Čo možno neviete o očkovaní — 45. časť (Vitalita 3/2017)

Ing. Marián Fillo

<<< 43. a 44. časť       Obsah seriálu článkov       46. časť >>>

    Už roky sa ľudia skeptickí voči očkovaniu dožadujú kompletných chemických rozborov vakcín, aby bolo konečne a nado všetku pochybnosť jasné, čo všetko v skutočnosti vo vakcínach pláva. Začiatkom roku 2017 sa im konečne splnil sen, hoci len čiastočne.

Nová štúdia — o čom bola, o čom nie?

    Talianski vedci z oblasti nano-technológií (teda technológií, ktoré operujú s hmotou o veľkosti rádovo nanometrov, čiže miliardtín metra) Dr. Antonietta M. Gatti a Dr. Stefano Montanari vydali 23.I.2017 v pomerne mladom časopise (vychádza len od roku 2015) International Journal of Vaccines and Vaccination svoju novú štúdiu pod názvom „New Quality-Control Investigations on Vaccines: Micro- and Nanocontamination“^[1] („Nové výskumy kontroly kvality očkovacích látok: mikro- a nano-kontaminácia“).^[2] Nie je v tomto seriáli zvykom venovať celú jednu časť jedinej štúdii, ale táto je tak mimoriadna, že si to nepochybne zaslúži.

obálka spoločnej knihy oboch autorov tejto štúdie („Prípadové štúdie z nanotoxikológie a toxikológie častíc“)

    Výskumníci zisťovali v 44 prípravkoch (41 vakcín pre ľudí, 1 vakcína pre mačky, 1 imunoglobulín (hotové protilátky) pre ľudí a 1 desenzitizačná injekcia pre alergikov, čo sa často nesprávne oz­načuje za proti-alergickú vakcínu) znečisťujúce častice v mikro- a nano-veľkosti s vysokou atómovou hmotnosťou, čo vo všeobecnosti sú kovy a obzvlášť ťažké kovy. Nezisťovali jednotlivé mole­kuly ani atómy, ani ťažké kovy viazané v organických zlúčeninách, ktoré netvoria zhluky (kryštály). To je zrejme dôvod, prečo neodhalili vo vakcínach ortuť, hoci minimálne vo vakcíne Infanrix Hexa (tzv. hexavakcíne) potvrdili prítomnosť ortuti austrálski vedci^[3] a nanogramy ortuti našiel aj súkromne objednaný test jedného môjho známeho vo vakcínach Infanrix Hexa i Synflorix (obe povinné pre slovenské deti do 1. narodenín celkovo každá 3x).^[4]

    Je tiež jasné z výrobných postupov, že vakcíny musia obsahovať aj významné množstvo organického balastu — zvyšky živných pôd, zvyšky toho, čím boli baktérie alebo bunkové kultúry kŕmené, aby pekne rástli a množili sa, prípadné kontaminujúce vírusy či ich časti apod. Nič také táto štúdia neskúmala a použitá metóda a prístroje to ani skúmať neumožňujú, takže organická časť kontaminá­cie vakcín stále zostáva zahalená rúškom tajomstva. Do značnej miery zostáva neznámou aj znečistenie vakcín organickými zlúčeninami škodlivých kovov (napr. už spomínaná ortuť) a iných chemických prvkov. Napriek tomu sú však aj tie čisto anorganické nečistoty vskutku pozoruhodné. Boli to jednak kúsky samotného jediného chemického prvku, jednak rôzne kombinácie v podobe zhlu­kov, zlúčenín či zliatin jednotlivých chemických prvkov, tvoriacich danú mikro- či nano-časticu.

Čo štúdia zistila

    Štúdia zistila v každom jednom skúmanom injekčnom prípravku (až na taliansku vakcínu MoRuPar proti osýpkam, príušniciam a ružienke, ktorá na Slovensku nie je a nikdy nebola dostupná) väčšie či menšie znečistenie anorganickými mikro- a nano-časticami, ktoré vo vakcíne absolútne nema­li čo hľadať a ktoré ani nie sú uvedené výrobcami v príbalovom letáku v zložení vakcíny.

    Snáď najčastejšie zisteným prvkom bol hliník, čo nijak neprekvapuje, lebo hliník je plánovanou súčasťou mnohých vakcín a slúži ako prostriedok na nabudenie imunitnej odpovede u tzn. neživých vakcín, ktoré by mohol imunitný systém ignorovať, pretože nespôsobujú škodu, nemnožia sa, nie sú hrozbou. Hliník v takejto vakcíne už narobí v mieste vpichu dostatok škôd na to, aby si imunitný systém nemohol dovoliť toto narušenie poriadku zanedbať. Prekvapením však bolo, že výskumníci našli hliník aj vo vakcínach, v ktorých oficiálne nemal vôbec byť prítomný, napr. vo vakcíne Priorix proti osýpkam, príušniciam a ružienke (na Slovensku povinná v 2. a 11. roku života).

