Dr. Andrew J. Wakefield: „Bezcitná bezohľadnosť“ („Callous Disregard“) — 0. Venovanie. Poďakovanie. Predhovor. Predslov. Osoby a obsadenie. Prečo. Úvod

07.11.2014 17:12

Skyhorse Publishing — 24.V.2010 — Dr. Andrew Jeremy Wakefield

 

       Pôvodnú knihu „Callous Disregard — Autism and Vaccines: The Truth Behind a Tragedy“
       z angličtiny s láskavým dovolením autora preložil a preklad zverejnil Ing. Marián Fillo.

 

Obsah knihy       Ďalšia kapitola >>>

 

 

 

 

 

 

 

Bezcitná bezohľadnosť

Autizmus a očkovanie — pravda o jednej tragédii

Andrew Jeremy Wakefield, MB, BS, FRCS, FRCPath

 

 

 

 

Copyright © 2010 Andrew Jeremy Wakefield

Translation © 2014 Marián Fillo

Názov anglickej pôvodiny:
        „Callous disregard: Autism and vaccines — the truth behind a tra gedy“

ISBN anglickej pôvodiny: 978-1-61608-169-0

 

Vydavateľ anglickej pôvodiny:
 
Skyhorse Publishing
555 Eight Avenue, Suite 903
New York, NY 10018
Spojené štáty americké (USA)
info@skyhorsepublishing.com
www.skyhorsepublishing.com

 

 

Venovanie

Túto knihu venujem
mojej inšpiratívnej a dlho trpiacej manželke Carmel
a našim skvelým deťom:
Jamesovi, Samovi, Imogen a Corinovi
— starajte sa o svoje mysle a používajte ich dobre.

 

 

Poďakovanie

Rád by som vyjadril moju nesmiernu vďačnosť tým, čo sa priamo podieľali na výrobe tejto knihy. Patrí medzi nich moja manželka Carmel; redaktorka Teri Arranga; návrhárka Fiona Mayne; Jim Moody, ktorý je spoluautorom doslovu tejto knihy, nazvaného „Etika, dôkazy a smrť medicíny“; Dr. Carol Stott, ktorá pomáhala s 1. kapitolou — „„Tá“ štúdia“; Polly Tommey, ktorá umožnila prístup k jej teamu a dovolila znovu vytlačiť články zo stránky The Autism File; redaktori Age of Autism, ktorí dovolili znovu vytlačiť 13. kapitolu; Wendy Fournier, ktorá vytvorila internetovú stránku www.callous-disregard.com, a všetci jednotlivci i organizácie, ktorí/ktoré na svojich stránkach uviedli odkaz na túto stránku. Obzvlášť som vďačný Dr. Petrovi Fletcherovi, Jenny McCarthy a Jimovi Moodymu za ich komentáre, ako aj tým, ktorí poskytli dodatočné poznámky. Moja vďaka patrí tiež Tonymu Lyonsovi zo Skyhorse Publishing a Kim Stagliano za vytvorenie úvodu.

Za všetkým týmto je armáda podporovateľov a súpútnikov, s ktorými som spojený krvou, potom a slzami. Moja srdečná vďaka patrí aj vám.

 

 

Predhovor

List Dr. Petra Fletchera, bývalého hlavného lekárskeho úradníka, zodpovedného za Výbor pre bezpečnosť liečiv (Committee on Safety of Medicines) Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Se­verného Írska (UK), a neskoršieho staršieho hlavného lekárskeho úradníka a vedúceho vedeckého úradníka:

 

Moja prvá poznámka k tejto vynikajúcej knihe je otázkou, či sa celej tejto katastrofe dalo predísť nejakým zásahom, vykonaným dlhé roky pred zverejnením štúdie Dr. Wakefielda v časopise The Lancet v roku 1998. Okolo roku 1987 boli v UK podané žiadosti o schválenie troch MMR vakcín (Measles, Mumps, Rubella = osýpky, príušnice, ružienka), ktoré boli predmetom jednania Spojeného výboru pre očkovanie a imunizáciu (Joint Committee for Vaccination and Immunization = JCVI). Moja minulá funkcia hlavného lekárskeho úradníka, zodpovedného za hlavný Výbor pre bezpečnosť liečiv (Committee on Safety of Medicines = CSM) a jeho podvýbory, ma vedie k záveru, že sa toho dalo urobiť veľa.

