Dr. Andrew Wakefield o MMR a autizme - rozhovor - časť 3/3

Mercola.com - 10.IV.2010 - Dr. Joseph Mercola & Dr. Andrew Wakefield

       Pôvodný textový prepis rozhovoru priložený k článku "Why Medical Authorities Went to Such Extremes to Silence Dr. Andrew Wakefield"
       z angličtiny preložila Mgr. Lenka Gurská Krajčovičová a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

       DW = Dr. Andrew Wakefield

       DM = Dr. Joseph Mercola

<<<<<< 1. časť rozhovoru       <<< 2. časť rozhovoru

DW: Mumps je veľmi zaujímavý. CDC urobilo štúdiu o mumpse v tejto krajine, v USA. Keď Maurice Hillerman odišiel z Mercku, šéf vakcín z Mercku odišiel do CDC...

DM: On medzičasom zomrel.

DW: ...mám vakcínu proti mumpsu, chcel by som ju použiť. Urobili štúdiu a povedali: „Nie je potrebná. Mumps je u detí banálna choroba. Nepotrebujeme vakcínu proti mumpsu.“
       Ale dostala sa tam. Dostala sa tam a je za tým príbeh, ktorý vyjde neskôr v knihe od Patricka Tearneya, dúfajme, že ešte tento rok. Dostali tú vakcínu do očkovacieho programu.
       Problém bol, že vakcína proti mumpsu nefunguje. V prvom rade nechráni dosť ľudí a u tých, ktorých chráni, ochrana netrvá dlho. Predvídali problém. Povedali, že jeden z hlavných problémov s vakcínou proti mumpsu...

DM: Dnes je to Merck.

DW: Je to Merck v tejto krajine a bol to SmithKline v Británii.
       Vakcína proti mumpsu, hladiny protilátok, úroveň ochrany padala veľmi rýchlo a oni to očakávali. Povedali, je tu problém. Ak vakcína nefunguje, volá sa to druhotné zlyhanie, hladiny protilátok klesajú a ochrana časom mizne. Potom meníme banálnu detskú chorobu na možno nebezpečnejšiu chorobu dospelých, pretože ako vieme vy a ja, ako aj verejnosť, mumps u dospelých mužov môže spôsobiť zápal semenníkov a neplodnosť. Môže spôsobiť iné problémy.

DM: Zápal semenníkov.

DW: Zápal semenníkov. Takže tam bolo riziko.
       Ak by uviedli túto vakcínu, viedlo by to k dlhodobému problému, pretože zobrali banálnu detskú chorobu a premenili ju na nebezpečnejšiu chorobu.
       Presne to sa stalo. Preto teraz pozorujeme prepuknutia mumpsu vo vysoko zaočkovaných populáciách, v populáciách ľudí, ktorí nedostali jednu, ale dve dávky a viac, pretože preočkovanie ďalšou vakcínou nefunguje.

DM: To je veľmi dôležitý bod. Mohli by ste to zhrnúť ešte raz?
       Váš názor je, že v populácii, ktorá nie je zaočkovaná, je menšia pravdepodobnosť nákazy mumpsu v dospelosti, ako vo vysoko zaočkovanej populácii?

DW: Je to tak, pretože ak ho dostali v detstve, pred dospelosťou, mali mierny bežný mumps, vyvinula sa u nich doživotná imunita a v dospelosti sú imúnni.

DM: Čiže prirodzená imunita, ktorý zvyčajne získajú v nezaočkovanej populácii bude omnoho lepšia a obmedzí, či eliminuje jedinú známu vážnu komplikáciu mumpsu, ktorou je zápal semenníkov a opuch, čo vedie k neplodnosti.

DW: Sú aj iné komplikácie, napríklad zápal pankreasu…

DM: No, táto je hlavná.

DW: Rozhodne, to je hlavná.
       Takto sa zobrala všedná choroba a očkovaním sa zmenila na nebezpečnejšiu.
       Teraz je tu však už riadny zmätok. Sú vo veľkých ťažkostiach, pretože jedna dávka MMR mumpsu nezabráni. Dve dávky MMR mu nezabránia, tri dávky...
       Vznikla populácia závislá na preočkovávaní vakcínami po zvyšok života, aby sa vyhli komplikácii, ktorú spôsobil človek.

