Čo možno neviete o očkovaní — 40. časť (Vitalita 2/2015)
Ing. Marián Fillo
<<< 39. časť Obsah seriálu článkov 41. časť >>>
V novinách sa sem-tam mihne správa, že „pneumokok zabíjal“,[1] a popri tom sa viac či menej nápadne zmieni možnosť očkovania proti pneumokokom. Je to s tými pneumokokmi naozaj tak zlé, alebo je to len prehnané naháňanie strachu v snahe predať čo najviac očkovacích látok?
Čo sú to pneumokoky?
Pneumokoky sú baktérie (jednobunkové organizmy) s latinským názvom Streptococcus pneumoniae. Názov „pneumokok“ pochádza zo staršieho názvu Pneumococcus, ktorý naznačuje že ide o kok (baktériu guľovitého alebo vajcovitého tvaru), ktorá spôsobuje pneumónie (zápaly pľúc). Doposiaľ poznáme vyše 90 rôznych kmeňov pneumokokov.
Pneumokoky patria medzi veľmi bežné baktérie. Možno ich izolovať zo sterov z nosohltanu u 5–10% dospelých a 20–40% starších detí, v kolektívnych zariadeniach aj u väčšieho percenta. Títo dospelí a deti síce neochorejú, čiže sú tzv. bezpríznakovými (asymptomatickými) nositeľmi, ale môžu šíriť pneumokoky tzv. kvapôčkovou nákazou kašľaním, kýchaním, ba aj samotným dýchaním.[2] Pravdepodobne všetci dospelí ľudia buď v minulosti boli, alebo stále sú nositeľmi pneumokokov.[3]
Čo pneumokoky spôsobujú?
U inak zdravého jedinca (u malých dojčiat/batoliat v prípade, že sú dojčené, ideálne aspoň 2 roky) pneumokoky nepredstavujú prakticky žiaden problém. Problém nastáva, až keď sa naruší imunitná rovnováha, napr. keď sliznice v nosohltane (dočasne) poškodí chrípka či iná (hoci sama o sebe pomerne neškodná) viróza, jedovaté plyny (vrátane tabakového dymu) apod.
V takom prípade môžu pneumokoky spôsobiť stredne nebezpečný (hlavne u starších ľudí potenciálne smrteľný) zápal pľúc, ako aj zápal mozgových blán (meningitídu) a sepsu (bakterémiu, tzn. premnoženie baktérií v krvi a ich následné zanesenie do rôznych častí tela). Na rozdiel od spravidla neškodných príušnicových (mumpsových) meningitíd sú tie pneumokokové podstatne nebezpečnejšie a bez včasnej lekárskej starostlivosti (zväčša v rozvojových krajinách) smrteľné v rádovo až desiatkach percent prípadov.
Našťastie, tieto tzv. invazívne pneumokokové ochorenia (angl. Invasive Pneumococcal Disease = IPD) sú pomerne zriedkavé a ročne ich na Slovensku zaznamenávame v ostatných 10 rokoch len rádovo desiatky prípadov. Postihujú v drvivej väčšine prípadov deti do 2. narodenín a starších ľudí nad 65 rokov, prípadne ľudí s poruchami imunity. Imunitný systém detí nad 2 roky si s pneumokokmi spravidla hravo poradí aj bez očkovania, na druhej strane zase imunita starších ľudí je spravidla rozbitá z rôznych dôvodov, najčastejšie dlhoročne nevhodnou výživou a nad-užívaním škodlivých „liekov“. Starší ľudia, čo nie sú trvale na liekoch, však problémy s pneumokokmi nemávajú.
Medzi častejšie a vcelku neškodné pneumokokové ochorenia patria zápaly uší (otitídy) a zápaly prínosových (vedľajších nosových) dutín (sinusitídy). Otitídy sú častejšie u detí, sinusitídy zase u dospelých. Otitídy výnimočne môžu spôsobiť nedoslýchavosť.
Ako liečiť pneumokokové ochorenia?