Zo zápisníc JCVI by sa mi dostalo do pozornosti, že naliehal na veľmi rýchle schválenie týchto troch očkovacích látok. Takéto správy by boli alarmujúce, pretože JCVI bol čisto poradným výbo­rom (tzn. nie výborom podľa Hlavy 4 britského Zákona o liekoch) a nemal žiadnu právomoc pri schvaľovaní alebo zamietaní liečiv.

V minulosti nebolo nijakým spôsobom možné, aby CSM odporučil schválenie liečiva na základe tak nedostatočných údajov o bezpečnosti v podaných žiadostiach. V rokoch 1988–1989 bola jediným dostupným dôkazom hŕstka klinických skúšok, z ktorých ani jedna nemala viac než 700–800 účastníkov a ani jedna nebola vykonaná v UK. Keby som vtedy ešte bol v úrade, požadoval by som najmenej 10.000 pacientov v každej žiadosti s aktívnym dohľadom nad bezpečnosťou počas najmenej 3 mesiacov s možnosťou rozšírenia, ak by boli hlásené nejaké nemilé zistenia.

To by s najvyššou pravdepodobnosťou vyriešilo náš súčasný problém, keďže dnes už vieme, že okolo roku 1993 bolo po MMR vakcíne oficiálne hlásených najmenej 35 prípadov „autizmu“.

 

Svojou druhou poznámkou chcem zdôrazniť veľký význam prípadov „pozitívnej opätovnej skúšky“ (keď opätovné podanie liečiva vyvolá rovnaké alebo veľmi podobné nežiaduce udalosti, aké sa vyskytli po prvom podaní — pozn. prekl.), ktoré pre všetky praktické účely dokazujú príčinnú súvislosť (kauzalitu). CSM vždy prijímal pozitívnu opätovnú skúšku (za neprítomnosti iných rovnocenných a dôveryhodných príčin) ako dôkaz príčinnej súvislosti.

 

Moja tretia poznámka sa týka analýzy anafylaxie ako vážneho nežiaduceho účinku. Tá sa vo veľkom zanedbávala a starostlivo sa jej vyhýbalo, keď bola reč o úmrtnosti na následky očkovania. Je však mimoriadne dôležitá, keď sa zvažujú prínosy a riziká očkovania a porovnávajú sa s úmrtnosťou na prenosné ochorenia. Ak napr. ročná úmrtnosť na osýpky z obdobia pred očkovaním (okolo 50 v roku 1967) má byť porovnaná s vtedajšou úmrtnosťou na následky očkovania, tak v rozvinutých krajinách, kde boli dosiahnuté lepšie sociálne podmienky a vyššia úroveň zdravotníctva, budú tieto dve čísla nepríjemne blízko seba.

 

Moja štvrtá poznámka sa týka vyhodnocovania bezpečnosti liečiv, určených pre zdravých ľudí. Dvomi najväčšími príkladmi sú očkovacie látky a hormonálna antikoncepcia. Rozdiely medzi týmito dvomi kategóriami liečiv sú ohromujúce. Hormonálna antikoncepcia bola hodnotená intenzívnejšie než akákoľvek iná skupina liečiv, ako na ľuďoch, tak aj na zvieratách. Naproti tomu boli očko­vacie látky skúmané len minimálne a nesvitá žiadna nádej na prípadné zlepšenie v budúcnosti.

 

Moja piata poznámka sa týka celkového priebehu pojednávania pred Všeobecnou lekárskou radou (General Medical Council = GMC). Som teraz namočený v piatich rôznych súdnych sporoch a vo všetkých som v rôznych stupňoch beznádeje, čo sa týka lekárskej a vedeckej nevzdelanosti právnikov (prokurátorov a advokátov) na oboch stranách. Tá je celkom pochopiteľná, keďže lekárske vzdelávanie trvá mnoho rokov. A hoci sú právnici celkom zbehlí v detailoch sporu, sú úplne stratení, keď dôjde na širšie súvislosti. To veľmi pekne ilustruje príklad Charcota a kol. v 10. kapitole — „Bedlam či Bonaparte?“ a do istej miery to ospravedlňuje celkový dojem, že spor upadá na úroveň nedôstojného sledu hádok medzi veľmi rozhašterenými akademikmi.