DM: Nie je im práve toto vhod? Možno je to práve model, ktorý chceli. Vytvoriť problém a riešenie, ktoré navrhujú požaduje ďalšie používanie toho riešenia, čo prudko a exponenciálne zvyšuje zisky, pretože dopyt po riešení rastie po samý vrch.
       To je len jedna choroba, mumps. Nebolo to skúmané pre ostatné ochorenia.

DW: Bola to konšpirácia, čakali to? Neviem.
       Nezamieňajme si konšpiráciu s neschopnosťou. Ja si myslím, že spravili obrovskú chybu.

DM: To je dobrá poznámka.

DW: Bola tam neschopnosť. Boli nekompetentní. Boli snaživí. Tak súrne potrebovali dostať vakcínu na trh, že ignorovali možné problémy a teraz máme veľký, veľký problém.
       Vakcína proti mumpsu je nebezpečná. Nefunguje.

DM: Je ťažké si predstaviť, že vo farmaceutickej spoločnosti sa stretneme s neschopnosťou. Iste, v regulačných úradoch sa možno na to poriadne nepozreli, alebo to riadne nepremysleli, ale farmaceutické spoločnosti sú tí, ktorí budú zo zvýšenej spotreby vakcíny profitovať. Možno to v tej dobe nevedeli.
       Myslím, že vy ste im dali výhodu pochybností, no oni sú iste tí, ktorí z toho budú profitovať.

DW: Myslím, že niet pochýb, že ak vytvoríte generáciu, ktorá je závislá na ďalšom a ďalšom pravidelnom preočkovávaní vakcínami, rapídne sa zvýši váš objem predaja. Takže profit tu je.
       Mojim záujmom je, aby sa toto šialenstvo zastavilo. Musí sa skončiť.
       Do celého riadiaceho procesu sa musí vniesť zdravý rozum. Teraz tam nie je. Nie je. A kvôli tomu teraz pozorujeme epidémie mumpsu po celom rozvinutom svete.
       Obviňovať z toho Barbaru Loe Fisher a NVIC je úplný nezmysel.

DM: Sú aj iné choroby podobné mumpsu, pri ktorých vidíte, predpovedáte, či myslíte, že by mohli byť na rovnakej ceste?

DW: Myslím, že v tomto zmysle ma najviac znepokojujú ovčie kiahne. Mám skutočné starosti pri vakcíne proti ovčím kiahňam, ktorá môže mať podobný efekt, pretože ovčie kiahne sú pre väčšinu detí mierne ochorenie.

DM: Podobne ako mumps.

DW: Podobne ako mumps.
       Ovčie kiahne u dospelých už mierne nie sú.
       Kiahne u dospelých môžu byť vážnym ochorením spôsobujúcim zápal mozgu, závažný problém. Čiže znova, keď presuniete očkovaním citlivosť na ochorenie do vyššieho veku a vakcína nepôsobí dlhodobo, potom máte veľké problémy.
       A v pozadí vakcíny proti ovčím kiahňam sú aj iné otázky.
       Stretávame sa s pásovým oparom u detí. Stretávame sa s pásovým oparom u dospelých, pretože nie sú v spoločnosti opakovane vystavovaní deťom s ovčími kiahňami, čo je prirodzená cesta na posilňovanie imunity.
       Takže keby som menovať jednu vakcínu, ktorou som obzvlášť znepokojený a určite si podľa mňa vyžaduje dlhodobú štúdiu, bola by to vakcína proti ovčím kiahňam.

DM: Ďalšia z vecí, ktoré mňa skutočne znepokojujú, je nepochybne nezmyselné šialenstvo odporúčať dieťaťu, novorodencovi, neškodnému nevinnému dieťaťu očkovanie proti hepatitíde B v deň narodenia.
       Je to choroba, ktorá je skutočne prenosná výlučne krvou, musí sa teda preniesť transfúziou či pohlavným stykom. Neexistuje žiaden iný známy spôsob nakazenia, okrem prenosu z matky na dieťa.
       Keby sa toho skutočne tak obávali, mohli by len urobiť test z krvi a zistiť, či je matka prenášačom alebo nie. A ak áno, potom zaočkovať dieťa. To sa však nedeje.
       Deje sa toto... väčšine novorodencov v tejto krajine, dokonca bez vedomia rodičov... dieťa sa odnesie na novorodenecké a zaočkuje, rodičov sa ani nepýtajú.
       Pre mňa je toto šialenstvo. Ak o tom rodič vie, môže očkovanie odmietnuť, no musí byť veľmi, veľmi opatrný a vedieť o tom vopred. Zaujímalo by ma, či by ste sa mohli vyjadriť k hepatitíde B?

