Dr. Andrew J. Wakefield: „Bezcitná bezohľadnosť“ („Callous Disregard“) — 14. Doslov: Etika, dôkazy a smrť medicíny ● Záver ● P.S. ● Životopis
Skyhorse Publishing — 24.V.2010 — Dr. Andrew Jeremy Wakefield
Pôvodnú knihu „Callous Disregard — Autism and Vaccines: The Truth Behind a Tragedy“
z angličtiny s láskavým dovolením autora preložil a preklad zverejnil Ing. Marián Fillo.
<<< Predošlá kapitola Obsah knihy
Doslov: Etika, dôkazy a smrť medicíny
Spoluautorom je James Moody, Esq. ●
Prvýkrát vyšlo v časopise The Autism File v apríli 2010.
Spisy dokazujú, že vyšetrenia 12 detí, opísaných v The Lancet, boli etické
Všeobecná lekárska rada (angl. General Medical Council = GMC), konala na základe najmenej dvoch nepravdivých predpokladov, keď došla k záveru, že Dr. Wakefield a jeho spolupracovníci sú vinní z vykonania výskumu na deťoch bez povolenia etickej komisie.
Nepravdivý predpoklad č. 1: GMC si pomýlila diagnostické klinické testy s výskumom.
Nepravdivý predpoklad č. 2: GMC tvrdila, že niet žiadneho iného povolenia etickej komisie, ktoré by pokrývalo výskumné stránky článku Dr. Wakefielda a kol., ktorý vyšiel vo februári 1998 v lekárskom vedeckom časopise The Lancet. Také povolenie však bolo vydané a žaloba si nesplnila svoju povinnosť nájsť ho.
Kľúčové zistenie GMC proti Dr. Wakefieldovi, prof. Walker-Smithovi a prof. Murchovi je, že vykonali neetický výskum na autistických deťoch — na deťoch, u ktorých objavili nové ochorenie čriev. Bez toho, že by sme chceli znižovať dôležitosť lekárskej etiky, toto zistenie je len „formálnym“ porušením, pretože niet žiadneho dôkazu, že by ktorékoľvek dotknuté dieťa bolo poškodené, ale len že u niektorých detí neboli diagnostické testy schválené etickou komisiou Slobodnej kráľovskej nemocnice (angl. Royal Free Hospital = RFH) v Londýne. Avšak — ako ukážeme podrobnejšie v ďalšom texte — spisové dôkazy preukazujú nado všetku pochybnosť, že diagnostické testy u dotknutých detí boli vykonané v súlade s ich klinickými potrebami, že výskumná časť tohto radu prípadov (angl. case series) bola schválená etickou komisiou a že zodpovední úradníci RFH si boli dobre vedomí rozsahu príslušných povolení v danom čase, pričom nevzniesli žiadne námietky. GMC zároveň nesprávne zaradila bežnú klinickú starostlivosť do oblasti výskumu a nevšímala si staršie povolenie etickej komisie pre výskum odobratých vzoriek z čriev týchto detí. Dopady tohto priestupkového konania ohrozujú oveľa viac než len troch obvinených lekárov. Nielenže upierajú autistickým deťom diagnostické testy a liečbu, ktorú tak zúfalo potrebujú, ale tiež zastrašujú lekárov, aby nedopriali svojim pacientom priekopnícku diagnostiku a liečebné zásahy, ktoré si zaslúžia, odôvodňujúc to pomernou bezpečnosťou tuctovosti v medicíne.
Príprava javiska
Prof. lord Michael Rutter, „vedúci“ britských odborníkov na autizmus, bol prvým, kto popísal prípad očkovaním zavineného autizmu vo vedeckej literatúre, a to v roku 1994. Britské ministerstvo zdravotníctva bolo z veľkej časti zodpovedné za prilievanie oleja do ohňa pochybností verejnosti o MMR vakcíne (angl. Measles, Mumps, Rubella = proti osýpkam, príušniciam a ružienke), a to tým, že v roku 1988 na britský trh uviedlo a v roku 1992 náhle z trhu stiahlo dve MMR vakcíny, obsahujúce kmeň vírusu príušníc Urabe AM-9. O tomto vakcinačnom víruse bolo známe, že spôsobuje meningitídu (zápal mozgových blán) a vakcíny, čo ho obsahovali, boli v Kanade stiahnuté z trhu ešte pred ich uvedením na trh vo Veľkej Británii. Očkovací súd v USA v skutočnosti začal odškodňovať očkovaním spôsobený autizmus už v roku 1991[1] a Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA tajne urovnávalo prípady očkovaním spôsobeného autizmu bez súdneho pojednávania taktiež od roku 1991.[2] Očkovanie zjavne môže spôsobiť autizmus. Zostáva len zistiť, koľko obetí má na svedomí a ako sa dajú liečiť, a tiež prepracovať očkovací kalendár tak, aby sa predišlo autizmu a iným chronickým chorobám, ktoré spôsobuje očkovanie. Nikto nevie, koľko autizmu a iných chronických chorôb spôsobilo očkovanie, pretože zatiaľ neboli vykonané žiadne obsiahle vedecké štúdie, ktoré by porovnávali zdravie neočkovaných detí so zdravím detí plne očkovaných. Niektorí ľudia si myslia, že to je kvôli strachu z morálnej i hmotnej zodpovednosti. Úrady verejného zdravotníctva sú silne proti takému výskumu. Takýto výskum je však úplne nevyhnutný, aby sa predišlo chorobám a udržala dôvera verejnosti v očkovanie.
Prečo sa teda Dr. Wakefieldovi dostáva všetkej tej pozornosti, obviňovania a zásluh (v závislosti od strany barikády, na ktorej stojíte), keď len jednoducho predstavil hypotézu o možnej súvislosti MMR vakcíny s autizmom a volal po ďalšom výskume? Na rozdiel od ostatných, ktorí sa snažia skryť pred pravdou, Dr. Wakefield pokračuje v poctivom vedeckom výskume, ktorý má zistiť, koľko detí bolo postihnutých. Hľadá presné mechanizmy a známky tohto druhu očkovaním spôsobeného poškodenia zdravia, pretože jeho cieľmi sú predchádzanie zbytočným nežiaducim účinkom očkovania, liečba poškodených a obnovenie dôvery verejnosti. Najznámejšou z raných prác Dr. Wakefielda je vedecký článok, zverejnený vo februári 1998 v časopise The Lancet, ktorý popisuje rad 12 detí s autizmom a ochorením čriev, ktoré u väčšiny z nich nastali po očkovaní MMR vakcínou. Tento článok zodpovedne varoval, že nedokazuje žiadnu príčinnú súvislosť, a volal po ďalšom výskume. To vyvolalo politickú vojnu proti vedeckému skúmaniu bezpečnosti očkovania, ktorej úlohou tiež bolo zakryť neposkytovanie primeranej starostlivosti autistickým deťom, ktoré mohli byť obeťami očkovania. Vyšetrovanie Dr. Wakefielda, prof. Walker-Smitha a prof. Murcha zo strany GMC, ktoré začalo v roku 2004 a natiahlo sa až do roku 2010, je len najnovším bojovým poľom v tomto obrovskom zápase. Po vydaní pôvodných zistení GMC 28.I.2010 nasledovalo predpovedateľné formálne stiahnutie tohto článku zo strany šéfredaktora The Lancet Richarda Hortona s odvolávkou na etické otázky. Horton opísal tento článok vo svojej svedeckej výpovedi pred GMC ako „dôležitú novú informáciu, ktorá by zaujímala všeobecnú lekársku čitateľskú obec“. Ale teraz, keď je stredobodom pozornosti tejto politickej búrky okolo bezpečnosti očkovania, spáchal „redaktorskú samovraždu“ pokusom vymazať príspevok týchto 12 detí.
