Dr. Andrew Wakefield o MMR a autizme - rozhovor - časť 2/3
Mercola.com - 10.IV.2010 - Dr. Joseph Mercola & Dr. Andrew Wakefield
Pôvodný textový prepis rozhovoru priložený k článku "Why Medical Authorities Went to Such Extremes to Silence Dr. Andrew Wakefield"
z angličtiny preložila Mgr. Lenka Gurská Krajčovičová a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.
DW = Dr. Andrew Wakefield
DM = Dr. Joseph Mercola
<<< 1. časť rozhovoru 3. časť rozhovoru >>>
DM: Boli teda nejaké právne možnosti pre jednotlivcov, ktorí boli zaočkovaní za štvorročné obdobie, kým bola vakcína stále na trhu? Mali aspoň nejakú podporu?
DW: No, očakávalo by sa, že presne toto spravili. Bola to aj časť procesu, ktorého som sa zúčastnil. Od tohto procesu sa však upustilo o niekoľko rokov neskôr, v roku 2004, keď mne už bolo celkom jasné, že nejaké problémy tam sú.
A čo ma skutočne vyprovokovalo k tomu, aby som sa do toho zaplietol čoraz viac bolo, že na stanici v Newcastle na severe Anglicka sa so mnou s právnikmi stretol člen Škótskeho ministerstva zdravotníctva, človek, ktorý upozorňuje na rôzne prešľapy a odhalil mi ten proces.
Povedal mi: „Prišiel som z Kanady, aby som vláde v Británii poradil ohľadom zavedenia vakcíny MMR. Povedal som, aby ju nepoužívali. Oni ma ignorovali. Ja som povedal: „Musíte mať dobrý dohľad nad nepriaznivými účinkami. Musíte ísť a pohľadať nežiaduce účinky, pretože sú skutočnosťou v Kanade a môžu sa stať skutočnosťou aj v Británii. Musíte ich nájsť.“ Oni ma ignorovali. Pokračovali v tom, uviedli do používania vakcínu, a čuduj sa svete, museli ju stiahnuť.“
Cítil sa preto veľmi zle, vo vnútri vedel, že sa ublížilo deťom a cítil, že proces treba zverejniť.
DM: To bolo v roku 2004. Teraz, o šesť rokov neskôr sa stále nič nevyriešilo. Ľudia zodpovední za toto rozhodnutie nemuseli nikoho kompenzovať, neboli pokarhaní, ani voči nim nebol zameraný žiaden proces.
DW: Je to tak. Mne sa to zdá byť smiešne, a preto je teraz čas to zverejniť. Je čas s tým vyjsť von, pretože už pre mňa neplatia právne obmedzenia, ktoré mi v tom bránili, a tak to ide von.
DM: A ešte zopár prekvapení v priebehu nášho rozhovoru pribudne. Došli sme po rok 2004, môžeme pokračovať v našej ceste ďalej až k dnešku.
DW: Medzitým a rokom 2004, medzi uverejnením článku a rokom 2004 som prišiel o prácu v nemocnici Royal Free. Vyvíjal sa dosť veľký tlak, aby sa táto práca zastavila. Nový profesor na medicíne si sadol so mnou a tajomníkom lekárskej fakulty a povedal: „Nie ste ďalej súčasťou mojich plánov pre toto oddelenie, nie ste v jeho budúcnosti.“ Povedal: „Vaša veda nie je dobrá.“
Ja som povedal: „Je zaujímavé, že to hovoríte. Prečítali ste si nejaký z článkov, ktoré sme publikovali?“
Odmlčal sa a povedal: „Nepotreboval som.“ Bola tu nejaká nadprirodzená múdrosť, ktorú dostal od Boha a nepotreboval čítať tie články. Tak sme sa dostali do debaty o tom, kto je zlým vedcom a naše vzťahy sa odvtedy nezlepšili. Tak som z Royal Free odišiel.
DM: V ktorom to bolo roku?
DW: Odišiel som v novembri v roku 2001.