DW: Toto je ohromný problém. Okrem faktu, že z hepatitídy B sa dá urobiť skvelý prípad pre imunizáciu, pretože sa vyskytuje endemicky a má vo svete vysokú chorobnosť a úmrtnosť, keď príde na konkrétny problém...

DM: Ste vyškolený gastroenterológ, ste obzvlášť kvalifikovaný vyjadriť sa k tomu.

DW: Keď sa zameriame na konkrétny problém očkovania v prvý deň života, obklopujú ho viaceré problémy. Prvý je štúdia na primátoch, ktoré sme v deň narodenia očkovali proti hepatitíde B.
       Pozreli sme sa na bezpečnostné štúdie tohto postupu. Čo sa spravilo, aby sa určilo, že je to v prvý deň života bezpečné?
       Nie len očkovanie v deň narodenia, no očkovanie každého dieťaťa, či sa už narodilo v 24tom, 30tom alebo 40tom týždni, či jeho pôrodná hmotnosť bola 4,5 kg, 1,5 kg alebo 1 kg, všetky dostali vakcínu v prvý deň. Bezpečnostné štúdie...

DM: Neexistujú.

DW: Nemohli sme ich nájsť.
       A to bolo neuveriteľne šokujúce, veľmi šokujúce. Ako sa to mohlo stať?
       Keď idete urobiť takúto štúdiu, keď to chcete urobiť, keď z toho chcete urobiť očkovací plán pre všetky deti v krajine, potom si musíte byť absolútne istý, že ste urobili bezpečnostné opatrenia správne. Pretože ak nie, môžu vzniknúť záludné problémy. Malé stupne poškodenia, ktoré neodhalíte hneď, ale neskôr sú katastrofálne. Tak sa radšej ubezpečte, že ste sa poriadne pripravili. No a oni sa nepripravili.

DM: Doteraz.

DW: A to je pre mňa vážny zdroj obáv. Prejdime k ďalším otázkam, ktoré ste rozvírili, a to je postup nemocníc.
       Máme matku, ktorá práve strávila 24, či 48 hodín pôrodom, je absolútne vyčerpaná a nie je v stave dať informovaný súhlas. Skrátka nie je v stave to urobiť.
       V mnohých prípadoch sa ich dokonca ani nepýtali. Ako ste vraveli, dieťa len odnesú, pretože taký je očkovací plán.
       Toto musí skončiť. Je to trestné a musí to skončiť.
       Musí byť nejaký stupeň právnej kontroly nad týmto procesom, pretože matka nie je v stave dať riadny informovaný súhlas a často, ako ste povedali, sa jej ani nikto nepýta.
       Máme tu dva samostatné problémy. Jeden sa týka bezpečnostných analýz celého tohto procesu a druhý sa týka postupov, ktoré sprevádzajú to, ako sa to deje.

DM: Informovaný súhlas je skutočne základné právo nás všetkých. Bolo nám odobraté. A ani nám nepovedali, že sme ho stratili, nevieme o tom.

DW: Spojenie informovaný súhlas je oxymoron. Aby ste boli schopný dať informovaný súhlas, musíte mať informácie, ktoré odsúhlasíte. Ak bezpečnostné informácie neexistujú, nemôžete dať k nim dať informovaný súhlas. Takže proces informovania súhlasu sa ani nezačne.

DM: To je zaujímavý spôsob, ako sa na to pozerať, oxymoron. Ak údaje neexistujú, ako ich len môžete... ako môže rodič vedieť o možných komplikáciách? Proste nemôže. Jednoducho nie sú známe. To je aj prvoradé posolstvo NVIC, dávať bezpečnosť vakcín na prvé miesto. Bezpečnostné štúdie jednoducho musíme robiť.
       Vážim si vaše poznámky o informovanom súhlase. Zaujímavé je, neviem, či sa to dá nazvať úžitkom, no povedzme, že jedným z úžitkov, ktoré boli z druhej svetovej vojny, je Norimberský tribunál. V ňom sa riešili zverstvá v Nemecku a vyvinul sa norimberský kódex, v ktorom sa presadzuje aspekt informovaného súhlasu. To bolo totiž jedno zo zverstiev, ktoré sa objavili, robili na ľuďoch pokusy. A kódex v podstate rozviedol myšlienku, že je neetické vykonávať skúšky na ľuďoch bez ich dobrovoľného informovaného súhlasu.
       Je zaujímavé, že Dr. Offit, ako ste už predtým spomínali, je veľký zástanca povinného očkovania pre dobro verejného zdravia, pretože výhody prevyšujú riziko. To je vážne smiešne vo svetle informácií, o ktoré ste sa s nami práve podelili. My totiž jednoducho riziká nepoznáme, pretože sa neurobili žiadne štúdie. Zaujímalo by ma, či sa môžete vyjadriť aj k tomuto.

