Dr. Andrew J. Wakefield: „Bezcitná bezohľadnosť“ („Callous Disregard“) — 12. Deer

11.12.2015 01:39

Skyhorse Publishing — 24.V.2010 — Dr. Andrew Jeremy Wakefield

 

       Pôvodnú knihu „Callous Disregard — Autism and Vaccines: The Truth Behind a Tragedy“
       z angličtiny s láskavým dovolením autora preložil a preklad zverejnil Ing. Marián Fillo.

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Nasledujúca kapitola >>>

 

obálka knihy12. Deer

„Vzťahy medzi Brianom Deerom a The Sunday Times sú pri najlepšej vôli nestále a každý jeho článok, čo sme v Sunday Times zverenili, musel Brian Deer z veľkej časti prepísať alebo zoškrtať.“[1]

Možno prekvapím čitateľov, ktorí vydržali čítať až potiaľto, keď poviem, že si neprajem minúť na Briana Deera ani o sekundu viac, než je úplne nevyhnutné. Napriek môjmu prianiu sa táto kapitola rodila veľmi ťažko. Iné kapitoly sa priamo alebo nepriamo vysporiadali s väčšinou jeho obvinení. Aby som zasadil jeho novinárske spôsoby a podivné vnímanie udalostí v Slobodnej kráľovskej nemocnici (angl. Royal Free Hospital = RFH) do kontextu, napísal som rozbor skutočností v jeho novšom článku, ktorý vyšiel po uzavretí predkladania dôkazov v priestupkovom konaní Všeobecnej lekárskej rady (angl. General Medical Council = GMC) proti mne a mojim spolupracovníkom. Tento článok je obzvlášť zavádzajúci. Zjavne sa dospelo k úsudku, že nepredstavujem žiadnu hrozbu, pokým prebieha očierňovanie mojej osoby. Keď sa tak stane, ľudia sa môžu stať ľahostajnými. Mám pocit, že Deer napísal tento článok v určitom zúfalstve po nevýraznom výkone žalobcov a po tom, čo sa (prinajmenšom mnohým ľuďom v súdnej sieni) zdalo byť rozbitím obžaloby.

V The Sunday Times z 8.II.2009 sprevádzalo Deerovo meno dva súvisiace články, z ktorých prvý niesol nadpis:

„MMR lekár Andrew Wakefield upravil údaje o autizme“

Články obsahujú obvinenia, že som sa dopustil vedeckého podvodu, ako aj že som zjavne „zmenil a nesprávne popísal výsledky výskumu“ v článku v The Lancet,[2] z čoho jasne vyplýva, že to bolo účelové — v snahe vytvoriť dojem možnej súvislosti MMR vakcíny (angl. Measles, Mumps, Rubella = proti osýpkam, príušniciam a ružienke) a autizmu — a že som to urobil pre peniaze.

Keďže Deer sedel na väčšine výsluchov pred GMC, kde sa tieto otázky preberali veľmi podrobne, vedel alebo mal vedieť, že tieto obvinenia boli nepravdivé, zavádzajúce alebo založené na ne­úplných záznamoch a prinajmenšom pochybné.

„Lekár, ktorý rozpútal obavy z nebezpečnosti MMR vakcíny pre deti, zmenil a nespráv­ne popísal výsledky svojho výskumu, čím vytvoril dojem možnej spojitosti s autizmom, ako zistilo vyšetrovanie The Sunday Times… Dôverné lekárske záznamy a rozhovory so svedkami potvrdili, že Andrew Wakefield zmanipuloval údaje o pacientoch, čo podnietilo strach, že troj-vakcína MMR spôsobuje autizmus.“

Nepravda: V skutočnosti niet žiadneho dôvodu pre tvrdenie, že som kedykoľvek „zmanipuloval údaje o pacientoch“. Na priestupkovom konaní GMC nebolo voči mne vznesené žiadne obvinenie z manipulácie alebo falšovania údajov o pacientoch, pričom žiaden z dôkazov, predložených počas roku a pol trvania tohto priestupkového konania, nepodporuje obvinenie z manipulácie údajov mnou alebo ľubovoľným z 12 spoluautorov tohto článku.

„Tento výskum bol zverejnený vo februári 1998 v článku v lekárskom časopise The Lancet, kde stojí, že rodiny 8 z 12 detí, podstupujúcich vyšetrenia v nemocnici, pripisovali autizmus ich dieťaťa MMR vakcíne a tvrdili, že problémy nastali pár dní po očkovaní.“

Náš článok však v skutočnosti hovorí, že

„Nástup zmeny správania sa spájali rodičia 8 z 12 detí s očkovaním proti osýpkam, príušniciam a ružienke…“

Deer ďalej napísal:

„Výskumníci tiež tvrdili, že objavili nové zápalové ochorenie čriev, ktoré bolo základom zdravotných problémov týchto detí.“

Nepravda: nikde v našom článku z roku 1998 nič také netvrdíme.

„Avšak naše vyšetrovanie, potvrdené dôkazmi, predloženými Všeobecnej lekárskej rade (GMC), odhalilo, že u veľkej väčšiny z týchto 12 prípadov boli popisy chorôb v The Lancet odlišné od ich zdravotných záznamov z nemocnice či od všeobecného lekára.“

Záznamy, z ktorých sme čerpali údaje pre náš článok v The Lancet, sú v článku jasne uvedené a šlo o záznamy RFH a — ak boli dostupné, — záznamy rodičov o vývine dieťaťa, záznamy terénnych zdravotných sestier a záznamy všeobecných lekárov. Preto sme, ako aj píšeme v našom člán­ku, stavali na všetkých pre nás dostupných údajoch. To je úplne bežná prax.

Naproti tomu GMC dostala úplné zdravotné záznamy dotknutých detí z miestnych nemocníc, úplné zdravotné záznamy od všetkých všeobecných lekárov, ktorí sa kedy o tieto deti starali, zázna­my z RFH a akékoľvek iné záznamy o každom z týchto detí (napr. školské zdravotné záznamy).

Deerovo opieranie sa o akékoľvek rozdiely medzi týmito zdrojmi údajov (t.j. tými, z ktorých vychádzali pisatelia článku z The Lancet, a tými, na ktorých Deer postavil svoje obvinenia) je falošné a zavádzajúce, keďže väčšina z týchto zdrojov nebola v predmetnom čase lekárom z RFH dostupná.

Tým ale nechcem povedať, že by Deerov výklad akýchkoľvek rozdielov bol presný. Naopak, zdá sa, že si vybral len také rozdiely medzi týmito záznamami, ktoré sa mu hodili vo vyhliadke na podkopanie dôveryhodnosti nášho článku v The Lancet. Uvedieme si pár príkladov.

„Hoci tento výskumný článok tvrdil, že problémy nastali pár dní po očkovaní, iba u jed­ného prípadu zdravotné záznamy potvrdzovali, že to je pravda, a v mnohých prípadoch boli vyjadrené obavy o zdravie týchto detí ešte pred ich zaočkovaním.“

Označenie nášho klinického popisu radu prípadov za „výskumný článok“ má za účel vzbudiť do­jem, že tieto deti boli vyšetrované výlučne z výskumných dôvodov, čo je obvinenie, ktoré tvorilo ústrednú časť Deerovej pôvodnej sťažnosti ku GMC[3][4] (viď doslov — „Etika, dôkazy a smrť me­dicíny“). V skutočnosti náš článok len popisoval nálezy u detí, ktoré boli vyšetrované z klinických dôvodov, na základe prejavov ich choroby.

„… že problémy nastali pár dní po očkovaní, iba u jedného prípadu zdravotné záznamy potvrdzovali, že to je pravda, a v mnohých prípadoch boli vyjadrené obavy o zdravie týchto detí ešte pred ich zaočkovaním.“

Nepravda: Deer falošne zamieňa „problémy“ s „obavami o zdravie“. Čo sa týka „problémov“, náš článok bol dosť presný v datovaní nástupu „problémov so správaním“ po očkovaní MMR vak­cínou. Nikde v našom článku však nie je žiadna zmienka o nástupe „obáv o zdravie“. Tento druhý výraz je úplne neurčitý a možno ním označiť čokoľvek, kvôli čomu rodičia prišli s dieťaťom za le­károm. Použitie tohto výrazu v úvahe o tom, čo sme napísali do The Lancet, je úplne zavádzajúce.

V našom článku uvádzame tvrdenia rodičov o nástupe „problémov so správaním“ do (priemerne) 6,5 dňa od očkovania. Ako ukážem nižšie, Deerom vyvodený záver, že tieto deti vykazovali známky autizmu už pred očkovaním, je opäť nepravdivý a zavádzajúci.

„Nemocniční patológovia, ktorí hľadali zápalové ochorenie čriev, u väčšiny prípadov oznámili, že črevá boli normálne. To sa potom prehodnotilo a v článku v The Lancet bo­li označené za abnormálne.“

Toto obvinenie je ukážkou, ako ľahko môže byť prísne vedecké klinické vyšetrovanie dezinterpretované sťaby falšovanie údajov. Ako príklad chybovosti tohto obvinenia uvádzam podrobné vysvetlenie postupu, akým boli diagnostikované a oznámené chorobné zmeny v odobratých vzorkách bunkového tkaniva týchto detí. Po prvé, diagnostiky som sa ja osobne vôbec nezúčastnil. Po druhé, skutočnosť, že došlo k prehodnoteniu týchto vzoriek, je v našom článku jasne uvedená a všetci si to môžu prečítať (viď nižšie). Nedošlo teda k žiadnemu nekalému pokusu utajiť akékoľvek počiatočné hodnotenia, ako vyvodil Deer.

Odobraté vzorky boli najprv zhodnotené službukonajúcimi patológmi, ktorí často nemali žiadne odborné vzdelanie v oblasti žalúdočno-črevných chorôb, obzvlášť nie u detí. Walker-Smith, skúsený klinický lekár, ktorý má jedinečné skúsenosti s hodnotením prejavov črevných chorôb u detí, prezrel všetky vzorky na jednom z každo-týždenných klinicko-patologických stretnutí svojej pracovnej skupiny, a to za pomoci histopatologičky Dr. Sue Davies. Na týchto stretnutiach Walker-Smith poukázal na skutočnosť, že u niektorých autistických detí si lekári nevšimli zápal.

Rozhodlo sa, že aby boli rozbory týchto vzoriek štandardizované, všetky vzorky tkanív autistických detí má zhodnotiť skúsený histopatológ s najväčšou odbornosťou v oblasti črevných chorôb — Dr. Paul Dhillon. Ten následne rozhodol, že chorobné zmeny majú byť oznámkované na tlačive, ktoré sám navrhol,[5] aby sa zaznamenala prítomnosť a závažnosť mikroskopických poškodení. Potom prebehlo obvyklé zhodnotenie týchto vzoriek Dr. Dhillonom a Dr. Anthonym, patológom-praktikantom. Ja som bol tiež prítomný. Dhillonove diagnózy utvorili základ toho, o čom sme písali pre The Lancet. Tento postup však bol popísaný v príslušnej lekárskej literatúre[6] (viď nižšie) a tiež som ho predstavil v rámci svojho svedectva pred GMC (viď nižšie), a to za Deerovej prítomnosti. Keď som napísal návrh tohto článku a uviedol som v ňom Dhillonove a Anthonyho zistenia, dostali ho všetci autori na pripomienkovanie a schválenie. Deer si mal byť vedomý týchto skutočností pred tým, ako zverejnil svoje tvrdenia. Počas vypočúvania sedel v súdnej sieni a podrobnosti sú popísané vo zverejnenej literatúre.

Nižšie uvádzam presné zmienky o tomto diagnostickom postupe, ktoré sa objavili v našom člán­ku v The Lancet z roku 1998[2] a dvoch neskôr zverejnených článkoch z rokov 2000 a 2004, ku kto­rým mal Deer v čase písania svojho článku prístup.

„Lymfoidná nodulárna hyperplázia ilea, nešpecifická kolitída a pervazívna vývinová porucha u detí.

    Formalínom ustálené vzorky bunkového tkaniva z ilea a hrubého čreva posúdil a výsled­ky oznámil patológ (SED).[7] Pre porovnanie sme získali 5 sád vzoriek z ilea a hrubého čreva z vekom a bydliskom zodpovedajúcich kontrolných subjektov, ktorých vyšetrenia ukázali histologicky normálne sliznice. Všetky tkanivá zhodnotili traja ďalší klinickí ale­bo výskumní patológovia (APD, AA, AJW).“[8]

Tento postup bol podrobnejšie popísaný v nasledujúcich štúdiách, ktoré skúmali tých istých 12 detí.[9] Kapitola „Výsledky“ toho istého článku zdokladovala vysoký stupeň zhody medzi nezávislými patológmi v rozbore zaslepenom pre pozorovateľa (tzn. takom, kde hodnotiteľ vzorky nevedel o diagnóze pacienta, od ktorého vzorka pochádzala, ani o známke, ktorú tej istej vzorke dali iní pozorovatelia).[10]

Ďalší článok poskytol podrobný prehľad diagnostického postupu, obzvlášť úlohy Dhillona a An­thonyho. Spomínal aj klinicko-patologické stretnutie a skutočnosť, že zistenia patológov boli často pozmeňované v dôsledku tohto odborného a dôkladného postupu prehodnocovania.[11] Podrobnosti o diagnostickom postupe som tiež popísal vo svojej svedeckej výpovedi (dni 49 a 50) pred GMC, pri ktorej bol prítomný aj Deer.[12]

Svoju úlohu v diagnostickom postupe potvrdzuje Dhillon aj v stanovisku, ktoré poskytol GMC 28.VII.2006. Tento kľúčový spis potvrdzuje, že diagnostiku detí, popísaných v našom článku pre The Lancet, robil tým najprísnejším spôsobom, t.j. zaslepeným hodnotením, ako uvádzam vyššie.

V hlave nijakého z ľudí, prítomných na výsluchoch pred GMC, nemalo byť žiadnej pochybnosti o mimoriadnej starostlivosti, s akou bol vykonaný diagnostický postup, a o tom, že ja som nebol nijakým spôsobom zodpovedný za konečnú diagnózu bunkových tkanív popisovaných detí.

Ale späť k Deerovi…

„Tento víkend Wakefield ústami svojich právnikov poprel nedostatky, ktoré odhalilo na­še vyšetrovanie, odmietol to však ďalej komentovať.“

Deerove obvinenia mi nanešťastie boli poskytnuté až v piatok 6.II.2009 ráno. Dali mi čas na odpoveď len do soboty 7.II.2009 poludnia londýnskeho času, tzn. 6:00 ráno stredného štandardného času v Texase, takže sme ani ja, ani môj právnický team nemali dosť času na vysporiadanie sa s tou­to vecou.

Nasledujúca časť sa týka sprievodného príbehu na vnútorných stránkach, ktorý sa objavil v The Sunday Times z 8.II.2009. Zaoberá sa určitými obvineniami vo vzťahu k jednotlivým deťom.

„Tajné záznamy ukazujú pravdu o MMR vakcíne

    Vyšetrovanie The Sunday Times zistilo, že za desať rokov trvajúcou hrôzou z očkovania stoja pozmenené údaje.

    Tento výskum spôsobil jeden z najväčších rozruchov v dejinách modernej medicíny, keď boli jeho výsledky zverejnené v lekárskom časopise The Lancet. Tento 5-stranový článok naznačoval možnú súvislosť medzi MMR vakcínou a tým, čo títo lekári nazvali „syndrómom“ autizmu a zápalového ochorenia čriev.