Výskum vs. klinická prax
Povolenie nemocničnej etickej komisie je samozrejme podmienkou vykonávania výskumu na pacientoch, ale žiadny takýto dozor alebo schválenie nie je nutné pre bežnú klinickú prax. Povolenie etickej komisie bolo pochopiteľným, bežným a jasne chápaným postupom, obzvlášť vo fakultných nemocniciach, ako je aj RFH, dlho pred polovicou 90 rokov 20. storočia. Keďže dopady vykonávania nepovoleného výskumu na pacientoch môžu byť samozrejme závažné, lekári musia vedieť ľahko rozlíšiť, kde končí diagnostika a klinická starostlivosť a začína výskum. Diagnostické testovanie a klinická starostlivosť sú hlavne na prospech dotyčného pacienta. Na druhej strane, výskum je systematickým vyšetrovaním, „pokusnou štúdiou“, navrhnutou na získavanie zovšeobecniteľných poznatkov. Etické pravidlá GMC nepovažujú „priekopnícke liečebné zásahy, navrhnuté na prospech daného pacienta“ za „výskum“, ktorý si vyžaduje povolenie etickej komisie.
Smerodajná Belmontská správa priznáva, že presná hranica medzi klinickou praxou a výskumom (ktorý si vyžaduje etický dozor na ochranu ľudských bytostí) je „rozmazaná“, pretože v praxi sa oboje vyskytuje zároveň. Výraz „prax“ znamená „zásahy, ktoré sú navrhnuté výlučne na zlepšenie stavu jednotlivého pacienta alebo zákazníka a ktoré dávajú odôvodnené očakávania úspechu. Účelom lekárskej alebo behaviorálnej praxe je poskytnúť diagnózu, prevenciu alebo liečbu daným jednotlivcom.“ Skutočnosť, že niektoré podoby lekárskej praxe majú prvky iného než okamžitého prospechu pre daného jednotlivca, však nesmie zmiasť všeobecné rozlišovanie medzi výskumom a praxou. Aj keď z v praxi použitého postupu môže mať osoh niekto iný, zostáva tento postup zásahom, navrhnutým na zlepšenie stavu dotyčného jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, takže je to klinická prax a nie je nutné hodnotiť ho ako výskum. Hlavnou zásadou v lekárskej praxi je prvoradosť starostlivosti o pacienta. V službe tomuto prvoradému cieľu je určujúcou vlastnosťou klinickej diagnostiky popis choroby, aj keď nie je možná žiadna okamžitá liečba. Belmontská správa pokračuje:
„Keď sa klinický lekár významnou mierou odchýli od štandardu alebo zaužívanej praxe, toto priekopníctvo samo o sebe nepredstavuje výskum. Skutočnosť, že daný postup je „pokusný“, v zmysle nový, nevyskúšaný alebo iný, z neho nerobí automaticky výskum. Výrazne nové postupy tohto druhu by však mali byť predmetom formálneho výskumu už v ranom štádiu, aby sa zistilo, či sú bezpečné a účinné.“
Inými slovami: zavádzanie priekopníckych zásahov z klinických dôvodov (na prospech jednotlivých vyšetrovaných detí) nie je výskumom, aj keby boli údaje o týchto zásahoch zozbierané zo zdravotných záznamov na výskumné účely nejakým späť alebo dopredu smerujúcim postupom.
Diagnostické testy primerané klinickej potrebe
Deti, o ktorých sme písali v The Lancet, boli všetky choré. Všetky sa vyvíjali normálne alebo takmer normálne a následne stratili už nadobudnuté zručnosti (upadli). Všetky mali problémy s črevami, čo je dôvod, prečo boli odporučené k svetovému odborníkovi na poli pediatrickej gastroenterológie, prof. Johnovi Walker-Smithovi. V tom čase za zdravotnú starostlivosť o tieto deti platila miestna pobočka britského štátneho zdravotníctva (angl. National Health Service = NHS), takže „odporučenie nad rámec dohody“ muselo byť u každého dieťaťa schválené miestnou pobočkou NHS a odôvodnené klinickou potrebou vyšetrení v špecializovanej nemocnici, akou je napr. RFH. Diagnostické testovanie bolo u každého dieťaťa odôvodnené jeho anamnézou a klinickými prejavmi. Takéto diagnostické vyšetrenie, ktoré si vyžiada klinická potreba, nepotrebuje schválenie etickej komisie, pretože bolo vykonané v záujme pacienta, za účelom stanovenia diagnózy a určenia liečby. Medzi týmito diagnostickými vyšetreniami bola aj kolonoskopia, ktorá v črevách týchto detí hľadala liečiteľný zápal, zatiaľčo niektoré deti podstúpili lumbálnu punkciu pre vyšetrenie mozgovo-miechového moku na známky mitochondriálnej dysfunkcie.[3] Jedno aj druhé sú bežné testy pre deti s príznakmi dysfunkcie čriev resp. mozgu a nervovej sústavy. Klinickú nevyhnutnosť vyšetrení, ako je lumbálna punkcia a kolonoskopia, u autistických detí vo svojich svedectvách počas výsluchov pred GMC výslovne uviedli všetci traja zmienení lekári a bola uvedená aj v postupnosti spisov z príslušného času, počnúc rokom 1996, ktorých príklady uvádzame nižšie.
Povolenie etickej komisie na výskum vzoriek bunkových tkanív
5.IX.1995 prof. Walker-Smith dostal všeobecné povolenie etickej komisie na výskum odobratých vzoriek bunkových tkanív detí, podstupujúcich diagnostickú kolonoskopiu kvôli príznakom črevnej choroby (označené etickou komisiou ako projekt 162-95).[4] Tlačivo na súhlas s odobratím dvoch vzoriek navyše, podpísané rodičmi, vysvetľuje, že:
„Chronickým zápalovým ochoreniam čriev stále rozumieme len málo a ich príčina nie je známa. Pre laboratórny výskum má preto vysokú hodnotu mať takéto vzorky dostupné na skúmanie, ako sa zápal v črevách vyvíja a ako je ovplyvnený liečbou… Či už s tým budete alebo nebudete súhlasiť, nijak to neovplyvní ani vaše vyšetrovanie, ani liečbu.“
Deti s prenikavou poruchou vývinu (angl. Pervasive Developmental Disorder = PDD) a závažným ochorením čriev začali chodiť do RFH na klinické vyšetrenia uprostred roku 1996. Prvých 12 týchto postupne odkazovaných detí sme popísali v článku o rade prípadov v časopise The Lancet. Jedinou „výskumnou“ záležitosťou u týchto detí bolo zozbieranie tých dvoch vzoriek navyše, ich následný rozbor v laboratóriu, schválený ako EPC 162-95. Všetky tieto deti mali vo svojich záznamoch etickou komisiou schválený súhlas s účasťou na výskume, ako aj súhlas s ostatnými klinickými výkonmi.
Na základe spoločných rysov, ktoré vykazovala táto úvodná skupina detí (nazývaná „pilotnou štúdiou“), vyvinuli lekári z RFH podrobný klinický a výskumný protokol, ktorý obsahoval okrem predtým schváleného odobratia vzoriek bunkového tkaniva aj výskumné záležitosti, ako napr. genetické testy a známky zápalu mozgu. Väčšina týchto dodatočných výskumných testov sa mala vykonať na vzorkách, ktoré zostali po diagnostických testoch. Žiadosť o povolenie bola etickej komisii odoslaná 16.IX.1996 a schválená 18.XII.1996 ako projekt č. 172-96. Schválenie etickej komisie bolo podmienené tým, že deti, zapojené do tejto výskumnej štúdie, dostanú informačný leták a že do ich zdravotných záznamov bude vložené podpísané tlačivo o súhlase.