DM: Ostali ste v Británii.
DW: V tom čase som bol v Británii, cestoval som do USA a späť. V USA bol príbeh úplne rovnaký, ako som ho počul v Británii, ako som ho počul v Kanade, alebo ako som ho počul v Európe, presne ten istý príbeh. V tom čase som sa dostal k spoločnosti DAN (Defeat Autism Now! = Porazme autizmus ihneď!), kde som sa spoznal a po prvý krát hovoril s Berniem Rimlandom a uvedomil som si, o aký prenikavý problém ide a ako rýchlo rastie.
DM: DAN je skratka pre Defeat Autism Now! (Porazme autizmus ihneď!) .
DW: Porazme autizmus teraz. Správne. Jeden z priekopníkov v oblasti autizmu v medicíne. Inými slovami, vyňali autizmus z porúch správania a psychológie a pevne ho zaradili do oblasti medicínskych porúch. Bernie Rimland bol skvelý človek, ktorý ma výrazne ovplyvnil v tom, kam som šiel a kam smerovala moja kariéra. Najprv som pomáhal založiť centrum na Floride a potom som sa konečne usadil Austine v Texase, ktorý má úžasného komunitného ducha.
DM: Takže teraz žijete v Austine.
DW: V Austine, áno.
DM: A v ktorom roku ste natrvalo prišli do USA?
DW: Začal som tu žiť zhruba v roku 2005.
DM: Takže už tu, v USA, žijete 5 rokov. Stalo sa ešte niečo v časovom rámci pred touto... nedávnou pozornosťou, ktorú vám venovali médiá?
DW: No, bol to začiatok pozornosti médií. V roku 2004, ma znenazdajky kontaktoval novinár na voľnej nohe Brian Deer, pracujúci pre Sunday Times. Pracoval na celej sérii obvinení voči mne a mojim kolegom.
Podľa neho tieto deti nepotrebovali vyšetrenia, podľa neho tieto deti nepotrebovali kolonoskopiu, či lumbálnu punkciu a ďalšie vyšetrenia, o ktorých sme sa ja a moji kolegovia z kliniky domnievali, že ich určite potrebujú.
DM: On nemá žiadne oficiálne lekárske vzdelanie.
DW: Vôbec žiadne.
DM: On je len novinár.
DW: Áno a bol to len jeho názor. On veril, že som sa spojil s právnikom a zoskupil tie deti, aby som vybudoval súdny spor proti výrobcom vakcín. Cieľom malo byť spôsobiť pád vakcíny, aby som mohol na trh uviesť vlastnú vakcínu. Bol to skvelý príbeh.
DM: Keby si robil prípravu, zistil by, že to nebolo možné, pretože výrobcovia boli zabezpečení proti žalobám.
DW: No... bolo to také imaginárne. Kde by ste začali rozmotávať takýto príbeh?
Ale z tohto pôvodného príbehu zmutovala ešte bizarnejšia vec, pričom ani jeden z nich nedáva žiaden zmysel.
Tie deti neboli účastníkmi žiadneho procesu, keď ich odporučili do nemocnice Royal Free. Nemali so žiadnym procesom nič do činenia, to sa stalo až neskôr. Neboli pozbierané, zoskupené právnikmi. Neprišli od právnikov.
Boli to rodičia, ktorí za mnou prišli, pretože počuli o našej práci, alebo o nej čítali, alebo sa zhovárali s priateľmi v detských skupinách, ktoré nás spontánne kontaktovali po tom, čo sa dozvedeli o našej práci s Crohnovou chorobou v novinách. Takto prišli.
Brian Deer urobil mnoho faktických chýb a predsa sa mu podarilo presvedčiť Lekársku komoru, aby voči nám začala vyšetrovací proces.
A zhruba v tejto fáze sa z toho stal taký politický horúci zemiak, že minister zdravotníctva a mnoho ľudí z ministerstva zdravotníctva do toho vložilo všetko. Rozhodli sa, že sa to musí prešetriť a vykonštruovali proti nám kauzu. A my, teda ja a moji kolegovia sme boli nedávno uznaní vinnými z niektorých z najsmiešnejších obvinení.
