Dr. Taťjana Obuchanyč: „Ilúzia očkovania — O tom, ako očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu a čo možno urobiť pre znovuzískanie zdravia“ — 12. Zmena nášho vzťahu k mikróbom

17.II.2012 — Taťjana Obuchanyč, PhD.

       Pôvodnú kapitolu „Changing Our Relationship with Germs“
       z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
       z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

12. Zmena nášho vzťahu k mikróbom

       Pýtali ste sa niekedy sami seba, prečo náš súčasný konvenčný model zdravia a choroby vníma mikróby ako nepriateľov?

       Tento koncept pochádza z dedičstva Louisa Pasteura, otca mikrobiológie a objaviteľa mikroorgamizmov, ako sú kvasnice či baktérie. Jeho obrovský príspevok na poli medicíny spočíval v poskytnutí dôkazov pre tušenie jeho menej uznávaných predchodcov, vrátane Ignaza Semmelweisa, že veľká časť úmrtí po lekárskych zásahoch bola v predchádzajúcich storočiach spôsobená kontamináciou rán mikróbmi, čomu sa dalo predísť lepšou hygienou. Sterilizácia chirurgických nástrojov a dôkladná hygiena zranení boli v medicíne obrovským pokrokom, ktorý sa prejavil znížením úmrtnosti, spôsobenej lekárskymi zásahmi v nemocniciach.

       Pasteurov objav však bol — snáď v rozpore s jeho vlastnými názormi — pochopený ako známka principiálnej nebezpečnosti mikroorganizmov, nie ich podmienenej nebezpečnosti. V ľudskej povahe je obviňovať z našich problémov vždy niečo iné, len nie seba samých. Obviňujeme mikroorganizmy zo spôsobenia choroby. Vyhlásili sme im vojnu a očkujeme čoraz viac v snahe vyhubiť ich. Potrebujeme však viesť túto vojnu? Akú máme šancu vyhrať ju? Nie je tajomstvom, že mikroorganizmy sú prispôsobivé a rýchlo sa vyvíjajú. Nejaké z ních síce môžeme vyhladiť, ale oveľa viac sa ich objaví, aby spôsobovali problémy. Prečo si nedokážeme uvedomiť, že mikroorganizmy nám spôsobujú problémy len keď im my — ľudia — vytvoríme také podmienky, aké ich k tomu donútia?

       Oxidačný stres je jednou z hlavných podmienok, ktoré činia symbiotické baktérie nebezpečnými pre naše životy. Oxidačný stres je vo všeobecnosti stav, keď poškodenie buniek, spôsobené reaktívnym kyslíkom (voľnými radikálmi) prekročí schopnosť tela naprávať tieto škody. Za takýchto okolností bunky a orgány nefungujú správne. Chronický oxidačný stres je významnou zložkou mnohých degeneratívnych ochorení v našej modernej spoločnosti.

       Akútny oxidačný stres môže spôsobiť narušenie integrity buniek a rozliatie ich obsahu na povrchoch slizníc. Povrchy slizníc sú (podobne ako nenarušená pokožka) spravidla nehostinným prostredím pre prílišný rast symbiotických baktérií, ktoré ich osídľujú. Keď sa však tieto baktérie ocitnú v záplave živín z poškodených buniek, premnožia sa a spôsobia ochorenia ucha, prínosových dutín, či iné, ešte vážnejšie choroby.

       Naše bunky sa môžu vyhnúť oxidačnému stresu, keď sú plné zvláštneho antioxidantu, zvaného glutatión. Úlohou glutatiónu je zvrátiť poškodenie, spôsobené voľnými radikálmi, a vrátiť bunky do ich zdravého funkčného stavu. Ak majú naše bunky dostatočné zásoby glutatiónu, nenastáva oxidačné poškodenie buniek, a teda ani podmienky pre invazívne bakteriálne ochorenia. Inými slovami: nevytvárame v našom tele živnú pôdu pre premnoženie sa baktérií.

