Čo možno neviete o očkovaní — 9. časť (Vitalita 5/2012)

Ing. Marián FILLO

<<< 8. časť       Obsah seriálu článkov       10. časť >>>

„Proti čomu mám dať svoje dieťa zaočkovať a proti čomu nie? Bojím sa očkovania ale aj prenosných ochorení… čo mám robiť? Vakcíny sú svinstvo, ale čo ak moje dieťa dostane chorobu, proti ktorej sa povinne očkuje? Ako sa mám vyznať v protichodných informáciách? Komu mám veriť?“

pýtajú sa mnohí rodičia, čo donedávna vôbec nepochybovali o povinnom očkovaní.

Strach a preventívne opatrenia

      Všetky preventívne opatrenia sú odpoveďou na strach. Človek si sotva kúpi bezpečnostné dvere za 900 €, ak sa nebojí vlámania do bytu. Nebude mať v aute alarm ani imobilizér, ak sa nebojí krádeže auta. Nenainštaluje si bezpečnostné kamery, ak sa nebojí, že niekto mu vykradne obchod, bude porušovať dopravné predpisy či páchať inú kriminalitu. Ak sa nebojí prírodnej katastrofy, nedá si proti nej poistiť dom a ak sa nebojí prenosných ochorení, nedá sa proti nim očkovať.

      Ponuky tvoria výrobcovia a predajcovia prostriedkov a opatrení, ktoré majú buď minimalizovať riziko alebo úplne zabrániť nejakému nežiaducemu javu v spoločnosti či prírode, resp. umožniť lepšie zvládnuť jeho dopady. Výrobcovia pracujú v prostredí trhového kapitalizmu, kde

„Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“^[1]

      Netvrdím, že prenosné ochorenia nepredstavujú nijaké riziko, a už vôbec nie som proti preventívnym opatreniam, som však zásadne proti masovému a ďalekosiahlemu vraždeniu a poškodzovaniu zdravia našich najmenších za účelom dosiahnutia zisku výrobcami vakcín, v réžii ich predĺženej ruky – zdravotníckych orgánov štátu i poslušných a o očkovaní nikdy nepochybujúcich detských lekárov, a to všetko pokrytecky pod rúškom ochrany verejného zdravia.

Ako predať niečo, čo nikto nepotrebuje?

      Niektorí berú svoje podnikanie ako pomoc svojim zákazníkom, mnohí však skutočne napĺňajú citovanú definíciu, a ide im len a len o zisk – aj cez mŕtvoly.

      Podľa mytológie voľného trhu výrobcovia tovarov a poskytovatelia služieb v trhovej ekonomike odpovedajú svojou ponukou na dopyt obyvateľstva, štátnych ustanovizní a iných podnikateľov. V skutočnosti však ziskuchtivý podnikateľ neraz vymyslí a vyrobí nepotrebnú, či dokonca úplne kontraproduktívnu vec (napr. seriál o pokémonoch a súvisiace hračky, nálepky, karty, školské tašky či odevy s obrázkami týchto poDémonov, čím označujem postavičky podobné démonom) a následne sa snaží dopyt umelo vyvolať. Na začiatku tak nie je dopyt, ale ponuka niečoho, čo nikto nepotrebuje.

      Vtedy nastúpi reklama = prostriedok na vyvolanie/zvýšenie dopytu. PoDémonov sa podarí predať vďaka kreslenému seriálu v TV, ktorý milióny detí sledujú a následne sa o ňom bavia v škole či škôlke. PoDémonov si deti navzájom závidia, chcú mať ďalších a ďalších, malá kopa pýta viac. Výrobca vymýšľa stále nových poDémonov v nových dieloch seriálu, a keď sa téma vyčerpá, príde s novým – ešte démonickejším – seriálom (gormiti, transformeri…). Výrobca (resp. reklamná agentúra) má veľmi dobre naštudovanú detskú psychológiu a zneužíva ju pre svoje zisky. Zhubné dopady na detskú dušu „nie sú jeho problém“.

Reklamná agentúra Strach s.r.o.

