Dr. Andrew Wakefield vracia úder BMJ pre tvrdenia o „podvode“

Alliance for Natural Health (ANH) - 28.I.2011 - Adam Smith, Science & Communication Officer, ANH Intl.

       Pôvodný článok "Wakefield hits back at BMJ over “fraud” claims"
       z angličtiny preložila PhDr. Denisa Droppanová a jazykovo upravil Ing. Marián Fillo.

       Horliví Wakefieldovi fanúšikovia so záujmom očakávali jeho reakciu na nedávne obvinenia z "vedeckého podvodu", ktoré uverejnil britský lekársky časopis British Medical Journal (BMJ). Stanovisko Dr. Andrewa Wakefielda, uverejnené na webovej stránke Vaccine Safety First, poskytuje jasné dôkazy, ktoré v človeku vyvolávajú otázky o motívoch a bezúhonnosti BMJ.

Opakované obvinenia

       Začiatkom tohto januára 2011 BMJ publikoval úvodník, v ktorom obvinil Dr. Andrewa Wakefielda z vedeckého podvodu v kontroverznom prípade jeho štúdie uverejnenej v časopise Lancet v r. 1998, v ktorej popísal nový syndróm poruchy autistického spektra (= Autistic Spectrum Disorder = ASD) vo vzťahu k zápalovému ochoreniu hrubého čreva. Obvinenia boli sprevádzané troj-dielnou sériou článkov z pera Briana Deera, novinára, ktorý ako prvý uviedol rovnaké tvrdenia v Sunday Times v roku 2004. Nám sa javili články v BMJ ako panická reakcia lekárskych ustanovizní na Wakefieldovu knihu "Callous Disregard", ktorú nespomenul ani BMJ ani Deer! Čítali vôbec túto knihu pred zverejnením svojich obvinení?

Wakefieldove nové stanovisko

       Včera (27.I.2011 - pozn. red.) Wakefield vrátil úder a kladie podobné otázky. Počas rozhovoru pre Fox News (TV stanica v USA - pozn. red.) v pondelok 24.I.2011, ohlásil blížiace sa uverejnenie dokumentov na webovej stránke Vaccine Safety First, ktoré "dokazujú", že nešlo o žiadny podvod. Už bolo uverejnené stanovisko, ktoré upozorňuje na niektoré zaujímavé a relevantné fakty, ktoré by mali vyvolať otázky v hlave nezaujatého pozorovateľa čo sa týka vedenia a motivácie BMJ v tejto veci.

Ignorovanie podstatných dôkazov

       Kniha "Callous Disregard" bola vydaná v máji 2010 a zachádza do dôležitých detailov určitých častí Deerových obvinení z podvodu. Wakefield dokonca ešte predtým podal sťažnosť u britskej Komisie pre sťažnosti na tlač (= Press Complaints Commission = PCC) na Deerov článok uverejnený v Sunday Times, kde sú rovnaké obvinenia, priamo obviňujúce Dr. Wakefielda z podvodu. Dr. Wakefield sa v novom stanovisku pýta Fiony Godlee, redaktorky BMJ, či dôkladne preskúmala tieto dokumenty pred uverejnením úvodníka a nových článkov, a kladie otázku „či konali s primeranou obozretnosťou a opatrnosťou ohľadne svojich odsudzujúcich tvrdení.“

       V sprievodnej výmene e-mailov s Dr. Godlee sa táto opakovane vyhýba odpovedi na otázku, či čítala Wakefieldovu sťažnosť u PCC pred zverejnením spomínaných článkov, ale zároveň priznáva, že nečítala "Callous Disregard", pretože (adresované Dr. Wakefieldovi - pozn. red.) „chápem to tak, že ste vo svojej knihe uviedol rovnaké body, pokiaľ ide o obvinenia pána Deera, ako tie, ktoré ste uviedol vo Vašej pozastavenej sťažnosti u PCC“. Jej tvrdenie, že sťažnosť u PCC je pozastavená, sa dá ľahko vyvrátiť overením si na internetovej stránke PCC: „PCC zatiaľ nevydalo žiadne právoplatné rozhodnutie v súvislosti s touto sťažnosťou... Sťažnosť u PCC nie je rozhodnutá.“ A to aj napriek poznámke pod čiarou 119 v Deerovom prvom článku v BMJ kde jasne stálo, že sťažnosť u PCC bola pozastavená „10.II.2010 pre netrestateľnosť žalobcom“.