       Ak je glutatión tak dôležitý v ochrane proti invazívnym bakteriálnym ochoreniam, ako ho môžeme získať? Užívanie glutatiónu ako výživového doplnku je bezcenné, pretože zjedený glutatión rozložia žalúdočné šťavy a nedostane sa tam, kam treba. Preto sa potrebujeme pozrieť na to, ako si naše telo vyrába glutatión a poskytnúť mu v našej strave suroviny, potrebné na jeho výrobu.

       Živinou, ktorá udáva rýchlosť tvorby glutatiónu, je aminokyselina cysteín. Cysteín je súčasťou akejkoľvek bielkoviny. Prispieva k udržiavaniu terciárnych štruktúr bielkovinových molekúl tvorbou disulfidových väzieb medzi dvomi molekulami cysteínu. Keď teplom počas varenia alebo pasterizácie potravín zničíme tieto väzby, bielkoviny budú denaturované — stratia svoju štruktúru. Črevá nedokážu vstrebať molekuly cysteínu, ktoré boli denaturované teplom; vstrebávajú len cysteíny v ich pôvodnom, nedenaturovanom tvare. Kvôli našim kultúrnym sklonom a nariadeniam FDA (U.S. Food and Drug Administration = Úrad pre kontrolu potravín a liečiv v USA — pozn. prekl.) uvariť alebo pasterizovať všetky možné zdroje surových bielkovín sa sústavne ochudobňujeme o využiteľný cysteín, čoho následkom je, že máme chronický nedostatok glutatiónu. To je jedným z dôvodov, prečo sú oxidačný stres a sprievodné chronické choroby v našej spoločnosti na prudkom vzostupe. Z toho istého dôvodu máme sklony trpieť ochoreniami uší a prínosových dutín a hrozia nám aj oveľa nebezpečnejšie invazívn ochorenia. Je načase vážne sa pozrieť na to, ako možno bezpečne zahrnúť nedenaturované bielkoviny do nášho každodenného jedálnička, či už pôjde o surové mlieko, surové ryby v podobe suši, kyslo-mliečne nápoje, zeleninu, alebo o surové riasy Spirulina a Chlorella, bohaté na bielkoviny.

       Je nesmierne dôležité, aby malé bábätká boli plne dojčené, keďže materské mlieko je pre ne najbezpečnejším zdrojom nedenaturovaných bielkovín. Umelé mlieka nie sú skutočnou náhradou. Neprekvapia preto vedecké štúdie, ktoré dokazujú, že dojčenie znižuje riziko bakteriálnych ochorení dojčiat (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9310540 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/9169183).

       Glutatión však nefunguje sám o sebe. Na správne fungovanie potrebuje iné živiny, ako napr. vitamín C. Preto je úplne nevyhnutné, aby naša strava bola celkovo bohatá na takéto živiny. Niektoré vážne komplikácie vírusových ochorení, ako napr. slepota z osýpok, sú spôsobené chronickým nedostatkom vitamínu A, ktorého nedostatočné zásoby sa ešte viac vyčerpávajú v priebehu ochorenia. Vitamín D je absolútne nevyhnutný pre fungovanie imunitného systému. Dobrými zdrojmi vitamínov A a D v potrave sú živočíšne potraviny z trávou kŕmených zvierat, ako napr. maslo alebo pečeň, olej z fermentovanej treščej pečene a zdrojom vitamínu D je aj slnečné žiarenie. V Prílohe uvádzam zdroje zásadných informácií o druhu výživy, ktorý potrebujeme denno-denne, aby sme sa uchránili pred chorobami.

       Prišli sme do bodu, kedy musíme učiniť vedomé rozhodnutie: buď budeme bojovať v nekonečnej vojne s baktériami a vírusmi pomocou očkovania, čoho následkom budú pridružené škody v podobe alergií, poškodení zdravia, spôsobených očkovaním, a ničenia prirodzenej imunity, alebo budeme naše telá jednoducho dobre živiť a udržiavať v nich dostatočnú hladinu glutatiónu, ktorá nedovolí mikróbom ohrozovať naše životy. Rozhodnutie je na Vás.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

Preklad a zverejnenie tejto kapitoly trvali prekladateľovi vyše 2 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.