DW: Samozrejme, len v skratke pohľad na Všeobecnú lekársku radu (GMC). Nazvali ma nemorálnym. Ja by som chcel len povedať, ako aj vy, že etika je o plne informovanom súhlase, naozaj informovanom a ja som nikdy nič bez neho neurobil. Po celý čas som sa držal etického kódexu.
       Obzvlášť znepokojivé je, že tu hovoríme o povinnom očkovaní. Samotné povinné očkovanie je dôkazom zlyhania tohto procesu.
       Ak musíte očkovanie nariadiť, ak nemáte slobodnú vôľu ľudí, ak nemáte dôveru ľudí vo vašu očkovaciu politiku, a preto ju musíte nariaďovať, musíte ľudí prinútiť k poslušnosti tým, že nebudú môcť chodiť do školy, či využívať štátne príspevky. Vtedy ste zlyhali.
       Úplne ste zlyhali vo vašom cieli získať dôveru verejnosti k vašej zdravotnej politike.
       Iróniou je, že nutnosť nariaďovať očkovanie je odrazom zlyhania systému. Som jednoznačne a úplne proti tomu, aby sa odobrali práva rodičom starať sa o svoje deti, robiť rozhodnutia, čo by deti mali a nemali mať a odovzdať ich štátu.
       Jeden z najzaujímavejších prípadov, na ktoré som natrafil, bola matka autistického dieťaťa na jednom stretnutí. Jej práca zdravotnej sestry zahŕňala odobratie detí, ktoré boli v súdnom poručníctve, pretože rodičia tých detí ich nedali zaočkovať. Ona ich mala zaočkovať, nasilu tieto deti zaočkovať. Zobrať tieto deti a zaočkovať ich, pretože ich rodičia sa dobrovoľne rozhodli, že ich očkovať nedajú a vláda zasiahla a rozhodla, že majú na to právo.
       A to, čo sa stalo jej, je najkrutejšia irónia. Jej dieťa po očkovaní upadlo a stal sa z neho úplný autista.
       Musí žiť s tým vedomím do konca života. Že aj ona to robila, že bola súčasťou systému, ktorý podnecoval, podporoval proces pripomínajúci viac stalinistické Rusko ako Ameriku dnešných dní.

DM: Myslím, že to prináša aj podstatu výzvy, ktorú máme v tejto krajine, Máte tu pravdepodobne jednu z najlepších disciplín, pediatrov a doslova najnižšie mzdy. Naozaj neuveriteľne motivovaných oddaných jednotlivcov.
       Myslím, že to nie je len otázka, ale skutočný obraz väčšiny pediatrov. A predsa, sú tak pevne oddaní tomuto procesu, že sú takmer násilní, ak im niekto odporuje.
       A predsa predstava, že by mohli skutočne spôsobovať utrpenie, je pre nich taká strašne desivá, že si ju ani nepripúšťajú. Proste to nemôžu objektívne prehodnotiť. Je to rovnaká otázka. A jedna z hlavných výziev, ktoré sú pred nami, je prekonať to, pretože by museli priznať, že veľká časť ich práce možno spôsobuje viac škody ako osohu.