    Skúmané deti neboli v tabuľkách s výsledkami označené svojimi menami. 11 chlapcov a 1 dievča vo veku 2 ½ až 9 ½ roka údajne mali väčšinou diagnózu regresívny autizmus, kedy sa tieto deti vyvíjali spočiatku celkom normálne, ale potom, nanešťastie, stratili rečové schopnosti. Toto ochorenie čriev bolo popísané ako nešpecifická kolitída, čo je vážny druh zápalu.

    Rozbuškou bolo tvrdenie v časopise The Lancet, že ochorenie týchto detí môže mať spo­jitosť s MMR vakcínou, ktorou bolo očkovaných všetkých 12 detí.“

Nepravda: náš článok v The Lancet netvrdil „že choroby týchto detí môžu byť spojené s MMR vakcínou“. Nijaké také tvrdenie v našom článku nestojí. Naopak, výslovne sme uviedli, že žiadna súvislosť — a už vôbec nie príčinná súvislosť — medzi MMR vakcínou a popísaným syndrómom nebola preukázaná. Len sme oznámili, že v 8 z 12 prípadov rodičia povedali, že k nástupu prízna­kov došlo po očkovaní MMR vakcínou.

„Podľa tohto článku, zverejneného 28.II.1998, rodičia 8 z týchto detí povedali, že ich „predtým normálne“ dieťa malo „behaviorálne príznaky“ niekoľko dní po očkovaní.

    „U týchto 8 detí bola priemerná doba od očkovania k prvým behaviorálnym príznakom 6,3 dňa,“ píše sa v článku.

    Tieto zistenia boli už na prvý pohľad viac než dôvodom pre paniku, ktorá okolo MMR vakcíny vypukla. Ak takéto znepokojujúce výsledky vykázali dve tretiny zo skupiny predtým normálnych detí, ktoré sa objavili na jednej klinike len jednej nemocnice, čo sa asi tak deje (a nehlási) po celom svete? Toto môže byť prvým obrázkom skrytej katastrofy, akejsi skrytej epidémie očkovaním spôsobených poškodení zdravia.

    RFH usporiadala tlačovú konferenciu a vydala spravodajské video o týchto zisteniach. Vedúci výskumník Dr. Andrew Wakefield, vtedy 41-ročný, bol vo svojich poznámkach pre zhromaždených novinárov dôrazný.

    „Je to pre mňa morálny problém,“ povedal. „Nemôžem podporiť ďalšie používanie týchto troch vakcín, podaných súbežne, pokým nebude tento problém vyriešený.“

    Aj o 11 rokov neskôr majú tieto slová svoje dopady po celom svete. Tento článok vyvolal krízu verejného zdravotníctva. V Británii klesla zaočkovanosť z 92% pred vydaním tohto článku na 80% v špičke britského rozruchu. Osýpky sa opäť stali „endemickými“.

    S menej než 95% zaočkovaného obyvateľstva stratila Británia kolektívnu imunitu voči tejto chorobe. V roku 1998 bolo hlásených 56 prípadov osýpok. Minulý rok to podľa mi­nulý týždeň zverejnených čísel bolo 1.348 prípadov, čo predstavuje 36%-ný nárast opro­ti roku 2007. Dve deti v Británii na osýpky zomreli a ďalšie museli dostať umelé dýchanie, zatiaľčo mnohí rodičia autistických detí si sypú popol na hlavu, že dali svojho syna či dcéru zaočkovať touto vakcínou.

    „Niet dňa, kedy by som neplakala nad tým, čo sa stalo,“ povedala matka ťažko postihnutej 12-ročnej dievčiny. „Nemala som ju dať očkovať MMR vakcínou. Viete, každý mi hovorí ‚Neobviňuj sa!‘, ale ja sa obviňujem.“

    S vedou však je problém. Žiadnym výskumníkom sa nepodarilo zopakovať výsledky Wakefieldovho teamu zo štúdie, zverejnenej v The Lancet.“

Nepravda: nie je pravda, že nikto nezopakoval naše výsledky, ako tvrdí Deer. Tri nezávislé sku­piny popísali zápal čriev (ileitídu a kolitídu) u autistických detí po zverejnení nášho článku v roku 1998 v The Lancet.[13] Po zverejnení Deerových obvinení nasledovali ešte ďalšie skupiny výskumníkov, ktoré zverejnili obdobné zistenia zápalového ochorenia čriev u detí s poruchami autistického spektra.[14]

„Niektorí použili štatistiku, aby si overili, či sa zvýšil výskyt autizmu v roku 1988, keď bola zavedená MMR vakcína. Nezvýšil sa.“

Nepravda: hoci ekologické údaje poskytujú len o niečo viac než korelácie, vo Veľkej Británii výskyt autizmu po zavedení MMR vakcíny vzrástol. Článok od Taylora a kol.[15] ukázal túto koreláciu, keď sa zobrali do úvahy aj kľúčové činitele, ako napr. staršie deti, ktoré boli predmetom očkovacej kampane v snahe dohnať „zameškané“ očkovanie a ktoré boli z pôvodného článku vynechané.[16]

„Iní použili virológiu, aby zistili, či MMR vakcína spôsobila ochorenie čriev, čo je kľú­čová hypotéza z tohto článku. Nespôsobuje.“

Toto tvrdenie je zavádzajúce a prezrádza nevedomosť, úmysel zavádzať alebo jedno aj druhé. Vi­rológia bola použitá na zisťovanie osýpkového vírusu i iných vírusov v bunkových tkanivách čriev autistických detí. Či už v nich osýpkový vírus je alebo nie je, „virologické“ testy ako také nemôžu „zistiť, či MMR vakcína spôsobila ochorenie čriev“, ale len určiť prítomnosť alebo neprítomnosť určitého vírusu a prinajlepšom naznačiť možnú spojitosť.

„Ďalší zopakovali tie isté testy, čo urobil Wakefield. Neukázali nič z toho, čo povedal.“

Nepravda: po prvé, testy, o ktorých je reč v našom článku v The Lancet, nie sú žiadnym spôsobom „Wakefieldove testy“. Sú to klinické vyšetrenia, ktoré sa považovali kvalifikovaní klinickí le­kári za potrebné. Deer na podporu svojho tvrdenia neuvádza žiadne podrobnosti, ani necituje nejakého odborníka. Ako sme ukázali vyššie, štúdie, ktoré hľadali ochorenie čriev u autistických detí so žalúdočno-črevnými príznakmi, ho našli.[13][14]

„Wakefield si však stojí za svojimi výsledkami a trvá na tom, že spojitosť medzi MMR vakcínou a autizmom si zasluhuje výskum. 12 ďalších lekárov, ktorí sa podpísali pod článok v časopise The Lancet, ktorý napísal Wakefield, sa nezúčastnili prípravy použitých údajov.“

Nepravda: títo ďalší lekári vytvorili a samozrejme aj pripravili všetky údaje, o ktorých sme písali v The Lancet. Ja som len nimi zhromaždené údaje dal do tabuliek a prerozprával som ich, aby som vytvoril článok na zverejnenie. Všetci autori dostali návrh článku, aby skontrolovali svoje údaje a v prípade potreby pripomienkovali článok pred odoslaním do redakcie.

„„Táto štúdia vyrobila na verejnosti senzáciu, ktorej sa napriek ohromujúcim dôkazom, že opak je pravdou, nedalo čeliť,“ povedal prof. Gary Freed, vedúci ústavu Michiganskej univerzity pre výskum zdravia detí, ktorý videl nárast strachu z očkovania v USA.

    „Ohromujúce biologické a epidemiologické dôkazy presvedčivo preukázali, že niet žiadnej spojitosti medzi MMR vakcínou a autizmom, a predsa to pokračuje.“ Tento projekt teraz skúma Všeobecná lekárska rada (GMC), čo je lekárska disciplinárna komisia.

    Wakefield a dvaja profesori — 72-ročný John Walker-Smith a 52-ročný Simon Murch — sú obvinení z vykonania nepovoleného výskumu na 12 deťoch. Tieto obvinenia, ktoré oni silne odmietajú, sa týkajú etiky liečby týchto 12 detí, nie výsledkov ich výskumu.

    Zo svedectiev, prednesených pred GMC, však vyvstalo možné vysvetlenie toho, ako mo­hol Wakefield získať také výsledky, aké získal. Tieto svedectvá v spojení s nebývalým prístupom k zdravotným záznamom a k množstvu dôverných záznamov, ako aj spolupráca rodičov týchto detí s týmito novinami počas vyšetrovania, ukázali výberové zatajovanie (v zmysle: čo sa mi nehodí, to zatajím) a zmeny v nálezoch, ktoré umožnili vyhlásiť spo­jitosť medzi MMR vakcínou a autizmom.“

Deer zjavne chcel svojím tvrdením vzbudiť dojem, že som to bol ja, kto „získal také výsledky“ a že tieto výsledky boli získané mojím „výberovým zatajovaním a zmenami“, z čoho jasne vyplýva vedecký podvod na mojej strane, aby som mohol „vyhlásiť spojitosť medzi MMR vakcínou a au­tizmom.“

Nepravda: nezískal som žiadne výsledky v tom zmysle, ako tvrdí Deer. Výsledky získali klinickí lekári, ktorí vyšetrovali tieto deti. Pri získavaní týchto výsledkov som neplnil žiadnu inú úlohu, než že som tieto výsledky usporiadal do článku na zverejnenie. Postup, ktorým títo klinickí lekári získali tieto výsledky, je zjavný z nášho článku v The Lancet a bol podrobnejšie popísaný počas výslu­chov pred GMC.

Jediná vec, ktorá „umožnila spojiť MMR vakcínu s autizmom“, boli príbehy vyrozprávané rodičmi skúmaných detí. Tie sme v našom článku v The Lancet verne zapísali.

„… v jadre Wakefieldových nálezov našli The Sunday Times ďalšie nezrovnalosti, rozpory a zmeny.“

Mnohé z anonymizovaných údajov, ktoré nasledovali, pochádzajú zo zdravotných záznamov po­stihnutých detí — dôverných záznamov, ku ktorým mal Deer prístup, ale ktoré boli určené výlučne pre použitie klinickými lekármi, čo sa o tieto deti starali. Deerove obvinenia mieria dvomi smermi: ku súvislosti očkovania MMR vakcínou so vzorcom nástupu príznakov choroby týchto detí a k mi­kroskopickému preskúmaniu vzoriek z bunkových tkanív čriev týchto detí.

Treba poznamenať, že v našom článku pre The Lancet sme jasne uviedli, že rodičia 8 z 12 skú­maných detí spájali nástup behaviorálnych príznakov s očkovaním MMR vakcínou a tieto počiatočné behaviorálne príznaky, vyrozprávané rodičmi, sme v článku popísali. Čo sa týka času podania MMR vakcíny a nástupu príznakov, Deer sa spolieha na údaje o deťoch, ktoré sme v našom článku označili číslami 1, 2, 6, 7 a 8.

 

Dieťa č. 1

„Prvé dieťa v tabuľke v článku z The Lancet bolo z Cottesmore v grófstve Leicester. Mal 3 a pol roka a bol synom armádneho letca. V novembri 1995 boli jeho rodičia zničení z toho, že dostal diagnózu autizmus.

    „Najnovšia obava pána a pani [priezvisko] je, že za zdravotný stav ich syna je zodpovedná MMR vakcína,“ povedal nemocnici vo svojom liste všeobecný lekár dieťaťa.

    Wakefield a kol. vo svojom článku toto tvrdenie prevzali a napísali, že podľa rodičov začali „behaviorálne problémy“ dieťaťa č. 1 „týždeň“ po očkovaní MMR vakcínou.“

Dieťa č. 1 údajne malo „horúčku a blúznenie“. Toto blúznenie začalo týždeň po očkovaní MMR vakcínou a trvalo 3 dni.[17] Je to jeho prvý behaviorálny príznak, ako aj píšeme v našom článku v The Lancet.[2] S ohľadom na následný klinický vývoj napísal Walker-Smith vo svojom liste všeobecnému lekárovi tohto dieťaťa:[18]

„Medzi rokom a 18 mesiacmi jeho života sa jeho vývin spomalil a potom chradol.“

Svedectvo všeobecného lekára dieťaťa č. 1 pred GMC potvrdilo, že podľa matky dieťaťa č. 1 bol vývin tohto dieťaťa normálny až po prvé očkovanie MMR vakcínou. Bolo to poznačené v zdravot­nom zázname, z ktorého vychádzali údaje v našom článku v The Lancet. Skutočnosť je presne taká, ako sme napísali. Podľa Deera ale:

„Chlapcove zdravotné záznamy však rozprávajú trochu iný príbeh, známy matkám i otcom autistických detí. Vo veku 9 a pol mesiaca, 10 týždňov pred očkovaním, mala jeho matka obavy, že nepočuje dobre, čo je bežný prvý príznak, ktorý vykazujú autistické de­ti. Dieťa č. 1 bolo medzi tými 8 deťmi, ktoré mali zjavne nečakaný nástup choroby.“

Preskúmanie ďalších zdravotných záznamov od všeobecného lekára (ktoré neboli dostupné teamu lekárov z RFH v čase písania článku pre The Lancet) ukázalo, že Deer popri tvrdení o strate slu­chu dieťaťa č. 1 nezmienil zásadnú skutočnosť, že matka má obavy z výtoku z ľavého ucha svojho dieťaťa.[19] Táto obava nenaznačuje začínajúcu vývinovú poruchu, ale nákazu uší. To by samo o sebe stačilo na to, aby matka vyjadrila možnú obavu o sluch dieťaťa č. 1. Tu máme príklad Deerovho vysoko výberového zatajovania údajov, ku ktorým pisatelia článku v The Lancet v predmetnom čase nemali prístup. V celom svojom článku sa Deer, zdá sa, opiera výberovo len o také „skutočnosti“, ktoré podporujú jeho predpoklad, že som sa dopustil podvodu.

Zdravotné záznamy z RFH neobsahujú vôbec žiadnu zmienku o ťažkostiach so sluchom u dieťaťa č. 1. Tieto záznamy obsahujú aj odporúčací list k prof. Walker-Smithovi od všeobecného lekára. Jediná zmienka o sluchu dieťaťa č. 1 v záznamoch RFH je z 21.I.1996, kde je sluch dieťaťa označe­ný za „normálny“.[20]

Skupina lekárov z RFH mala záznamy terénnej zdravotnej sestry,[21] ktoré obsahujú tieto údaje:

„11.III.1993 — sluch a vývin normálny.“[22]

„12.VIII.1993 — sluch a vývin normálny.“[23]

 

Dieťa č. 2

O dieťati č. 2 Deer napísal:

„Tak to bolo aj s druhým skúmaným dieťaťom. Dieťaťom č. 2 bol 8-ročný chlapec z Peterborough v grófstve Cambridge, ktorému bol diagnostikovaný regresívny autizmus, ktorý podľa článku v The Lancet začal „2 týždne“ po očkovaní.