Napríklad, vyšetrovanie detí bez etického schválenia...
Takže oni rozhodli, že popredný svetový detský gastroenterológ nebol spôsobilý určiť, či kvôli klinickým dôvodom tieto deti potrebovali kolonoskopiu alebo nie. Rozhodli, že to bol výskum.
DM: Bola to rada zložená z lekárov, ktorá urobila toto rozhodnutie?
DW: Boli tam traja lekári a dvaja prísediaci.
DM: A toto sa stalo nedávno?
DW: Presne tak.
DM: Dobre, možno by ste nás mohli previesť detailami, ktoré k tomu viedli a zhrnúť, aký bol proces. Toto bola časť akéhosi zhrnutia, či vyvrátenia dôkazov, no myslím, že za týmto príbehom je ešte o niečo viac.
DW: Joe, je to obrovské. Je to neuveriteľne obrovské. Dovoľte mi to vysvetliť na jednom príklade. V medicíne, ako viete, je komunikácia nevyhnutná. Komunikácia je kľúč.
DM: Rozhodne.
DW: Lekári medzi sebou, lekári s pacientmi, pacienti s lekármi.
DM: Vlastne, je to taká cesta, ako sú lekári školení. Mali by byť školení. Prvotným dôvodom pre väčšinu nesprávnych liečebných postupov je nedostatok komunikácie. To je aj dôvod, prečo je väčšina lekárov žalovaná.
DW: Správne. Stalo sa toto: keď mi rodičia zavolali svoje komplexné príbehy, nemohol som im pomôcť, no poznal som niekoho, kto mohol. Bol ním John Walker-Smith. A tak som im povedal: „Potrebujete odporúčanie od svojho lekára, svojho rodinného lekára k profesorovi Johnovi Walker-Smithovi.“
DM: On je lekár?
DW: Je to lekár. Je profesorom detskej gastroenterológie. V skutočnosti je to pravdepodobne zakladateľ odboru detskej gastroenterológie vo svete.
DM: Je ešte nažive?
DW: Stále je nažive. Veľmi významný lekár, ktorý bol spolu obžalovaný GMC. Ja som odporučil, aby si pacienti k nemu vyžiadali odporúčanie. To je moja komunikácia s nimi, poslal som ich k lekárovi, ktorý mohol ich deťom pomôcť. Ponúkol som sa tiež, že sa kvôli zložitosti celého príbehu pozhováram s ich lekárom, s rodinným lekárom, ak by to pomohlo mu vysvetliť, o čom sme rozmýšľali. O tom, ako môže byť mozog prepojený s črevami a o tom, čo by sme mohli urobiť podľa klinických prínosov profesora Walker-Smitha, a prínosov z môjho výskumu, aby sme týmto deťom pomohli. To bola rozumná ponuka.
Tak ma niektorí lekári kontaktovali. Niektorí rodičia ma spojili so svojimi lekármi a hovoril som s nimi. Komunikoval som s nimi a podľa potreby sa odporúčali ďalšie konzultácie alebo nie.
V GMC ma uznali vinným z dôvodu, že deti mali kvôli tejto komunikácii napríklad lumbálnu punkciu.
Toto musí byť úplne nové obvinenie - zapríčinil som, že deti mali testy. Neurobil som ten test. Nebol som tam, keď sa test robil. Nepredpísal som ho. Ale zapríčinil som, že ho deti mali, pretože mi volali rodičia a ja som im navrhol, aby kontaktovali profesora Walker-Smitha.
Až takýto spletitý, čudesný a nečestný sa stal tento proces.
DM: A to boli zistenia, ktoré vyšli tento rok?
DW: Áno.