DW: Áno, je mi ich ľúto a súcitím s pediatrami ako skupinou, pretože sú prinútení, predovšetkým poisťovňami, sú obmedzení na 5, alebo 10 minút, alebo na krátku konzultáciu a za ten čas máte ledva čas vziať pero a vypísať recept, či podať vakcínu.
       Aby si zabezpečili primerané živobytie sú závislí na informáciách z CDC, AAP (Americká akadémia pediatrov). Musia im veriť a pracovať podľa nich, ale nie sú v pozícii, aby si mohli informácie prispôsobiť podľa seba.
       Ja tomu celkom neverím. Ja si myslím, že keby sa o to ľudia skutočne zaujímali, prečítali by si tie články a prišli by k vlastnému rozhodnutiu, čo je správne a čo nesprávne, čomu veriť a čomu nie.
       Príkladom toho je naša nedávna reakcia na úplne nezmyselný článok, ktorý napísal Dr. Ari Brown. Je to zástanca vakcín a hovorca IAC (Immunization Action Coalition = Spojenectvo za očkovaciu činnosť). Bol napísaný pre ľudí. Mal opísať, prečo sú vakcíny bezpečné, ale obávam sa, že bol fakticky úplne nepresný a vedecky bez akéhokoľvek zdravého rozumu.
       A keď sme na to napísali reakciu, dostala sa k pediatrom?
       Videli ju? Je to na letáku, ktorý si rodičia zoberú, keď idú k lekárovi? Nie.
       Ale malo by to tak byť, pretože to je pravá podstata informovaného súhlasu, pozrieť sa na klady aj na zápory.

DM: Toto je jedna časť vášho poslania, poskytovať aj tieto informácie, pretože médiá to zjavne nerobia.
       Myslím, že jasným príkladom je naša činnosť za minulý rok. Boli sme jedným z hlavných dôvodov, prečo tak veľa ľudí odmietlo vakcínu proti prasacej chrípke v USA aj po celom svete. Tá mala byť riešením obrovskej pandémie, ktorá bola v skutočnosti jednou z najmiernejších chrípkových sezón v histórii.
       Čiže hlavným výsledkom, a skutočne si myslím, že tým najdôležitejším je to, že môžeme veci zmeniť. Keď máme takéto informácie, keď sa s nimi vieme podeliť so známymi a rodinami, a oni budú vedieť, že existuje platné vedecké zdôvodnenie pre takéto rozhodnutia, potom sa náš odkaz dostane medzi ľudí.
       Mám na mysli.... že preto to napísali... že ten článok vyšiel v The Lancet, pretože sa boja toho, čo robíme. Toho, že vzdelávame širokú verejnosť. Že je tu možnosť, že existuje riadny vedecký dôvod na obavy, pretože sa nespravili riadne štúdie.
       Čím viac informácií zverejníme, čím viac sa toho rozšíri do sveta, tým je pravdepodobnejšie, že dosiahneme zmenu politiky, ktorá bude racionálna a bude dávať zmysel.
       Nejde o to, že sme proti očkovaniu, len sa to musí robiť bezpečne, dôkladne a s rozumom.
       V dlhodobom hľadisku nám to nepoškodí. Myslím, že tým sa môže povzbudzovať. Niečo meníme, a to práve prácou priekopníkov, ako ste vy. Dostal ste preto veľa rán od chrbta a my sme vám vďační za všetku vašu prácu, dostal ste úder aj za mnohých z nás.
       Bol ste napádaný osobne, až do štádia, že vás verejne zdiskreditovali, ponížili vás, museli ste sa presťahovať do tejto krajiny a opustiť svoje prestížne pôsobisko. Naozaj ste dostali úder za všetky klamstvá a vo svete sú milióny ľudí, ktorí budú mať osoh z toho, čo ste urobili.
       Našou úlohou je zobrať, čo ste urobili a šíriť to ďalej, deliť sa s informáciami, aby čo najviac ľudí vedelo, že je na tom niečo pravdy, o ktorej nie sú informovaní.

