown.edu/pcbe/transcripts/sept08/deisher_statement.pdf
[8] https://imfar.confex.com/imfar/2010/webprogram/Paper6417.html
[9] Richmand BJ: „Hypothesis: Conjugate vaccines may predispose children to autism spectrum disorders“, Medical Hypotheses, 2011, 77(6):940–947
[10] https://www.scientificamerican.com/article/vaccine-injury-case-offer/
[11] https://en.wikipedia.org/wiki/Mitochondrial_disorder
[12] Schaefer AM, Taylor RW, Turnbull DM, Chinnery PF: „The epidemiology of mitochondrial disorders--past, present and future“, Biochim Biophys Acta. 2004, 1659(2-3):115–120
[13] https://www.medicalnewstoday.com/articles/257959.php
[14] Haley BE: „Mercury toxicity: Genetic susceptibility and synergistic effects“, Medical Veritas, 2005, 2:535–542
[15] https://www.nutraceutica.sk/sk/zaujimavosti/naucne_clanky/paracetamol-a-autizmus-.aspx
[16] https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/ucinna-latka/paracetamol-4932.html
[17] https://www.tribune.cz/clanek/24769-paracetamol-a-vznik-astmatu-a-alergie
[18] Seneff S, Davidson RM, Liu J: „Empirical Data Confirm Autism Symptoms Related to Aluminum and Acetaminophen Exposure“, Entropy, 2012, 14(11):2227–2253
<<< 34. časť Obsah seriálu článkov 36. časť >>>