DM: Bolo to vlastne len pred pár mesiacmi. Aké sú ďalšie výsledky? Môžete nám priblížiť nejaké ďalšie obvinenia? …
DW: Samozrejme. Hlavným obvinením, hlavným zistením proti nám bolo, že sme tieto deti vyšetrovali bez schválenia etickej komisie. Urobili sme, a nielen my, sériu vyšetrení týchto detí bez schválenia etickej komisie.
Najprv mi dovoľte jednoznačne vyjasniť, že testy, ktoré sú klinicky indikované, nie sú výskumom, a preto pre ne netreba schválenie etickou komisiou nemocnice. Je to presne ako keď idete k lekárovi a lekár povie: „Máte zapálené hrdlo. Odoberiem vám vzorku krvi, aby sme zistili, či máte streptokoka.“ Toto je klinicky indikovaný test.
A moji kolegovia boli stopercentne schopní rozhodnúť o týchto klinických vyšetreniach. No GMC argumentovalo, že to boli vyšetrenia kvôli výskumu. Neboli.
Argumentovali aj tým, že výskumné testy neboli eticky schválené. Ani toto nie je pravda.
Vo svojej zanietenosti zabudli na to, že na prvky pre výskum článku pre časopis The Lancet existovalo platné etické osvedčenie. Bola to práca, ktorú som robil a týkala sa podrobného mikroskopického preskúmania tkanív týchto detí.
Takže v oboch prípadoch sa mýlili.
Nazvali klinické vyšetrenia výskumnými, nesprávne, a povedali, že výskumné vyšetrenia pre článok v The Lancet neboli eticky schválené, opäť nesprávne.
Takže mňa a mojich dvoch kolegov usvedčili v prvom rade z toho, že sme urobili výskumné vyšetrenia, ktoré neboli eticky schválené a v oboch prípadoch sa mýlili.
DM: Je celkom šokujúce uveriť, že prišli k takýmto záverom. Veď iste bola príležitosť poskytnúť im tieto informácie. Mohli si aj vypočuť tých troch lekárov a dvoch prísediacich. Pýtam sa, ako mohol ktokoľvek rozumný, logicky zmýšľajúci prísť k takému záveru? Nedáva to žiaden zmysel. Je to jednoducho iracionálna reakcia.
Máte nejaké teórie, alebo rozumiete, prečo sa dosiahlo toto rozhodnutie, či verdikt?
DW: Myslím, že sú dve možnosti. Dve alternatívy. Že to nepochopili. Veľmi zriedkavo sa stretávajú s výskumnými problémami a nevedia rozlíšiť medzi výskumným a klinickým. Je to nad ich chápanie. Nerozumejú tomu.
Iná možnosť je, že bol na nich vyvíjaný tlak, aby nás uznali vinnými. Nechcem veriť, že je to ten druhý prípad. Nechcem veriť, že sa podvolili akémukoľvek vonkajšiemu tlaku z vlády, aby nás uznali vinnými. Naozaj dúfam, že to nie je ten prípad.
Chcem veriť, že stále existuje spravodlivosť a že stále existuje nerozumnosť. Nikdy sa to nedozviem, len sa domnievam.
DM: Prinajmenšom v procese peer-review. Tá kontrola je zaujímavá časť procesu. Časť vášho usvedčenia, článok, váš pôvodný článok publikovaný v časopise The Lancet v roku 1998, ktorý celý tento proces začal, bol odvolaný. Dokonca neviem, či sa to už niekedy stalo, ale tento bol odvolaný.
Už skôr ste mi dnes vysvetlili niekoľko zaujímavých detailov, o ktorých asi nie každý vie. Zájdime do týchto detailov, pretože si myslím, že pre svet bude poučné, ak si ich vypočuje.
DW: Článok bol čiastočne odvolaný v roku 2004.
Čo to znamená?
Znamenalo to, že redaktor časopisu The Lancet, Richard Horton, požiadal, aby sme odvolali tvrdenie, že vakcína MMR spôsobuje autizmus.
No my sme nikdy takýto výklad neposkytli. Je to možné? Áno. Môžete odvolať možnosť? Nie. Je to úplne nelogické.