    Okrem hliníka vedci zistili v rôznych vakcínach nano-častice, zložené z týchto chemických prvkov (podľa abecedy): antimón, bárium, bizmut, bróm, cér, cín, draslík, fosfor, hafnium, horčík, chlór, chróm, kremík, mangán, meď, nikel, olovo, platina, síra, sodík, striebro, stroncium, titán, vanád, vápnik, volfrám, zinok, zirkónium, zlato, železo. Často sa opakujú zhluky železa, chrómu a niklu, čo nie je nič iné než nehrdzavejúca oceľ.

    Vo viacerých vakcínach boli tieto anorganické nano-častice obrastené organickou hmotou, čím vzniká tzv. agregát. V jednej z vakcín vedci dokonca odhalili červené krvinky, len použité prístroje im neumožnili zistiť, či išlo o krvinky zvieracieho alebo ľudského pôvodu. Častice boli rôzne veľké a ich veľkosti siahali od 50 nm až po 60 μm.

Čo to vlastne pre nás znamená

    Nechajme prehovoriť samotných autorov:

    „Tieto testy odhalili, že niektoré častice sú vrastené v biologickom substráte, ktorým sú pravde­podobne bielkoviny, endotoxíny a rezíduá (zvyšky tiel) baktérií. Akonáhle takáto častica príde do styku s bielkovinovými tekutinami, nastane nano-bio-interakcia^[5] a utvorí sa „proteínová koróna“ (bielkovinová koruna)^[6][7][8][9]. Nano-bio-interakcia vytvára časticu väčšej veľkosti, ktorá nie je bio-de­gradovateľná a môže vyvolať nežiaduce účinky, keďže telo ju nerozpoznáva ako sebe vlastnú.

    … Podobné agregáty už boli popísané v literatúre, hoci za inej situácie — u pacientov s leuké­miou a kryoglobulinémiou. Spojitosť medzi týmito dvomi entitami generuje rozvinutie bielkovín, ktoré môže vyvolať autoimunitné reakcie, akonáhle sú tieto bielkoviny vpichnuté do ľudského tela.

    … Počet zistených cudzorodých častíc a v niektorých prípadoch aj ich nezvyčajné chemické zlo­ženie nás zarazilo. Nájdené anorganické častice nie sú ani biokompatibilné ani biodegradovateľné, čo znamená že sú bioperzistentné (trvale v tele pretrvávajú a telo ich nevie odbúrať) a môžu vyvolať účinky, ktoré sa môžu navonok prejaviť buď okamžite po vpichu vakcíny, alebo až po nejakom čase od očkovania. Treba mať na pamäti, že tieto častice (kryštály a nie molekuly) sú pre telo cudzorodé a ako také sa aj správajú. Navyše ich jedovatosť (toxicita) môže byť v niektorých ohľadoch odlišná od jednotlivých prvkov, z ktorých sa skladajú. To sa pridáva navrch k jedovatosti, ktorá je každopádne stále prítomná a typická pre cudzorodé častice. Preto vyvolávajú zápalovú reakciu.

    Po vpichnutí do tela tieto mikro-častice, nano-častice a agregáty môžu zostať v okolí miesta vpichu a vytvoriť opuchy a granulómy.^[10] Môžu však byť aj prenesené krvným obehom a nikto potom ne­tuší, aký bude ich konečný cieľ. Domnievame sa, že v mnohých prípadoch môžu byť roznesené po celom tele bez toho, aby spôsobili akékoľvek navonok viditeľné poškodenie zdravia, ale je tiež pravdepodobné, že za určitých okolností sa dostanú do určitého orgánu v značnom množstve, pričom žiaden orgán nie je výnimkou a cieľom môže byť aj mikrobiálna flóra. Podobne ako všetky cudzoro­dé častice, obzvlášť takéto malé, vyvolajú zápalovú reakciu, ktorá je chronická, pretože drvivá väč­šina týchto častíc nemôže byť degradovaná. …

    Nemožno opomenúť, že častice rovnakej veľkosti, ako sme často rozpoznali vo vakcínach, môžu preniknúť do bunkového jadra a interagovať s DNA.^[11] V niektorých prípadoch, ako sa napr. stáva železu a niektorým zliatinám železa, môžu korodovať a produkty korózie vyvolajú otravu, ktorá zasiahne bunkové tkanivá.^[12][13][14]

    Zistenie prítomnosti solí hliníka a chloridu sodného nijak neprekvapuje, keďže sú to látky, ktoré výrobcovia používajú a uvádzajú ako zložky vakcíny. Iné materiály by však vo vakcínach byť nemali a rovnako tak v žiadnom injekčnom lieku. …

    Našou hypotézou je, že toto znečistenie je neúmyselné, keďže je pravdepodobne spôsobené ne­čistotami vo vstupných surovinách alebo postupmi (napr. filtrácia) počas priemyselnej výroby vak­cín. Výrobcovia prítomnosť týchto častíc netestujú, a preto ani nemôžu zistiť. Ak máme v tomto oh­ľade pravdu, dôkladná inšpekcia výrobných závodov a plná znalosť celého postupu výroby vakcíny by mohli pravdepodobne umožniť odstrániť tento problém.