    Zdravotné záznamy tohto dieťaťa, podporené početnými vyšetreniami odborných lekárov, však hovoria, že jeho ťažkosti začali až o 3–5 mesiacov neskôr.“

Náš článok v The Lancet uvádza, že prvé behaviorálne príznaky sa u dieťaťa č. 2 objavili 2 týždne po očkovaní MMR vakcínou. Prvá zmienka o nástupe behaviorálnych príznakov, správne zopakovaná v The Lancet, je vo vyšetrení dieťaťa č. 2 detským psychiatrom Dr. Markom Berelowitzom v záznamoch RFH, ako to stojí v liste Dr. Simonovi Murchovi:[24]

„Dieťa č. 2 dosahovalo vývinové míľniky v normálnom čase. Vo veku 13 mesiacov jeho matka povedala, že ovládal 25 slov, ale v priebehu nasledujúcich 7–8 mesiacov postupne stratil reč… krehký X chromozóm negatívny, snímka mozgu v poriadku, rovnako tak EEG… Jeho matka zopakovala, že dieťa č. 2 si začalo zhruba 2 týždne po očkovaní MMR vakcínou búchať hlavu a odvtedy sa nepozeralo správnym spôsobom. Myslel som si, že táto minulosť a prejavy sú veľmi bežné u autizmu alebo príbuznej poruchy…“

Potvrdzuje to aj prepúšťacia správa z RFH:[25]

„Do 20 mesiacov života… normálny pokrok vo vývine. Matka hovorí, že v 13 mesiacoch života bol očkovaný MMR vakcínou a 2 týždne nato to začalo búchaním si hlavy a vres­kom v nočných hodinách. Následne vyzeral ako všeobecne chorý.“

Problémy sa časom stupňovali stratou reči, poruchou koordinácie pohybov a inými prejavmi úpadku vo vývine, ale za prvý behaviorálny príznak sme správne označili

„… búchanie si hlavy zhruba 2 týždne po očkovaní MMR vakcínou.“

O tomto následnom chradnutí vo vývine sú v zdravotných záznamoch RFH ďalšie zmienky od skúsených lekárov spomedzi autorov nášho článku. Patrí medzi ne ambulantná poznámka Walker-Smitha,[26] že „bol očkovaný MMR vakcínou v 15 mesiacoch života a odvtedy to s ním šlo z kopca“, čo je chyba Johna Walker-Smitha — správne malo byť „v 13 mesiacoch“. A v liste od Berelowitza z 30.IX.1996[27] stojí: „v 13 mesiacoch života ovládal 25 slov, ktoré odvtedy stratil, začal byť trochu nemotorný v 15 mesiacoch.“

„Rozdiel medzi 14 dňami a niekoľkými mesiacmi je podľa odborníkov významný. Autizmus sa zvyčajne prejaví v druhom roku života, keď sa obvykle podáva táto vakcína. Ak nedošlo k nečakanému nástupu príznakov údajného „syndrómu“ krátko po MMR vakcíne, túto chorobu možno pripísať bežnému vzorcu.“

Nečakaný nástup behaviorálnych príznakov u dieťaťa č. 2 znamená, že jeho chorobu nemožno pripísať „bežnému vzorcu“. V skutočnosti rôzni odborníci všelikde v jeho zdravotných záznamoch opisujú vzorec jeho regresívneho autizmu ako „nezvyčajný“,[28] ale Deer tento údaj neuviedol.

 

Dieťa č. 6 a dieťa č. 7

„Zjavnejšie anomálie číhajú u zvyšných 10 detí, ktoré sa objavili v RFH medzi septembrom 1996 a februárom 1997.

    5-ročné dieťa č. 6 a 3-ročné dieťa č. 7 údajne dostali diagnózu regresívny autizmus s nástupom príznakov „týždeň“ resp. „24 hodín“ po očkovaní.

    Zdravotné záznamy však ukazujú, že ani jeden chlapec nebol „predtým normálny“, ako sa v článku v The Lancet uvádza pre všetky deti, a že obaja chlapci boli v nemocnici s mozgovými problémami ešte pred očkovaním MMR vakcínou.“

Nepravda: článok v The Lancet o týchto deťoch uvádza, že mali „normálny vývin, nasledovaný stratou nadobudnutých zručností.“ Neuvádza, že boli „predtým normálne“, čo je neurčitý výraz, zahŕňajúci ich zdravie vo všetkých ohľadoch. Náš článok nikde netvrdí, že bol týmto deťom diagno­stikovaný „regresívny autizmus“, ako píše Deer. V skutočnosti v čase, keď vznikal náš článok, ne­bol ešte regresívny autizmus uznávaniu diagnózou. V priebehu rokov dostali tieto deti rôzne behaviorálne diagnózy v rámci autistického spektra, vrátane autizmu, Aspergerovho syndrómu a pervazívnej vývinovej poruchy (angl. Pervasive Developmental Disorder = PDD). Klinické vyšetrenia i zdravotné záznamy potvrdzujú, že u nich došlo k úpadku vo vývine, hoci predtým sa vyvíjali normálne.

 

Dieťa č. 6

„Dieťa č. 6 bolo očkované v 14 mesiacoch života, ale predtým malo 2x kŕče.“

Či už dieťa č. 6 trpelo „kŕčmi“ alebo nie, nič to nemení na skutočnosti, že jeho raný vývin pred očkovaním MMR vakcínou bol považovaný za normálny. Jeho kŕče boli febrilnými kŕčmi,[29] ktoré nie sú u detí s horúčkou ničím neobvyklým a rozhodne nie sú známkou ochorenia mozgu, ani známkou začínajúceho autizmu.

Raný vývin dieťaťa č. 6 pred očkovaním MMR vakcínou bol podľa záznamov, poskytnutých RFH,[30] normálny. Treba tiež poznamenať, že s febrilnými kŕčmi v anamnéze nemal MMR vakcínu dostať. Lekár z RFH napísal v liste z 19.V.1997 poradnému obecnému detskému lekárovi toto:[31]

„Matka dieťaťa č. 6 povedala, že zmeny v spoločenskej interakcii nastali uňho okamžite po očkovaní MMR vakcínou.“

Prvým behaviorálnym príznakom, ktorý potvrdila matka dieťaťa č. 6 a ktorý je v súlade so zmenami v spoločenskej interakcii, bolo „uhýbanie pohľadu“.[32] Preto sme v našom článku uviedli prvý behaviorálny príznak dieťaťa č. 6 úplne presne.

 

Dieťa č. 7

„Dieťa č. 7 dostalo MMR vakcínu vo veku 20 mesiacov, ale problémy malo už skôr.

    „Vyvíjal sa dobre, mal spoločenský úsmev a odpovedal na podnety od matky,“ napísal psychiater. „Začal však mať slabšie chvíle a kŕče petit mal. Vyšetrenie na elektroencefalografe, ktorým sa zisťuje epilepsia, vykázalo vo veku 15 mesiacov abnormality“.“

Náš článok opäť raz presne popísal stav vývinu daného dieťaťa. Dieťa č. 7 bolo pred očkovaním MMR vakcínou vývinovo normálne. Tiež treba poznamenať, že dieťa s kŕčmi v anamnéze by nikdy nemalo byť očkované MMR vakcínou.

Záznam od terénnej zdravotnej sestry z 21.XII.1994 v 10 mesiacoch života dieťaťa tvrdí, že vývin je úplne normálny, bez akýchkoľvek ťažkostí.

V zdravotnom zázname od všeobecného lekára je poznámka z 27.IX.1995, keď mal chlapec 19 mesiacov, že je to „šťastné bábätko“.[33]

Napriek kŕčom bola jeho vývinová dráha úplne normálna, ako potvrdzuje záznam všeobecného lekára, keď mal chlapec takmer 20 mesiacov:[34] „Vývin normálny.“

Dieťa č. 7 bolo očkované MMR vakcínou vo veku 21 mesiacov, t.j. 24.XI.1995.[35] V máji 1996 jeho všeobecný lekár poznamenal:

„… črevné problémy, zápcha a krvácanie. MMR v novembri 1995. Odvtedy tichší, nikdy nie šťastný, nesmeje sa. Plače alebo vzlyká celý deň, padá, nedrží rovnováhu.“

Ďalej chradol a 29.I.1996 bolo do záznamu v miestnej nemocnici zapísané:[36]

„Značná zmena správania za ostatné 2 týždne. Stal sa agresívnym a už nezadrží moč resp. stolicu.“

Zmena po MMR vakcíne je popísaná aj v liste z 21.I.1997, ktorý napísal Walker-Smith všeobecnému lekárovi dieťaťa č. 7 v odpovedi na jeho odporúčací list:

„Veľmi pekne ďakujem, že ste ku mne poslal dieťa č. 7. S veľkým záujmom som si vypočul jeho príbeh, v ktorom sa ukazuje jasný vzťah medzi príznakmi a MMR vakcínou. Dostal MMR vakcínu o poznanie neskôr, než je zvykom — vo veku 21 mesiacov. Jeho matka mi povedala, že 24 hodín po očkovaní mal kŕče a následne zle spal. Tieto zmeny v je­ho správaní pripisuje očkovaniu.“

Vráťme sa k Deerovi:

„Medzitým ani dieťa č. 6, ani dieťa č. 7 nedostalo diagnózu regresívny autizmus, ani neregresívny klasický autizmus. Trom z týchto detí bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, u ktorého nedôjde k strate reči a ktorý nie je regresívny, teda nič, čo by sa podobalo tomu, čo sužovalo deti č. 1 a č. 2. To bola aj diagnóza dieťaťa č. 12 — 6-ročného chlapca z Burgess Hill v Západnom Sussexe.“

Nepravda: podľa zdravotných záznamov dostalo dieťa č. 6 rôzne diagnózy v rámci autistického spektra, vrátane autizmu[37] a poruchy autistického spektra.[38] Úpadok dieťaťa č. 6 dokladajú rôzne miestach v jeho zdravotných záznamoch.[39] Všeobecný lekár dieťaťa č. 6 potvrdil matkino vnímanie súvisu medzi autizmom a MMR vakcínou vo svojom svedectve pred GMC dňa 20.VII.2007:

Otázka: „Nakoľko ste tomu porozumel, pán doktor, mala matka tohto dieťaťa nejaké presvedčenie o tom, čo spôsobilo autizmus dieťaťa č. 6?“

Odpoveď: „Áno.“

Otázka: „Ak si na to spomínate, poviete nám, prosím, čo za presvedčenie to bolo, keď Vám o tom povedala prvýkrát?“

Odpoveď: „Nie som si istý, kedy to povedala prvýkrát, pravdepodobne veľmi skoro. Bo­la presvedčená, že to malo do činenia s očkovaním MMR vakcínou. Povedala, že predtým bol v poriadku.“

Deer pokračoval:

„A dieťa č. 7 dostalo neobvyklú behaviorálnu diagnózu „syndróm patologického vyhýbania sa potrebám“ (angl. Pathological Demand Avoidance = PDA). Tá sa zvyčajne prejavuje ako spoločenská manipulatívnosť a nijak nepripomína „syndróm“, ktorý vraj objavili Wakefield a kol. Niekedy sa prejavuje tak, že dieťa si dá ruky na uši a spieva „la-la-la, nepočujem ťa“.“

Zdravotné záznamy dieťaťa č. 7 potvrdzujú, že pred očkovaním MMR vakcínou bolo vývinovo normálne.[40] V rozpore s tvrdením, že priebeh zdravotného stavu dieťaťa č. 7 „nijak nepripomína syndróm“, ktorý sme objavili, jeho minulosť zachytáva list Walker-Smitha všeobecnému lekárovi tohto dieťaťa z 21.I.1997, zmienený vyššie. V zdravotných záznamoch dieťaťa č. 7 je množstvo zmienok o úpadku vo vývine i v správaní sa.[41] A na rozdiel od Deerovho tvrdenia, že dieťa č. 7 ne­dostalo diagnózu autizmus, jeho záznamy ukazujú, že podobne ako u iných detí, aj jeho diagnóza sa v čase menila a nebol to len PDA syndróm, ale aj „autizmus“ a „porucha autistického spektra“.[42]

 

Dieťa č. 8

„Dieťa č. 8 bolo jediným dievčaťom. Mala 3 roky a bola z Whitley Bay v grófstve Tyne & Wear. Podľa článku v The Lancet utrpela poškodenie mozgu „2 týždne“ po MMR-ke.

    Jej zdravotné záznamy to však nepotvrdzujú. Pred prijatím do RFH ju vyšetrili miestni odborní lekári a jej všeobecná lekárka povedala RFH o „významných obavách“ o jej vývin pár mesiacov pred očkovaním MMR vakcínou.

    Jej matka vyjadrovala obavy o zdravie a vývin svojej dcéry od raného detstva.“

Nepravda: v The Lancet sme o dieťati č. 8 napísali toto:

„Jediné dievča (dieťa č. 8) sa údajne vyvíjalo pomalšie než jej staršia sestra.[43] Následne jej zistili zúženie aorty (srdcovnice, hlavnej tepny). Po chirurgickej náprave aorty vo veku 14 mesiacov rýchlo napredovala a naučila sa hovoriť. Neskôr hovoriť prestala.“

Na základe diagnózy Berelowitza, detského psychiatra z RFH, sme v The Lancet napísali, že ma­la možno post-vakcinačnú encefalitídu (po-očkovací zápal mozgu). Na rozdiel od Deerovho nepravdivého tvrdenia, jej zdravotné záznamy[44] presne potvrdzujú to, čo sme napísali v The Lancet:

„Do 2 týždňov od očkovania MMR vakcínou vo veku 19 mesiacov dostala vyrážky a fe­brilné kŕče… nasledovalo behaviorálne chradnutie, strata slov a vokalizácie, vresk, zvýšená precitlivenosť sluchu, narušenie koordinácie telesných pohybov a nočné myoklonické zášklby.“

Berelowitz pokračoval:[45]

„Očkovaná MMR vakcínou v januári 1995, vo februári 1995 kŕče grand mal do 2 týždňov po MMR vakcíne, odvtedy už nikdy nebola taká ako predtým.“

Popis dieťaťa č. 8 v The Lancet je úplne presným popisom jej minulosti, ako je zaznamenaná v jej zdravotných záznamoch. Deer obzvlášť pominul dôležitú skutočnosť, že kvôli obavám z oneskoreného vývinu bola ešte pred MMR vakcínou 2x vyšetrovaná miestnym vývinovým detským le­károm, ktorý ju v oboch prípadoch považoval za normálne sa vyvíjajúcu.[46] Tieto vyšetrenia prebehli vo veku 10,5 mesiaca (20.V.1994) a 17 mesiacov (16.XII.1994). V decembri 1994 sa jej vývin považoval za primeraný veku.

Dieťa č. 8 trpelo zúžením (koarktáciou) aorty. To samo o sebe stačilo na obavy jej matky z oneskorenia jej vývinu. Obavy matky o vývin dieťaťa č. 8 sa vznikli na základe porovnania jej vývinu so staršou sestrou,[47] ako píšeme v The Lancet.

Za zmienku stojí poznámka jej všeobecnej lekárky v odporúčacom liste do RFH z 3.X.1996:[48]

„Vývin dieťaťa č. 8 sa po očkovaní MMR vakcínou na pohľad zhoršil.“

Všeobecná lekárka dieťaťa č. 8 vo svojom vyjadrení pre GMC[49] poznamenala, že dieťa č. 8 dostalo MMR vakcínu 27.I.1995 a odvtedy jeho matka „vnímala jednoznačný obrat“ vo vývine dcéry.