      Väčšina dospelých sa tiež dá zmanipulovať, len treba na to ísť prefíkanejšie. Na starostlivých rodičov zvyčajne platí sústavné vzbudzovanie strachu o zdravie ich detí – v TV, rozhlase, novinách, na internete, v ambulancii, čakárni… Tvrdenia o rôznych hrozbách pre zdravie a životy detí sú dnes takmer všadeprítomné. Ponúkaným odstraňovačom umelo vzbudeného strachu je kúpa a podanie určitého „preventívneho“ medikamentu, napr. vakcíny alebo tehotenského multivitamínu. Dr. Buchwald veľmi trefne označil očkovanie za „obchod so strachom“.^[2]

      Rovnako ako očkovanie, aj poisťovníctvo, bezpečnostné kamery, dvere, trezory, alarmy, zámky, autosedačky či prilby sú obchodom so strachom. Obavy môžu byť niekedy oprávnené, inokedy prehnané a neraz aj úplne nepodložené. Reklamné agentúry a marketingové oddelenia mnohých firiem sú pritom majstrami na falošné ilúzie. V množstve informácií o očkovaní, ktorých autorom neraz býva marketingové oddelenie – a nie vedci, výskumníci či lekári-špecialisti, ako by sme si mohli mylne myslieť, – nie je ľahké nájsť pravdivé jadro.

      Cieľovou skupinou agentúry Strach s.r.o. totiž nie sú len rodičia, ale aj lekári. Tí si vo väčšine prípadov vôbec neoverujú tvrdenia z reklamných brožúrok na vakcíny. A čo je ešte horšie – väčšinou ani nečítajú príbalové letáky vakcín, v ktorých sa píše o nie práve banálnych nežiaducich účinkoch (NÚ) očkovania. U viacerých očkovaní by sme sa vlastne mali oveľa viac báť NÚ než samotnej choroby.

Kto a ako informuje o NÚ očkovania?

      Nejeden detský lekár nahovára na očkovanie proti hnačkovým ochoreniam, hoci v príbalovom letáku^[3] sa dočítame, že NÚ očkovania Rotarixom je (okrem mnohých iných):

„veľmi často (vyše 10% očkovaní) znížená chuť do jedla; často (1% až 10% očkovaní) hnačka, dávenie, bolesť brucha, flatulencia (prdenie), regurgitácia (vyzvracanie) potravy; menej často (1‰ až 1% očkovaní) zápcha.“

       Vakcína proti hnačke teda často spôsobuje hnačku, a ako bonus celú plejádu ďalších NÚ, vrátane život ohrozujúcich, ale to vám povie len máloktorý očkujúci lekár. Pritom je to jeho zákonnou povinnosťou!

      Dr. John Virapen píše, že obchodní zástupcovia farmaceutických firiem (angl. sales rep alebo len rep, od slova representative = zástupca) majú zákaz hovoriť o NÚ.^[4] Pritom väčšina všeobecných lekárov čerpá informácie o medikamentoch na predpis (teda aj o vakcínach) práve od repov.^[5] Potom niet divu, že väčšina detských lekárov o vážnejších NÚ očkovania vôbec nevie a rodičov informujú len o prechodných lokálnych reakciách (začervenanie, zatvrdnutie, bolestivosť, opuch) v mieste vpichu a o mierne zvýšenej teplote. Rodičia, čo stále plne veria svojim detským lekárom, tak žijú vo falošnej ilúzii, že očkovanie je úplne neškodné – až na pár drobných prechodných nepríjemností, ktoré do niekoľkých hodín či dní pominú. V tej istej falošnej ilúzii však žije aj väčšina detských lekárov.