Žiadne z detí, popísaných v The Lancet, nebolo súčasťou výskumného projektu EC 172-96
Informačný leták pre rodičov začal názvom štúdie: „Nový pediatrický syndróm: enteritída a dezintegračná porucha po očkovaní proti osýpkam a ružienke“ a vysvetľoval, že lekári z RFH:
„vyslovili hypotézu, že u niektorých (snáď geneticky náchylných) detí môžu živé vírusové vakcíny spôsobiť dlhodobý zápal čreva a neschopnosť vstrebávať obzvlášť vitamín B12… Radi by sme vykonali rad testov, o ktorých sa domnievame, že nám pomôžu zistiť vlastnosti tejto možnej choroby. Naším cieľom je popísať problém tak, aby sme v budúcnosti boli schopní liečiť postihnuté deti a zlepšiť ich stav.“
Tlačivo o súhlase znelo:
„Prečítal(a) a porozumel(a) som cieľom a povahe tejto štúdie a dopodrobna som prebral(a) dopady tejto štúdie s dotknutými lekármi. Týmto súhlasím s tým, že sa moje dieťa zúčastní tejto štúdie. Viem, že môžem svoje dieťa z tejto štúdie kedykoľvek stiahnuť bez toho, že by to malo akékoľvek dopady na jeho ďalšie vyšetrovanie alebo liečbu.“
Žiadne z detí, popísaných v The Lancet, nemalo tieto listiny vo svojich zdravotných záznamoch.
Skutočnosť, že zdravotné záznamy všetkých detí, opísaných v The Lancet, obsahovali súhlas s odobratím vzoriek bunkového tkaniva na výskum podľa EC 162-95, pričom zároveň neobsahovali ani informačný leták, ani súhlas s účasťou na štúdii podľa EC 172-96, znemožňuje prípadnú zámenu. Obvinenie a údajné zistenie zo strany GMC, že sa tieto deti zúčastnili projektu EC 172-96, je preukázateľne nepravdivé, ako dokazujú tlačivá o súhlase v zdravotných záznamoch týchto detí.
Etická komisia vedela, že deti, opísané v The Lancet, sú vyšetrované z klinických, nie výskumných dôvodov
Kľúčové je, že žiadosť, poslaná etickej komisii, aby povolila projekt 172-96, uvádza, že diagnostické testy sú pre klinické účely. Tlačivo etickej komisie obsahuje otázku:
„Budú dané zákroky vykonané alebo vzorky odobraté výlučne na účely tohto výskumu, alebo ako súčasť bežnej starostlivosti o pacienta?“
Odpovedali sme:
„Áno, vo svetle príznakov a známok, ktoré títo pacienti vykazujú, všetky tieto zákroky a väčšina odberov vzoriek je klinicky indikovaná (t.j. bežná starostlivosť o pacienta). Dodatočné vzorky z čriev (5 ks u každého pacienta) budú odobrané na účely virologického rozboru. DNA na genetické testy bude z krviniek, izolovaných z bežných odberov krvi a nevyžiada si odoberanie žiadnych ďalších vzoriek krvi.“
Etická komisia očividne predpokladala takéto rozpoloženie, kedy vyšetrovací protokol obsahuje testy na klinické i výskumné účely. Ak by sa etická komisia domnievala, že v žiadosti popísané diagnostické testovanie nie je pre deti s takýmito príznakmi vhodné, určite by vzniesla nejaké námietky. Vyvstáva teda otázka: Prečo GMC nestíha vedúceho etickej komisie Dr. Pegga a ďalších členov etickej komisie, keď schválili takéto údajne rizikové a bezohľadné zákroky?
Deti s ochoreniami čriev a PDD boli naďalej odporúčané do RFH, zatiaľčo etická komisia otáľala so schválením formálneho protokolu. Deti boli diagnosticky testované a bola im poskytovaná klinická starostlivosť, primeraná deťom, vykazujúcim príznaky ochorenia čriev a straty už nadobudnutých schopností (úpadku vo vývine). V tom čase sa však už priamočiare klinické a etické otázky stali žeravo „politickými“, pretože predmetom navrhovaného výskumu bolo i možné poškodenie zdravia očkovaním, a preto bol protokol starostlivo skúmaný. Vo svojej odpovedi na otázku vedúceho etickej komisie Dr. Pegga ohľadne testovania týchto detí, napísal prof. John Walker-Smith v liste z 11.XI.1996:[5]
„Tieto deti trpia chorobou s „beznádejnou prognózou“ ohľadne ich mozgovej dezintegračnej poruchy. Častokrát sa im nedostalo tej úrovne vyšetrovania, akú by sme považovali za primeranú u detí s tak ničivou chorobou. Žalúdočno-črevné príznaky, prítomné u všetkých nami vyšetrovaných detí, boli často vyšetrované nedostatočne (ak vôbec).“
Vysvetlil, že každé dieťa, ktoré už je liečené, určite získa „rozumný prínos“, čo je zásadná požiadavka na rozlišovanie klinickej praxe od výskumu, a to
„1. stanovením diagnózy a vylúčením metabolických či iných príčin,
2. započatím liečebného postupu.“
Klinický prínos pre každé z detí, popísaných v The Lancet, jasne rozlišuje tento rad prípadov od výskumu. Prof. Walker-Smith potvrdil nado všetku pochybnosť, že tieto deti boli vyšetrované už dávno pred schválením projektu 172-96 etickou komisiou:
„Doposiaľ sme na základe klinickej potreby vyšetrili 5 takýchto detí, pričom u všetkých sa preukázalo chronické ochorenie čriev. … Môžem potvrdiť, že deti by podstúpili tieto vyšetrenia dokonca aj v prípade, keby sme žiaden výskum nevykonávali. Musím objasniť, že deti bez žalúdočno-črevných príznakov by sme nevyšetrovali.“
Bolo by neetické, ak nie priam obludné, odmietnuť starostlivosť a odvrátiť sa od týchto detí, pokým etická komisia vyhodnotí budúci výskumný protokol.
Dr. Wakefield 3.II.1997 opäť upozornil etickú komisiu, že pred začatím výskumného projektu 172-96 boli v RFH vyšetrené ďalšie deti. Napísal opravu navrhovaného protokolu tým, že vyškrtol magnetickú rezonanciu (angl. Magnetic Resonance Imaging = MRI) a elektroencefalogram (EEG), keďže neurologické vyšetrenia nepriniesli žiadne užitočné klinické údaje, a pridal test priepustnosti čriev.[6] Vyškrtnutie MRI a EEG bolo čisto klinickým rozhodnutím Walker-Smitha v najlepšom záujme týchto detí, tzn. nešlo o výskum, ale Pegg chcel byť oboznámený o „akýchkoľvek“ zmenách. V tomto liste Wakefield potvrdil, že navyše k 5 deťom, odporučeným k Walker-Smithovi podľa jeho listu z 11.XI.1996, boli vyšetrené ďalšie 4 deti a teraz už celkovo 8 detí malo potvrdený zápal čriev. Preto vo februári 1997 etická komisia vedela, že 9 detí (9 z tých 12 detí, o ktorých bola reč v The Lancet) už bolo v RFH vyšetrených a vyhodnotených, ale tieto deti nemali nič do činenia s projektom 172-96. Dr. Peggovi malo byť zrejmé, že tento protokol bol ešte stále upravovaný na základe výsledkov pilotnej štúdie.
Iróniou osudu sa projekt 172-96 nakoniec vôbec neuskutočnil. Peniaze na dodatočné výskumné prvky v tomto návrhu neprichádzali a ďalej sa v tom nepokračovalo. Traja zmienení lekári teda neporušili povolenie etickej komisie č. 172-96 tým, že medzi účastníkov štúdie prijali deti, čo nespĺňali vstupné podmienky, a nevykonávali „výskum“ na týchto deťoch pred dňom spustenia projektu, pretože výskumný projekt 172-96 nikdy spustený nebol.