Nápadné je, že vo februári 1995 (dieťa č. 8 bolo u lekára 17.II.1995, list je datovaný 2.III.1995) — pár týždňov po MMR vakcíne — bola opäť vyšetrená tým istým vývinovým detským lekárom (Dr. Houlsby), ktorý teraz stanovil,[50] že bola „celkovo vývinovo oneskorená, na úrovni zhruba 12 mesiacov života.“

Takže v rozmedzí len jedného mesiaca dieťa č. 8 povážlivo schradlo. Namiesto toho, aby vývi­novo pokročila, za jediný mesiac spadla z úrovne zhruba 18 mesiacov na úroveň 12 mesiacov. Len veľmi málo pozornosti sa venovalo tejto skutočnosti (ak vôbec). Reakcia dieťaťa č. 8 na MMR vak­cínu — napriek tomu, že bola priznaná — nebola viac braná do úvahy, ani poriadne vyšetrená.

V lekárskej anamnéze dieťaťa č. 8 je množstvo údajov o jej úpadku a jasná stopa toho, že jej matka pripisovala jej problémy MMR vakcíne oveľa skôr, než sa spojila s kýmkoľvek v RFH. Dokladajú to aj viaceré zmienky v zdravotných záznamoch dieťaťa č. 8.[51]

Počas výsluchov pred GMC poskytla všeobecná lekárka dieťaťa č. 8 toto svedectvo:[52]

Otázka: „Ako vnímala matka dieťaťa č. 8 reakciu svojej dcéry na očkovanie?“

Dr. Jelly: „Mala som pocit, že matka mala obavy značne skoro po tejto vakcíne. Myslím, že som jej dcéru videla u nej doma na domácej návšteve krátko po očkovaní. Mala vtedy horúčkovitú reakciu na očkovanie. V tom čase ešte pochopiteľne nebola reč o oneskorení vývinu. Pár mesiacov neskôr matka povedala, že sa pozerala na video spred očkovania, keď dieťa č. 8 trochu hovorilo, a že má pocit, že po očkovaní hovorí menej.“

Otázka: „To s tým videom bolo určitý čas neskôr, že?“

Dr. Jelly: „Áno.“

Otázky: „Hovoríte, že z okamžitých reakcií na očkovanie matka hlásila horúčku.“

Dr. Jelly: „Áno. Pamätám si na návštevu u nich doma a myslím, že krátko potom bola v nemocnici s febrilnými kŕčmi.“

List od genetika Dr. Bushbyho všeobecnému lekárovi Dr. Tapsfieldovi obsahuje ďalšie potvrde­nie reakcie dieťaťa č. 8 na MMR vakcínu:[53]

„Matka dieťaťa č. 8 nedávno prišla na genetickú kliniku bez svojej dcéry. Nanešťastie, stále nie sme schopní nájsť konečnú diagnózu, ktorá by vysvetlila oneskorenie vývinu dieťaťa č. 8, zúženie aorty a trochu nezvyklú tvár. Matka hlási, že dcéra stále nehovorí.

    Veľká časť z našich rozhovorov sa krútila okolo obáv matky, že problémy jej dcéry pra­menia v očkovaní MMR vakcínou v 19 mesiacoch života. Povedala nám, že pár týždňov po očkovaní dostala jej dcéra osýpkové vyrážky a veľmi zle to znášala. Následne mala kŕče a šla do nemocnice, kde sa zistilo, že je dehydrovaná. Matka si je vedomá, že jej dcéra môže mať vrodenú vadu, ktorá spôsobila tieto problémy, ale zjavne sa tiež obáva, že očkovanie MMR vakcínou buď spôsobilo oneskorenie vývinu, alebo ho zhoršilo. Bola v styku so spolkom Jabs a je v styku s inou matkou, ktorá si tiež myslí, že problémy jej dieťaťa začali po MMR vakcíne. Zaujímavé je, že matka má veľmi silný pocit, že jej dcéra si pred očkovaním postupne osvojovala reč, že poznala pár slov, ktoré po očkovaní stratila.“

Celkovo vzaté, popis behaviorálnych príznakov a oneskorenia vývinu dieťaťa č. 8 v The Lancet je úplne presný. Naproti tomu Deerovo obvinenie, že jej zdravotné záznamy sa nezhodujú s jej po­pisom v The Lancet, je nepravdivé.

 

Obvinenia z pozmeňovania histopatologických[54] nálezov vo vzorkách bunkového tkaniva z čriev

Dôkladný postup, akým boli diagnostikované chorobné zmeny vo vzorkách tkanív 12 detí, opísaných v našom článku v The Lancet, som už uviedol vyššie. Ohľadne údajnej dezinterpretácie nále­zov sa Deer spolieha na údaje detí č. 3, 8, 9 a 10.

„Keď tieto deti prvýkrát navštívili RFH, mali údajne okrem autizmu aj zápchu, hnačku alebo iné bežné ťažkosti s črevami. To bol dôvod, kvôli ktorému cestovali 100 až 8.000 km do Londýna, aby sa mohli zveriť do starostlivosti Wakefieldovho teamu.“

Všetkých 12 detí, o ktorých je reč v našom článku v The Lancet, malo žalúdočno-črevné prízna­ky, vrátane bolestí brucha, hnačky, zápchy závislej od laxatív, nafukovania a v niektorých prípadov aj potravinovej intolerancie.

Tvrdenie, že sa zverili do starostlivosti „Wakefieldovho teamu“ je zavádzajúce. Deer veľmi dob­re vie, že všetky tieto deti boli v klinickej starostlivosti Walker-Smithovho teamu detských gastroenterológov v RFH. Nikdy neboli v starostlivosti „Wakefieldovho teamu“ — nijaký taký team vtedy neponúkal deťom lekársku starostlivosť.

„Dnes 52-ročný Wakefield, bývalý črevný chirurg, v tom čase robil akademický výskum Crohnovej choroby (zápal čriev s vredmi) na lekárskej fakulte pri RFH. V roku 1995 vymyslel teóriu, že túto chorobu spôsobuje osýpkový vírus, ktorý možno nájsť živý v MMR vakcíne. Táto teória už odvtedy bola vyvrátená.“

Nepravda: táto teória nebola vyvrátená.

„Táto práca bola základným kameňom, na ktorom postavil svoje nové tvrdenia. Ale aj to je na pováženie. Tieto deti údajne mali nové zápalové ochorenie čriev, ktoré je v The Lancet označené za „zhodné žalúdočno-črevné nálezy“, zahŕňajúce aj „nešpecifickú kolitídu“. Wakefield povedal, že tento zápal hrubého čreva spôsobil „zvýšenú priepustnosť“ čreva, čím umožnil, aby jedy z jedla prešli do krvného obehu a do mozgu.“

Nepravda: jediné nové tvrdenie bolo, že tieto deti majú ochorenie čriev. Akýkoľvek vzťah medzi vírusom osýpok a Crohnovou chorobou na to nemal nijaký vplyv, a už vôbec nebol „základným ka­meňom“ nového tvrdenia.

Nepravda: náš článok v The Lancet netvrdí, že tieto deti majú nové zápalové ochorenie čriev.

Nepravda: netvrdil som, že „tento zápal hrubého čreva spôsobil „zvýšenú priepustnosť“ čreva, čím umožnil, aby jedy z jedla prešli do krvného obehu a do mozgu“. To bola len hypotéza, predstavená v kapitole „Diskusia“ nášho článku.

„„Jednotnosť chorobných zmien v črevách a skutočnosť, že predchádzajúce štúdie zistili poruchy činnosti čriev u detí s poruchami autistického spektra, naznačujú, že táto spojitosť je skutočná a odráža jedinečný chorobný jav,“ vysvetlil článok v The Lancet tento „syndróm“.

    Záznamy z patologického skúmania vzoriek, odobratých z čriev týchto detí však ukazujú očividné problémy s týmito dôkazmi. Nemocniční odborníci, ktorí tieto vzorky odobrali, došli k záveru, že neboli jednotné, ale rozličné a výnimočné.“

Dovoľte mi vyjadriť sa k týmto tvrdeniam a uviesť, čo sa v našom článku v skutočnosti píše.

 

Dieťa č. 8

„U dieťaťa č. 8 stálo v správe od patológa: „Žiadna zistená chorobná zmena,“ hoci článok v The Lancet uviedol „Nešpecifická kolitída“. Toto sa opakuje aj pre ďalšie dve deti (č. 9 a č. 10).“

Bežná správa o dieťati č. 8 od neuropatológa (odborníka na patológiu mozgu) v skutočnosti uvádza „minimálne zápalové zmeny“.[55] Potvrdil to aj list Dr. Davida Cassona z 27.XI.1997,[56] podľa ktorého „Všetky kúsky tkaniva z čreva vykazovali minimálne zápalové zmeny.“

Keď tieto vzorky zhodnotili a oznámkovali odborníci na patológiu čriev, menovite Dhillon a An­thony, zistili títo lekári mierny zápal v slepom čreve, vzostupnom tračníku a konečníku.[57] To sme v The Lancet správne označili za „nešpecifickú kolitídu“.

 

Dieťa č. 9

Klinickú histopatológiu dieťaťa č. 9 označilo bežné patologické laboratórium za „bez histologickej abnormality“.[58] Walker-Smith spolu s Dhillonom priamo prehodnotili vzorky z čreva dieťaťa č. 9. Obaja sa zhodli na tom, že tieto vzorky v skutočnosti ukazovali zápal, zodpovedajúci neurčitej kolitíde.[59][60]

Dhillon a Anthony navyše pri svojom vyšetrovaní a známkovaní zaznamenali toto:[61]

„Nárast chronických zápalových buniek, kryptitída, reaktívne zväčšenie uzlín a nárast intra-epiteliálnych lymfocytov.“

Diagnóza bola teda zmenená na „neurčitú kolitídu“, čo Walker-Smith dal vedieť všeobecnému lekárovi tohto dieťaťa. Túto diagnózu sme potom uviedli v The Lancet.

 

Dieťa č. 10

Zbežnú histopatologickú správu o dieťati č. 10 vypracoval odborník na gynekologickú patológiu. Stojí v nej:[62]

„Žiadna významnejšia histologická abnormalita.“

Keď si tieto vzorky prezeral Walker-Smithov klinický team, bolo mu jasné, že vykazujú abnormalitu a vyžiadalo si to dodatočnú správu, v ktorej bol uvedený mierny chronický zápal.[63]

Tieto vzorky potom zhodnotili Dhillon a Anthony, ktorí hlásili:[64]

„Mierny chronický zápal v slepom čreve, vzostupnom tračníku, priečnom tračníku, esovitej kľučke a konečníku.“

To sme aj správne uviedli v našom článku v časopise The Lancet.

 

Dieťa č. 3

„K najnápadnejšej zmene názoru došlo u dieťaťa č. 3 — 6-ročného chlapca z Huytonu v grófstve Merseyside. Podľa článku v The Lancet trpel regresívnym autizmom a ochorením čriev, presnejšie „akútnou a chronickou nešpecifickou kolitídou“. V chlapcovej prepúšťacej správe z nemocnice sa však píše, že vo vzorkách z jeho čriev sa nič zlé ne­našlo.“

Nepravda: pôvodná zbežná histopatologická správa o dieťati č. 3, ktorú vypracoval Dhillon, ho­vorí o abnormalitách:[65]

„Sliznica tenkého čreva vykazuje nárast intra-epiteliálnych malých lymfocytov. Mierne zápalové a reaktívne zmeny vo vzorkách z tenkého čreva.“

Walker-Smith po svojom zhodnotení dodal:[66]

„Značný nárast intra-epiteliálnych lymfocytov v ileu spolu s chronickými zápalovými bunkami. Nárast zápalových buniek a intra-epiteliálnych lymfocytov v hrubom čreve.“

Dhillon a Anthony tieto vzorky prehodnotili a následne oznámili:[67]

„Mierny chronický zápal v slepom čreve, vzostupnom tračníku, esovitej kľučke a konečníku, mierny až stredný zápal v priečnom tračníku.“

Lekári z RFH oznámili tieto nálezy všeobecnému lekárovi dieťaťa č. 3 Dr. Shanthovi listom z 10.IV.1996 od Dr. Davida Cassona (učiteľa detskej gastroenterológie):[68]

„Sliznice tenkého čreva vykazujú nárast intra-epiteliálnych lymfocytov, ale nedošlo k architektonickým abnormalitám. Histológia koncového ilea ukázala nápadné lymfatické uzliny. Histológia hrubého čreva bola u všetkých vzoriek v rámci bežných histologických medzí. Celkovo sa preto javí, že vo vzorkách z tenkého čreva sú mierne zápalové reaktívne zmeny.“

Inými slovami: zdravotné záznamy tohto chlapca ukazujú nehorázne rozpory medzi tým, čo napísal Deer, a tým, čo je jasne a dôsledne uvedené v klinických zdravotných záznamoch.

Akonáhle si vzorky prezrel Walker-Smithov klinický team, histologické nálezy boli prehodnotené a všeobecný lekár dieťaťa č. 3 dostal list, ktorý ho oboznámil s touto zmenou a s odporúčaniami následnej liečby. V liste z 31.XII.1996 napísal Walker-Smith Dr. Shanthovi:[69]

„Určite si spomínate, že ste odporučil dieťa č. 3 ku mne a že sme Vám 4.X.1996 poslali prepúšťaciu správu. Dodatočný kritický rozbor histologických výsledkov viedol k spra­covaniu dodatku k prepúšťacej správe, ktorý prikladám k tomuto listu. Našou konečnou diagnózou je neurčitá ileokolitída so zväčšenými lymfatickými uzlinami. Vo svetle týchto histologických nálezov, ak žalúdočno-črevné príznaky pretrvajú, liečba liekom, ako je Asacol, môže priniesť určitý osoh…“

Prepúšťaciu správu ručne prepracoval Dr. Hepstead a nakoniec v nej stálo:[70]

„Diagnóza: neurčitá ileo-kolitída a zväčšené lymfatické uzliny.“

V kapitole o histológii sa v prepracovanej správe dočítame:

„Sliznice v ileu vykazujú nárast intra-epiteliálnych lymfocytov, nedošlo však k architektonickým abnormalitám. Histológia koncového ilea vykazuje nápadné lymfatické uzliny. Histológia hrubého čreva odhalila nárast chronických zápalových buniek.“

 

Motivovaný súdnym sporom o odškodnenie?