DW: Naozaj si to cením, Joe. Mal som akési.... zopár vecí sa pre mňa skončilo, no nejde o to, čo sa stalo mne. Nie je to dôležité.
       Viete, že ja sám som sa tak rozhodol. Ak sa vydáte touto cestou, rozhodli ste sa pre ňu v minulosti. Je to príbeh, ktorý sa začal písať predtým, ako sme sa vy a ja narodili. Je to príbeh dejín medicíny.
       Ak sa pozriete na thalidomid, prvý lekár, pôrodník v Austrálii, McBride, ktorý ho opísal v The Lancet, bol vyradený. Bol vyradený. Farmaceutické spoločnosti po ňom šli, jeho výskum sa kritizoval, na detailoch nezáleží, ale bol tam proces.
       Rovnako v Austrálii, keď nedávno prebiehal prípad Vioxxu (analgetikum) od Mercku, na verejnosť sa dostali vnútorné obežníky o tom, ako jednať s lekármi, ktorí kritizovali bezpečnosť Vioxxu. Obežníky boli o izolovaní, diskreditácii a v poslednom sa hovorilo: „...možno ich budeme musieť vyhľadať a zničiť ich, kdekoľvek žijú.“
       Toto má medicína za sebou, keď príde na bezpečnosť liečiv nejakej spoločnosti.
       Keď som mal rozhovor na NBC (TV stanica v USA – pozn. prekl.), aj keď sa to nedostalo cez strižňu, opýtali sa ma, či verím na nejakú konšpiračnú teóriu a ja som odpovedal: „Toto nie je konšpiračná teória, skôr je to politika korporácií.“
       Je tu ďalšia vec, ktorú by som chcel povedať k deleniu na zástancov a odporcom očkovania. Zaujímavý je prípad nedávneho stiahnutia áut od Toyoty kvôli bezpečnostným rizikám, ktoré súviseli so zasekávaním brzdového pedálu. Boli ľudia, ktorí žiadali stiahnutie týchto áut nazvaní odporcovia automobilov?
       Nemyslím. Vôbec neboli proti autám. Báli sa o ľudí, ktorí by mohli havarovať a umrieť na cestách.
       To z nich nerobí odporcov áut a ani celá táto dichotómia pre a proti očkovaniu nedáva žiaden zmysel, absolútne žiaden.

DM: To je veľmi dobrá analógia a navyše pre každého aj naozaj očividná.

DW: No a nakoniec. Povedali by ste si, že táto ubitá a vyčerpaná skupina, navyše obklopená všetkými tými expertmi, ktorí im vravia, že sa mýlia, odíde. No oni neodchádzajú.
       Títo rodičia neodchádzajú. Tieto deti neodchádzajú.
       Nedávno sa robila štúdia, tuším, že na univerzite v Michigine. Po všetkom, čo sa stalo a napriek miliónom, ktoré sa minuli na prácu s verejnosťou, po všetkom tom kopaní a nátlaku na lekárov, ktorí sa do toho zapojili, diskreditácii, jeden zo štyroch rodičov verí, že očkovanie spôsobuje autizmus.
       Inými slovami, Joe, prehrali. Prehrali vojnu o verejnú mienku.
       My sme neurobili nič. Z našej strany je toto prvý krát, čo o tom hovorím. Sedíme tu spolu po prvý krát. My sme neurobili nič. Naše výdavky na prácu s verejnosťou sú nulové.
       Jeden zo štyroch rodičov v tejto krajine. Prečo? Odpoveď je úplne jednoduchá, pretože je to skutočnosť.

DM: Je to pravda.

DW: Je to pravda a žiadne výdavky na prácu s verejnosťou, nátlak ani ohováranie to nezmenia.

DM: Alebo nariadenia prezidenta.

DW: Obávam sa, že zobrali na vedomie, že jeden zo štyroch rodičov v tejto krajine verí, že očkovanie spôsobuje autizmus. Nebude to asi naprieč celým obyvateľstvom. Táto jedna štvrtina bude skôr inteligencia, vzdelaní ľudia, odborníci a ľudia, ktorí počúvajú, hovoria a čítajú.
       Takže toto nie je len odlesk, toto je pre spoločnosť vážny problém. A ak to systém neuzná, nevezme to na vedomie, potom bude mať skutočné problémy, pretože teraz sa začína obrana. A čo sa stane z tej jednej štvrtiny?

DM: To je výzva. Máme do činenia s prudko rastúcou epidémiou. S budúcnosťou našej kultúry, s budúcnosťou detí. Niekto sa za tieto bezbranné a nevinné deti musí postaviť.

DW: Jednoznačne.

DM: A ja Vám znova úprimne ďakujem, za to, že ste povstal a niečo zmenil. Nie celkom súhlasím s vašim tvrdením, že ste neurobili vôbec nič. Venovali ste tomu celoživotnú prácu.