Mnohí moji kolegovia, myslím si, že boli celkom vystrašení celým tým procesom, sa rozhodli požiadať o čiastočné odvolanie. Traja z nás povedali nie.
DM: Koľko kolegov v tom bolo zapojených?
DW: Bolo nás 13, z toho desiati odvolali a traja nie. To nedáva vedecky žiaden zmysel. Nemôžete odvolať možnosť. My sme neprišli k záveru, že vakcína spôsobuje autizmus, naopak. Takže s týmto nechceme mať nič do činenia.
Keď prišlo záverečné rozhodnutie GMC, v podstate, že štúdia nebola eticky schválená, Dr. Horton sa rozhodol, že článok odvolá úplne.
A to napriek tomu, že to bola séria klinických vyšetrení, ktoré nepotrebujú byť eticky schválené.
Znova, úplne nelogicky, umožnili doktorovi Hortonovi, aby naďalej zväčšoval vzdialenosť medzi sebou a našim článkom. A nakoľko to aj sám v rôznych knihách pripustil, niet pochýb, že uverejnenie nášho článku mu prinieslo vážnu kritiku. Takže odstránením článku z písomných záznamov získal aspoň čiastočnú kompenzáciu.
My sme ostali v situácii, kde náš článok, tieto deti, realita o črevnom ochorení, život tých detí, ich úmrtia po vakcíne MMR, boli účinne odstránené zo záznamov.
Zmenilo to niečo? Absolútne nič. Je to len politické gesto.
Znamená to, že tie deti neexistovali, že ich problémy neboli skutočné, že nezačali po vakcíne upadať? Nie.
V skutočnosti si myslím, že to len odcudzilo veľkú časť vedeckej a lekárskej komunity, pretože je to len kus Orwellovho veľkého brata. Je to len cenzúra, ktorá sa snaží vysporiadať s nesúhlasnými hlasmi o možnosti, že vakcíny nie sú také bezpečné, ako sa domnievame.
A tak je zaujímavé, keď sa pozriete na The Lancet, jeho vlastníkom je nakladateľstvo Elsevier. Vydavateľom je Elsevier a bol vydaný veľmi zaujímavý článok na Age of autism (https://ageofautism.com), ktorý sa zameral na prepojenie medzi Elsevier, jeho prezidentom a jeho pozíciou v rade GlaxoSmithKline.
DM: A Elsevier je obrovské vydavateľstvo. Asi najväčšie vydavateľstvo lekárskych časopisov na svete. Majú stovky a stovky rôznych časopisov, ktoré vydávajú, The Lancet je jeden z nich.
DW: Čo nás privádza k ďalšiemu bodu, o ktorom sme sa už predtým zhovárali. Následne sme vydali článok v ďalšom časopise vydavateľstva Elsevier, Neurotoxikológia. Ten bol súčasťou dlhého výskumu.
Je to zaujímavé a len stručne načrtnem pozadie. Je to štúdia, ktorá sa mala urobiť pred mnohými rokmi. Keď sa robia bezpečnostné štúdie pre vakcíny, veľmi často sa robia na primátoch, nie na ľuďoch predtým, ako sa dajú deťom. Jedným z tých primátov je makak rhesus, opica starého sveta. Tak sme sa pred niekoľkými rokmi, pred ôsmimi alebo tak rozhodli, že urobíme štúdiu, ktorá zatiaľ nebola urobená.
Zobrali sme celý očkovací plán. Čo sa stane v skutočnosti, keď mláďatá primátov vystavíme tomu, čo dostanú deti od narodenia do preočkovania v predškolskom veku? Bol to plán očkovaní v roku 1990 s vakcínami s thimerosalom. Aký bol výsledok?
Výsledok v zmysle ich vývinu, v zmysle ich poznávania, v zmysle funkčnosti ich trávenia, v zmysle funkcií ich imunitného systému, mozgu, všetky takéto veci, veľmi, veľmi podrobná štúdia.