„Ďalšie pochybnosti vzbudzuje Wakefieldova motivácia. Pred piatimi rokmi v tento me­siac priniesli noviny The Sunday Times správu, že Wakefield pracoval pre právnikov a že mnohé z týchto rodín boli buď žalobcami alebo členmi skupín, skrz ktoré chceli po­dať žaloby. Ani zďaleka neboli odporúčané k odborníkom z RFH bežným spôsobom, ale mnohé z nich sa vzájomne spojili.“

Jasným dôsledkom Deerovho tvrdenia je, že odporúčanie týchto detí do našej starostlivosti bolo motivované skutočnosťou, že sú žalobcami. V skutočnosti však v čase, keď boli odporúčané do RFH, žiadne z týchto detí nebolo žalobcom. Len jedno dieťa (č. 12) dostalo poukaz na právnu pomoc v čase medzi odporučením k Walker-Smithovi a prvou návštevou v RFH. To som uviedol vo svojom svedectve v 53. deň výsluchov pred GMC.[71]

Coonan: „Ďakujem veľmi pekne. Môžeme prejsť od lekárskych a výskumných záležitostí k otázke právnej pomoci? Na str. 242 zväzku 1 spisov poroty je zmienka o právnej pomoci, na ktorú chcem, aby ste sa pozrel. Ide o poukaz na právnu pomoc pre dieťa č. 12 a pre moje účely mi stačí jediná vec: dátum v pravom dolnom rohu — 9.X.1996. Vedel ste vôbec, že toto dieťa malo poukaz na právnu pomoc?“

Wakefield: „Áno.“

Coonan: „Kedy ste sa to dozvedel?“

Wakefield: „Nespomínam si, ale ukazuje sa, že to je jediné dieťa, ktoré podľa našich vedomostí bolo zapojené do súdneho sporu o odškodnenie, čo sme sa dozvedeli až dodatočne. Ukazuje sa, že to je jediné dieťa, ktoré malo poukaz na právnu pomoc pred vyšetrovaním v RFH.“

Coonan: „Ale v čase odporúčania alebo v čase vyšetrovania ste vedel, že malo poukaz na právnu pomoc?“

Wakefield: „Na nič také si nespomínam.“

Coonan: „Bolo to jedno z detí, ktoré neskôr zastupovala Rada pre právnu pomoc (angl. Legal Aid Board = LAB)?“

Wakefield: „Áno, myslím, že áno.“

Coonan: „Vedel ste alebo mal ste pocit zhruba v čase odporúčania, že motiváciou matky dieťaťa mohol byť súdny spor o odškodnenie?“

Wakefield: „Nie. Motivácia matky je viditeľná v listoch, ktoré napísala prof. Walker-Smithovi. Sú to príznaky žalúdočno-črevnej choroby a problémy, ktoré mala pocit, že má jej dieťa.“

 

Dieťa č. 6 a dieťa č. 7

„Deti č. 6 a 7 boli bratmi z Východného Sussexu. Dieťa č. 4 — 9 a pol-ročný chlapec z North Shields v grófstve Tyneside — chodilo k tomu istému všeobecnému lekárovi ako dieťa č. 8. Skrátka, týchto 12 detí, z ktorých ani jedno nebolo z Londýna, sa v RFH objavilo spôsobom značne vzdialeným od bežného.“

Ako sme uviedli v The Lancet, deti k nám boli odporúčané ich všeobecnými alebo detskými le­kármi, čo je v britskom štátnom zdravotníctve (angl. National Health Service = NHS) bežné. Bola to skupina detí, odporúčaná do starostlivosti skupiny odborníkov v špecializovanej nemocnici, ktorí majú obzvláštne skúsenosti s ochoreniami čriev u detí, aby boli vyšetrené príznaky ich črevnej cho­roby. Toto odporúčanie nemalo vôbec nič do činenia so súdnym sporom o odškodnenie[72] a na podloženie tohto obvinenia neboli predložené žiadne dôkazy. Vo svojom svedectve v 73. deň výsluchov Walker-Smith potvrdil klinické dôvody pre vyšetrenia týchto detí.[73]

Neskôr v ten istý deň sa Walker-Smitha spýtali, či boli tieto deti skutočne choré:

Otázka: „Potvrdilo sa, že tieto deti boli vážne choré?“

Walker-Smith: „Áno, boli. Svojím spôsobom to bolo dosť otrasné, keďže títo rodičia mali dieťa, ktoré bolo úplne v poriadku, a potom sa náhle v priebehu krátkeho času objavili behaviorálne problémy a ťažkosti s črevami. V niektorých prípadoch jestvovali fo­tografické a video-dôkazy, ako tieto deti vyzerali a správali sa pred a po očkovaní.“

Deer neprejavoval v The Sunday Times nijaký podobný zmysel pre vcítenie sa do kože druhého:

„Matky detí č. 2 a 3 mi povedali to, čo ostatní majú v zdravotných záznamoch: počuli o Wakefieldovi skrz informačnú kampaň Jabs o MMR vakcíne.

    Preto keď prišli na lôžkové oddelenie RFH a predviedli tento „nález“ ohľadne MMR vakcíny, vôbec nešlo o náhodnú vzorku prípadov.“

Náš článok v The Lancet popisoval nálezy u detí, ktoré sme jasne označili za „samo-odporučenú skupinu“ pacientov. Žiaden z autorov nášho článku nikdy ani len nenaznačil, že to bola „náhodná vzorka prípadov“.

„Čo rodičia nevedeli, Wakefield bol 2 roky predtým najatý právnikom Jabs[74] Richardom Barrom, verejným právnikom z King's Lynn v grófstve Norfolk. Barr dostal grant od LAB na získanie akýchkoľvek údajov o MMR vakcíne, ktoré by sa dali použiť proti výrobcom tejto vakcíny.“

Nepravda: Deer nemá poňatia o tom, čo vedeli a mysleli si rodičia týchto detí. Moja účasť v súdnom spore o odškodnenie nežiaducich účinkov MMR vakcíny bola už veľmi skoro verejne známa. Napr. 27.XI.1996 priniesol denník The Independent článok s názvom „Právo: výstrel naslepo“.[75] Druhý odstavec článku začína týmto:

„William je jedným z 10 detí, ktoré sa účastnia pilotnej štúdie v RFH v Londýne, kde sa skúma možný súvis očkovania proti osýpkam s črevnou poruchou Crohnovou chorobou a s autizmom.“

Deer napísal:

„… Niet náznaku, že by ostatní lekári vedeli o Wakefieldovej spolupráci s Barrom.“

Nepravda: povedomie mojich spolupracovníkov je jasne zaznačené v spisoch, ktoré Deer vlastnil, a vypovedané vo svedectvách pred GMC. Aby som to upresnil: najprv som v novembri 1996 napísal Walker-Smithovi o pacientovi, ktorý dostal peniaze od LAB, z ktorých by sa (ak by to bolo potrebné) zaplatili jeho vyšetrenia.[76] Objasňuje to vypočúvanie mojej osoby v 53. deň výsluchov pred GMC:

Otázka: „Rád by som sa teraz od tohto materiálu vrátil späť k zdravotným záznamom RFH, str. 76. 6.XI.1996 ste o tomto pacientovi napísal prof. Walker-Smithovi:

    „Toto je dieťa, ktoré by som rád zahrnul do našej štúdie, ak ho považuješ za vhodného. Jeho obecný detský lekár Dr. Mills bol pôvodne nadšený tým, že chlapca odporučí ku nám. Teraz sa zdá, že jeho nadšenie vychladlo. JS však predsa len dostal peniaze od LAB, ktoré pokryjú jeho vyšetrenia, takže tieto peniaze môžeme využiť…““

Tento zdroj prostriedkov nakoniec nebol potrebný, lebo za vyšetrenia zaplatilo NHS. Klinické záznamy chlapca JS dokazujú, že Walker-Smith už v novembri 1996 vedel, že najmenej jedno dieťa prijalo peniaze od LAB, aby sa nimi pokryli náklady na jeho vyšetrenia.

21.I.1997 som mal potom stretnutie so skupinou klinických lekárov, sťaby súčasť spoločného utorkového viac-odborového stretnutia, ktorého sa zúčastnili Walker-Smith i Murch, kde som všetkých oboznámil s tým, že som súhlasil s úlohou odborného znalca v súdnom spore o odškodnenie nežiaducich účinkov MMR vakcíny.

3.II.1997 nasledoval môj list Walker-Smithovi, v ktorom som zopakoval môj postoj k účinkovaniu ako súdny znalec a popísal som svoje dôvody pre súhlas s touto úlohou. Tento list som prečítal ako dôkaz na výsluchu pred GMC za prítomnosti Deera. Zápis z tohto výsluchu znie:

Coonan: „… rozoberali ste vôbec so spolupracovníkmi otázku Vášho účinkovania v úlohe znalca v súdnom spore o odškodnenie?“

Wakefield: „V januári 1997 sme mali stretnutie, kde sme túto vec preberali. Moji spolupracovníci sa — úprimne povedané — dosť zdráhali akýmkoľvek spôsobom zapojiť do tohto súdneho sporu. Dokonale som to chápal.“

Coonan: „Kto bol na tomto stretnutí prítomný?“

Wakefield: „Pamätám si, že tam boli prof. Walker-Smith a Simon Murch. Možno mi niekto poradí alebo ma opraví, ale nespomínam si presne, kto všetko tam ešte bol. Domnie­vam sa, že tam mohli byť aj ďalší…“

Coonan: „Rád by som Vás poprosil, aby ste to pomocou korešpondencie zistil… Budete tak láskavý a prečítate to? Je to Váš list.“

Wakefield: „Samozrejme.

    „Drahý John,

    k enterokolitíde a regresívnemu autizmu:

    Po našom stretnutí 21.I.1997 som považoval za dôležité napísať Ti, aby som objasnil moju úlohu v týchto právnických záležitostiach. Úplne chápem Tvoje prianie nezúčastniť sa právnej stránky týchto prípadov, ale mám pocit, že treba vysloviť dôvody, pre kto­ré ja považujem za nutné zúčastniť sa.

    Budúcnosť detí, s ktorými máme do činenia, je vskutku veľmi pochmúrna. Nielenže je v súčasnosti starostlivosť o tieto deti v rámci ich obcí nedostatočná, ale keď sa pozrie­me do budúcnosti, príde čas, keď rodičia týchto detí zomrú a títo pacienti (už ako chro­nicky postihnutí dospelí) budú ponechaní napospas osudu v krajne nepriateľskom svete. Ak budú pre takéto deti nejaké dlhodobé ústavy, tak práve v nich skončia. Keďže však sú takéto nemocnice zatvárané po celej krajine takmer každý týždeň, títo zúfalí jedinci bu­dú ponechaní na „starostlivosť v obci“. Človek si nechce ani len predstaviť, ako to všetko skončí. Možno ich jedinou nádejou sú ľudia, ktorí berú telesné podklady ich choroby dostatočne vážne na to, aby ich skúmali a zostavili vhodnú liečbu, kde je to len možné.

    Očkovanie je navrhnuté na ochranu väčšiny a robí to na úkor menšiny, ktorá utrpí ne­žiaduce následky. Aj keď vina MMR vakcíny ešte ani zďaleka nie je preukázaná, sme po­vinní to preskúmať vo svetle zhodujúcich sa príbehov, čo nám vyrozprávali rodičia týchto pacientov, i vo svetle pozorovaní z USA. Ak je táto choroba spôsobená MMR vakcínou, tak tieto deti sú tými niekoľkými nešťastníkmi, ktorí boli obetovaní na ochranu väčšiny detí Veľkej Británie. Ak je to tak, naša spoločnosť jednoznačne má povinnosť odškodniť a postarať sa o tých, čo boli touto vakcínou poškodení pre vyššie dobro. Je to neodškriepiteľný mravný príkaz (morálny imperatív) a zásadný dôvod, pre ktorý som sa rozhodol zúčastniť sa pomoci týmto deťom pri ich žalobách. Zvážil som túto vec hlbšie a hoci nemusí byť prianím ostatných z našej skupiny zúčastniť sa tiež, spočíva na mne, aby som zaistil, že právne prípady týchto detí budú predstavené v tom najlepšom možnom svetle. Našťastie je to úplne v súlade s najlepšou klinickou praxou, ktorú — ako sa domnievam — týmto deťom poskytuješ. Považoval som však za potrebné dať Ti vedieť, aký mám ja z toho pocit, a postoj, ktorý sa cítim byť povinný zaujať, aby som tieto deti podporil. Naozaj si myslím, že bez našej pomoci by sa inak lekárska obec na tieto deti vykašľala, ako sa to — zdá sa — v mnohých prípadoch už aj stalo. Moje súčasné obavy o tieto deti sú oveľa menšie než hrozivé predstavy toho, čo sa im stane, keď nedostanú primeranú pomoc, ktorú v tomto stave potrebujú. Som však optimista a verím, že tento projekt sa ukáže byť ako poučným, tak aj osožným pre všetkých, čo sa doň zapoja. Som tiež veľmi vďačný za Tvoju pomoc a povzbudenie.

    Srdečne pozdravuje a všetko dobré praje …““

Coonan: „Odpovedal prof. Walker-Smith na Váš list 20.II.1997, v kópii Dr. Murchovi?“

Wakefield: „Áno.“

Coonan: „Dr. Wakefield, myslím, že ste o tom už možno hovoril, ale aby mala porota Vašu odpoveď v tomto kole, vo svetle Vašich odpovedí: bola Vaša spolupráca s LAB akýmkoľvek spôsobom utajovaná?“

Wakefield: „Nie.“

Deer však znovu tvrdí:

„V článku sa však nepíše, že povaha tohto projektu bola stanovená skôr, než vôbec bolo ktorékoľvek z týchto detí prijaté do RFH.

    V júni 1996 — mesiac pred tým, ako do RFH prišlo dieťa č. 1 — Wakefield a Barr odoslali vládnej LAB dôvernú listinu, z ktorej sa zdá, že už vedeli o „novom syndróme“.“

Listina, ktorú Deer zmieňuje,[77] popisuje návrh výskumu pre zisťovanie osýpkového vírusu vo vzorkách tkanív. Šlo o rozbor vzoriek od 5 detí s Crohnovou chorobou, ktoré majú známu črevnú chorobu, a 5 detí s regresívnym autizmom a príznakmi črevnej choroby. Toto bol úplne iný kus prá­ce než to, o čom sme písali v The Lancet.

Táto listina na str. 1, v odstavci 3 uvádza:

„Stručne povedané, tieto choroby pozostávajú z Crohnovej choroby (a zápalovej choro­by čriev). Sústavne sa opakujú aj správy o deťoch, trpiacich príznakmi podobnými au­tizmu (tu označenými za dezintegračnú poruchu) a zároveň zápalovou chorobou čriev.“

Táto listina zmieňuje len hlásenia o príznakoch a nehovorí nič o syndróme, ktorý sme popísali v The Lancet, t.j. „zväčšené lymfatické uzliny v ileu a hrubom čreve, nešpecifická kolitída a pervazívna vývinová porucha u detí.“

Táto listina tiež na str. 2, v odstavci 3 objasňuje, že to, čo odlišuje deti s Crohnovou chorobou od tých s predpokladaným syndrómom enteritídy a dezintegračnej poruchy, je prítomnosť „na prvý pohľad zrejmej žalúdočno-črevnej choroby“ u detí s Crohnovou chorobou. Deer chce svojím tvrdením vzbudiť dojem, že som „vedel“ o syndróme, nakoniec popísanom v The Lancet, skôr, než boli deti s týmto možným syndrómom vôbec vyšetrené, a teda som predurčil, že budú mať tento syndróm.

„Wakefield a Barr napísali LAB žiadosť o grant s odkazom na zápalové ochorenie čriev a potom na črevné problémy s autizmom, aby získali peniaze na výskum, a mali úspech.

    „Cieľom,“ napísali, „je nájsť pre súd prijateľné dôkazy príčinnej súvislosti medzi MMR a MR vakcínami a určitými chorobami, ktoré rodiny, žiadajúce o odškodnenie, hlásili povážlivo často“.“

Počas výsluchov pred GMC vyšlo na povrch,[78] že za popis právnej stránky tohto podania k LAB bol zodpovedný Barr, a preto to bol on, kto napísal vyššie uvedený, Deerom citovaný odstavec.

