Čo možno neviete o očkovaní — 41. časť (Vitalita 4/2015)

Ing. Marián Fillo

<<< 40. časť       Obsah seriálu článkov       42. časť >>>

    V novinách sa sem-tam mihne správa, že „pneumokok zabíjal“, a popri tom sa viac či menej nápadne zmieni možnosť očkovania proti pneumokokom. Je to s tými pneumokokmi naozaj tak zlé, alebo je to len prehnané naháňanie strachu v snahe predať čo najviac očkovacích látok?

Očkovanie proti pneumokokom (2. časť)

    Prvá konjugovaná vakcína proti pneumokokom bola schválená v roku 2000 (USA)^[1] resp. 2001 (EÚ).^[2] V USA a pár ďalších krajinách sa predávala pod značkou Prevnar, v EÚ pod značkou Prevenar. Vyrábala ju pôvodne farmaceutická firma Wyeth, ktorú však v roku 2009 pohltila iná farmaceutická firma — Pfizer, — čím sa Pfizer stala prvou až druhou (po Johnson&Johnson) najväčšou farmaceutickou firmou na svete.^[3] Táto vakcína obsahovala antigény (chemikálie, vyvolávajúce imunitnú odpoveď) zo 7 kmeňov pneumokokov: 4, 6B, 9V, 14, 18C, 19F a 23F.

    Jestvujú dva rôzne číslovania kmeňov (sérotypov) pneumokokov. Americké číslovanie je poradovým číslom objavenia daného kmeňa, zatiaľčo dánske číslovanie zohľadňuje príbuznosť jednotlivých kmeňov.^[4] V dánskom číslovaní, pozostávajúcom z čísla a (prípadne aj) písmena, číslo predstavuje skupinu a písmeno konkrétneho „príbuzného“ v rámci skupiny. Medzi týmito príbuznými kmeňmi jestvuje aj tzv. „skrížená (krížová) reaktivita“ (angl.: „cross-reactivity“), tzn. protilátky proti jednému z príbuzných typov účinkujú (v menšej miere, ale predsa) aj proti ostatným príbuzným v rámci skupiny.^[5]

    Na Slovensku bolo povinné očkovanie Prevenarom (vtedy ešte jedinou na Slovensku registrovanou konjugovanou vakcínou proti pneumokokom) zavedené od 1.I.2009. Následne bol Prevenar nahradený od 1.VII.2010 Prevenarom 13, novšou verziou Prevenaru, ktorá obsahovala navyše aj antigény kmeňov 1, 3, 5, 6A, 7F a 19A (spolu teda 13 kmeňov, preto číslo 13 v názve).^[6] Ten však nevydržal dlho, lebo už od 1.IV.2011 sa začalo štandardne očkovať vakcínou Synflorix (výrobca: GlaxoSmithKline) proti iba 10 kmeňom pneumokokov (bez kmeňov 3, 6A a 19A)^[7] a Prevenar 13 bol odvtedy za doplatok vo výške rozdielu medzi jeho cenou a cenou Synflorixu.

    Polysacharidy z puzdra pneumokokových baktérií, ktoré sú antigénmi pneumokokových vakcín, sú v Prevenare a Prevenare 13 konjugované (pripojené) na bielkovinu (proteín) CRM₁₉₇,^[8] čo je netoxická (nejedovatá) mutácia záškrtového (difterického) toxínu (jedu).^[9] V Synflorixe je väčšina (8) antigénov naviazaných na povrchovú bielkovinu (lipoproteín) D z baktérie Haemophilus influenzae, a po jednom na tetanový (18C) a difterický (19F) toxoid. Z tejto skutočnosti vyplýva, že Prevenar vyvoláva určitú imunitnú odpoveď aj profi záškrtovému toxínu a Synflorix zase proti hemofilom (a vo veľmi malej miere aj proti tetanu a záškrtu), aj keď nie tak silnú imunitnú odpoveď ako vakcíny vyslovene určené na prevenciu tetanu, záškrtu a hemofilových invazívnych ochorení.^[10]

Neúspechy a vyhliadky pneumokokových konjugovaných vakcín

    Dokument Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO = World Health Organization) z roku 2006^[11] na str. 61 uvádza tabuľku schválených, pripravovaných a zavrhnutých pneumokokových konjugovaných vakcín. Dozvieme sa z nej, že okrem Prevenaru (proti 7 kmeňom pneumokokov, tzn. 7-valentného), Prevenaru 13 (13-valentného) a Synflorixu (10-valentného) boli vo vývoji aj:

• 9-valentná vakcína od Wyethu (dnes Pfizer), ktorá by sa pravdepodobne volala Prevenar 9,
• 11-valentná vakcína od GlaxoSmithKline (GSK), z ktorej nakoniec vznikol Synflorix, pretože proti jednému z tých 11 kmeňov (kmeň 3) sa ukázala byť prakticky neúčinná, tak ho jednoducho vyradili a z pôvodne 11-valentného Synflorixu sa stal Synflorix 10-valentný,
• 11-valentná vakcína od Aventisu (dnes Sanofi),
• 7-valentná vakcína od Mercku (na Slovensku známy ako MSD = Merck Sharp & Dohme).

    Tieto vakcíny ich výrobcovia zavrhli, či už z dôvodu ich (prinajmenšom proti niektorým kmeňom) neúčinnosti alebo preto, lebo konkurent ich už predbehol s viac-valentnou vakcinou, tzn. ich vakcína by už nemala šancu na úspech na trhu.

    Merck už niekoľko rokov testuje 15-valentnú pneumokokovú konjugovanú vakcínu, ktorá má navyše oproti Prevenaru 13 chrániť aj pred pneumokokmi kmeňov 22F a 33F.^[12]

Problematický hliník a polysorbát 80

    Všetky pneumokokové konjugované vakcíny obsahujú ako adjuvant (spúšťač/zosilňovač imunitnej odpovede) zlúčeniny hliníka. Pritom Prevenar a Prevenar 13 obsahujú podľa údajov výrobcu zhodne 0,125 mg hliníka, ale Synflorix 0,5 mg hliníka, tzn. 4x viac. O nebezpečenstvách hliníka v očkovacích látkach sme podrobne písali vo Vitalite č. 2/2012.^[13]

    Na druhú stranu však Prevenar 13 oproti Synflorixu obsahuje okrem troch ďaších antigénov navyše aj kyselinu jantárovú a nie práve neškodný polysorbát 80,^[14] ktorý u potkaních samičiek vyvoláva neplodnosť, konkrétne atrofiu/degeneráciu vaječníkov a maternice.^[15] Čo robí injekčné podanie polysorbátu 80 u žien/dievčat, nakoľko viem, nebolo doposiaľ klinicky skúmané, ale máme dobrý dôvod domnievať sa, že to nebude nič priaznivé. Každopádne, ako aj u iných detských vakcín, v kapitole „4.6 Fertilita, gravidita a laktácia“ (plodnosť, tehotenstvo a dojčenie) príbalového letáku Prevenaru 13 sa dočítame:

„Nie sú dostupné údaje o používaní 13-valentnej pneumokokovej konjugovanej vakcíny u gravidných žien. Preto sa má použitiu Prevenaru 13 počas gravidity vyhnúť. Nie je známe, či sa 13-valentná pneumokoková konjugovaná vakcína vylučuje do materského mlieka. Štúdie na zvieratách nepreukázali priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na reprodukčnú toxicitu.“

    Všimnite si, že „priame alebo nepriame škodlivé účinky s ohľadom na reprodukčnú toxicitu“ (poškodenie plodnosti) neboli skúmané u ľudí, ale len u zvierat, a už vôbec neboli skúmané na malých chlapcoch a dievčatách, ktorí sú touto vakcínou očkovaní. Ako by aj, keď vakcína je na trhu len od roku 2010, i keď testovať sa začala o pár rokov skôr, každopádne však prví ňou očkovaní budú vo veku, kedy sa budú pokúšať „obstarať si“ potomstvo, až o takých 10 alebo viac rokov odo dneška? Takto nedostatočne sa testujú očkovacie látky, ktorých pravdepodobné vážne nežiaduce účinky sa môžu prejaviť až po 20 či viac rokoch od ich uvedenia na trh. Po správnosti by mali byť vakcíny pre malé deti (obzvlášť tie vakcíny, čo obsahujú látky, u ktorých je vážne podozrenie na poškodzovanie plodnosti) testované prinajmenšom 20-25 rokov pred tým, ako ich regulačný úrad schváli ako bezpečné. Ale nie je to tak. Úradníkom stačia možno tak 3–4 roky, v lepšom prípade 5, u vakcíny proti ebole stačilo dokonca len pár mesiacov testovania.