      Väčšinoví rodičia si potom s očkovaním skoro nič nespájajú, a to ani keby to bolo uvedené v príbalovom letáku ako možný NÚ. Ak príbalové letáky nečítajú lekári, tak lekárom veriaci rodičia už dupľom nie. Dokonca ani Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nechce v letáku uvedený NÚ uznať, takže miesto toho, aby bez reptania zapísal ako NÚ očkovania Prevenarom 13 vyrážky, priznané ako možný NÚ samotným výrobcom,^[6] domnieva sa, že ich nespôsobilo očkovanie ale „ploštice v postieľke“.^[7] A tak sa drvivá väčšina NÚ (podľa slovenských farmakológov je to vyše 99%)^[8] nikdy neocitne v štatistikách. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) potom vydá prehlásenie, že povinné očkovanie je účinné a bezpečné, pretože „U očkovancov neboli hlásené žiadne komplikácie ani nezvyčajné reakcie v súvislosti s očkovaním.“^[9]

      ŠÚKL tvrdí, že „Kvalite vakcín sa venuje mimoriadna pozornosť …“,^[10] myslí tým však:

„Pred umiestnením každej vyrobenej šarže vakcíny na slovenský trh musí ešte výrobca v predstihu predložiť ŠÚKL výrobnú a kontrolnú dokumentáciu aj v prípade, ak bol vydaný aj Európsky certifikát. Po ich validovaní ŠÚKL schváli uvedenie príslušnej vakcíny na slovenský trh.“

      Rozumej: odhliadnuc od chatrných kontrol chladiaceho reťazca, na Slovensku sa kvalita vakcín nijak nekontroluje. ŠÚKL kontroluje iba výrobcom predložené papiere, nie však samotné vakcíny. Túto frašku potom korunuje ÚVZ SR tvrdením:^[11]

„Rozširovanie pochybností o tom, že očkovanie nie je účinné a bezpečné, môže byť pre zdravie verejnosti veľmi škodlivé.“

      Škodlivé pre zdravie verejnosti či škodlivé pre zisky výrobcov vakcín? Alebo pre zisky lekární a distribučných firiem, ktoré majú nejakú maržu z predaja očkovacích látok? Alebo pre zisky očkujúcich lekárov, ktorí za každé poisťovňou hradené očkovanie dostanú 6,– € (údaj z r. 2009)?^[12]

      Pre očkujúceho lekára viac očkovaní znamená vyšší príjem. To je jasný konflikt záujmov, takže očakávať od detských lekárov objektívne informácie o NÚ očkovania by bolo naivné (česť ojedinelým výnimkám), aj keby o tých NÚ vedeli, a to zväčša nevedia.

       Pokračovanie vo Vitalite 6/2012.

Odkazy na literatúru

[1]  §2 ods. 1 Obchodného zákonníka

[2]  Dr.med. Gerhard Buchwald: „Očkování – obchod se strachem“, Alternativa, Praha, 2003, 2009

[3]  https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/rotarix-spc-49866.html

[4]  Dr. John Virapen: „Kult liekov – Recept na nežiaduce účinky a smrť“, Slovart-print, Bratislava, 2011

[5]  A. Fugh-Berman, S. Ahari: „Following the Script: How Drug Reps Make Friends and Influence Doctors“, PLoS Med, 2007, 4(4): e150

[6]  https://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/spc/prevenar-13-spc-69791.html

[7]  https://www.slobodavockovani.sk/news/podivne-vyrazky-po-ockovani-infanrix-hexa-prevenar-13/

[8]  M. Laššánová, M. Petrová, Š. Laššán, R. Hudec: „Nežiaduce účinky liekov, riziko farmakoterapie“, Via practica, 2008, 5(2):87-89;  https://www.solen.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=2950&magazine_id=1 

[9]  https://www.uvzsr.sk/docs/vs/vyrocna_sprava_uvz_sr_2005.pdf

[10]  https://www.sukl.sk/sk/bezpecnost-liekov/vakciny/ako-sa-zabezpecuje-a-preveruje-kvalita-vakcin?page_id=2387

[11]  https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=400:vyznam-pravidelneho-povinneho-okovania-deti-v-sr&catid=68:epidemiologia&Itemid=76

[12]  https://www.sprl.sk/cps/rde/xchg/sprlsk/xsl/zmluvy-poistovne_28236.htm

<<< 8. časť       Obsah seriálu článkov       10. časť >>>

Napísanie a zverejnenie tohto článku zabralo autorovi približne 10 hodín čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.