Dr. Taťjana Obuchanyč: „Ilúzia očkovania — O tom, ako očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu a čo možno urobiť pre znovuzískanie zdravia“ — 14. Rozhodovanie sa o očkovaní

17.II.2012 — Taťjana Obuchanyč, PhD.

       Pôvodné kapitoly „Making Vaccination Decisions“ a „Afterword“ 
       z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
       z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na ďalšiu kapitolu >>>

14. Rozhodovanie sa o očkovaní

       Keď sa rozhodujete o očkovaní svojich detí, preskúmajte každú chorobu zvlášť a hľadajte odpovete na tieto otázky:

1. Bol už pôvodca ochorenia vyhubený?
2. Máva daná choroba u detí mierny priebeh? Oplatí sa jej vôbec predchádzať?
3. Ak je životne dôležité predchádzať danej chorobe, jestvujú nejaké opatrenia, ktoré sú bezpečnejšie a účinnejšie než očkovanie?
4. Jestvujú dostatočné vedecké dôkazy, že sa očkovaním nielen tvoria protilátky, ale sa ním skutočne predchádza danej chorobe?
5. Ak áno, je krátke trvanie očkovaním vytvorenej ochrany na prospech či neprospech Vášho dieťaťa, ak by bolo zaočkované teraz?
6. Ak sa rozhodnete očkovať, je Vaše dieťa v dobrom zdravotnom stave v čase očkovania?
7. Viete, ako rozpoznať a hlásiť nežiaduce účinky očkovania?
    

       Ak sa Vaše dobre informované rozhodnutie o očkovaní líši od povinného očkovania v štáte, v ktorom žijete, budete musieť vyriešiť zopár ďalších problémov.

       V prvom rade si potrebujete nájsť detského lekára, ktorý podporuje Vaše rozhodnutia o očkovaní. Niektorí detskí lekári odmietajú prijať neočkované dieťa do svojej starostlivosti, alebo pomocou zastrašovania vyvíjajú na rodičov tlak.

       Jednou z najčastejšie používaných zastrašovacích taktík je údajné narušenie kolektívnej imunity. Lekár povie rodičom, že neočkované deti „parazitujú“ na kolektívnej imunite, vytvorenej očkovanými deťmi, a ohrozujú svoje okolie. Žiaľ, tento problém sa potom neprávom stáva zdrojom sporov medzi rodinami s protichodnými názormi na očkovanie.

       Pravdou je, že pre drvivú väčšinu prenosných vírusových ochorení nie je v USA žiadna kolektívna imunita. Kolektívna imunita jestvuje len ak podiel jedincov nenáchylných nakaziť sa daným vírusom presahuje 68%. Pretože živé oslabené vírusové vakcíny sú bežne podávané len dvakrát — v 2. a 5. roku života (na Slovensku v 2. a 11. roku života — pozn. prekl.) — a ochranný účinok týchto vakcín vyprchá po 3 až 5 rokoch, len očkované deti do 8 až 10 rokov sú odolné voči príslušným vírusovým ochoreniam. Zvyšok (vrátane dospelých) je náchylný ochorieť, s výnimkou tých, čo danú chorobu prirodzene prekonali. Deti do 10 rokov nepredstavujú 68% celého obyvateľstva. Preto očkovanie či neočkovanie všetkých detí v USA nepredstavuje pri pokuse „udržať“ nejestvujúcu kolektívnu imunitu nijaký rozdiel.

       Absencia epidémií vírusových ochorení v USA je spôsobená absenciou domáceho zdroja nákazy, nie kolektívnou imunitou. Sporadické menšie epidémie, typicky na univerzitách, nastávajú vďaka nákaze, dovezenej zo zahraničia. V čase, keď deti idú na vysokú školu, je ochranný účinok vakcín, podaných v ranom detstve, dávno preč. Preto ak sa raz dosiahne vyhubenie vírusu v rámci danej krajiny, masové očkovanie detí sa stáva zbytočným — nezabraňuje sporadickým epidémiám, dovezeným zo zahraničia.

