Dr. Taťjana Obuchanyč: „Ilúzia očkovania — O tom, ako očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu a čo možno urobiť pre znovuzískanie zdravia“ — 9. Očkovací paradox
17.II.2012 — Taťjana Obuchanyč, PhD.
Pôvodnú kapitolu „The Vaccine Paradox“
z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.
<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu Skoč na obsah Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>
9. Očkovací paradox
Doposiaľ sme skúmali, ako očkovanie manipuluje imunitný systém k dosiahnutiu dočasnej ochrany pred vírusovými ochoreniami. Teraz je načase preskúmať, ako funguje prirodzená imunita proti vírusovým ochoreniam a ako ju očkovanie ničí a bije sa s materinskou imunitnou ochranou dojčiat.
Imunitný systém dojčiat je nezrelý a neschopný účinne sa vysporiadať s prirodzenými vírusmi, ba dokonca aj s umelo oslabenými očkovacími vírusmi. Prirodzene imúnne matky, tzn. tie, čo prekonali vírusové ochorenia počas svojho detstva, chránia svoje bábätká pred týmito chorobami pasívnym prenosom ich imunity skrz placentu počas tehotenstva a skrz materské mlieko po pôrode. Imunológovia sa domnievajú, že prenos pasívnej imunity závisí na vírus neutralizujúcich protilátkach v sére a v materskom mlieku imúnnych matiek. Zaujímavé je, že samice cicavcov sú schopné oveľa vyššej úrovne tvorby protilátok než samci. To je možno evolučným prispôsobením sa potrebe chrániť ich mladé skrz pasívny prenos protilátok počas plodného obdobia života.
Vystavenie dieťaťa vírusu v období dojčenia prirodzene imúnnou matkou povedie k bezpríznakovej nákaze, ktorá vyústi do celoživotnej imunity proti danému vírusu. Ak sa dieťa s daným vírusom stretne prvýkrát až po odstavení, ochorie a tiež získa celoživotnú imunitu.
Mnohé vírusové ochorenia sú niekedy nazývané bežnými detskými chorobami, pretože pred zavedením plošného očkovania detí tieto choroby prekonávali prevažne deti. Dojčatá boli pred nimi chránené materskou imunitou, zatiaľčo dospelí boli chránení ich vlastnou celoživotnou imunitou, ktorú získali v detstve. Plošné očkovanie tento stav zásadne zmenilo.
Na rozdiel od prirodzenej nákazy vírusmi, ktorá sa deje skrz sliznice, väčšina vakcín so živými oslabenými alebo inaktivovanými (usmrtenými) vírusmi sa podáva injekčne. Tento spôsob nákazy vyvolá tvorbu protilátok v sére, nie však protilátok na slizniciach. Keďže iba nákaza skrz sliznicu prispieva k tvorbe protilátok v prsných žľazách, očkované matky postrádajú schopnosť preniesť očkovaním vytvorené protilátky dojčením na svoje bábätká. Navyše majú očkované matky nižšie hladiny pre vírus špecifických protilátok v sére v porovnaní s prirodzene imúnnymi matkami. Preto očkované matky prenášajú menej ochranných protilátok (ak vôbec nejaké) na plod skrz placentu v porovnaní s prirodzene imúnnymi matkami. Z tohto dôvodu bolo od počiatku 90. rokov 20. storočia pozorované vyššie riziko ochorenia na osýpky u bábätiek, narodených očkovaným matkám, v porovnaní s bábätkami, narodenými prirodzene imúnnym matkám, kým boli osýpky v USA ešte bežné (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/10545585).
Príliš skoré ochorenie na osýpky (v období batolenia či ešte skôr) je rizikovým faktorom pre smrteľnú nákazu mozgu osýpkami, zvanú subakútna sklerotizujúca panencefalitída (SSPE). Výskyt SSPE v USA bol v 90. rokoch oveľa vyšší (okolo 12 prípadov SSPE, spojených s epidémiou osýpok s iba 55.622 prípadmi) v porovnaní so 60.–70. rokmi, kedy nastalo v priemere 8,5 prípadov SSPE na 1.000.000 prípadov osýpok (https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16235165). Tento 25-násobný nárast výskytu SSPE možno vysvetliť zvýšenou pravdepodobnosťou ochorenia bábätiek na osýpky v 90. rokoch v porovnaní s predchádzajúcimi desaťročiami, a to kvôli chýbajúcej materskej imunitnej ochrane. Jej absenciu možno pričítať očkovaniu matiek v ich detstve. V USA začalo plošné očkovanie detí proti osýpkam začiatkom 60. rokov 20. storočia. Očkovanie mnohým budúcim matkám odobralo možnosť prekonať osýpky vo veku, keď to je bezpečné, a získať tým prirodzenú imunitu, ktorá by chránila aj ich bábätká.