Na druhej strane, výskum odobratých vzoriek, schválený povolením č. 162-95, sa ukázal byť nesmierne poučným a naň sa sústredila pozornosť Dr. Wakefielda a prof. Murcha. Prof. Walker-Smith opäť písal Dr. Peggovi 15.VII.1998:[7]
„Navyše k našej pôvodnej štúdii (rad prípadov, popísaný v The Lancet) teraz pokračujeme vo vyšetrovaní takýchto detí na základe klinickej potreby a vykonávame ileokolonoskopiu a obmedzenú sadu krvných testov, aby sme sa rozhodli, či dať týmto deťom Mesalazine (proti-zápalový liek na zápalové ochorenie čriev). Keďže Dr. Wakefield starostlivo analyzuje naše výsledky a niektoré odobraté vzorky používame na výskum (máme už povolenie na výskum, na odoberanie dodatočných vzoriek z čriev detí, ktorým robíme kolonoskopiu), rád by som formálne požiadal o povolenie etickej komisie pre náš klinický výskumný rozbor u tých detí, ktoré naďalej vyšetrujeme z klinických dôvodov.“
Požiadal len o predĺženie povolenia na rozbor výsledkov klinických údajov za účelom zverejnenia vo vedeckej literatúre a toto povolenie dostal. Celú túto záležitosť prehodnotil dekan lekárskej fakulty prof. Zuckerman, ktorého pripomienkované povolenie zo 17.VII.1998 znelo:
„Všetky potrebné kroky ohľadne etickej komisie a iných záležitostí“
Prísny dozor bez námietok voči klinickej starostlivosti
Ďalší dôkaz o úrovni prísnosti dohľadu nad primeranosťou klinickej starostlivosti o deti, popísané v časopise The Lancet, pochádza zo 6.VII.1998 z listu prof. lorda Davida Hulla, bývalého predsedu Spojeného výboru pre očkovanie a imunizáciu (angl. Joint Committee on Vaccination and Immunization = JCVI), dekanovi Zuckermanovi, u ktorého hľadal pomoc „v istej osobnej záležitosti“. Hull si určite bol vedomý prebiehajúceho výskumu (ne)bezpečnosti očkovania a obával sa možnej hmotnej zodpovednosti vlády Veľkej Británie za očkovaním spôsobené škody. Hull bol znepokojený, že „mnohé ďalšie deti boli podobne vyšetrené a ešte viac ich čaká v poradovníku“. Odkazujúc na tento list prof. Walker-Smith opäť ubezpečil dekana Zuckermana vo svojom liste zo 14.VII.1998, že
„Tieto ďalšie deti sú vyšetrované z klinických dôvodov, aby sa správne rozhodlo o tom, ako ich liečiť a pomáhať im.“
V odpovedi na Hullov list napísal prof. Walker-Smith aj riaditeľovi RFH Martinovi Elsemu:
„Autistické deti, ktoré majú žalúdočno-črevné príznaky od úplného začiatku, boli vyšetrované podľa klinických potrieb. Etická komisia to povolila. Bežne tiež mávame povolenie etickej komisie na odobratie endoskopických vzoriek bunkových tkanív na výskumné účely so súhlasom rodičov u všetkých detí, čo podstupujú endoskopiu. Nikdy sme sa neuchýlili ku konaniu mimo rámca, schváleného etickou komisiou, a už vôbec nie k niečomu, čo by bolo neetické v najširšom zmysle slova. Máme najjasnejšie dôkazy, či už zverejnené alebo nezverejnené, že tieto deti majú určitú podobu chronickej zápalovej choroby čriev… Autistické deti so žalúdočno-črevnými príznakmi, ktoré vyšetrujeme, si zasluhujú také vyšetrenia, aké vykonávame.“
Pegg napísal Zuckermanovi 24.VII.1998 list, opäť odkazujúc na Hullov list:
„Schválili sme zbieranie údajov z klinicky indikovaných vyšetrení. V súčasnosti nie je úlohou etickej komisie spochybňovať úsudok klinických lekárov, čo sú a čo už nie sú klinicky indikované vyšetrenia. Nespoliehame sa však len na slová výskumníkov, ale požadujeme aj zhodnotenie všetkých žiadostí nezávislým odborníkom. V tomto prípade to bol Dr. Owen Epstein, kto zhodnotil tento projekt, a mám od neho list, v ktorom „silne podporuje“ túto štúdiu.“
Dekan Zuckerman odpísal lordovi Davidovi Hullovi 28.VII.1998 a ubezpečil ho, že všetky tieto deti boli vyšetrované z klinických dôvodov a že dozor etickej komisie bol primeraný. Pri tomto všetkom prísnom hodnotení na najvyššej úrovni nebolo žiadnej námietky od kohokoľvek, že by tieto diagnostické testy, vykonané na deťoch, opísaných v The Lancet, boli nejak neetické.
GMC nesprávne označila klinickú starostlivosť za výskum
Pri vyšetrovaní a popisovaní 12 detí pre The Lancet nedošlo k žiadnemu porušeniu etických pravidiel. Žiadne dieťa nebolo podrobené akémukoľvek invazívnemu testu pre potreby výskumu. Žalobcovia z GMC sa spoliehali na tvrdenie, že deti, opísané v The Lancet, sa zúčastnili výskumného projektu 172-96. Zdá sa, že žalobcovia úplne zatajili povolenie č. 162-95 na výskum vzoriek bunkových tkanív a po prvýkrát v dejinách sa pokúsili spochybniť úsudky špičkových klinických lekárov o tom, ktoré vyšetrenia boli klinicky indikované na diagnózu a liečbu zúfalo chorých detí.
GMC neuznala prof. Walker-Smitha, skúseného klinického lekára, vinným z nečestnosti. Porota musela uznať poctivosť jeho postoja ohľadne klinickej potreby týchto testov ako v roku 1996, tak aj teraz. Spisy potvrdzujú nielen postoj tohto lekára ku klinickej potrebe vyšetrení a nedostatočnosti predchádzajúceho vyšetrovania týchto detí, ale objasňujú aj to, že etická komisia RFH, dekan lekárskej fakulty, výkonný riaditeľ RFH a dokonca aj lord David Hull vedeli celý čas, že autistické deti s ochorením čriev boli vyšetrované a skúmané podľa klinických potrieb. V rokoch 1996–1998 starší lekári v RFH vedeli, čo sa dialo a ktoré povolenie sa na to vzťahovalo.