„O 20 mesiacov neskôr skupina lekárov z RFH dodala článok o štúdii, ktorá našla „no­vý syndróm“.“

„Nový syndróm“, o ktorom hovorí Deer, mohol byť popísaný len po vyšetreniach dotknutých de­tí a nedal sa predvídať v júni 1996. V júni 1996 pozostávali údaje o možnom syndróme len z príznakov, t.j. úpadok do autizmu a zápalové ochorenie čriev. Syndróm, ktorý sme nakoniec popísali, je spojením úpadku do autizmu so zápalom čriev. Deer zamieňa jedno s druhým, čím vedie čitateľa k domnienke, že som sa rozhodol o výslednom syndróme už v júni 1996, skôr než boli tieto deti vôbec vyšetrené.

„Dnes sú z týchto 12 detí prevažne mladiství. Najmenej traja sú bloggermi, dvaja podporujú Wakefielda, zatiaľčo iní majú obmedzené schopnosti. Nespravodlivé bremeno po­stihnutia ťažko dolieha na väčšinu z nich a najťažšie na rodiny s mylným pocitom viny, ktorý na nich uvalila hrôza z očkovania.

    Wakefield opustil Britániu a žije v Austine v Texase, kde prevádzkuje kliniku, ponúkajúcu kolonoskopie americkým deťom. Cestuje po USA, prednáša a reční proti tejto vakcíne, čím priťahuje mladé mamičky, ktorého ho verne nasledujú.

    Podľa Wakefielda bol článok v časopise The Lancet presný a prehodnotenie nálezov bolo oprávnené. Povedal, že ďalší lekári (okrem iných aj jeden skúsený patológ) súhla­sia s jeho názorom na prehodnotené lekárske správy o nešpecifickej kolitíde.“

Nepravda: v skutočnosti som to bol ja, kto súhlasil s úsudkom ostatných — kvalifikovaných histopatológov, ktorí vytvorili tieto prehodnotené lekárske správy, — a nie naopak, tzn. nie ako píše Deer vo svojom článku.

„Behaviorálne diagnózy medzitým vytvorili zmätočnú hromadu odborných pomenovaní a Wakefield veril tomu, čo mu rozpovedali títo rodičia. Keď povedali, že problémy nastali po očkovaní MMR vakcínou, vyvodil z toho, že došlo k úpadku (regresii) vo vývine.“

Nepravda: nebol som zodpovedný za klinické diagnózy porúch správania sa, ani za určenie, či došlo k úpadku a ak došlo, či MMR vakcína bola jeho spúšťačom. Náš článok v The Lancet uvádza východiská pre vývinové diagnózy: plná klinická anamnéza, odkazy na záznamy o ranom vývine a u väčšiny detí aj zhodnotenie detským psychiatrom.

„Mnohí z rodičov týchto 12 detí naďalej podporujú Wakefielda a vedú ráznu kampaň na jeho obhajobu. Ale iní z rodičov detí, čo sa zúčastnili tohto projektu, sú príliš vyťažení a doráňaní na to, aby viedli nejaké kampane.“

Aspoň v tejto jednej veci má Deer pravdu.

 

Zdroj

Z čoho pramení Deerova nesmierna drzosť a slovná nadutosť, že v ľudovej tlači kritizuje odborníkov na poli patológie a detských ochorení čriev? Čiastočnou odpoveďou na túto otázku je iný odborník na ochorenia čriev — prof. Tom MacDonald z nemocnice sv. Bartolomeja (angl. St. Bartholomew's Hospital). MacDonald nie je klinickým lekárom ani patológom, je však vedcom. Predtým bol členom Walker-Smithovej skupiny, ale nepresunul sa do RFH, keď tak v roku 1995 urobila sku­pina na čele s Walker-Smithom. V súdnom spore o odškodnenie nežiaducich účinkov MMR vakcín v Británii i v USA účinkoval ako znalec na strane obvineného (na strane výrobcov resp. štátu).

GMC zvažovala, či povolá MacDonalda ako svedka proti mne a jeho niekdajším spolupracovníkom. Poznámka zo stretnutia právnikov GMC s MacDonaldom v roku 2005 znie:[79]

„MacDonald verí, že Wakefield je šarlatán, ktorý od roku 1995 sleduje svoje vlastné ciele, a to získať Nobelovu cenu. Domnieva sa, že Wakefieldova údajná spojitosť medzi očkovaním proti osýpkam a Crohnovou chorobou bola úplne vymyslená, aby sa za týmto účelom o ňom písalo v oznamovacích prostriedkoch.“

Čo sa týka otázky autizmu, úprimne verím, že MacDonaldovo opovrhovanie mnou a myšlienkou ochorenia čriev u autistických detí zachytáva nasledujúca správa pre Deera. Táto správa odkazuje na nejaké video z kolonoskopie, pravdepodobne od jedného z 12 detí, popísaných v The Lancet.

„Keď bolo natočené toto video, Wakefield si samozrejme myslel, že už má Nobelovu ce­nu v hrsti, pretože si myslel, že videl vírus osýpok vo zväčšených lymfatických uzlinách v ileu… Keď si však pozriete toto video, uvidíte, že je prakticky nemožné odobrať vzorku z bunkového tkaniva ilea bez toho, že by ste zároveň odobrali vzorku z lymfatickej uz­liny. Ak sa potom rozhodnete, že prítomnosť uzliny na histologickom reze vzorkou (pod mikroskopom) je chorobná, tak skončíte tam kde Wakefield, keď tvrdí, že 88,5% týchto detí má chorobné zmeny v ileu.[80] To je úmyselný podvod.“

Odhliadnuc od záujmu o Nobelovu cenu, MacDonald (ak to bol on) nevysvetlil Deerovi, prečo vzorky z ilea neautistických detí (u ktorých by malo byť rovnako „takmer nemožné“ nezasiahnuť lymfatickú uzlinu) nevykazovali rovnaké zmeny ako vzorky od detí autistických. Tiež asi nepriznal protichodné záujmy, z ktorých prvým bola veda (viď vyššie) a druhý bol osobný. Ako mi oznámil John Walker-Smith, keď MacDonald odmietol pozvanie, aby spolu s Walker-Smithom prestúpil do RFH, údajne sľuboval svojmu nadriadenému, že zničí moju kariéru.[81] Deer mu v tomto ohľade dobre poslúžil.

 

P.S.

Na Deerovu reportáž bola podaná sťažnosť k britskej Komisii pre sťažnosti na tlač (angl. Press Complaints Commission = PCC). V odpovedi na túto sťažnosť právnici The Sunday Times uvážili, že plná odpoveď na podrobnosti tejto sťažnosti by v tejto fáze bola príliš zaťažujúca. Napriek sku­točnosti, že veci, ktorých sa táto sťažnosť týkala, neboli súčasťou žaloby (a zistení) zo strany GMC proti mne, PCC odložila vybavenie sťažnosti až do doby uzavretia priestupkového konania u GMC. PCC požadovala, aby boli Deerove články stiahnuté z internetovej stránky The Sunday Times. Navzdory tejto požiadavke PCC boli tieto články obnovené po vydaní tlačovej správy, ktorá sa týkala tohto nariadenia PCC. Neschopnosť PCC vynútiť si dodržiavanie svojho nariadenia je znepokojivá.

 

Zdroje

[1]  e-mail Alistair Brett (právnik The Sunday Times) => Abel Hadden (Bell-Pottinger), 18.VI.2004

[2]  Wakefield AJ, Murch SH, Anthony A, Linnell J, Casson DM, Malik M, Berelowitz M, Dhillon AP, Thomson MA, Harvey P, Valentine A, Davies SE, Walker-Smith JA: „Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children“, The Lancet, 1998, 351(9103):637–641 (stiahnutý)

[3]  Deerova sťažnosť ku GMC ohľadne neetického výskumu:
list Brian Deer => Tim Cox-Brown, 25.II.2004, str. 3:
„Preto tu podľa mňa neboli ani etické schválenie, ani klinické dôvody pre invazívne vyšetrenia niektorých detí.“

[4]  Walker-Smith J: „A statement by Professor John Walker-Smith“, The Lancet, 2004, 363(9411):822–823

[5]  podpísané stanovisko Dr. A. P. Dhillona pre GMC:
„17. Značne odlišným spôsobom (oproti bežnej diagnostickej histopatológii), keď histopatológ poskytuje systema­tické pozorovania pre výskumné účely, najlepším zvykom je byť nezaujatý a nevedieť o klinických detailoch pacien­ta, z ktorého tela pochádza skúmaná vzorka. Keď je reč o zápalovom ochorení čriev, histopatológ môže do svojich pozorovaní vniesť viac poriadku a môže povedať, či ide o akútny zápal, chronický zápal, vred alebo zmeny architek­túry. Poznamená tiež, do akej miery možno tieto veci vidieť na danej snímke. Histopatológovia si niekedy zazname­návajú svoje pozorovania ako známku od 0 do III, kde 0 znamená žiadny zápal, I znamená mierny zápal, II zname­ná stredne silný zápal a III predstavuje závažný zápal.
    18. Často používam takúto stupnicu, keď ma požiadajú o systematické zhodnotenie pre účely výskumu. Na každú snímku sa pozriem pod mikroskopom a poznačím si do tabuľky významné rysy každej snímky. U niektorých význam­ných mikroskopických vlastností si do tabuľky poznačím aj známku podľa vyššie uvedenej stupnice.
    19. Rôzne známky (0–III), ktoré predstavujú napr. rôzne stupne zápalu, nemusia byť nutne uvedené vo zverejnenom vedeckom článku o danom výskume, pokiaľ si to nejaký posudzovateľ nevyžiada.
    20. Môj pracovný úväzok na lekárskej fakulte odo mňa vyžaduje, aby som sa zúčastnil výskumnej činnosti. Okolo roku 1997 ma oslovil Dr. Wakefield, aby som zhodnotil rad snímok vzoriek z čriev pacientov z oddelenia pediatric­kej gastroenterológie… Vzorky mali byť odobraté z rôznych častí čreva každého pacienta a ja som mal pozrieť na celý rad vzoriek od každého pacienta.
    21. Nedozvedel som sa žiadne podrobnosti o zdraví detí, ktorých vzorky som mal zhodnotiť. Pozoroval som tieto vzorky pod mikroskopom a zaznamenal som ich vyššie popísaným spôsobom. Tieto pozorovania som odovzdal Dr. Wakefieldovi.
    22. Keď ma požiadali, aby som zhodnotil tieto snímky, nevedel som, aké príznaky choroby tieto deti vykazujú. Tieto snímky som poctivo zhodnotil v tom zmysle, či na nich vidno alebo nevidno zápal, ako aj iné podstatné mikroskopic­ké pozorovania.
    23. Nápad zverejniť popis tohto radu detí, vydaný v The Lancet v roku 1998, skrsol pravdepodobne v roku 1997. Až vtedy som sa dozvedel viac o klinickom syndróme, ktorý tieto deti (ktorých vzorky som hodnotil) očividne mali. Mo­ji spolupracovníci mi povedali, že to bola skupina detí s nejakým syndrómom, ktorého súčasťou boli aj problémy s črevami, endoskopické zmeny a nejaké obzvláštne histologické prejavy. Tieto deti mali oneskorený vývin alebo úpadok vo vývine. Tento syndróm mi začal pripadať viac celistvý, keď som si prečítal návrh článku.
    24. Článok obsahoval odstavce o histológii a tabuľku so stĺpcom, obsahujúcim popis histologických zistení u týchto 12 detí. Nenapísal som túto časť článku a nespomínam si, či som mal nejaké pripomienky k návrhu článku, ktorý dostali všetci autori na pripomienkovanie. Neviem, či nejakí iní histopatológovia vypracovali obdobné zhodnotenie týchto snímkov, ako som urobil ja, a nevidel som ich pozorovania.
    25. Osoba, ktorá popísala histologické zistenia, sa mohla pozrieť na pozorovania, ktoré som poskytol Dr. Wakefiel­dovi. Pisateľ tohto výskumného článku mohol preložiť tieto známky z rímskych číslic, ktoré som mohol použiť, do niečoho čitateľnejšieho. Napr. výraz „lymfoidná nodulárna hyperplázia“ označuje to isté čo „zväčšené alebo rozší­rené lymfatické uzliny“, a to v zmysle chronického zápalu.
    26. Tento článok bol zverejnený v The Lancet v roku 1998 pod názvom „Ileal-lymphoid nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children“. Bol som označený za jedného z autorov tohto článku kvôli tomu, že som v rámci svojej výskumnej činnosti vypracoval zaslepené zhodnotenie radu snímok.“

[6]  Wakefield AJ: „Autistic enterocolitis: is it a histopathological entity?—reply“, Histopathology, 2007, 50(3):380–384

[7]  Dr. Sue E. Davies, konzultujúca histopatologička, RFH

[8]  Amar Paul Dhillon, Andrew Anthony, Andrew Jeremy Wakefield

[9]  Wakefield AJ, Anthony A, Murch SH, Thomson M, Montgomery SM, Davies S, O'Leary JJ, Berelowitz M, Walker-Smith JA: „Enterocolitis in children with developmental disorders“, The American Journal of Gastroenterology, 2000, 95(9):2285–2295
„Vzorky zo slizníc boli odobraté z ilea, slepého čreva, vzostupného, priečneho i zostupného tračníka, esovitej kľuč­ky a konečníka. Hematoxylínom a eozínom zafarbené histologické rezy všetkých vzoriek boli preskúmané v bežnom patologickom laboratóriu a následne nezávisle od toho zhodnotené a oznámkované na štandardnom tlačive (tabuľ­ka 1). V prípadoch nezhody medzi týmito dvomi správami preskúmal daný rez tretí skúsený patológ, ktorého posu­dok určil výslednú známku. Tak isto boli oznámkované vzorky z hrubého čreva a ilea detí bez vývinových porúch (stredný vek: 11,5 roka; rozsah: 2–13 rokov). Išlo o 22 postupných sád vzoriek, ktoré boli po bežnom histopatolo­gickom zhodnotení označené za normálne. Všetky deti v tejto kontrolnej skupine bez zápalového ochorenia čriev podstúpili ileokolonoskopiu pri vyšetrovaní príznakov ochorenia čriev a patria medzi 37 endoskopických kontrol­ných vzoriek, ako uvádzame vyššie. Hodnotenie a známkovanie overil spôsobom zaslepeným pre pozorovateľa skú­sený patológ z iného ústavu zhodnotením 10 kódovaných sád vzoriek z ilea a hrubého čreva (5 od postihnutých detí a 5 od detí z kontrolnej skupiny). Údaje z týchto nezávislých zhodnotení boli porovnané.“

[10]  „Výsledky
10 sád vzoriek z ilea a hrubého čreva bolo preskúmaných a oznámkovaných v nezávislom ústave spôsobom zaslepe­ným pre pozorovateľa. Nebolo nijak naznačené, koľko vzoriek pochádza od ktorej skupiny pacientov. Zaslepený hodnotiteľ jasne odlíšil prípady (vzorky od autistických detí) od kontrol (vzoriek od neautistických detí). Z celkovo maximálne 15 možných bodov, nezávislé známky sa zhodovali u 4 z 10 prípadov (40%), rozdiel o iba 1 bod bol u 5 z 10 prípadov (50%) a rozdiel o 2 body u 1 z 10 prípadov (10%). Spearmanov stupeň korelácie 0,79; p < 0,006. Žiaden z hodnotiteľov nedával systematicky vyššie alebo systematicky nižšie známky než iný hodnotiteľ.“