 

Nakoniec by som rád zmienil všeobecný klinický obraz, vykazovaný týmito deťmi, ktorý podľa mňa predstavuje zložitý nový syndróm. Odlišné klinické pozorovania nemôžu mať každé zvlášť inú a s ostatnými prípadmi nesúvisiacu príčinu choroby. Možno tu prebiehajú dva, nanajvýš tri chorob­né procesy, ale prvotnou príčinou musí byť jednotný spúšťací činiteľ — takmer určite očkovanie.

 

 

Predslov

Som veľmi rada, že Andrew Wakefield konečne dostal možnosť porozprávať svoj príbeh. Snáď žiadna diskusia na tejto planéte nie je pre rodičov v túto chvíľu viac mätúca, konfliktná a obťažujúca než diskusia o príčinách a liečbe autizmu.

Ako matka dieťaťa, ktoré po očkovaní upadlo do autizmu, som vždy považovala Andrewa Wakefielda za predstaviteľa toho druhu lekárov a vedcov, ktorý nám napokon pomôže skoncovať s epidémiou autizmu u detí.

Ak úplne pochopíte Andrewov príbeh, myslím, že si rýchlo uvedomíte, že urobil práve to, čo väčšina z nás očakáva od svojich lekárov a čo väčšinu z nás učili už v škôlke: pozorne načúval, čo mu hovoria rodičia, a hovoril im pravdu.

Naozaj si prajem, aby prvoradým spúšťačom autizmu bolo niečo, čo by všetci mohli nenávidieť, ako napr. cigarety alebo jed na potkany. Keby to tak bolo, skoncovať s touto epidémiou by bolo oveľa ľahšie. Nanešťastie, ukazuje sa, že dobre zamýšľané výrobky — očkovacie látky — majú aj svoju temnú stránku, ktorou je schopnosť poškodiť zdravie určitých detí. Táto schopnosť v posledných desaťročiach nanešťastie značne vzrástla, pretože dnešné deti sú oveľa viac očkované, než boli ich rodičia.

Rozumiem tomu, že časť obyvateľstva si bude o nás naďalej myslieť, že sme šialení a že očkovanie nemôže spôsobiť žiadne zdravotné postihnutia. Veľmi si prajem, aby si niekto z týchto ľudí sadol ku mne počas tých tisícok rozhovorov, čo som viedla s rodičmi autistických detí, ktorí mi rozprávali stále ten istý príbeh: ich dieťa sa vyvíjalo normálne, ale po každom očkovaní sa jeho zdravie zhoršilo, až kým to neskončilo autizmom. Keď to počujete prvý raz, rozruší vás to, keď desiatykrát, začína to vyzerať ako pravidlo, a keď to počujete tisíckrát, začnete sa čudovať, prečo sa o tom ešte vôbec diskutuje.

Andrew Wakefield urobil to isté. Načúval rodičom, ktorí hlásili dve veci: ich autistické deti trpeli závažnou bolesťou brucha a do autizmu upadli bezprostredne po očkovaní. Načúval, študoval a zve­rejnil, čo sa dozvedel.

Verím tomu, že dejiny budú k Andrewovi Wakefieldovi veľmi láskavé. V túto chvíľu je symbo­lom veľmi nešťastnej skutočnosti — skutočnosti, že zdravotníctvo, ktoré sa pokúša činiť dobro, mohlo vykonať presný opak dobra. Verím, že časom bude Andrew symbolom niekoho, kto sa posta­vil za pravdu aj napriek nesmiernemu tlaku na to, aby odstúpil.

Pre stovky tisíc rodičov po celom svete (mňa nevynímajúc) je Andrew Wakefield symbolom sily a presvedčenia, ktoré všetci rodičia autistických detí môžu použiť v boji za pravdu a čo najlepší život pre svoje deti.

 

Jenny McCarthy
22.IV.2010
Los Angeles, Kalifornia, USA

 

 

Osoby a obsadenie

 

 

 

 

 

Prečo

Nový severovýchodný vietor sa márne votrel medzi tehlové piliere viaduktu Hownes Gill. Hoci vietor vydržal, predchádzajúci lejak sa zmenil na mierne mrholenie — mierne na pomery Durhamského okresu na ďalekom severe Anglicka, — keď došli na koniec svojej cesty.