Sťažovateľ Brian Deer vedel, že výskum odobratých vzoriek bunkových tkanív bol schválený etickou komisiou
Spisy, ktoré boli nedávno zverejnené na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám (angl. Freedom Of Information Act = FOIA), odhaľujú, že sťažovateľ — novinár Brian Deer — vedel v roku 2004, že výskum odobratých vzoriek bunkových tkanív bol povolený etickou komisiou ako projekt 162-95. Oznámil mu to v januári 2004 na základe FOIA Strategický zdravotnícky úrad (angl. Strategic Health Authority), ktorý je zodpovedný za RFH.[8]
Môže sa vám zdať zvláštne, že aj keď malo toto povolenie jasný význam pre vykonávanie výskumu na vzorkách bunkových tkanív, odobratých z čriev detí v starostlivosti prof. Walker-Smitha, GMC sa tvárila, že o ňom nič nevie. Deer pravdepodobne priznal toto povolenie pred GMC, inak by riskoval odhalenie podvodu (zatajenia kľúčových dôkazov) po poriadnom úvodnom vyšetrovaní zamestnancami GMC. Toto povolenie však nebolo medzi spismi, o ktoré sa GMC opierala pri tvorbe pôvodných obvinení proti Dr. Wakefieldovi, prof. Walker-Smithovi a prof. Murchovi a ktoré Deer dodal GMC spolu so svojou sťažnosťou. Nebolo priznané ani v spisoch, ktoré GMC poslala obvineným, a to ani medzi nepoužitými spismi, ktoré GMC má povinnosť priznať. Zistenia GMC zneli:
„Táto výskumná štúdia bola vykonaná na dieťati „x“ bez povolenia etickej komisie, keďže to bol výskum, ktorý nebol povolený žiadnym iným povolením etickej komisie než povolením Projektu 172-96.“
Dear toto povolenie buď zatajil pred obžalobou, alebo ho obžaloba zatajila pred obžalovanými lekármi. Vo svetle predchádzajúceho povolenia etickej komisie pre výskum vzoriek bunkových tkanív 162-95 by sa Deerovo obvinenie z neetického výskumu, ktoré predniesol v roku 2004, javilo ako hmatateľne nepravdivé. Či už Deer priznal alebo nepriznal túto kľúčovú listinu, schopné vyšetrovanie GMC ju malo odhaliť. Keďže schvaľovacie spisy pre projekt 162-95 boli v držbe etickej komisie RFH, mali ich dostať právnici GMC a predseda etickej komisie RFH Dr. Pegg ich mal dobrovoľne odovzdať počas jeho svedeckej výpovede pred GMC. V žiadnom spise GMC niet zmienky, že by sa niečo také udialo, čo vzbudzuje vážne pochybosti o spôsobilosti obžaloby, ak nie priam o zneužití úradnej moci. Predseda etickej komisie Pegg navyše toto povolenie vo svojom stanovisku, ani vo svojej svedeckej výpovedi vôbec nezmienil, čo preukazuje jeho podiel na tomto prečine.
Obžaloba postupovala na základe predpojatého predpokladu viny namiesto toho, aby vykonala spravodlivé a dôkladné vyšetrovanie. Celý tento prípad nakoniec asi vôbec nebol poctivým úsilím o ochranu pacientov, ale politicky podnieteným honom na čarodejnice. Šéfredaktor časopisu The Lancet Horton sa vo svojej knihe „MMR: Science and Fiction“ z roku 2004[9] chvastal:
„Reid (vtedajší tajomník ministerstva zdravotníctva) zrejme uviedol GMC do rozpakov, keď naliehal na GMC, aby neodkladne vyšetrovala Wakefielda. Popravde, nemali poňatia, s čím začať. Na jednej večeri sme 23.II.2004 spolu s istým lekárskym kontrolórom preberali Wakefieldov prípad. Zdalo sa, že si nie je istý, ako by GMC mohla zohrať nejakú užitočnú úlohu pri objasňovaní akéhokoľvek zmätku. Keď sme sa rozprávali pri káve, zatiaľčo iní hostia postupne odchádzali, zapísal si pár možných smerov vyšetrovania a podal mi svoju navštívenku s návrhom, aby som sa s ním priamo spojil, ak ma ešte čokoľvek napadne. Vyzeral byť dychtivý po prenasledovaní Wakefielda, obzvlášť keď má na tom záujem ministerstvo zdravotníctva. Tu bola profesionálne vedená kontrola lekárov v akcii — výmena poznámok pri likéri v nádhernej drevom obitej miestnosti jednej z najctihodnejších zdravotníckych ustanovizní.“
Toto je možno len jedna časť prebiehajúcej snahy o zastavenie výskumu (ne)bezpečnosti MMR vakcín na jednej strane a snahy o ututlanie otrasného upierania primeranej starostlivosti autistickým deťom s vážnymi žalúdočno-črevnými ťažkosťami zo strany NHS na strane druhej, čo samo o sebe je ohavným porušením základnej lekárskej etiky.
Rad prípadov, zverejnený v The Lancet, teda mal príslušné povolenie etickej komisie na výskum odobratých vzoriek bunkových tkanív, ako sa to aj píše vo zverejnenom článku. Ak Deer poskytol GMC údaje o projekte 162-95, tak žaloba zatajila toto povolenie etickej komisie pred porotou.
Aj keď výskum Dr. Wakefielda prebiehal na základe povolenia č. 162-95, príslušné spisy neboli v jeho držbe, ale mala ich etická komisia. Počas svojej svedeckej výpovede pred GMC Dr. Wakefield zdôrazňoval dôležitosť spoliehania sa nie na pamäť, ale na pôvodné spisy, z ktorých mnohé (okrem iných aj povolenie č. 162-95) vyšli na povrch len oneskorene počas ústnych výpovedí. Kdekoľvek to bolo možné, vyhýbal sa pri príprave obhajoby špekuláciám, keďže rekonštrukcia udalostí spred 9 rokov by za neprítomnosti spisov z predmetného obdobia bola značne riskantná. Mal pravdu. Neschopnosť GMC či už získať alebo priznať kľúčové spisy, akým je aj povolenie č. 162-95, zničila šance obvinených na spravodlivý proces. Právnici GMC môžu na svoju obhajobu tvrdiť, že keď vztiahli na štúdiu z The Lancet nesprávne povolenie etickej komisie, vychádzali z chybného stanoviska prof. Murcha z roku 2004. Toto stanovisko bolo pripravené narýchlo, pod veľkým nátlakom a hlavne za nedostupnosti príslušných spisov. Obhajoba na túto vec počas výsluchov opakovane poukazovala, ale kompetentní ako keby boli hluchí.
Poznámka poroty GMC k tak zásadnej veci, akou je platné povolenie etickej komisie, bola tak zamietavá, ako bola nechutná a úplne ukrátená o akýkoľvek rozbor:[10]
„Porota počula, že etické povolenie bolo vyžiadané a schválené pre iné pokusy a obzvlášť sa poukazovalo na to, že projekt 172-96 nebol nikdy započatý a že vyšetrenia 12 detí, popísaných v The Lancet, boli klinicky indikované a že výskumné časti týchto klinicky oprávnených vyšetrení boli povolené v rámci projektu 162-95. Vo svetle všetkých dostupných dôkazov porota zamietla toto tvrdenie.“
Strašné dopady
Zistenia GMC majú strašné dôsledky na výkon lekárstva vo všeobecnosti, na nevyhnutnú liečbu zúfalo chorých autistických detí a na budúcnosť GMC v jej úlohe chrániť pacientov. 28.I.2010 môže vojsť do dejín ako deň, keď zomrela priekopnícka klinická starostlivosť vo Veľkej Británii, súc zabitá dodatočným označením takejto starostlivosti za neetický výskum. Predstavte si, že donesiete svoje zúfalo choré dieťa do nemocnice, len aby vám špičkoví lekári vo svojich odboroch povedali, že majú zviazané ruky a že nemôžu nič urobiť, pretože táto choroba a príslušná liečba ešte neboli dostatočne popísané v lekárskej literatúre, že musia navrhnúť „výskumný“ protokol, poslať ho etickej komisii a čakať dlhé mesiace na povolenie. Nezmyselné? Samozrejme, ale to je presne to, čo sa stane, ak zistenia GMC povedú k akémukoľvek kárnemu opatreniu. Lekári jednoducho nechcú podstúpiť riziko siahodlhého vyšetrovania (možno z nejakých postranných dôvodov), trestu, či dokonca straty oprávnenia vykonávať lekársku prax a zvyknú si na bezpečnú priemernosť vykonávania svojho povolania „podľa kníh“. Medicína už nebude zamestnaním učencov, ale len postupnosťou obvyklých krokov, vykonaných bezmyšlienkovite a úplne bez inšpirácie. Starostlivosť o pacientov utrpí, čo je presný opak údajného poslania GMC. Aj keď tým bude trpieť celá medicína, najbezprostrednejšie dopady to bude mať na najvážnejšie choré autistické deti. Naďalej im bude upieraná diagnostika a starostlivosť, ktorá je ich základným ľudským a morálnym právom. GMC sa stala spoluvinníkom v tejto časti celkovej bitky o vedeckú pravdu o očkovaní a autizme, ako aj iných chronických poruchách, keď obetovala tieto deti na oltár, postavený z úmyselnej nevedomosti o očkovaním spôsobenej škode, ktorej sa dá predísť, a z ľahostajnosti k potrebám týchto detí. Ak si máme zachovať prínosy očkovania, musíme splniť svoju povinnosť voči týmto deťom i voči lekárom, ktorí sú dosť odvážni na to, aby im prišli na pomoc.