Čo bolo dôkazom?

       V roku 1996 si spoluautor štúdie, uverejnej v časopise Lancet v r. 1998, prof. John Walker-Smith, ktorého spolu s Dr. Wakefieldom vyradili z registra britských lekárov v roku 2010, pripravil vyhlásenie pre potreby vedeckého stretnutia uskutočneného vo Wellcome Trust v Londýne. Na stretnutí sa zúčastnili lekári a vedci spolupracujúci s Výskumnou skupinou pre zápalové ochorenia hrubého čreva (The Inflammatory Bowel Disease Study Group), pracujúcej na Lekárskej fakulte pri Slobodnej kráľovskej nemocnici (Royal Free Hospital Medical School), kde boli Wakefield a Walker-Smith v tom čase zamestnaní.

       Vyhlásenie prof. Walker-Smitha, napísané v spolupráci s významným patológom Dr. Amarom Dhillonom bez akejkoľvek účasti Dr. Wakefielda, popisovalo 7 z 12 detí skúmaných v štúdii uverejnenej v časopise Lancet r. 1998 - celých 18 mesiacov predtým, ako bolo zverejnené ono neslávne číslo časopisu. Dr. Wakefield vo svojom stanovisku cituje úvodné poznámky profesora Walker-Smitha: „Rád by som predniesol niektoré predbežné podklady, ktoré sa týkajú siedmych detí, všetko sú to chlapci, u ktorých sa javí, že majú enterokolitídu (zápal čreva) a dezintegračnú poruchu, pravdepodobne autizmus, po očkovaní MMR (proti osýpkam, príušniciam a ružienke - pozn. red.). Teraz stručne predstavím ich anamnézu.“ , ktoré pokračujú klinickým popisom každého dieťaťa vyňatým priamo z tohto vyhlásenia.

Záverečné slovo Wakefielda

       Uvádzam teda Wakefieldov argument, ako ho on sám povedal: „Tu to máme. Ide o uvážené závery jedného z najvýznamnejších detských gastroenterológov sveta, s jedinečnými skúsenosťami v črevnej patológii detí, aké nemá nikto iný, a objektívny posudok experta na črevnú patológiu. Tieto podrobnosti vychádzajú z anamnézy a záverov vyšetrovaní, ktoré boli nezávislé odo mňa. Tieto závery boli verne reprodukované v mojom článku v časopise Lancet, ktorý bol napísaný po februári 1997, najmenej dva mesiace po stretnutí vo Welcome Trust. Nejde teda o žiadny podvod. Zvyšok obvinení Briana Deera by mal byť posudzovaný vo svetle vyššie uvedených skutočností.“

       To sa nám javí ako dobrý nápad.

BMJ nie je objektívny

       Napriek tomu, že sa považuje za baštu medicínskeho výskumu a akademickej nezávislosti, je celý BMJ v skutočnosti vlastníctvom Zväzu britských lekárov (The British Medical association), odborového zväzu britských lekárov. Od tejto ustanovizne ako takej teda možno očakávať, že bude podporovať s rozhodnutím Všeobecnej lekárskej rady (General Medical Council) o odobratí lekárskeho oprávnenia Dr. Wakefieldovi. Čo je však nečakané, je pokles BMJ na úroveň bulváru - nielen tým, že požiadal novinára, ktorý nemá žiadne vedecké ani medicínske vzdelanie, o napísanie nevídaných troch článkov v po sebe nasledujúcich číslach časopisu, ale aj jasným zlyhaním - úplným nedostatkom obozretnosti a opatrnosti, či už preto, lebo si redaktori BMJ neprečítali Wakefieldovu verziu príbehu, alebo preto, že nepreskúmali dôkladne Deerove tvrdenia. Tak, ako sme predpokladali v predošlom článku a ako hovorí samotný Dr. Wakefield, BMJ sa teraz ocitol „v istých ťažkostiach.“  Bude zaujímavé sledovať, čo sa stane najbližšie.