Takáto štúdia sa mala urobiť. Nikdy sa však neurobila. Nikdy sa neurobila, zvláštne. Rodičia by mohli očakávať, že sa preskúmala bezpečnosť všetkých plánovaných očkovaní, ktoré ich deti dostanú, dohromady, no nepreskúmala sa. Na jednotlivé vakcíny sa dozerá, ale na celý plán nie.
Tak sme sa rozhodli, že tú štúdiu urobíme.
Prvý článok sa zameral len na účinky thimerosalu. Na vakcínu s obsahom ortuti proti hepatitíde B v deň narodenia a osvojenie základných reflexov, ako sú potravové reflexy. Porovnávali sme ich s nezaočkovanými zvieratami, oni dostali ako kontrolná skupina fyziologický roztok.
Zistili sme, že u očkovaných zvierat sa prejavilo výrazné omeškanie v osvojení si týchto základných život zachraňujúcich reflexov. Hneď v prvé dni ich života, čo je veľmi, veľmi znepokojivé.
Publikovali sme článok, ktorý prešiel veľmi prísnym peer-review procesom. Publikovali ho online v časopise Neurotoxikológia a aha, po rozhodnutí GMC sa rozhodli, že vo vydaní samotného článku nebudú pokračovať.
Článok bol stiahnutý. Nie kvôli jeho klinickej či vedeckej podstate. Prešiel peer-review konaním, o ktorom sme pred chvíľou hovorili, procesom kontroly spolu- odborníkmi, ktorý chápeme ako jednoznačne nevyhnutný pre chod vedy. Tým procesom prešiel. Bol publikovaný a následne stiahnutý.
Všetci máme vlastné názory, ale faktom je, že keď môj kolega kontaktoval redaktora časopisu a spýtal sa ho, čo sa stalo, redaktor ho usmernil k osobe v Elsevier.
To je zvláštne.
Keby ho stiahli z vedeckých dôvodov, redaktor by sa s tým mal vedieť vysporiadať. No článok nebol stiahnutý z vedeckých dôvodov. Kontakt bol riadený vydavateľstvom Elsevier, samotným nakladateľstvom. No... vydavateľstvo by nemalo diktovať časopisu, čo by mali uverejňovať a čo nie.
DM: Majiteľ časopisu.
DW: Správne. To je rozhodne výnimočná situácia. Bolo to teda rozhodnutie, ktoré prišlo zhora, od vydavateľov.
A ako som už spomínal predtým, nevie sa, že Elsevier a GlaxoSmithKline majú spoločného menovateľa, prepojenie a prezidenta Elsevier. Takto si môže človek len domýšľať, či to s tým súvisí, alebo nie, nevieme to.
Obrovský potenciál pre konflikt záujmov. Malo by sa to zverejniť a nemalo by to ovplyvniť, a ostáva len dúfať, že ani neovplyvnilo, rozhodnutie článok stiahnuť. No dôležitý fakt je, že toto rozhodnutie urobilo vydavateľstvo a nie redaktor, vedecký redaktor samotného časopisu.
DM: Hovoríme o farmaceutickej spoločnosti, ktorá vyrábala vakcínu, ktorá bola stiahnutá v Británii po štyroch rokoch, pretože spôsobovala nárast meningitíd kvôli svojej kontaminácii.
DW: Správne.
DM: Skutočne zaujímavá informácia, ktorá doteraz nebola zverejnená. Jeden z Vašich najväčších kritikov v USA je Dr. Paul Offit, ktorý je známy ako jeden z najväčších obhajcov očkovania. Vlastne ani nie očkovania, ale povinného očkovania, núteného očkovania, pri ktorom sa výrazne obmedzuje právo voľby rodičov. Právo samostatne rozhodnúť, či ich dieťaťu vakcínu dajú, alebo nie.
A je to presne ten istý lekár, ktorý sám môže mať obrovský konflikt záujmov, pretože zarobil milióny dolárov na vývoji vlastnej vakcíny proti rotavírusom.