Lekári, pripravte sa na to, že lekárski kontrolóri budú spochybňovať vaše klinické úsudky a obzvlášť (napriek vášmu vzdelaniu, skúsenostiam a spisovým dôkazom) to, či testy, ktoré vykonáte na tých najviac chorých spomedzi vašich pacientov, sú klinicky indikované, alebo sú na účely výskumu.
Záver
Bude toho ešte viac — oveľa viac: cesty súputníkov, ďalší informátor, zneužívanie moci v Kongrese (= parlament v USA — pozn. prekl.) a voľno-predajný výživový doplnok, zvaný transfer faktor, čo je v prírode sa vyskytujúca látka, ktorá posilňuje imunitu detí, aby ľahšie zvládli osýpky, ale ktorá bola nepravdivo označená za „konkurenta“ MMR vakcíny (angl. Measles, Mumps, Rubella = proti osýpkam, príušniciam a ružienke. Napriek chýbajúcim dôkazom ma obvinili z toho, že som týmto transfer faktorom liečil isté dieťa. V skutočnosti to boli rodičia, kto sa rozhodol nasadiť svojmu dieťaťu tento voľno-predajný doplnok výživy. Ani ja, ani moji spolupracovníci sme ho nikdy nepoužili ako „pokusný liek“ a otázka pediatrického oprávnenia bola úplne podružná. A tak ďalej…
* * *
Ako tak píšem tieto záverečné myšlienky, hemží sa to tu chýrmi o možnej sprenevere 2 miliónov dolárov (a nekalej spolupráci CDC)[11] Dr. Poulom Thorsenom — starším výskumníkom zo slávnych „nepriaznivých“ Madsenových dánskych štúdií, ktoré nesprávne tvrdili, že thimerosal[12] ani MMR vakcína neprispievajú k vzniku autizmu.[13] Ďalšie chýry naznačujú, že iný vládny svedok pred očkovacím súdom USA a uznávaný odborník na autizmus je vyšetrovaný v Kanade kvôli porušeniu etických pravidiel. Vo Veľkej Británii sú Rutter, Horton, Zuckerman, Pegg a Salisbury predmetom sťažností ku Všeobecnej lekárskej rade (angl. General Medical Council = GMC). A áno, tisíce ďalších detí boli znivočené, pokým prebiehalo toto „absurdné divadlo“. Úmrtia,[14] deportácia,[15] uväznenie[16] a samovražda[17] — stanú sa tiež nežiaducimi reakciami na očkovanie, ktorým sa dá vyhnúť?
Zastavme sa na chvíľu. Politici, dozorcovia, výrobcovia, právnici, blogeri, prisluhovači: Čiňte sa teraz na ochranu detí! Čiňte sa teraz na ochranu prínosov očkovacieho programu! Postavte bezpečnosť na prvé miesto — nad akékoľvek iné ohľady! Trvajte na tom, pán a pani Gatesovci![18]
Tu niet miesta na vyžívanie sa v zbytočných vytesňovacích činnostiach, svätuškárskych pózach, či ochrane seba samého. V bitke o srdcia a mysle verejnosti ste už prehrali… Prečo? Lebo rodičia majú pravdu, ich príbehy sú pravdivé, mozgy ich detí sú poškodené, je tu veľký, priam obrovský problém. Čoraz silnejší tlak na povinné očkovanie a zastrašujúce reklamné kampane v USA sú meradlom vášho zlyhania — zaočkovanosť nie je odrazom dôvery verejnosti, ale odrazom týchto donucovacích opatrení. A bez dôvery verejnosti nemáte nič.
V roku 2001 som sa — s otázkou bezpečnosti očkovania na mysli — spojil s Dr. Laurou Hewitson, výbornou výskumníčkou, ktorá v tom čase pôsobila na Pittsburghskej univerzite. So spolupracovníkmi sme navrhli štúdiu, ktorá mala byť vypracovaná už pred rokmi. Rozhodli sme sa preskúmať bezpečnosť očkovacieho kalendára USA, počnúc očkovaním proti nákazlivej žltačke typu B v deň narodenia, až po preočkovanie v 6. roku života. Prvý vedecký článok — jeden z niekoľkých — popísal oneskorené nadobudnutie životne dôležitých reflexov (napr. sacieho reflexu) mláďatami opíc po očkovaní proti žltačke typu B vakcínou s obsahom thimerosalu. Po dôkladnom recenznom konaní a po zverejnení na internete v časopise Neurotoxicology bol tento článok stiahnutý, očividne nie na podnet vedeckého redaktora, ale na podnet vydavateľského domu Elsevier. Vzťahy medzi týmto vydavateľom a farmaceutickým priemyslom odhalil Mark Blaxill v jednom z jeho vynikajúcich článkov pre internetovú stránku Age of Autism (Vek autizmu).[19] Zdá sa, že veda patrí tomu, kto zaplatí najviac.
* * *
Cisár Nero neignoroval prebiehajúcu katastrofu, keď horel Rím, ale obvinil z podpaľačstva iných — kresťanov, — ktorých dal zoťať, aby upokojil rozhnevaný dav. Na rozdiel od Nera sú dnešné vlády vinné z oboch prečinov — ignorujú prebiehajúcu katastrofu a zároveň utišujú davy. Zostáva na budúcich pokoleniach, aby to opravili a prebudovali.
Svojho druhu víťazstvo raz príde. A bude to víťazstvo zdola, v pravom duchu Ústavy USA, ľudia si povedia svoje. Nepríde to zhora, pretože šík lobistov, „odborníkov“ a skutočných veriacich (v očkovanie — pozn. prekl.) stojí medzi prezidentom a ľuďmi, ktorým prisahal, že im bude slúžiť.
* * *
Texaské slnko, pomaly zapadajúce nad Crystal Mountain, stále spaľuje krajinu. Cédre sa rysujú na vyprahnutej zemi. A slnko je preč. Hviezdy sa plazia na nočnú oblohu a les sa začína pohybovať. Moje deti spia a moje pivo je studené. Z úst Willieho Nelsona znie balada o Bobbym McGee s trochu drsnou melanchóliou:
„Vymenil by som všetky zajtrajšky za jeden jediný včerajšok.“
A na chvíľu som sa ocitol tam — nad chladnou vlhkou priepasťou pod viaduktom Hownes Gill, vo výške zhruba 50 metrov nad zabudnutím. Malý chlapec sa mi spýtavo pozeral na tvár, vyšmykol sa z mojej ruky a bolo po ňom.[20]
P.S.
napísal James Moody, Esq.
V klasickej knihe lorda Grahama Wilsona „The Hazards of Immunization“ („Riziká očkovania“) sa dočítame:[21]
„Je na nás a na tých, čo prídu po nás, aby (sme) zabezpečili, že ten meč, ktorý nám dali do rúk vakcíny a antiséra, sa nikdy nepoškvrní prílišnou dôverou, nedbanlivosťou, ľahostajnosťou alebo snahou predvídať budúcnosť.“
V knihe „Bezcitná bezohľadnosť“ Dr. Andy Wakefield odhalil podrobnosti o jeho pokračujúcom snažení brať ohľad na toto varovanie.