[11]  Wakefield AJ: „Autistic enterocolitis: is it a histopathological entity?—reply“, Histopathology, 2007, 50(3):380–384 — vyžiadaná odpoveď na článok MacDonalda a Domizia, ktorý spochybňoval ochorenie čriev u autistických detí (MacDonald TT, Domizio P: „Autistic enterocolitis: is it a histopathological entity?“, Histopathology, 2007, 50(3):371–379)
„Aby to bolo jasné, deti s vývinovými poruchami navštívili Oddelenie pediatrickej gastroenterológie v RFH za úče­lom zhodnotenia ich žalúdočno-črevných príznakov. Rozhodujúce a primerané vyšetrenie zahŕňalo ileokolonosko­piu, žalúdočno-črevnú endoskopiu a histopatológiu. Odobraté vzorky tkanív boli podrobené bežnému zhodnoteniu službu-konajúcim patológom a následnému podrobnému vyhodnoteniu s oznámkovaním na polokvantitatívnej stup­nici, ako načrtli vo svojom článku MacDonald a Domizio. Tlačivo bolo navrhnuté prof. A. Dhillonom z Oddelenia histopatológie, ktorý spolu s Dr. A. Anthonym vyhodnocoval tieto rezy za účelom vyplnenia tohto tlačiva. Rozdiel­nosť hodnotení rôznych pozorovateľov je vysoká a popisujeme ju podrobnejšie. Obaja patológovia majú rozsiahle skúsenosti s histopatológiou slizníc. Navyše boli všetky diagnózy prehodnocované na každo-týždennom klinicko-pa­tologickom stretnutí s účasťou klinických lekárov i patológov a často v dôsledku toho upravované.“

[12]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch, Wakefieldovo svedectvo, prepis č. 49:
Coonan: „Chcem teraz prejsť k tomu, čo ste s predstihom označil za „výskumné testy“ a vidíme, že pod nadpisom „výskum vzoriek z čriev“ sú v pravom stĺpci na strane 221 odkazy na histológiu, a vidíme, že na prvej stránke tohto spisu vo štvrtom stĺpci dole sú tiež odkazy na histológiu. Prečo sa histológia nachádza pod nadpisom „výskumné testy“ s odkazom na zdroj na strane 221? Aký je medzi týmito dvomi rozdiel?
Wakefield: „Štandardná bežná histopatológia bola súčasťou diagnostiky týchto detí. Dr. Paul Dhillon sa v rámci svojho príspevku k spoločnému dielu pomerne skoro rozhodol, že vo svetle týchto nálezov u týchto detí, vo svetle očividnej novosti a jemnosti týchto zmien, bude potrebný rozbor na základe tlačiva, aby sme získali polo-kvantita­tívny odhad toho, čo sa deje v črevách týchto detí. Za týmto účelom navrhol tlačivo pre záznam histológie, na kto­rom možno oznámkovať napr. 0 pre žiadny zápal, I pre mierny zápal, II pre stredne silný zápal a III pre závažný zá­pal. Rôzne druhy zmien v črevách zaradil pod tieto čísla — normálne, mierne, stredné a závažné. Toto tlačivo po­tom používali Dr. Dhillon a Dr. Anthony pri podrobnom histopatologickom hodnotení. Ja som sa im v podstate po­zeral cez plece, aby som sa niečo naučil. Takto vznikol základ výskumnej histopatológie.“
Coonan: „Takže tu máme, Dr. Wakefield, vrstvu klinickej histopatológie, ale aj vrstvu výskumnej patológie, však?“
Wakefield: „Presne tak.“
a prepis č. 50:
Coonan: „Rád by som prebral dve ďalšie kratšie záležitosti. Keď došlo na písanie návrhu článku pre The Lancet, môžeme si spolu upresniť, ktoré záznamy vám boli dostupné? Predovšetkým, mal ste odporúčacie listy?“
Wakefield: „Áno.“
Coonan: „Mal ste klinické záznamy, vytvorené v RFH, vrátane pošty odoslanej z a prijatej v RFH?“
Wakefield: „Áno.“
Coonan: „Mal ste klinické histopatologické záznamy od histopatológa, vrátanie záznamov od Dr. Sue Davies?“
Wakefield: „Áno.“
Coonan: „Počuli sme o úlohe Dr. Dhillona. Mal ste záznamy Dr. Dhillona o tomto dieťati pred napísaním návrhu článku pre The Lancet?“
Wakefield: „Áno, samozrejme. Dostupný bol podrobný výskum Dr. Dhillona, prehľad v tvare tlačiva, o ktorom som hovoril minulý týždeň a ktorý bol vlastne rozhodujúcim prvkom v diagnostike týchto detí.“
Coonan: „Len pre úplnosť. Zoberiete si, prosím, zväzok 7 spisov poroty a pozriete sa na tabuľku 16? Všeobecne vzaté, čo je tabuľka 16?“
Wakefield: „V určitom čase počas vyšetrovania týchto detí sa ukázalo, že ide možno o nový nastupujúci syndróm, pri ktorom sa nájde ochorenie čriev i imunologické abnormality. Podľa nášho vzdelania v akademickej medicíne, ktorá sa vo veľkej miere zakladá na tlačivách a databázach, sa považuje za vhodné vyvinúť určitý systém, hoci bol v tom čase trochu primitívny, aby sme sa uistili, že zachytíme všetky podstatné údaje. Nemusí tu nutne ísť o výskum, aj keď môže. Je to spôsob, ako zabezpečiť, že ste zaškrtli políčka, že ste zachytili podstatné údaje jednotným spôso­bom u celej skupiny pacientov. Takže toto je tlačivo resp. toto sú návrhy tlačív v rôznych stavoch prípravy, ktoré som vytváral ja. Pokúšal som sa zachytiť pozoruhodné črty vo vývine daného dieťaťa, jeho dojčenský vek, detstvo, prenosné choroby, očkovanie, histológiu atď. atď.“
Coonan: „Obsahovalo toto tlačivo aj záznamy od Dr. Dhillona?“
Wakefield: „Áno. Ak si nalistujete stranu 243, uvidíte príklad tlačiva pre záznam histológie, o ktorom som sa zmie­nil. Toto je súhrnné tlačivo. Každá jednotlivá vzorka, ktorých mohlo byť z hrubého čreva daného dieťaťa odobra­tých 7 či 8, má jednu takúto stránku. Dole v ľavom stĺpci vidíte označenie: akútny zápal, chronický zápal, zmeny v epiteli alebo bazálnej membráne atď. To sú len histologické oblasti záujmu. Potom navrchu je známka: ak nebol prítomný žiaden z týchto nálezov, je tam 0. Ak šlo o mierny nález, známka bola 1, stredný 2, závažný 3. Potom je uvedená celková známka. To je príspevok Dr. Dhillona k nášmu dielu. Spolupracoval na tom s Dr. A. Anthonym.“

[13]  González LG, López V, Navarro DC, Negrón L, Flores LS, Rodríguez R, Martínez M, Sabrá A: „Caracteristicas endoscópicas, histologicas e inmunologicas de la mucosa digestiva en ninos autistas con síntomas gastro-intestinales“, Archivos venezolanos de puericultura y pediatría, 2006, 69(1):19–25;
● Balzola F, Barbon V, Repici A, Rizzetto M, Clauser D, Gandione M, Sapino A: „Panenteric IBD-like disease in a patient with regressive autism shown for the first time by the wireless capsule enteroscopy: another piece in the jigsaw of this gut-brain syndrome?“, American Journal of Gastroenterology, 2005, 100(4):979–981;
● Krigsman A, Boris M, Goldblatt A, Stott C: „Clinical Presentation and Histologic Findings at Ileocolonoscopy in Children with Autistic Spectrum Disorder and Chronic Gastrointestinal Symptoms“, Autism Insights, 2010, 2:1–11;
● Balzola F, Clauser D, Repici A, Barbon V, Sapino A, Barbera C, Calvo PL, Gandione M, Rigardetto R, Rizzetto M, Morra I, Forni M, Cavalarro S: „Autistic enterocolitis: confirmation of a new inflammatory bowel disease in an Italian cohort of patients“, Gastroenterology, 2005, 128(Suppl. 2):A-303

[14]  Galiatsatos P, Gologan A, Lamoureux E: „Autistic enterocolitis: fact or fiction?“, Canadian Journal of Gastroenterology, 2009, 23(2):95–98;
● Chen B, Girgis S, El-Matary W: „Childhood autism and eosinophilic colitis“, Digestion, 2010, 81(2):127–129

[15]  Taylor B, Miller E, Farrington CP, Petropoulos MC, Favot-Mayaud I, Li J, Waight PA: „Autism and measles, mumps, and rubella vaccine: no epidemiological evidence for a causal association“, The Lancet, 1999, 353(9169):2026–2029

[16]  Wakefield AJ: „MMR vaccination and autism“, The Lancet, 1999, 354(9182):949–950

[17]  klinická poznámka prof. Walker-Smitha, 20.VI.1996, zdravotné záznamy RFH

[18]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 54

[19]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 6

[20]  U „sluchu“ je uvedená vodorovná šípka, čo v lekárskej reči znamená „normálny“.

[21]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 14

[22]  zdravotný záznam terénnej zdravotnej sestry z návštevy dieťaťa vo veku 2 mesiacov

[23]  zdravotný záznam terénnej zdravotnej sestry z návštevy dieťaťa vo veku 7 mesiacov

[24]  list Dr. Mark Berelowitz => Dr. Simon Murch, 30.IX.1996, záznamy RFH, str. 143–144

[25]  zdravotné záznamy RFH, str. 145

[26]  zdravotné záznamy RFH, str. 25

[27]  zdravotné záznamy RFH, str. 143

[28]  list Dr. Robert Surtees (pediatrický neurológ v nemocnici na ul. Great Ormond) => Dr. Hilary Cass (Harper House), 23.VIII.1996, zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 146

[29]  prepúšťacia správa zdravotníckeho úradu v East Suffolk, 16.III.1993

[30]  zdravotné záznamy terénnych zdravotných sestier, str. 3

[31]  list Dr. Casson => Dr. Bennett (obecný detský lekár), 19.V.1997, zdravotné záznamy RFH, str. 80

[32]  Chýbajúci očný kontakt je zásadným rysom autizmu.

[33]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 23

[34]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 24: „Vývin: N“ (v krúžku), čo znamená „normálny“.

[35]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 296

[36]  zdravotné záznamy miestnych nemocníc, str. 111–112

[37]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 28;
● súbor RFH17 — diagnóza autizmus od Bennetta (obecného detského lekára) vo veku 3 rokov

[38]  list prof. Walker-Smith => Dr. Nalletamby, 10.II.1996, označujúci dieťa č. 6 ako v rámci autistického spektra, s chronickými príznakmi črevnej choroby

[39]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 244 — zmienka o úpadkovej povahe tohto problému;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 309 — podrobnejšie popísaný postup úpadku

[40]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 218 — žiadne obavy z (ne)dosahovania raných vývinových míľnikov

[41]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 86 — v 21 mesiacoch tvorí 3–4-slovné vety, po MMR sa reč zastavi­la, takmer žiadna citová odpoveď bez ohľadu na podnet, „úplne bábätkovský“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 219 — úpadok v rečových schopnostiach v zhruba 2,5 roku života;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 357 — prof. Neville: problémové správanie sa v 20 mesiacoch po MMR vakcíne. „Prestal rozprávať a ovládať svoje vylučovanie.“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 279 — list prof. Walker-Smitha: matka hovorí o kŕčoch po MMR vakcíne a o zmenách v správaní sa

[42]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 222 — september 1998: diagnóza „PDA v autistickom spektre“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 276 — február 1997: všeobecný lekár si myslí, že má „autizmus alebo poruchu autistického spektra“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 239 — „diagnóza: porucha autistického spektra niekde medzi vysoko funkčným autizmom a Aspergerovým syndrómom“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 59 — diagnóza: „porucha autistického spektra“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 417 — „pervazívna vývinová porucha“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 353 — „pervazívna vývinová porucha“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 222 — „pervazívna vývinová porucha v rámci autistického spektra“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 135, 141, 163, 169, 189, 239, 276, 357 — začiatkom roku 1997 pano­vala všeobecná zhoda, že dieťa č. 7 má poruchu autistického spektra.

[43]  potvrdené listom Dr. Houlsby => Dr. Tapsfield, pripojeným k vyjadreniu Dr. Jelly

[44]  prepúšťacia správa z RFH, 27.I.1997, pripojená k vyjadreniu Dr. Jelly

[45]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 25

[46]  potvrdené listom Dr. Houlsby => Dr. Tapsfield, pripojeným k vyjadreniu Dr. Jelly, ako aj
listom Dr. Houlsby => Dr. Hunter, 23.XII.1994:
„Vývin jej zručností bol síce oneskorený oproti priemeru, ale stále ešte v medziach normálnosti.“

[47]  zdravotné záznamy RFH, str. 7, 19.I.1996

[48]  zdravotné záznamy RFH, str. 21

[49]  vyjadrenie Dr. Jelly pre GMC, deň 29

[50]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 94

[51]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 25 — „Očkovaná MMR vakcínou v januári 1995, vo februári 1995 kŕče grand mal do 2 týždňov po MMR vakcíne, odvtedy už nikdy nebola taká ako predtým.“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 76 — prepúšťacia správa z RFH: „dramatické chradnutie od 18 mesiacov života“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 83 — list od všeobecného lekára: oneskorenie vo vývine pred MMR vakcínou, ale „matka neoblomne trvá na tom, že dcéra stratila reč po MMR vakcíne.“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 94 — v 17 mesiacoch bola v normálnom rozmedzí, v 20 mesiacoch bola celkovo vývinovo oneskorená, „na úrovni zhruba jedného roka“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 111 — list od všeobecného lekára: „úpadok po MMR vakcíne“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 120 — strata reči, ako vidno na videu;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 121 — jasné dôkazy úpadku pred prijatím do nemocnice;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 127 — obava zo straty reči (hoci ďalej hovorí pár slov);
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 130 — matka spája „návrat späť vo vývine“ s MMR vakcínou;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 131 — list od detského lekára: „na úrovni jedného roka podľa Denverského hodnotenia vývinu“;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 133 — list od detského kardiológa: žiadna reč, hoci predtým hovorila pár slov;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 136 — doklad o úpadku;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 139 — doklad o úpadku;
● zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 142 — jej reč upadla;
● zdravotné záznamy RFH, str. 7 — prijatá do nemocnice s oneskorením vývinu a následne dramatickým chradnutím;
● zdravotné záznamy RFH, str. 17 — list Dr. Berney => Dr. Wakefield, zdá sa, že prijíma nečakaný úpadok po MMR;
● zdravotné záznamy RFH, str. 18 — matka hlási „katastrofické chradnutie“ po MMR. „Stala sa iným človekom.“;
● zdravotné záznamy RFH, str. 20 — v odporúčacom liste k Berelowitzovi sa uvádza dramatické chradnutie;
● zdravotné záznamy RFH, str. 49 — dobré údaje o úpadku;
● zdravotné záznamy miestnych nemocníc, str. 20 — prijíma obavy ohľadne vývinu pred MMR vakcínou, ale potom vyjasňuje, že po MMR vakcíne došlo k chradnutiu;
● zdravotné záznamy miestnych nemocníc, str. 45 — ďalšie doklady o úpadku

[52]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; výpoveď Dr. Jelly, prepis č. 29

[53]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; prepis č. 29

[54]  Histopatológia je postup, pri ktorom sa tvorí diagnóza preskúmaním vzoriek tkanív od pacienta pod mikroskopom.