Ako keby to bolo prvýkrát, Mark sa zdal byť zladený s maminými úmyslami a nekládol žiadny odpor. Nekričal, nebojoval, nebúchal sa po tvári, nehrýzol si svoje zjazvené a chrastavé ruky, ani sa náhle nezrútil na zem, ako keby ho už nedokázali viac udržať neviditeľné istiace laná. Namiesto toho — súc uchvátený dažďovými kvapkami a užasnutý z tehlového viaduktu — len s otvorenými ústami na to všetko ticho pozeral. V strede viaduktu sa otočila na sever, hlboké údolie pred ňou — v miestach, kde sa múry viaduktu stáčajú, čierne sa lesknúc, bičované neutíchajúcim dažďom, ktorý teraz takmer nebolo vidieť v slabnúcom svetle hlboko, hlboko pod nimi. Mark sa pozrel do maminej tváre. Videl v nej roky, samotu, súženie, prenasledovanie a porozumel, prečo je nešťastná. Miloval ju, hoci nemal žiadny spôsob, ktorým by mohol svoju lásku prejaviť.

S pomocou pár starých trámov mu pomohla dostať sa na zábradlie. Uchopila ho tak silne, že to zabolelo oboch. Toto bola tá najťažšia časť — machom porastený kameň, mokrý a klzký, jej strach z výšok. Stojac tam naposledy, proti vetru a proti celému svetu, pozeral sa na ňu a ona naňho. „Nie,“ pomyslela si, „toto je tá najťažšia časť.“ Bez slova a bez ďalšej myšlienky vstúpila do zabudnutia, zoberúc so sebou to najcennejšie, čo mala, aby sa pridala k mŕtvym egyptským kráľovnám. Nevyrovnali sa vetru, ktorý sa poslednýkrát pokúsil do nich zaduť, takže hrozilo, že bezprízornému dieťaťu podobného Marka rozplesne na nemilosrdný viadukt. Ona to vedela. Bola pripravená. Padajúc čoraz rýchlejšie si ho pritiahla k sebe, z lásky a inštinktu chrániť ho.

 

 

Úvod

Bezcitná bezohľadnosť^[1]

Ak sa autizmus ešte netýka vašej rodiny, raz sa týkať bude. Ak sa niečo nezmení — a nezmení sa to rýchlo — je to takmer matematickou istotou. Táto kniha sa vás týka tiež. Nie je to jednostranný pohľad na banálnu lekársku škriepku v UK, ale správa z bojového poľa vo významnej vojne — v zápase proti kompromisom v medicíne, proti korupcii vo vede i proti skutočnému a prítomnému ohrozeniu detí v záujme politiky a ziskov. Je to príbeh o tom, ako sa „Systém“ vysporadúva s nesúhlasom uprostred svojich lekárov a vedcov.

Táto kniha pozostáva zo série úvah, ktoré pojednávajú o dnes už nechválne známom článku — skromnej sérii prípadov — napísanom lekármi v Slobodnej kráľovskej nemocnici (Royal Free Hospital) a zverejnenom v časopise The Lancet vo februári 1998.^[2] Tieto úvahy mali byť pôvodne samo­statné, takže určitému opakovaniu sa nedalo vyhnúť.

Článok z Lancetu popisoval anamnézu a klinické zistenia v skupine 12 detí, ktoré v týchto úvahách budú označované ako Lancet 12. Tieto deti upadli do autizmu a mali príznaky ochorenia tráviacej sústavy. Keď boli náležite a starostlivo vyšetrené, ukázalo sa, že majú zápal čriev, a je dosť dôvodov domnievať sa, že tento zápal môže následne súvisieť s ich neurologickou poruchou. Preto tento článok zachytával podstatné prvky nového chorobného syndrómu — potenciálne liečiteľného syndrómu, a to by malo byť dôvodom na menšiu oslavu. Keby úpadok do autizmu nastal po prekonaní ovčích kiahní, táto kniha by nikdy nebola napísaná. Tak to však nebolo. U 9 detí, ako sa ukázalo, nasledovali zmeny správania a následný úpadok vo vývoji po očkovaní MMR vakcínou. A tým sa začal tento príbeh.

Na jar 1982 som bol veľmi neskúseným lekárom, podstupujúcim svoju druhú 6-mesačnú prax ako sekundárny lekár v Nemocnici sv. Márie (St. Mary's Hospital), mojej alma mater, v Paddingtone v Západnom Londýne. Keď som si vyšiel na krátku prechádzku v čase obeda, aby som si kúpil bagetu, začul som obrovský výbuch. Okamžite som inštinktívne vedel, že to bola bomba.