Hoci zlepšenie hygieny, výživy a klinickej starostlivosti v našej pokročilej post-industriálnej civilizácii značne zľahčili bremeno prenosných chorôb, očkovanie sa naďalej propaguje ako „zbraň“ prvej voľby vo vojne proti chorobám.
Ako v každej inej vojne, i v tejto sú obete a prvou z nich je pravda. Malému počtu obetí sa nedá vyhnúť — a niektorí argumentujú, že to je ospravedlniteľné údajným celkovým prínosom pre spoločnosť. Máme však morálnu, etickú a právnu povinnosť minimalizovať sprievodné škody a dobre sa postarať (vrátane vyplácania odškodného) o nevinné obete tejto vojny proti prenosným ochoreniam. „Kolektivistické“ krídlo verejného zdravotníctva rozhodlo, že dobro mnohých nahrádza etické záväzky voči jednotlivým deťom. Niektorí predstavitelia verejného zdravotníctva prijali neznáme bremeno chronických chorôb — obzvlášť autizmu, ale aj iných imunitných, autoimunitných či vývinových porúch — ako dobrý obchod pri predchádzaní akútnej chorobnosti a úmrtnosti na prenosné choroby. Epidemický výskyt autizmu,[22] pôsobivé príbehy o nižšom výskyte autizmu u neočkovaných obyvateľov (ako napr. neočkujúce rodiny amišov)[23] a nedostatok základných údajov, porovnávajúcich zdravie očkovaných vs. neočkovaných detí spolu upozorňujú na naliehavú potrebu prehodnotiť očkovaciu politiku „vyššieho dobra“. Obrovské medzery v našej vede o bezpečnosti očkovania nedávno priznal aj Federálny poradný výbor USA pre očkovanie (angl. US National Vaccine Advisory Committee = NVAC).[24] A Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám (angl. Centers for Disease Control and prevention = CDC) stráži svoju databázu údajov o bezpečnosti očkovania[25] zrejme tak silne, ako naši armádni velitelia strážia nukleárne tajomstvá USA.
Bez priehľadnosti údajov je jednoducho nemožné dospieť k záveru, koľko chronických chorôb, vrátane autizmu, je spôsobených očkovaním.
Strašným nešťastím obrovských rozmerov je skutočnosť, že drvivej väčšine epidémie autizmu (a iných chronických nežiaducich reakcií na očkovanie) sa dalo predísť zmenami očkovacieho kalendára, zloženia vakcín, vyšetreniami pred očkovaním, ako aj trvalým programom porovnávacieho základného výskumu na ľuďoch i opiciach. Rozmýšľam, že pohnútkou pre toto zatajovanie a pretrvávajúcu vládnu politiku „úmyselnej nevedomosti“ je s najväčšou pravdepodobnosťou strach, že úprimnosť v otázke chronických nežiaducich udalostí po očkovaní by čoraz viac rodičov viedla vyhýbaniu sa rizikám a spoliehaniu sa na údajnú kolektívnu imunitu ostatných. Aj keď očkovaním navodená kolektívna imunita je sama o sebe pochybná, pretože k epidémiám prenosných chorôb došlo dokonca aj v obyvateľstve s vysokou zaočkovanosťou. Možno bez poctivého skúmania, priehľadnosti a priznávania nepríjemných skutočností vôbec hovoriť o naozaj informovanom súhlase?
Ako ste sa dočítali v tejto knihe, už v roku 1991 Očkovací súd USA začal odškodňovať a Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych služieb USA začalo tajne mimosúdne vyrovnávať prípady očkovaním spôsobeného autizmu, vrátane tichého pripustenia hmotnej zodpovednosti v prípade Hannah Poling,[26] jedného z „testovacích prípadov“ programu Omnibus Autism. V roku 2002 tiež došlo k odškodneniu MMR vakcínou spôsobeného autizmu v prípade rodiny Hiattovcov (5,1 milióna dolárov)[27] a nedávno v prípade Baileyho Banksa.[28] Precedens očkovaním spôsobeného autizmu tu už teda máme. Zostáva ešte zistiť počet obetí, vhodnú liečbu a prepracovať očkovací kalendár, aby sa predišlo autizmu a iným chronickým chorobám, ktoré sú spôsobené očkovaním.
Po udalostiach, ako je utajené stretnutie zdravotníckych úradníkov USA so zástupcami priemyslu v Simpsonwood Retreat Center, Norcross, Georgia v roku 2000,[29] prudko zaujaté a neužitočné „prehľady“ Výskumného ústavu lekárskeho (angl. Institute of Medicine) o bezpečnosti očkovania z roku 2001 a 2004, či skrz-na-skrz chybový reťazec „štúdií“, ktoré pripomínajú odpadkovú epidemiológiu, kedysi používanú na obhajobu bezpečnosti tabaku, po týchto udalostiach, ktoré sa stali a už sa neodstanú, CDC nakoniec pripustilo, že jeho epidemiológia bola chybná[30] a (podľa uniknutého spisu o mediálnej stratégii) že nemá vedu, ktorá by rozptýlila pochybnosti „proti-očkovacích“ aktivistov.[31]
Dr. Wakefielda napadli v zosnovanom ťažení v snahe „zhanobiť“ ho i jeho výskum. Súčasťou tohto útoku bolo najdlhšie trvajúce „ukážkové disciplinárne konanie“ v dejinách britského oprávňovacieho úradu Všeobecnej lekárskej rady (angl. General Medical Council = GMC). Smutné je, že táto „súdna fraška“ hýrila zneužitiami moci žalobcami, krivými svedectvami a nesprávnymi označeniami primeranej klinickej starostlivosti o zúfalo choré deti za „neetický“ výskum. Jednou z výstrednejších príhod z tejto potýčky bolo ohlásenie stiahnutia článku Dr. Wakefielda a kol. z časopisu The Lancet po vynesení rozsudku GMC 28.I.2010 na stretnutí NVAC (ktorý radí ministrovi zdravotníctva a sociálnych služieb USA) 4.II.2010. Stretlo sa to s potleskom a nadšeným podávaním si rúk medzi zúčastnenými predstaviteľmi federálnej vlády a verejného zdravotníctva. Vo svojej verejnej poznámke na konci tohto stretnutia som jednoducho podotkol, že toto orwellovské úsilie o vymazanie dejín a príspevku k vede, ktorý prinieslo týchto 12 detí, nebude úspešné.
Dr. Wakefield je „Ralphom Naderom[32] bezpečnosti očkovania“. Je najmladším v dlhom rade vedcov, ktorí použili silu vedeckého prístupu na vznášanie námietok voči zavedeným postupom a dogmám štátnych ustanovizní. Vďaka Galileovi, Semmelweissovi,[33] Needlemanovi[34] a McBrideovi[35] dnes vieme, že Zem nie je stredom vesmíru, že lekári si musia umývať ruky, aby zabránili šíreniu nákaz, že olovo poškodzuje neurologický vývin detí a že thalidomid spôsobuje bábätkám vrodené vady. A jedného pekného dňa budeme mať vďaka Dr. Wakefieldovi bezpečnejšie vakcíny a lepšiu liečbu autizmu.
Životopis
fotografia: Vibeke Dahl
Andrew Wakefield, MB, BS, FRCS, FRCPath je akademickým gastroenterológom. Doktorát z medicíny získal v roku 1981 na Lekárskej fakulte pri Nemocnici sv. Márie (angl. St. Mary's Hospital Medical School), ktorá je súčasťou Londýnskej univerzity. Bol v rámci svojej rodiny jedným z už tretieho pokolenia lekárov, čo študovali medicínu v tejto fakultnej nemocnici. Vydal sa na dráhu žalúdočno-črevného chirurga s obzvláštnym záujmom o zápalové ochorenia čriev. V roku 1985 získal titul člen Kráľovskej rady chirurgov (angl. Fellow of the Royal College of Surgeons = FRCS) a v roku 1996 získal študijnú stáž od Wellcome Trustu, aby študoval transplantáciu tenkého čreva v Toronte v Kanade. V roku 2001 získal titul člen Kráľovskej rady patológov (angl. Fellow of the Royal College of Pathologists = FRCPath). Vydal vyše 130 pôvodných vedeckých článkov, kapitol v knihách a vedeckých komentárov.