[55]  zdravotné záznamy RFH, str. 61

[56]  zdravotné záznamy RFH, str. 15

[57]  tabuľková správa o dieťati č. 8

[58]  zdravotné záznamy RFH, str. 48

[59]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; svedectvo Walker-Smitha, 81. deň, str. 12:
Stephen Miller, QC: „Dostali sme sa až k 11.XII.1996. Povedal ste porote vo všeobecnosti a vo vzťahu k jednotli­vým deťom o prehodnotení histológie, ktoré ste vykonal spolu s Dr. Dhillonom?“
prof. John Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „V decembri 1996, teda v období, o ktorom sa teraz bavíme, v ktorom sa pozeráme na vyšetrovanie tohto dieťaťa, bolo toto dieťa jedným z tých, ktorého histológiu ste prehodnotil spolu s Dr. Dhillonom po tom, čo vykonal svoje zaslepené zhodnotenie týchto snímok?“
Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „Keď sa pozrieme na predposlednú stránku tohto zopnutého spisu, D14, pán profesor, tesne pod polovicu tej poznámky o spôsobe, akým ste sa vysporiadal s krátkym zhrnutím anamnézy, potom výsledky z krvi. Potom pod „Endoskopiou“, čo ste tam napísal?“
Walker-Smith: „Napísal som: „Lymfoidná nodulárna hyperplázia koncového ilea“.“
Miller: „A potom v „Histológii“ pod tým?“
Walker-Smith: „Napísal som: „Nápadné lymfatické uzliny. Dhillon — stredný až mierny nárast intra-epiteliálnych lymfocytov. Nárast chronických zápalových buniek po celom čreve — povrchové makrofágy, nie dosť na granulóm.“ Potom môj celkový klinický názor: „Neurčitá kolitída“.“

[60]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; svedectvo Walker-Smitha, 81. deň, str. 13:
Miller: „Histologicky šlo o nárast chronických zápalových buniek po celom čreve so stredným nárastom intra-epi­teliálnych lymfocytov.“
Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „Znovu: keď si to porovnáme s tým, čo ste povedal v tejto rukou písanej poznámke na D14, pochádza to z tejto rukou písanej poznámky?“
Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „Pretože ste povedal: „Stredný až výrazný nárast intra-epiteliálnych lymfocytov. Nárast chronických zápa­lových buniek po celom hrubom čreve“.“

[61]  návrh tabuľkovej správy o dieťati č. 9

[62]  zdravotné záznamy RFH, zväzok 2, str. 47

[63]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; prepis č. 81:
Miller: „Keď sa pozrieme na 59A, popisuje pôvodné zistenie Dr. Jarmulowicza. Potom dodatočná správa o mikro­skopickom popise na konci tejto strany.“
Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „Tieto vzorky boli prehodnotené po istom klinicko-patologickom stretnutí. „Vzorka z ilea ukazuje splývavé lymfatické zhluky v inak všednom tenkom čreve. Vzorky z hrubého čreva ukazujú veľmi jemný rozptyl chronických zápalových buniek v rámci bazálnej membrány. Povrch bazálnej membrány obsahuje ohniskový odpad z bunkových jadier a povrchový epitel vyzerá byť mierne degenerovaný. Nevidno žiadny aktívny zápal. Bolo narezaných viac úrovní a neboli zistené žiadne granulómy. Poznámka: Menšie abnormality. ? významnosť.“
    Toto je spoločne podpísané Dr. Sue Davies a Dr. Jarmulovitzom.“
Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „Aký (ak vôbec nejaký) je rozdiel medzi týmito dvomi sadami nálezov?“
Walker-Smith: „Skutočne zásadný rozdiel je v správe o hrubom čreve — veľmi jemný rozptyl chronických zápalo­vých buniek v rámci bazálnej membrány je jasnou známkou chronického zápalu. A takzvaný ohniskový odpad z bun­kových jadier nám hovorí, že v minulosti tam došlo k nejakému poškodeniu. A to, že povrchový epitel je mierne de­generovaný, nám tiež hovorí, že tam došlo k nejakému poškodeniu, ale nie je tam žiadna známka aktívneho zápalu. Zaujímavé je, že táto správa neuvádza významné pozorovanie, ktoré Dr. Jarmulowitz zapísal v prvej správe, t.j. že lymfatické tkanivo vykazuje reaktívne zmeny, čo ja vnímam ako dosť dôležité.“
Miller: „Záver druhej (doplnenej alebo aktualizovanej) správy je: „Menšie abnormality? Významnosť.“ Kto rozho­duje o celkovom výklade týchto abnormalít, ak na snímkach nejaké abnormality sú?“
Walker-Smith: „Klinický lekár.“
Miller: „Ako to funguje? Máte správu od histopatológa, kde podrobne popisuje nálezy na jednotlivých snímkach či sadách snímok a potom dôjde k záveru. Ale ako sa dospeje k rozhodnutiu o tom, ako naložiť s pacientom?“
Walker-Smith: „Histologická správa popisným spôsobom podáva objektívne údaje o veciach, ktoré vidno pod mi­kroskopom. Histopatológovia ponúkajú svoj názor ohľadne možnej významnosti, ale klinický lekár je zodpovedný za pospájanie klinických prejavov — tzn. známok a príznakov, — endoskopických prejavov a pozorovaných histopa­tologických prejavov.“
Miller: „Pozrime sa na poznámku Dr. Cassona na str. 17 vo zväzku 2. Už sme predtým videli hornú polovicu jeho poznámky, ktorá je napísaná na tlačive pre endoskopiu — je to pod histológiou. „Vzorky z hrubého čreva — nor­málna stavba krýpt; veľmi mierny rozptyl chronických zápalových buniek. Pokles pohárikovitých buniek. Ohniskové abnormality epitelu, t.j. chumáčiky. Odpad z bunkových jadier v pod-epitelových ložiskách“.“
Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „To je opäť trochu iný popis.“
Walker-Smith: „Áno.“
Miller: „Ale za akých okolností to muselo byť napísané?“
Walker-Smith: „Pravdepodobne to napísal David Casson v čase histopatologického stretnutia čoby záznam toho, ako to on videl.“
Miller: „Potom na poslednom riadku kreslí tieto šípky, vedúce od jednej veci k druhej, takže je tam šípka a potom: „Dostatočný chronický zápal na to, aby si zaslúžil liečbu sulfasalazínom“.“
Walker-Smith: „Myslím, že to môže byť citát mojej osoby.“
Miller: „Snáď by ste mohol vysvetliť, ako ste k tomu dospel.“
Walker-Smith: „Zvyčajne spolu s dvomi pomocnými spolupracovníkmi dôjdeme k názoru na klinický význam da­ných nálezov, ktoré sme pozorovali na klinicko-patologickom stretnutí, pretože jeden z mladších lekárov v skutoč­nosti predstavil anamnézu a nálezy. Potom nám príslušný odborník na endoskopiu povie o endoskopických nále­zoch. Potom vidíme pred sebou na obrazovke, aká bola histopatológia. Potom klinickí lekári a vlastne aj mladší le­kári spolu diskutujú o tom, čo by malo nasledovať, pretože rodičia po stretnutí zvyčajne čakajú v nemocničnej izbe, Dr. Casson za nimi zájde a porozpráva sa s nimi. Z celkového obrazu choroby som sa domnieval, že bolo vhodné použiť sulfasalazín a — hoci to tam nie je napísané, — zjavne som dospel k diagnóze neurčitá kolitída.“

[64]  tabuľková správa o dieťati č. 10

[65]  zdravotné záznamy RFH, str. 86 a 87

[66]  prezentácia Johna Walker-Smitha na stretnutí Wellcome Trustu, XII.1996

[67]  tabuľková správa o dieťati č. 3

[68]  zdravotné záznamy RFH, str. 27

[69]  zdravotné záznamy všeobecných lekárov, str. 99

[70]  zdravotné záznamy RFH, str. 35 a 36

[71]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; prepis č. 53

[72]  list 8 z 12 rodičovských párov, 22.XII.2008. Jeden pár žije v USA, s dvomi sa nepodarilo nadviazať spojenie a po­sledný poslal podporný e-mail, ale prial si ostať v anonymite.
„Otvorený list všetkým, ktorých to zaujíma
    Píšeme vám ako rodičia detí, ktoré boli kvôli príznakom zápalového ochorenia čriev a s ním súvisiaceho autizmu vyšetrované v Oddelení pediatrickej gastroenterológie RFH prof. Walker-Smithom a Dr. Simonom Murchom, s účas­ťou Dr. Andrewa Wakefielda na výskumnej stránke ich vyšetrení. Naše deti boli predmetom článku, zverejneného v časopise The Lancet v roku 1998. Vieme, že títo traja lekári sú teraz vyšetrovaní zo strany GMC na základe obvi­není od istého novinára na voľnej nohe. Medzi mnohými obvineniami je aj obvinenie, že títo lekári sa k našim de­ťom správali nevhodným spôsobom, že Dr. Wakefield „ich obťažoval z výskumných dôvodov“ a že naše deti neboli odporučené do RFH obvyklým spôsobom — ich všeobecnými lekármi. Tiež sa tvrdí, že našim deťom boli robené ne­potrebné invazívne vyšetrenia za účelom výskumu, a nie v ich záujme. Vieme, že to tak nebolo. Všetky naše deti boli odporučené k prof. Walker-Smithovi správnym spôsobom, aby mohli byť plne vyšetrené a liečené ich závažné, dlho­trvajúce a vyčerpávajúce žalúdočno-črevné príznaky poprednými detskými gastroenterológmi Veľkej Británie. Mno­hí z nás navštívili niekoľko iných lekárov v snahe pomôcť svojim deťom, ale plné vyšetrenie nevykonal nikto z nich, až kým sme nestretli prof. Walker-Smitha a jeho spolupracovníkov. Zo strany týchto troch lekárov sa nám dostalo najvyššej možnej profesionality a úctivosti. Počas starostlivosti o naše deti v RFH sme boli plne informovaní o od­porúčaných vyšetreniach a možných liečebných postupoch, ktoré sa v priebehu času vyvíjali. Všetky tieto vyšetrenia boli vykonané bez spôsobovania bolesti našim deťom, z ktorých mnohé vďaka poskytnutej liečbe robili veľké pokro­ky, takže prvýkrát za niekoľko rokov boli konečne bez bolesti.
    S úzkosťou sme sledovali výsluchy pred GMC, keďže ako rodičia sme nedostali možnosť vyvrátiť tieto obvinenia. Vo väčšine prípadov nám nedovolili predkladať dôkazy na podporu týchto lekárov, ktorých si všetci veľmi vážime. Pre­to teraz píšeme GMC a všetkým, ktorých to zaujíma, aby sme úplne vyjasnili, že sťažnosť na týchto troch starostli­vých a súcitných lekárov v žiadnom prípadne neodráža naše vnímanie liečby, poskytnutej našim chorým deťom v RFH. Sme vydesení z toho, že títo lekári sú podrobovaní tomuto zdĺhavému vypočúvaniu bez toho, že by sa na nich kvôli čomukoľvek sťažoval ktokoľvek z rodičov detí, popísaných v článku v The Lancet.“

[73]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; prepis č. 73:
Otázka: „Čo sa týka Vás a Vašich spolupracovníkov, Dr. Murcha, Dr. Thomsona a mladších lekárov z Vášho oddelenia, aká mala byť Vaša úloha?“
Walker-Smith: „Naša úloha bola čisto klinická, pretože sme mali tieto deti vyšetriť a v tomto jednotlivom prípade som to bol ja. Keď to bolo možné, vyšetroval som všetky tieto deti v ambulancii ja osobne. Potom som rozhodol, či mali tieto deti nejaký druh zápalu čriev, či už Crohnovu chorobu alebo iný zápal čriev. Ak som sa domnieval, že da­né dieťa potrebuje vyšetrenie z klinických dôvodov, odporučil som vtedy ileokolonoskopiu. Potom by som prešiel k zvažovaniu iných vyšetrení, ktoré by sa mohli vykonať. Nadobudli sme dojem, že neurologická choroba, ktorá sa prejavovala spôsobom podobným autizmu, musí byť u týchto detí vylúčená. O tom sme viedli dosť veľa diskusií, ob­zvlášť Dr. Mike Thomson, ktorý to v našich diskusiách s nami preberal. Tieto vyšetrenia boli samozrejme klinicky odôvodnené, ale v tom čase sme vlastne nedotiahli, čo presne by malo byť ďalším krokom vpred.“

[74]  JABS = Justice, Awareness and Basic Support (Spravodlivosť, uvedomelosť a základná podpora), čo je britské združenie ľudí poškodených očkovaním. Skratka názvu združenia (JABS) je slovnou hračkou, keďže jabs sú ľudo­vo po anglicky vakcíny — pozn. prekl.; https://jabs.org.uk/

[75]  Langdon-Down G: „Law: A shot in the Dark“, The Independent, 27.XI.1996, str. 25

[76]  dieťa JS, zdravotné záznamy RFH, str. 76

[77]  Návrh protokolu a cenová ponuka pre testovanie vybraných detí, očkovaných MR (angl. Measles, Rubella = proti osýpkam a ružienke) a MMR vakcínami („LAB protokol“)

[78]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; prepis č. 73:
Coonan: „Je to správny spôsob, ako pristupovať k týmto veciam? Že použitím tohto protokolu bude možné potvrdiť príčinnú súvislosť medzi týmto očkovaním a chorobami, uvedenými v tomto Návrhu protokolu a cenovej ponuke?“
Wakefield: „Áno. Toto je jeho listina a jeho slová, vyjadrené právnickým jazykom. Inými slovami: nie je to nutne niečo, čo by mohol povedať nejaký vedec. Je napr. možné potvrdiť „príčinnú súvislosť“. Presnejšie by však bolo po­vedať, že je možné potvrdiť napr. spojitosť alebo možnú príčinnú spojitosť. To by bolo vedecky presnejšie, ale táto listina je iná v tom zmysle, že tu ide o argument porovnávaním pravdepodobností, čo je právnický argument, a teda niečo, s čím som vôbec nebol oboznámený. Mojou úlohou boli vedecké roviny dôkazu a nie porovnávanie dôkazo­vých argumentov, takže ako hovorím, sú to jeho slová, jeho výklad a je to napísané tak, aby to bolo pochopiteľné pre právnikov v LAB.“

[79]  spis GMC vs. Wakefield, Walker-Smith a Murch; poznámky zo stretnutia právnikov GMC s MacDonaldom, 23.III.2005

[80]  Wakefield AJ, Anthony A, Murch SH, Thomson M, Montgomery SM, Davies S, O'Leary JJ, Berelowitz M, Walker-Smith JA: „Enterocolitis in children with developmental disorders“, American Journal of Gastroenterology, 2000, 95(9):2285–2295
„Histologicky bolo reaktívne zväčšenie uzlín prítomné u 46 z 52 (88,5%) vzoriek z ilea dotknutých detí a u 4 zo 14 (29%) detí s vredovitou kolitídou, ale u žiadneho z kontrolnej skupiny bez zápalového ochorenia čriev (p < 0,01).“

[81]  osobná komunikácia Walker-Smith => Wakefield

 

<<< Predošlá kapitola       Obsah knihy       Nasledujúca kapitola >>>

 

Štítky:

| | |

Späť