V tom čase sa zintenzívnila nevraživosť v Severnom Írsku a nespokojnosť v radoch Írskej republikánskej armády viedla k vytvoreniu militantnejšej Írskej armády národného oslobodenia. Zrazu nastal rozruch. Ocitol som sa v zadnej časti sanitky, mieriacej krkolomnou rýchlosťou kto-vie-kam. Chlapík na sedadle spolujazdca kričal na dve sestričky a na mňa, že ideme na miesto bombového útoku v Regentovom parku. V tichom úsilí o profesionalitu sme sa pozreli, aké vybavenie máme k dispozícii. Po pravde, boli sme zhrození.

Scéna v Regentovom parku vyzerala priam neskutočne. Pred kulisami milého anglického letného dňa bolo na kúsky rozmetané pódium a kapela regimentu Kráľovských zelených kabátov (Royal Green Jackets; ľahká pechota britskej armády — pozn. prekl.). Notové zápisy lietali medzi so zemou zrovnanými prenosnými stoličkami a padlými členmi kapely. Bomba bola umiestnená pod doskami v strede pódia. Výbuch bol tak silný, že tí, čo sedeli na bombe, odleteli na 15 metrov ďaleko, zatiaľčo tí, čo boli od bomby vzdialení 3 metre, vyviazli — na ich veľké šťastie — len s pretrhnutými ušnými bubienkami a v šoku.

Ako sa ukázalo, už boli evakuovaní všetci okrem pár zranených a zostalo len pár vojakov s ma­lými zraneniami, čakajúcich na prevoz do nemocnice na kontrolu a na kvapky do uší. Nebola tam pre nás žiadna práca. Aby výjazd nevyšiel navnivoč, starší člen pohotovostnej služby prehlasoval za mŕtvych sčernalé končatiny a trupy.

Keď prišiel čas odchodu, posledný krát som sa otočil pred tým, ako som nastúpil do sanitky. Urobil som to, aby som sa upevnil v tom, že nikdy nesmiem zabudnúť, čo sa v ten deň stalo. Mal som ochromujúci pocit márnosti a zlyhania. Moje lekárske vzdelanie nebolo nič platné. Nedalo sa tam urobiť nič — vôbec nič. Naproti tomu v roku 1995, keď sa na mňa obrátila Rosemary Kessick, ohlasujúc prvé vlny prichádzajúceho cunami autizmu, som sa rozhodol, že tu určite môže byť niečo, čo by som mohol urobiť. A tak som to urobil, lebo niečo je viac ako nič.

Čo sa stalo medzitým, je príbeh, napísaný dávno pred tým, ako sa ktokoľvek z nás narodil. Je to príbeh o tom, ako sa mocní vysporadúvajú s tými, čo ohrozujú ich záujmy. Nedávno mi bolo v rozhovore pre významnú americkú TV stanicu naznačené, že to je naozaj len konšpiračná teória. Zhodou okolností práve v ten týždeň boli austrálskemu súdu odhalené vnútorné obežníky farma­ceutického molocha Merck v súdnom spore o odškodné za nežiaduce účinky lieku Vioxx. Písalo sa v nich o tom, ako mal Merck „neutralizovať“ odpor tých lekárov, ktorí spochybňovali bezpečnosť Vioxxu. Ohľadne týchto lekárov sa v jednom e-maile písalo:

„Možno ich budeme musieť vyhľadať a zničiť ich tam, kde žijú.“^[3]

Mohlo by sa zdať, že miesto toho, aby to bolo konšpiračnou teóriou, niekedy to môže byť korporačnou politikou.

Očkovaciemu priemyslu, kontrolórom, predstaviteľom verejného zdravotníctva, lekárom, pediatrom a Billovi i Melinde Gatesovcom^[4] by som povedal toto: úspech očkovacích programov si vyžaduje ochotné zapojenie sa zákazníkov. Kľúčom k akémukoľvek úspechu je teda dôvera verejnosti vo vedcov, lekárov a tvorcov politiky (vrátane priemyslu), ktorá tieto programy utvára. Naproti tomu kľúčom k tejto dôvere je taký prístup k očkovaniu, ktorý stavia bezpečnosť na prvé miesto. Analogicky tí, čo nariadili stiahnutie z trhu viacerých typov vozidiel od Toyoty kvôli zasekávajúcim sa plynovým pedálom, nie sú proti autám. Nasledujúci text z denníka The Examiner to môže trochu objasniť:

Stiahnutie z trhu vozidiel od Toyoty

Vyšetrovanie federálnej vlády odhalilo to, čo sa javí byť prezentačnými dokumentmi Toyoty z júla 2009, v ktorých sa Toyota chváli úsporou 100 miliónov dolárov, pretože bola schopná vyjednať obmedzené stiahnutie z trhu vozidiel Toyota Camry a Lexus ES namiesto vážnejšieho a nákladnejšieho problému s týmito autami. Tento bod bol uvedený v kapitole, nazvanej „Výhry“.