DW: Myslel som v zmysle práce s verejnosťou…

DM: Áno, pojem práce s verejnosťou je skutočnosťou, no my budeme určite šíriť toto posolstvo ďalej, k čo najväčšiemu počtu ľudí. Toto je príbeh, ktorý musí byť vypočutý.
       Tento príbeh sa musí šíriť a určite musíme z toho každého štvrtého urobiť každého druhého a troch zo štyroch. Pri jednej štvrtine dosiahnete bod zlomu.
       Pri 50% je to väčšina spoločnosti.
       Naozaj niečo meníme. Nemyslím, že sme ďaleko od času, kedy zutekajú. Naozaj už nemajú inú možnosť okrem zmeny. Preto vám ďakujem za všetko, čo ste urobili.
       Takže teraz žijete v Austine, máte za sebou proces u GMC a obrovský tlak médií. Zaujímalo by ma, či by ste mohli povedať našim divákom, čomu sa venujete teraz?
       Robíte nejaký výskum? Máte rozpísané nejaké knihy? Aké budú vaše ďalšie kroky?

DW: Mám teraz príležitosť zverejniť svoj príbeh, takže je tu kniha. Píšem knihu. GMC ma obvinila z necitlivej bezohľadnosti voči trpiacim deťom, čo je nezvyčajné aj pre mňa, po tom, čo som prežil, byť obvinený z necitlivej bezohľadnosti voči deťom.
       Preto som nazval knihu Callous Disregard, Necitlivá bezohľadnosť. Je v tom proste nádych irónie.
       Je to o okolnostiach, ktoré obklopovali článok v časopise The Lancet a o všetkom, čo z toho vyplynulo. Je rovnako aj o tom človeku v pozadí, ktorý ma upozornil na prešľapy s MMR a o procesoch v pozadí, o ktorých som vtedy nevedel, ale pred GMC sa museli odhaliť.
       Je to teda príbeh, ktorý zatiaľ nebol rozpovedaný a mal by byť. Druhá časť tej knihy, ktorú píšem práve teraz, sa zameriava najmä na zážitky z Ameriky, moju účasť na svedectve pred kongresom a podobné veci, všetky tie podvodné machinácie, ktoré sa diali v zákulisí.
       Dúfame, že kniha vyjde načas pre konferenciu venujúcu sa autizmu, Autism One, koncom mája v Chicagu.

DM: Čiže očakávate, že kniha vyjde do mája tohto roku?

DW: Áno, taký je plán. Je to len, aby sa príbeh zverejnil a ukázala sa druhá strana. Keď sa ľudia chcú zapojiť do tejto diskusie, prečítajú si knihu, pochopia ju. Ak vás to nezaujíma, nečítajte ju. Len ak vás naozaj úprimne zaujíma pozadie celej záležitosti, a úloha vakcín pri tomto probléme, tak sa informujte.

DM: Momentálne stále robíte aj nejaký výskum v Austine?

DW: Áno, práve mi ponúkli miesto, kde by som mohol zjednotiť úsilie rozličných autistických združení po svete a zamerať sa na otázky, ktorými Medziagentúrna koordinačná komisia (IACC) so všetkými svojimi svojimi peniazmi a mocou opovrhuje a síce pozrieť sa priamo na vonkajšie príčiny, medzi ktoré patria samozrejme aj vakcíny.
       IACC sa akosi točí okolo problému, ale slonom v miestnosti je zjavne očkovanie.
       Na to sa nechcú pozrieť. Mojim cieľom je to potvrdiť, alebo vyvrátiť. Ak je v poriadku, je, ak nie, tak nie je.
       My to potrebujeme vedieť. Verejnosť to musí vedieť. Lekárska verejnosť to musí vedieť, aby sme mohli robiť informované rozhodnutie a udeliť informovaný súhlas.

DM: Skvelé. Predpokladám, že v súčasnosti je ponuka na verejnú diskusie kedykoľvek a kdekoľvek pre doktora Offita stále platná. Dúfajme, že vás vezme za slovo, pretože by bolo potešením to vidieť a uisťujem vás, že ju zverejníme, pretože ani vy, ani my nemáme čo skrývať.
       Myslím si, že to čoskoro urobí. Dúfajme, že ponuka stále platí a chcem sa vám veľmi pekne poďakovať za to, že ste si našli čas na tento rozhovor. Ďakujem vám za všetko, čo ste urobili, za vaše celoživotné dielo a odhodlanie pokračovať v tom, za to, že ste dosiahli zmenu za všetkých ľudí, ktorí nemajú príležitosti ani vaše schopnosti a vzdelanie, aby odhalili pravdu o tejto mimoriadne dôležitej téme.

DW: Ďakujem veľmi pekne Joe.

DM: Ďakujem.

<<<<<< 1. časť rozhovoru       <<< 2. časť rozhovoru