Kým sa proti pneumokokom nezačalo vo veľkom očkovať, spravidla stačil na liečbu lacný penicilín, ako je to doteraz napr. v Indii, kde sa očkovanie proti pneumokokom vzhľadom k (na indické pomery) značne vysokej cene zatiaľ neujalo.[4] Okrem penicilínu sa na pneumokoky používajú aj ďalšie β-laktámové antibiotiká, hlavne cefalosporíny. Vďaka nadužívaniu antibiotík, predpisovaniu antibiotík na vírusové ochorenia, proti ktorým sú antibiotiká principiálne neúčinné, ako aj vďaka nesprávnemu užívaniu antibiotík si okrem iných druhov baktérií aj pneumokoky začali na antibiotiká zvykať a stávať sa proti nim odolnými. A tak tu dnes máme kmene pneumokokov, ktoré sú odolné voči penicilínu, cefalosporínom, makrolidom (ako napr. erytromycín), tetracyklínu, klindamycínu a chinolónom.[5] Akoby to nestačilo, očkovanie výrazne zvýšilo zastúpenie kmeňov, odolných voči viacerým druhom antibiotík, a to už tri roky od zavedenia plošného očkovania bábätiek.[6]
Spomedzi prírodných liečiv zaberajú proti pneumokokom cesnak,[7] gáfor,[8] výťažok z rastliny Plagiochasma appendiculatum,[9] kurkuma, dlhé korenie (Piper longum), Coleus forskohlii, Adhatoda vasica,[10] zázvor, Garcinia kola,[11] silice/oleje z dobromysle/pamajoránu obyčajného (Origanum vulgare), tymiánu, ružového dreva[12] ai.
Náhrada sérotypov i náhrada druhov
IPD ako častejší problém u malých detí vyvstali len pomerne nedávno, a to v dôsledku dvoch vecí: 1. dojčenie vyšlo z módy, pričom dojčenie výrazne znižuje riziko IPD (napr. nedojčené deti majú 2x vyššie riziko úmrtia na zápal pľúc v porovnaní s deťmi dojčenými)[13] a 2. pneumokoky zabrali miesto iných baktérií (napr. Haemophilus influenzae typu b = Hib), ktoré boli vytlačené pomerne účinným očkovaním. Príroda totiž nemá rada vákuum a keď odniekiaľ vytlačíme (napr. očkovaním) baktérie nejakého druhu, nahradia ich pomerne rýchlo baktérie iného druhu, prípadne iného kmeňa toho istého druhu.
Takto môžeme badať na Slovensku významný nárast IPD po zavedení plošného povinného očkovania bábätiek proti Hib v roku 1998.[14] Po zavedení plošného očkovania proti pneumokokom od roku 2009 výskyt IPD trochu klesol, ale vzápätí stúpol na podstatne vyššie čísla, než boli pred zavedením tohto očkovania.[15] Došlo totiž k náhrade očkovaním pokrytých kmeňov pneumokokov za tie, proti ktorým vakcína nijak nechráni. Medziročne klesá percento očkovaním pokrytých kmeňov, čo vlastne znamená, že očkovanie je čoraz zbytočnejšie. U plne hradenej vakcíny Synflorix od GlaxoSmithKline (GSK) v roku 2012 tvorili očkovaním pokryté kmene len 18,4% testovaných pneumokokov. To je smiešne malé číslo, pretože aj keby vakcína bola 100%-ne účinná voči kmeňom, ktoré obsahuje, jej celková účinnosť voči pneumokokom by bola približne polovičná v porovnaní s placebom.[16] Placebo je niečo, čo neobsahuje účinnú látku, ale v čo veríte, že vás to vylieči. A približne v 35% prípadov sa aj naozaj vyliečite. Ak by ste napr. verili, že čistá voda (povedzme že ste katolík/katolíčka a povedali by vám, že tá voda je z Lúrd) vás ochráni pred IPD, tak máte 2x lepšie vyhliadky na účinnosť takejto ochrany, než môže poskytnúť povinné očkovanie Synflorixom.