Federálni kontrolóri — Federálny úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (National Highway Traffic Safety Administration = NHTSA) — k tomu povedali:

Bezpečnosť je zodpovednosťou každého… Vychytávať bezpečnostné problémy nie je len zodpovednosťou federálnej vlády… Povinnosťou výrobcov vozidiel je verejne oznámiť zistené problémy. Nanešťastie, tento dokument vypovedá o mnohom… Budeme na Toyotu vyvíjať silný tlak a uistíme sa, že urobí všetko čo treba, aby jej vozidlá boli bezpečné pre cestujúcu verejnosť.^[5]

Kto je tu nakoniec proti autám alebo konkrétne proti autám značky Toyota? Na voľnom trhu bez povinnosti nakupovať autá značky Toyota, by to, čo sa stalo Toyote, zrejme nezvýšilo dôveru verejnosti, a tým ani obrat a zisk tejto spoločnosti. Odškodňovanie za úmrtia a zdravotné postihnutia by ju prenasledovalo ešte po mnoho nadchádzajúcich rokov.

A čo spoluvina bývalých kontrolórov?

Toyota použila bývalých kontrolórov na zastavenie vyšetrovania

Toyota™ si najala bývalých vládnych kontrolórov, aby zastavila najmenej štyri vyšetrovania problémov jej vozidiel v USA.^[6]

Tí, čo ohrozujú dôveru verejnosti, a tí, čo si nevynucujú taký prístup k veci, pri ktorom je bezpečnosť na prvom mieste, sú tou najväčšou hrozbou pre očkovací program. Sú to oni, kto je v ko­nečnom dôsledku proti očkovaniu, tzn. anti-vakcinačný („antivax“).

Takže kde vy — kontrolóri a očkovací priemysel — dnes stojíte s vašimi nákladnými reklamnými kampaňami, s vaším nemilosrdným, účelovým potieraním opozície? Ako veľmi vám dôveruje verejnosť?

Štúdia: 1 zo 4 rodičov si myslí, že očkovanie spôsobuje autizmus

Nová štúdia hovorí, že 54% rodičov má obavy z vážnych nežiaducich účinkov očkovania a 25% rodičov verí, že očkovanie môže spôsobiť autizmus.^[7]

Zlyhali ste.

Rodičom by som rád povedal: Dôverujte svojim inštinktom viac než čomukoľvek/komukoľvek inému. Pri uvažovaní o očkovaní vášho dieťaťa čítajte, vzdelávajte sa a požadujte pred súhlasom s očkovaním úplné informácie a odpovede na všetky vaše otázky. Ak druhá strana uhýba otázke, zdráha sa odpovedať alebo vás odpoveď neuspokojila, dôverujte svojmu inštinktu. Hovorím to ako niekto, kto študoval, podieľal sa na vedeckom výskume a je si vedomý obmedzenosti nášho pozna­nia a porozumenia problémom s bezpečnosťou očkovacích látok. Materský inštinkt bol naproti to­mu pevnou rukou na kormidle evolúcie. Bez neho by sme tu dnes neboli. Ako doklad tohto inštinktu nás nemusí prekvapiť, že americký očkovací súd v skutočnosti začal odškodňovať prípady očkovaním spôsobeného autizmu už v roku 1991^[8] a v tomto roku aj americké ministerstvo zdravotníctva (US Department of Health and Human Services = HHS) začalo s tajným mimosúdnym odškodňovaním takýchto prípadov.