Zaujímavé je, že sa nedávno zistilo, že jedna z ďalších vakcín proti rotavírusom bola kontaminovaná prasacím vírusom. To je ďalší vedľajší jav, no Dr. Offit prehlásil, že je to bezpečné, a že netreba očakávať žiadne nežiaduce účinky, keď sa nevinnému dieťaťu podá za deň 10 000 vakcínových antigénov.... v očkovaní.
Je úplne absurdné si myslieť, že niekto by mohol niečo také povedať, a to nehovorím ešte o niekom, kto sa považuje za odborníka na očkovanie.
Zaujímalo by ma, či by ste sa mohli k tomu vyjadriť, myslím k jeho poznámke. Možno o tom chcete trochu popremýšľať...
DW: Nie, veľmi rád sa k tomu vyjadrím. Je to niečo, čo mi dalo dôvod na obavy. Poďme si len zaradiť Dr. Offita. Pri niekoľkých príležitostiach som mu ponúkol doporučenou zásielkou a poštou, aby sme spolu verejne diskutovali v ľubovoľnom čase a mieste podľa jeho výberu, on na to nikdy nezareagoval. A ani nepredpokladám, že by sa to zmenilo.
Poďme si povedať o jeho zmysle pre úmeru a náležitú opatrnosť v tom, čo hovorí.
Napríklad vo svojej knihe o falošných prorokoch Autizmus a falošní proroci tvrdí, že som odporúčal používanie jednozložkových vakcín vo februári 1998, keď už neboli k dispozícii.
Boli. Keby neboli, tak by som ich neodporúčal.
Ak si to vygooglite, ak zadáte do googlu „stiahnutie jednozložkových vakcín v Británii“, hneď prvá stránka vám ukáže presný dátum ich stiahnutia na jeseň toho roku, šesť mesiacov po tom, čo som to povedal.
To je všetko, čo potreboval Dr. Offit urobiť, aby si overil fakty. To je všetko.
DM: Použiť Google.
DW: Neurobil to.
Namiesto toho napísal knihu, šiel s ňou do tlače a očiernil ma tým, že naznačil, že moje odporúčanie bolo v konečnom dôsledku neetické.
Takto teda pristupuje Dr. Offit k svojej práci.
Teraz prejdeme k vašej konkrétnej otázke o použití 10.000, čo si myslím, že teraz skorigoval na 100.000 antigénov vo vakcíne za deň.
Je to založené na teoretickej štúdii, ktorú robil. Bola zameraná na druh genetickej variability génov, ktorá zodpovedá za tvorbu protilátok. Výsledky naznačili, že podľa dostupných čísel by sme mali byť schopný vytvoriť takýto počet protilátok.
Sú to čisto teoretické matematické hókusy pókusy.
Nemá to vôbec nič spoločné so skutočným svetom a je čudné, že s tým šiel von a povedal to. To ma z bezpečnostného hľadiska naozaj znepokojuje. Vezmite si napríklad MMR a vakcínu proti ovčím kiahňam, MMRV ako napríklad ProQuad, nepriaznivým dôsledkom je zdvojnásobenie počtu kŕčov.
Teda pridaním len jedného a nie 999.000, len jedinou vakcínou navyše sa zdvojnásobil počet nežiaducich, potenciálne nebezpečných reakcií až do takého rozsahu, že vakcína ProQuad musela byť stiahnutá.
Takže návrh, že môžete dať dieťaťu v jeden deň 100.000 vakcínových antigénov je úplný nezmysel.
A výnimočný, za všetko hovoriaci je aj fakt, že žiaden iný imunológ, či odborník na očkovanie s významnou pozíciou sa nepostavil za doktora Offita a nepovedal, áno, môžete ísť do toho.
Znepokojuje ma aj to, Joe, že sú tu tendencie (a je to výsledok práce s verejnosťou) rozdeľovať to na pre a proti očkovací postoj.