Sústavné používanie MMR vakcíny zbavilo pokolenie matiek a ich dojčiat prirodzenej imunity voči príslušným vírusovým ochoreniam. Samotná MMR vakcína (proti osýpkam, príušniciam a ružienke) sa nedá použiť u dojčiat, lebo je nebezpečné a zbytočné pichať živé oslabené vírusy deťom veľmi nízkeho veku. Spýtajme sa očkovacích úradníkov: čo teraz? Aké riešenie teraz vytiahnu z rukáva?
Hoci osýpky, príušnice (mumps) a ružienka už v USA nie sú bežné, stále je možné nakaziť sa týmito chorobami na cestách do krajín, kde sa ešte stále vyskytujú. Preto je rozumné, aby sa matky bez prirodzenej imunity proti týmto chorobám vyhli cestám do takých krajín počas tehotenstva alebo kým ich deti nie sú staršie než 2 roky a plne schopné prekonať bežné detské choroby bez komplikácií. Navyše osýpkové, príušnicové a ružienkové imunoglobulíny (nie však samotná vakcína) môžu poskytnúť okamžitú krátkodobú ochranu po tom, čo došlo ku kontaktu s vírusom.
Živé oslabené vírusové vakcíny znižujú celkový výskyt príslušného vírusového ochorenia tým, že zabránia chorobe z divokých vírusov na 3–5 rokov po očkovaní. Vírusy sú molekulárnymi parazitmi, ktoré neprežijú bez prístupu k hostiteľovi. Obmedzením ich životného priestoru (t.j. počtu ľudí, náchylných ochorieť) sa vírusy stávajú ohrozenými druhmi. Lenže samotné očkovanie nestačí na vyhubenie vírusu. Bez prísnej izolácie chorých majú očkovacie kampane sklony natiahnuť sa cez mnoho desaťročí a niekoľko pokolení. Zabránia väčšine obyvateľstva získať prirodzenú imunitu, ale nedosiahnu úplné vyhubenie daného vírusu do času, kým sa začnú rodiť bábätká bez prirodzenej materskej imunity. V dobre živených spoločnostiach boli osýpky, príušnice a ružienka miernymi bežnými detskými ochoreniami v nie-až-tak-dávnej minulosti. Teraz sú to však choroby, ktorých sa máme obávať, a ktorými sme strašení za účelom propagácie ďalšieho očkovania. A to z dobrého dôvodu, len nie z toho, ktorý sa oficiálne uvádza! Tieto mierne detské ochorenia sú teraz nebezpečné, pretože my, ľudia, sme ich nebezpečnými učinili.
Aké ďalšie stále ešte mierne detské ochorenia sú na rade pripojiť sa k šíkom obávaných chorôb? Ááá, ovčie kiahne, samozrejme. V USA sme začali s očkovaním proti vírusu ovčích kiahní (varicelly) v polovici 90. rokov 20. storočia a čoskoro získame pokolenie matiek a ich dojčiat bez prirodzenej imunity proti ovčím kiahňam, a to skôr, než bude vírus ovčích kiahní úplne vyhubený. Musíme zastaviť plošné očkovanie proti ovčím kiahňam skôr, než sa tak stane. Inak sa ovčie kiahne stanú nebezpečnou chorobou pre pokolenie našich vnúčat — presne tak, ako sú osýpky nebezpečné dnes pre naše bábätká.
Narušenie prírodného cyklu prenosu imunity z matky na bábätko je nebezpečným a nevratným dopadom dlhodobých očkovacích kampaní. Riziko ochorenia sa nimi jednoducho posúva z detstva do dospelosti, zatiaľčo najohrozenejšia skupina — bábätká a malé deti — zostáva úplne bez akejkoľvek ochrany. Očkovacím paradoxom je, že očkovanie znižuje výskyt bežných detských chorôb, zatiaľčo ich činí mnohonásobne nebezpečnejšími pre nasledujúce pokolenie.
Máme vraj veriť tomu, že hoci očkovanie v ojedinelých prípadoch môže spôsobiť poškodenie zdravia, stále je prínosom pre spoločnosť ako celok. Vraj je to pre vyššie dobro. Naozaj?
<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu Skoč na obsah Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>
Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabrali prekladateľovi približne 2 hodiny čistého času.
Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.