        Ďalej potrebujete využiť príslušné zákonné výnimky z očkovania pre potreby školskej dochádzky (na Slovensku nie sú na vstup do školy vyžadované žiadne očkovania — pozn. prekl.). Vďaka tomu Vaše starostlivo zvážené rozhodnutia o očkovaní nebudú zmarené štátom. Okolo 20 štátov USA v súčasnosti povoľuje výnimky z očkovania z filosofických dôvodov a 48 ponúka náboženské výnimky z očkovania (viď Prílohu pre zdroje o výnímkách z očkovania).

       A nakoniec sa môžete stretnúť s tlakom a nevôľou voči Vašim rozhodnutiam o očkovaní zo strany Vašich priateľov a príbuzných, ktorí sú stále domotaní očkovacou propagandou. Dajte si námahu dovzdelať ich. Keď si budú vedomí ilúzie očkovania, snáď sa pridajú na Vašu stranu.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

Doslov

       Prečo sme uviazli pri tomto zastaralom a násilníckom lekárskom zákroku — pri očkovaní? Prečo sa z toho nevieme vymotať a začať skúmať bezpečnejšie a účinnnejšie spôsoby predchádzania chorobám?

       Pravdou je, že vedci v USA nemajú slobodu vykonávať taký výskum, aký považujú za dôležitý. Môžu vykonávať len taký výskum, ktorý za dôležitý považuje vláda. Tento systém vznikol skrz mechanizmy financovania, ktoré sú v rukách NIH (National Institutes of Health = Federálny výskumný ústav zdravotnícky v USA — pozn. prekl.), čo je federálna inštitúcia, narábajúca s peniazmi daňových poplatníkov. Vedecké poradné výbory v NIH rozhodujú, ktoré smery výskumu budú financované. Jednotliví vedci potom môžu podať žiadosť o grant a zosúladiť ciele svojich projektov so smerom, ktorý udáva NIH.

       Ak sa výbory v NIH rozhodnú, že je politicky nekorektné študovať poškodenia zdravia, spôsobené očkovaním, tak nepridelia grant nijakému projektu, ktorý niečo také navrhuje, bez ohľadu na jeho vedeckú oprávnenosť. Ak sa rozhodli, že vývoj nových vakcín je to, čo svet potrebuje, tak peniaze daňových poplatníkov v USA budú nasmerované doň, dokonca aj keď sa dané choroby v USA vôbec nevyskytujú.

       Platy biomedicínskych výskumníkov na univerzitách a lekárskych fakultách v USA pochádzajú hlavne z grantov NIH. Preto má získavanie grantov pre živobytie vedca kľúčový význam. To znamená, že človek je obmedzený len na robenie takého výskumu, ktorému s najvyššou pravdepodobnosťou bude pridelený grant.

       Počas môjho postgraduálneho štúdia som navštevovala seminár o písaní úspešných žiadostí o grant. Bolo nám jasne povedané, že granty, ktoré dostanú vo financovaní najvyššiu prioritu, sú tie, čo navrhujú skúmanie už dostupných lekárskych postupov a výrobkov na liečbu ďalších chorôb. Povedzme, že jestvuje medikament X na liečbu choroby Y, a my teraz budeme skúmať ten istý medikament X, či sa nedá použiť aj na liečbu choroby Z. Týmto spôsobom sú biomedicínski výskumníci zneužívaní ako lacná pracovná sila pre rozširovanie trhov pre farmaceutické medikamenty. To je náš status quo.

       Výskum, ktorý sa pokúsi tento status quo prelomiť a otvoriť nové smery, nebude modernou biomedicínskou vedou v USA vypracovaný, ak sú vedci závislí na financovaní od NIH. Aby sa toto zmenilo, potrebujeme súkromné financovanie vedy, ktoré bude radikálne odlišné od súčasných mechanizmov financovania. Mali by sme nechať vedcov — a nie byrokratov — robiť vedu.

       Ak chceme pestovať vedu, ktorá nám dá pravé porozumenie prirodzenej imunite a zabezpečí vhodné uplatnenie týchto poznatkov v predchádzaní chorobám, tak spojme svoje sily a umožnime to spolu ako spoločnosť!

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

Preklad a zverejnenie týchto dvoch kapitol zabrali prekladateľovi približne 2,5 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.