    Ďalšie čistenie vakcín by mohlo zvýšiť ich kvalitu a tým pravdepodobne znížiť množstvo a zá­važnosť nežiaducich účinkov.“

Rebríček najznečistenejších vakcín

1. Varilrix (ovčie kiahne)
2. Infanrix Hexa (záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna, žltačka typu B, hemofily typu b)
3. Cervarix (ľudský papilómový vírus = HPV)
4. Fluarix (chrípka)
5. Agrippal S1 (chrípka)
6. Vaxigrip (chrípka)
7. Meningitec (meningokoky)
8. Priorix (osýpky, príušnice, ružienka)
9. Fluad (chrípka)
10. Tetabulin (proti-tetanový imunoglobulín)
11. Agrippal (chrípka)
12. Silgard / Gardasil (HPV)

Zdroje:

[1]  Gatti AM, Montanari S: „New Quality-Control Investigations on Vaccines: Micro- and Nanocontamination“, International Journal of Vaccines and Vaccination, 2017, 4(1):00072,
https://medcraveonline.com/IJVV/IJVV-04-00072.pdf

[2]  po slovensky: https://www.slobodaVockovani.sk/news/studia-nove-vyskumy-kontroly-kvality-ockovacich-latok-mikro-a-nano-kontaminacia/

[3]  Austin DW, Shandley KA, Palombo EA: „Mercury in vaccines from the Australian childhood immunization program schedule“, J Toxicol Environ Health A, 2010, 73(10):637–640

[4]  https://www.slobodaVockovani.sk/news/ockovacie-latky-v-povinnom-ockovani-na-slovensku/#2012Q1

[5]  Gatti AM, Manti A, Valentini L, Montanari S, Gobbi P, Papa S, Rocchi M and Visani G: „Nanobiointeraction of particulate matter in the blood circulation“, Front Bioeng Biotechnol, 2016, Conference Abstract: 10th World Bio­materials Congress, Montréal, Canada, 17.–22.V.2016

[6]  Tenzer S, Docter D, Rosfa S, Wlodarski A, Kuharev J, Rekik A, Knauer SK, Bantz C, Nawroth T, Bier C, Siriratta­napan J, Mann W, Treuel L, Zellner R, Maskos M, Schild H, Stauber RH: „Nanoparticle size is a critical physico­chemical determinant of the human blood plasma corona: a comprehensive quantitative proteomic analysis“, ACS Nano, 2011, 5(9):7155–7167

[7]  Radauer-Preiml I, Andosch A, Hawranek T, Luetz-Meindl U, Wiederstein M, Horejs-Hoeck J, Himly M, Boyles M, Duschl A: „Nanoparticle-allergen interactions mediate human allergic responses: protein corona characterization and cellular responses“, Part Fibre Toxicol, 2016, 13:3

[8]  Cedervall T, Lynch I, Lindman S, Berggård T, Thulin E, Nilsson H, Dawson KA, Linse S: „Understanding the na­noparticle-protein corona using methods to quantify exchange rates and affinities of proteins for nanoparticles“, Proc Natl Acad Sci U S A, 2007, 104(7):2050–2055

[9]  Lynch I, Cedervall T, Lundqvist M, Cabaleiro-Lago C, Linse S, Dawson KA: „The nanoparticle-protein complex as a biological entity; a complex fluids and surface science challenge for the 21st century“, Adv Colloid Interface Sci, 2007, 134-135:167–174

[10]  Hansen T, Klimek L, Bittinger F, Hansen I, Capitani F, Weber A, Gatti A, Kirkpatrick CJ: „Mastzellreiches Aluminiumgranulom“, Pathologe. 2008, 29(4):311–313

[11]  Gatti AM, Quaglino D, Sighinolfi GL: „A Morphological Approach to Monitor the Nanoparticle-Cell Interaction“, International Journal of Imaging and Robotics, 2009, 2(S09):2–21

[12]  Urban RM, Jacobs JJ, Gilbert JL, Galante JO: „Migration of corrosion products from modular hip prostheses. Particle microanalysis and histopathological findings“, J Bone Joint Surg Am, 1994, 76(9):1345–1359

[13]  Kirkpatrick CJ, Barth S, Gerdes T, Krump-Konvalinkova V, Peters K: „Pathomechanismen der gestörten Wundheilung durch metallische Korrosionsprodukte“, Mund Kiefer Gesichtschir. 2002, 6(3):183–190

[14]  Lee SH, Brennan FR, Jacobs JJ, Urban RM, Ragasa DR, Glant TT: „Human monocyte/macrophage response to cobalt-chromium corrosion products and titanium particles in patients with total joint replacements“, J Orthop Res. 1997 Jan;15(1):40–49

<<< 43. a 44. časť       Obsah seriálu článkov       46. časť >>>