Ako príklad môžem uviesť nasledovný text zo cbsnews.com:

Ako už CBS News oznámili, vláda odškodňovala poškodenia zdravia očkovaním, ktoré viedli k autizmu a/alebo príznakom autizmu prinajmenšom od prvej polovice 90. rokov 20. storočia. Zároveň však verejnosti hovorila, že niet žiadneho dôvodu na obavy. Nie všetky takéto prípady boli zverejnené, ale niektoré boli a možno ich nájsť prehľadávaním databáz súdnych sporov.^[9]

Predsa však spochybňovanie bezpečnosti istej vakcíny viedlo po rôznych osudových obratoch k disciplinárnemu konaniu proti mne a dvom spoluautorom článku z Lancetu pred britským lekárskym kontrolným orgánom, zvaným Všeobecná lekárska rada (General Medical Council, GMC). Počas konania pred GMC som zašiel späť do Regentovho parku — na miesto, kde sa odohral zlo­čin. Bola zima. Nebola tam žiadna kapela, žiadna hudba, žiadne deti, pobehujúce pomedzi prenosné stoličky… Preto by človek neuhádol, čo sa na tomto mieste v minulosti udialo. Keď som odchádzal, otočil som sa a videl som všade naokolo mŕtve telá. Obzrel som sa späť, nie v hneve, ale s takmer rovnakým pocitom márnosti a zlyhania, ktorý som mal pred rokmi. Nesmieme si takéto pocity pripustiť! Je tu práca, ktorú treba vykonať.

To, čo nasleduje, je suchá, faktická a nepríjemná próza. V pazúroch búrky niet priestoru pre nie­čo viac. Mohol by to byť denník k záhube odsúdeného kapitána, napísaný v kajute vojnou doráňanej fregaty, manévrujúcej s dotrhanými plachtami a utekajúcej pred inou — snáď už poslednou — loďou. Ale nie je. Bol napísaný na kapitánskom mostíku, s kormidlom pevne v rukách, s vetrom v chrbte a s rozvinutými plachtami, zatiaľčo útočník sa sťahuje za nejasný obzor. Tento deň bude dňom Rozumu.

 

Zdroje:

[1]  Pred Všeobecnou lekárskou radou (General Medical Council = GMC) som bol obvinený a uznaný vinným z „bezcitnej bezohľadnosti“ voči utrpeniu detí.

[2]  Wakefield AJ, Murch SH, Anthony A, Linnell J, Casson DM, Malik M, Berelowitz M, Dhillon AP, Thomson MA, Harvey P, Valentine A, Davies SE, Walker-Smith JA: „Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children“, Lancet, 1998, 351(9103):637–641 (stiahnutý)

[3]  Rout M: „Vioxx maker Merck and Co drew up doctor hit list“, 1.IV.2009, https://www.theaustralian.com.au/news/drug-company-drew-up-doctor-hit-list/story-e6frg6n6-1225693586492

[4]  Bill and Melinda Gates Foundation: „Bill and Melinda Gates Pledge $10 Billion in Call for Decade of Vaccines“, 29.I.2010, https://www.gatesfoundation.org/Media-Center/Press-Releases/2010/01/Bill-and-Melinda-Gates-Pledge-$10-Billion-in-Call-for-Decade-of-Vaccines

[5]  Stone M: „Toyota recall investigation uncovers documents = saving money better than saving lives“, 22.II.2010, https://www.examiner.com/examiner/x-19632-Salt-Lake-City-Headlines-Examiner~y2010m2d22-Toyota-recall-investigation-uncovers-documents--saving-money-better-than-savings-lives

[6]  McIntyre D: „Toyota Used Ex-Regulators to Help Kill Probes“, 12.II.2010, https://www.dailyfinance.com/story/company-news/toyotaused-ex-regulators-to-help-kill-probes/19355607

[7]  Freed G, Clark S, Butchart A, Singer D, Davis M: „Parental Vaccine Safety Concerns in 2009“, Pediatrics, 2010, 125(4):654–659, https://pediatrics.aappublications.org/content/early/2010/03/01/peds.2009-1962.full.pdf

[8]  Age of Autism: „Why is the Media Ignoring the Bailey Banks Autism Vaccine Decision?“, 27.II.2009, https://www.ageofautism.com/2009/02/why-is-the-media-ignoring-the-bailey-banks-autism-vaccine-decision.html
viď tiež Bailey Banks, v zastúpení jeho otca Kennetha Banksa vs. Secretary of the Department of Health and Human Services, United States Court of Federal Claims, 20.VII.2007, https://www.uscfc.uscourts.gov/sites/default/files/opinions/Abell.BANKS.02-0738V.pdf

[9]  Attkisson S: „Vaccine Watch. CBS News Investigates: Primary Source“, 19.VI.2008, https://www.cbsnews.com/news/vaccine-watch-19-06-2008; viď tiež doslov „Etika, dôkazy a smrť medicíny“

 

Obsah knihy       Ďalšia kapitola >>>