Kvôli snahe preskúmať možné súvislosti medzi očkovaním, zápalom čriev a neurologickým poškodením u detí prišiel Dr. Wakefield o svoje zamestnanie v londýnskej Slobodnej kráľovskej nemocnici (angl. Royal Free Hospital), svoju vlasť, svoju kariéru a svoje lekárske oprávnenie.
Je ženatý s Carmel, lekárkou a moderátorkou v rozhlasovej stanici s klasickou hudbou. Má štyri deti — Jamesa, Sama, Imogen a Corina — a čierneho psa-miešanca menom Bella.
Zdroje
[1] Age of Autism: „Why is the Media Ignoring the Bailey Banks Autism Vaccine Decision?“, 27.II.2009
viď tiež:
● „Bailey Banks, v zastúpení jeho otca Kennetha Banksa vs. Secretary of the Department of Health and Human Services“, United States Court of Federal Claims, 20.VII.2007
[2] Attkisson S: „Vaccine Watch. CBS News Investigates: Primary Source“, 19.VI.2008
[3] na základe klinického protokolu pre neurologicky chradnúce deti z Birminghamskej detskej nemocnice
[4] povolenie Komisie pre etickú prax (angl. Ethical Practices Commission) na odobratie vzoriek pre výskum počas kolonoskopie, EC 162-95
[5] list prof. John Walker-Smith => Dr. Michael Pegg, 11.XI.1996
[6] list Dr. Andrew Wakefield => Dr. Michael Pegg, 3.II.1997
[7] list prof. John Walker-Smith => Dr. Michael Pegg, 15.VII.1998, v kópii prof. Ariemu Zuckermanovi
[8] list John Walker Smith => Maureen Carroll z Komisie pre etickú prax (Ethical Practices Committee) RFH, 27.II.1997
[9] Horton R: „MMR Science and Fiction — Exploring the Vaccine Crisis“, Granta Books, London, 2004
[10] Disciplinárna porota, aplikujúc pravidlá Výboru pre predbežné opatrenia a Výboru pre profesionálne správanie sa GMC z roku 1988: Zistené skutočnosti, 28.I.2010
[11] CDC = Centers for Disease Control and prevention = Stredisko pre potláčanie a predchádzanie chorobám v USA
[12] thimerosal = thiomersal = mertiolát = etylmerkurytiosalicylát sodný = zlúčenina ortuti, používaná ako konzervant vo vakcínach
[13] Stott C, Blaxill M, Wakefield AJ: „MMR and Autism in Perspective: the Denmark Story“, Journal of American Physicians and Surgeons, 2004, 9(3):89–91
[14] Marikar S, Childs D, Chitale R: „Death Certificate: John Travolta’s Son Died of a Seizure“, ABC News, 5.I.2009
[15] Campsie A: „Deportation of Hacker to US for trial would be ‘disastrous’“, Herald Scotland, 16.VII.2009
[16] „Autism: a guide for criminal justice professionals“, The National Autistic Society, London, 2011
[17] Westminster City Council, NHS Westminster: „Joint Commissioning Strategy for Adults with Asperger Syndrome 2010–2013“
[18] Bill a Melinda Gatesovci, americkí dolároví miliardári, ktorí masívne podporujú očkovacie kampane — pozn. prekl.
[19] Blaxill M: „Joan Cranmer’s Fateful Decisions and the Suppression of Autism Science“, Age of Autism, 2.III.2010
[20] viď v úvode tejto knihy podkapitolu „Prečo“
[21] Wilson GS: „The Hazards of Immunization“, The Athlone Press, London, 1967
[22] https://www.cdc.gov/nchs/data/nhsr/nhsr087.pdf
[23] Blaxil M: „Olmsted, the Amish and autism“, Age of Autism, 14.V.2008;
● Blaxil M: „Olmsted, the Amish and autism: part two“, Age of Autism, 15.V.2008
[24] NVAC: „Recommendations on the Centers for Disease Control and Prevention Immunization Safety Office Draft 5-Year Scientific Agenda“, 2.VI.2009, (viď hlavne odporúčanie č. 7):
„NVAC podporuje odporúčanie Writing Group, aby externý výbor odborníkov, ako napr. Výskumný ústav lekársky (angl. Institute of Medicine), so širokými znalosťami v metodológii, návrhu a etike zvážil „silné a slabé stránky, etické problémy a vhodnosť časových rozvrhov a nákladov na rôzne druhy štúdií, ktoré by preskúmali zdravie neočkovaných, neskôr očkovaných (nie podľa štandardného očkovacieho kalendára) a očkovaných detí, a výsledky hlásil späť NVAC“.“
[25] angl. Vaccine Safety Datalink database
[26] Kirby D: „The Vaccine-Autism Court Document Every American Should Read“, Huffington Post, 26.II.2008;
● Attkisson S: „Vaccine Case: An Exception Or A Precedent?“, CBS News, 6.III.2008
[27] Taylor G: „Phil and Misty Hiatt: "We Were Compensated Too!"“, Adventures in Autism, 9.III.2008
[28] Kennedy RF, Kirby D: „Vaccine Court: Autism Debate Continues“, Huffington Post, 27.III.2009
[29] anglická pôvodina: https://www.safeminds.org/wp-content/uploads/2014/03/simpsonwood-transcript-scientific-review-of-vaccine-safety-datalink-information.pdf,
slovenský preklad najzaujímavejších častí:
https://www.slobodavockovani.sk/news/riziko-neurologickych-poruch-sposobenych-zlozkami-ockovacich-latok/
[30] Kirby D: „CDC: Vaccine Study Used Flawed Methods“, Huffington Post, 29.VI.2008
[31] Moody J: „CDC Media Plan Shocker - We Don’t Have the Science - “Some claims against vaccine cannot be disproved.”“, Age of Autism, 5.VIII.2009
[32] Ralph Nader je americký právnik a politický aktivista. Okrem iného sa venoval problematike práv spotrebiteľa, feminizmu, humanitarizmu, environmentalizmu, a demokratickej vlády. Nader kritizoval americkú zahraničnú politiku v posledných desaťročiach, ktorú považuje za korporativistickú, imperialistickú a v protiklade k základným hodnotám demokracie a ľudských práv. Jeho aktivizmus hral významnú úlohu pri vytváraní mnohých vládnych ako aj nevládnych organizácií. Viac o ňom tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Ralph_Nader
[33] Ignaz Philipp Semmelweis (1818–1865) bol rakúsko-uhorským lekárom, ktorý objavil dôležitosť hygieny (hlavne umývania si rúk) v lekárskej starostlivosti. Viac o ňom tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Ignaz_Semmelweis
[34] Herbert Needleman je americký detský lekár, detský psychiater a výskumník, ktorý dokázal ničivý vplyv olova na vývin mozgu a nervovej sústavy. Viac o ňom tu: https://en.wikipedia.org/wiki/Herbert_Needleman
[35] William Griffith McBride je austrálskym gynekológom a pôrodníkom, ktorý ako prvý upozornil lekársku vedeckú obec na ničivý vplyv thalidomidu (lieku na tehotenskú nevoľnosť) na vývin budúceho bábätka. Viac o ňom tu: https://en.wikipedia.org/wiki/William_McBride_%28doctor%29
<<< Predošlá kapitola Obsah knihy