    Myslíte, že kompetentným úradníkom záleží na vašom zdraví, keď bez mihnutia oka schvália prudko nedostatočne otestovanú vakcínu, dokonca do plošného povinného očkovania všetkých bábätiek??? Ak ste si na túto otázku odpovedali záporne, môžete teraz ešte veriť čomukoľvek, čo vám povie o očkovaní napr. štátom zamestnávaný epidemiológ?

Nežiaduce účinky

    Výrobcovia konjugovaných vakcín proti pneumokokom (Pfizer a GlaxoSmithKline) v príbalových letákoch uvádzajú, že očkovanie ich vakcínami môže spôsobiť tieto nežiaduce účinky:

alergická dermatitída (zápal kože), anafylaktická/anafylaktoidná (prudká, život ohrozujúca, alergická) reakcia vrátane šoku, angioedém (alergický opuch podkožného tkaniva), apnoe (zástava dychu), artralgia (bolesti kĺbov), atopická dermatitída (alergický zápal kože), bolesti hlavy, bolesť/zvýšená citlivosť v mieste vpichu, bronchospazmus (kŕč svalstva priedušiek), dermatitída (zápal kože), difúzny opuch očkovanej končatiny, niekedy postihujúci susedný kĺb, dyspnoe (dýchavičnosť, namáhavé dýchanie), ekzém, erytém (začervenanie) v mieste vpichu, hematóm (krvná podliatina) v mieste vpichu, hnačky, horúčka, hypersenzitívna (precitlivelá) reakcia zahŕňajúca edém (opuch) tváre, hypotonicko-hyporesponzívna epizóda (znížené napätie svalov + znížená schopnosť odpovedať na podnety zvonku), Kawasakiho choroba (syndróm, zahŕňajúci oi. aj zápal stien malých a stredne veľkých tepien), kŕče, krvácanie v mieste vpichu, lymfadenopatia (ochorenie miazgových uzlín), multiformý erytém (červené fľaky rôznych tvarov na pokožke), myalgia (bolesti svalov), nauzea (nevoľnosť), nechutenstvo (znížená chuť do jedla), nekvalitný spánok, nespavosť, nezvyčajný plač (dlhotrvajúci neutíšiteľný plač), opuch v mieste vpichu, ospalosť, podráždenosť, svrbenie v mieste vpichu, únava, urtikária (žihľavka), uzlík v mieste vpichu, vracanie, vyrážky, zhoršenie pohyblivosti v mieste podania injekcie, zimnica.

    Toto sú však len nežiaduce účinky oficiálne priznané. Okrem toho je ešte oveľa viac hlásených nežiaducich udalostí po očkovaní, ktoré výrobca v príbalovom letáku nepriznal.^[16] Uniknuté dôverné dokumenty o Prevenare 13 popisujú 22 hlásených úmrtí po očkovaní touto vakcínou v období 2 rokov (od júla 2009 do júla 2011).^[17] Očkovanie vakcínou Prevenar bolo v rôznych krajinách zastavené po úmrtiach bábätiek krátko po očkovaní touto vakcínou, napr. v Portugalsku,^[18] Japonsku^[19] či Holandsku.^[20] Pri klinických testoch vakcíny Synflorix zomrelo v Argentíne 14 detí.^[21]

Kontraproduktívne očkovanie

    Ak by ste čakali, že plošné povinné očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam (angl. Invasive Pneumococcal Disease = IPD) na Slovensko zníži výskyt IPD, musím vás sklamať. Zaznamenaný výskyt IPD na Slovensku v rokoch 2004–2014 je (počnúc rokom 2004 a končiac rokom 2014) nasledovný: 24, 31, 44, 37, 36, 29, 19, 57, 50, 79,^[22] 79.^[23] Po zavedení povinného očkovania v roku 2009 teda výskyt IPD na jeden rok klesol, ale následne sa dramaticky zvýšil na vyše dvojnásobok stavu spred plošného očkovania. Čo teda z tohto očkovania vôbec máme, keď neznižuje, ale zvyšuje výskyt IPD? Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) to vysvetľuje takto:^[24]

„V roku 2011 bolo zriadené Národné referenčné centrum pre surveillance invazívnych pneumokokových nákaz a zároveň bolo vydané Odborné usmernenie na posilnenie surveillance invazívnych pneumokokových nákaz. Dosiahlo sa rozšírenie a skvalitnenie diagnostiky týchto nákaz, ktoré v minulosti často zostávali etiologicky neobjasnené. To jednoznačne znamená, že počet ochorení sa nezvýšil, zvýšil sa počet ochorení etiologicky objasnených.“

    Takže pred rokom 2011 bolo údajne mnoho invazívnych chorôb „etiologicky neobjasnených“ (neznámy pôvodca choroby), čiže mohla ich spôsobiť iná baktéria (nie pneumokok), ale napriek tomu podľa ÚVZ SR „To jednoznačne znamená, že počet ochorení sa nezvýšil“. Kde sa teda berie tá jednoznačnosť, keď nevieme, čo tie choroby spôsobilo, a spätne sa to už zistiť nedá?