Čo robí imunitný systém s pneumokokmi
Spolu s hemofilmi a meningokokmi sa pneumokoky bránia pred imunitnými bunkami aj tým, že okolo bunkovej steny (membrány) si vytvárajú tzv. polysacharidové puzdro (kapsulu). To sťažuje proces tzv. fagocytózy, čiže pohlcovania nežiaducich baktérií zvláštnymi imunitnými bunkami, zvanými makrofágy.[17] Makrofág môžeme z gréčtiny preložiť ako veľký žrút. S bežnými baktériami (bez puzdra) si makrofágy pomerne hravo poradia — najprv ich pohltia (zožerú) a následne pomocou enzýmov rozložia (strávia), použiteľné látky zrecyklujú a nepoužiteľné vylúčia.[18]
Polysacharidové puzdro však fagocytóze bráni. Ako puzdro pneumokoka, tak aj bunková stena makrofágu sú totiž záporne nabité, tzn. navzájom sa odpudzujú. Aby imunitný systém prekonal túto prekážku, používa tzv. komplement, čo je celý rad malých bielkovín v krvi. Niektoré z týchto bielkovín majú schopnosť nalepiť sa na cieľovú baktériu, čím zamaskujú jej záporný náboj a tým umožnia úspešnú fagocytózu. Toto „označkovanie“ sa nazýva opsonizácia, čo v preklade z gréčtiny znamená prípravu na jedlo. Chemické látky, využívané na opsonozáciu, sa nazývajú opsonínmi. Okrem bielkovín z komplementu slúžia ako opsoníny aj na mieru šité (špecifické) protilátky.
Na rozdiel od cudzích bielkovín (proteínov) však cudzie polysacharidy nevyvolávajú tak mohutnú imunitnú odpoveď, nezapájajú toľko zložiek imunitného systému a celkovo je teda imunitná odpoveď proti nim slabšia. Navyše niektoré pneumokoky sa zrelej imunite dobre darí zneškodniť aj bez akýchkoľvek protilátok proti nim a iné má zase imunitný systém ťažkosti zneškodniť aj pri určitej koncentrácii protilátok.[19] Protilátky (ktorých vytvorenie sa očkovaním sleduje) teda pri pneumokokoch nezohrávajú ani zďaleka tak významnú úlohu ako pri iných pôvodcoch chorôb.
U detí do 2. narodenín je pritom imunitná odpoveď na kapsulárne polysacharidy pneumokokov vyslovene nedostatočná, preto je na jej posilnenie potrebné naviazať tieto polysacharidy na bielkovinu, na ktorú aj nezrelý imunitný systém dojčaťa/batoľaťa reaguje. Tento proces nazývame konjugáciou a iba konjugované vakcíny proti pneumokokom majú akú-takú účinnosť aj u dojčiat.
Očkovanie proti pneumokokom (1. časť)
Prvá vakcína proti pneumokokom z roku 1945 však nebola konjugovaná, tzn. obsahovala iba polysacharidy (cukry, zložené z veľkého množstva jednoduchých cukrov) z puzdier štyroch kmeňov pneumokokov.[20] Netešila sa však veľkému úspechu, lebo sa v tých časoch rozmohlo používanie penicilínu, ktorý vtedy ešte účinkoval proti prakticky všetkým kmeňom pneumokokov, nielen proti tým štyrom vo vakcíne. V roku 1977 bola vyvinutá 14-valentná vakcína (proti 14 kmeňom pneumokokov)[21] a následne v roku 1983 vakcína 23-valentná. Tá sa vyrába a predáva dodnes — na Slovensku pod značkovu Pneumo 23 (výr. Sanofi Pasteur),[22] v USA pod značkou Pneumovax 23 (výr. Merck).[23] Ide však o tú istú vakcínu, pretože Sanofi Pasteur a Merck majú spoločný podnik na výrobu vakcín Sanofi Pasteur MSD (skratka od Merck Sharp & Dohme).[24]
Táto vakcína prakticky nijak nechráni deti do 2. narodenín, čo je však práve tá skupina, čo je pneumokokmi najviac ohrozená. Využíva sa teda skôr na očkovanie ľudí s rôznymi poruchami imunitného systému (napr. astma či cukrovka 1. typu), obličiek a pečene, ľuďí bez sleziny a s poruchami sleziny, ako aj plošne u všetkých starších ľudí nad 65 rokov. Hromadné očkovanie seniorov však bolo napr. vo Veľkej Británii v roku 2011 zrušené, pretože sa ukázalo byť neúčinné.[25]
Viac k pneumokokom v ďalšej časti seriálu.