Pre Paula Offita je omnoho jednoduchšie nazvať nás odporcami očkovania, ako zapojiť sa do diskusie. Ja vôbec nie som proti očkovaniu. Iróniou je, že záchrancami očkovacej politiky v tejto krajine a po celom svete budú ľudia, ktorí na prvé miesto dávajú bezpečnosť pri očkovaní, nie zisky či stratégiu, pretože ako viete, očkovacia politika závisí na dôvere verejnosti.
A keď verejnosť stratí dôveru voči ľuďom, ako je doktor Offit, čo je celkom reálne, potom odmietnu všetky vakcíny a to povedie k oživeniu infekčných chorôb a k problémom.
Vakcíny nie sú dokonalé a stratégia, v ktorej je prvoradá bezpečnosť je nutná, optimalizuje bezpečnosť vakcín nad všetky ostatné otázky a kladie zdravie detí na prvé miesto.
A tak, v tejto situácii tí, ktorí uprednostňujú pri očkovaní bezpečnosť, sú v skutočnosti tí, ktorí udržia dôveru verejnosti v dlhodobom hľadisku, na rozdiel o tých, ktorí ju podkopávajú tvrdeniami ako, že pokojne môžete dieťaťu podať 100.000 vakcínových antigénov v jeden deň.
V konečnom dôsledku toto spôsobí zrútenie očkovacieho programu.
DM: Jednou z významnejších organizácií v USA je NVIC (National Vaccine Information Center = Celoštátne informačné stredisko o očkovaní), ktoré vedie Barbara Loe Fisher. Propaguje túto tému už viac ako 25 rokov. Centrum je v podstate dobrovoľnícka organizácia s malým prevádzkovým rozpočtom. Skutočne presadzujú odkaz, aby bola bezpečnosť vakcín na prvom mieste, v žiadnom prípade nie sú proti očkovaniu ako takému.
A predsa, The Lancet nedávno uverejnil úvodník či článok o ľuďoch a hnutiach, ktorí vystupujú proti očkovaniu a NVIC opísal ako jednu z vedúcich organizácií v tomto hnutí.
Jeden z argumentov, ktorý proti tomu dali a v podstate dôkaz negatívnych dôsledkov toho, že ľudia počúvajú NVIC, je nárast, či relatívny nárast osýpok a mumpsu ako dôsledok toho, že ľudia načúvajú ich odkazu a rozhodnú sa neočkovať.
Výsledok teda bol, že očkovanosť klesla a početnosť týchto ochorení vzrástla.
Zaujímalo by ma či viete... toto používajú ako hlavný argument na zdôvodnenie toho, že organizácie, ktoré propagujú bezpečnosť vakcín majú negatívny dopad na zdravie verejnosti a časom to použijú ako spôsob ospravedlnenia zavedenia povinného očkovania. Zaujímalo by ma, či sa k tomu môžete vyjadriť, pretože to sa zdá byť ich hlavný argument.
DW: Toto je veľmi dôležitá otázka. Poďme tento argument vyvrátiť.
Zoberme si najskôr osýpky. Vyskytol sa v UK nárast počtu osýpok? Áno, vyskytlo sa o niečo viac prípadov. Ako sa to mohlo stať?
Určite sa pamätáte, že som odporúčal používanie jednozložkových vakcín. Vo februári 1998 som navrhoval presadzovať jednozložkové vakcíny. O šesť, sedem mesiacov neskôr vláda zrušila licenciu na ich dovoz a táto možnosť bola rodičom upretá.
Takto rodičia, ktorí neboli proti očkovaniu prišli o možnosť, ako chrániť deti, keď mali nefalšované obavy kvôli bezpečnosti vakcíny MMR. Obavy, ktoré boli vyvolané tým, že pred pár rokmi musela byť jedna z bezpečnostných dôvodoch stiahnutá.
Takže mali obavy úplne opodstatnene.
No vláda im zobrala možnosť výberu a aha čo sa stalo, osýpky sa vrátili.
Takže koho viniť za návrat osýpok? Ich, pretože uprednostnili ochranu svojej stratégie pred ochranou detí.
<<< 1. časť rozhovoru 3. časť rozhovoru >>>