Zdroje

[1]  Center KJ: „Prevenar vaccination: review of the global data, 2006“, Vaccine, 2007, 25(16):3085–3089

[2]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000323/WC500041563.pdf

[3]  https://en.wikipedia.org/wiki/Wyeth

[4]  Lund E: „On the nomenclature of the pneumococcal types“, International Journal of Systemic Bacteriology, 1970, 20(3):321–323

[5]  Čižnár P: „Pneumokokové infekcie u detí a ich prevencia“, Pediatria pre prax, 2009, 10(5):230–235

[6]  https://en.wikipedia.org/wiki/Pneumococcal_conjugate_vaccine

[7]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/000973/WC500054346.pdf

[8]  https://www.ema.europa.eu/docs/sk_SK/document_library/EPAR_-_Product_Information/human/001104/WC500057247.pdf

[9]  https://www.reagentproteins.com/product_detail/CRM197_Lyophilized.html

[10]  Jeseňák M, Kulková N: „Prevencia invazívnych pneumokokových ochorení u detí“, Pediatria, 2014, 9(6):313–317

[11]  https://www.who.int/immunization/SAGE_wg_detailedreview_pneumoVaccine.pdf

[12]  Skinner JM, Indrawati L, Cannon J, Blue J, Winters M, Macnair J, Pujar N, Manger W, Zhang Y, Antonello J, Shiver J, Caulfield M, Heinrichs JH: „Pre-clinical evaluation of a 15-valent pneumococcal conjugate vaccine (PCV15-CRM197) in an infant-rhesus monkey immunogenicity model“, Vaccine. 2011, 29(48):8870–8876

[13]  https://www.slobodavockovani.sk/news/co-mozno-neviete-o-ockovani-6-cast-vitalita-2-2012/

[14]  https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/prevenar-13-spc-69791.html

[15]  Gajdová M, Jakubovský J, Války J: „Delayed effects of neonatal exposure to Tween 80 on female reproductive organs in rats“, Food and Chemical Toxicology, 1993, 31(3):183-190

[16]  https://www.slobodavockovani.sk/news/bezpecnost-vakciny-infanrix-hexa-duverny-dokument-gsk-urceny-uradum/

[17]  https://www.slobodavockovani.sk/news/uniknute-doverne-dokumenty-o-prevenare-13-dokazuju-ze-ako-vyrobca-tak-aj-zdravotnicke-urady-vedia-preco-mame-z-tejto-ockovacej-latky-obavy/

[18]  https://www.slobodavockovani.sk/news/portugalsko-zastavilo-pouzivanie-vakcin-prevenar-a-rotateq-kvoli-umrtiu-babatka/

[19]  https://www.pluska.sk/zahranicie/americke-vakciny-zabili-styri-deti.html

[20]  https://www.reuters.com/article/2009/11/05/dutch-deaths-pfizer-idUSL543122320091105

[21]  https://edition.cnn.com/2012/01/03/world/americas/argentina-drug-company-fined/

[22]  Bottková E, Klement C, Maďarová L, Čamajová J, Avdičová M, Hupková H, Hudečková H: „Trendy vo výskyte sérotypov Streptococcus pneumoniae na Slovensku“, 2014, https://www.vzbb.sk/sk/urad/narodne_centra/nrc_pn/trendy_vo_vyskyte_serotypov_Spneumoniae_na_Slovensku.pdf

[23]  https://www.uvzsr.sk/docs/vs/vyrocna_sprava_NRC_2014.pdf, str. 177

[24]  https://www.slobodavockovani.sk/news/uvz-sr-odmieta-zrusit-povinne-ockovanie-proti-pneumokokom-napriek-tomu-ze-je-podla-jeho-vlastnych-udajov-prudko-kontraproduktivne/

<<< 40. časť       Obsah seriálu článkov       42. časť >>>