Zdroje
[1] https://korzar.sme.sk/c/4496793/pneumokok-zabijal-v-kosickej-nemocnici.html
[2] Beran J, Havlík J, Pospíšilová K, Beneš Č: „Lexikon očkování“, Maxdorf, Praha, 2008
[3] Beran J, Havlík J: „Pneumokokové nákazy a možnosti očkování proti nim“, Maxdorf, Praha, 2006
[4] https://www.slobodavockovani.sk/news/moderna-maria-antoinetta-ked-nemaju-chlieb-nech-sa-daju-ockovat/
[5] https://en.wikipedia.org/wiki/Pneumococcal_infection#Treatment
[6] Pelton SI, Huot H, Finkelstein JA, Bishop CJ, Hsu KK, Kellenberg J, Huang SS, Goldstein R, Hanage WP: „Emergence of 19A as Virulent and Multidrug Resistant Pneumococcus in Massachusetts Following Universal Immunization of Infants With Pneumococcal Conjugate Vaccine“, Pediatr Infect Dis J, 2007, 26(6):468–472
[7] Arzanlou M, Bohlooli S, Jannati E, Mirzanejad-Asl H: „Allicin from garlic neutralizes the hemolytic activity of intra- and extra-cellular pneumolysin O in vitro“, Toxicon, 2011, 57(4):540–545
[8] Seibert A: „Kampher and Pneumokokken“, Münchener med Wochenschr, 1909, 56:1834–1836
[9] Singh M, Govindarajan R, Nath V, Rawat AK, Mehrotra S: „Antimicrobial, wound healing and antioxidant activity of Plagiochasma appendiculatum Lehm. et Lind.“, J Ethnopharmacol, 2006, 107(1):67–72
[10] Nilani P, Duraisamy B, Dhamodaran P, Ravichandran S, Elango K: „Effect of selected antiasthmatic plant constituents against micro organism causing upper respiratory tract infection“, Anc Sci Life, 2010, 29(3):30–32
[11] Akoachere JFTK, Ndip RN, Chenwi EB, Ndip LM, Njock TE, Anong DN: „Antibacterial effect of Zingiber officinale and Garcinia cola on respiratory tract pathogens“, East African Medical Journal, 2002, 79(11):588–592
[12] Horne D, Holm M, Oberg C, Chao S, Young DG: „Antimicrobial Effects of Essential Oils on Streptococcus pneumoniae“, 2001, J Essent Oil Res, 13(5):387–392
[13] https://www.jhsph.edu/research/centers-and-institutes/ivac/resources/solutions-pneumococcal-disease-prevention-treatment.html
[14] Avdičová M, Francisciová K, Klement C, Donovalová A: „Epidemiologické aspekty výskytu invazívnych pneumokokových infekcií a dopad celoplošného očkovania detí proti pneumokokom na Slovensku“, Pediatr prax Supl 2010; 11 (Supl. 3):15–18
[15] https://www.slobodavockovani.sk/news/a5-rokov-povinneho-ockovania-proti-pneumokokom-na-slovensku/
[16] https://en.wikipedia.org/wiki/Placebo#Who_is_affected
[17] https://en.wikipedia.org/wiki/Phagocytosis
[18] https://en.wikipedia.org/wiki/Macrophage
[19] Musher DM, Chapman AJ, Goree A, Jonsson S, Briles D, Baughn RE: „Natural and vaccine-related immunity to Streptococcus pneumoniae“, J Infect Dis, 1986, 154(2):245-256
[20] https://en.wikipedia.org/wiki/Pneumococcal_polysaccharide_vaccine
[21] https://www.hopkinsmedicine.org/gec/series/pneumococcal_vaccination.html
[22] https://www.sukl.sk/buxus/generate_page.php?page_id=637&dok_id=294483
[23] https://www.merck.com/product/usa/pi_circulars/p/pneumovax_23/pneumovax_pi.pdf
[24] https://www.spmsd.com/about-us/
[25] https://www.dailymail.co.uk/health/article-1392594/Pneumonia-jabs-pensioners-scrapped-dont-work.html
<<< 39. časť Obsah seriálu článkov 41. časť >>>
