Dr. Taťjana Obuchanyč: „Ilúzia očkovania — O tom, ako očkovanie oslabuje prirodzenú imunitu a čo možno urobiť pre znovuzískanie zdravia“ — 2. Záhada konského séra

17.II.2012 — Taťjana Obuchanyč, PhD.

       Pôvodnú kapitolu „Horse Anti-serum Mystery“ 
       z knihy „Vaccine Illusion — How vaccination compromises our natural immunity and what we can do to regain our health“
       z angličtiny s dovolením autorky preložil Ing. Marián Fillo.

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

2. Záhada konského séra

       Po očkovacej látke proti pravým kiahňam bolo ďalším významným prelomom v imunologickom výskume použitie konského séra na liečbu záškrtu a tetanu. O to sa zaslúžili Emil von Behring a Shibasaburo Kitasato. Tento objav bol považovaný za tak významný, že nemecký vedec zaň v roku 1901 dostal vôbec prvú Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Blbé je, že jeho japonský kolega, ktorý (nakoľko vieme) rovnakou mierou prispel k ich spoločnej práci, neurobil dostatočne dobrý dojem na komisiu pre udeľovanie Nobelových cien, a tak ostal bez Nobelovky.

       Záškrt a tetanus sú dnes už veľmi zriedkavé choroby, spojené s baktériami Corynebacterium diphtheriae a Clostridium tetani. Príznaky týchto chorôb nie sú spôsobované samotnými baktériami, ale toxínmi (jedmi), ktoré vylučujú za určitých (presne vymedzených) okolností. Tieto jedy možno pozbierať zo živnej pôdy, na ktorej sú bakteriálne kultúry pestované.

       Von Behring a Kitasato zdokumentovali podivuhodnú vlastnosť séra (tekutej časti krvi) zo zvierat, ktorým boli naočkované kúsky živnej pôdy, obsahujúce toxín: ich sérum získalo anti-toxické (proti-jedové) vlastnosti. Keď bolo podané pacientom, chorým na záškrt alebo tetanus, anti-toxické sérum (skrátene sérum) viedlo k zotaveniu sa z týchto chorôb. Pôsobilo ako keby bolo protijedom proti týmto jedom.

       Pôvodný spôsob výroby séra pre liečebné použitie používal zvieratá. Veľkým zvieratám, napr. koňom, bol vpichnutý zlomok smrteľnej dávky záškrtového alebo tetanového toxínu. Dávka toxínu bola postupne navyšovaná s každou ďalšou injekciou. Nakoniec tieto kone dostali dávku, ktorá by inak bola smrteľná, ale pomalé narastanie dávok ich učinilo odolnými voči danému toxínu. Ich sérum potom bolo potom použité na liečbu tetanu alebo záškrtu u ľudí.

       Hoci pôvodný spôsob liečby tetanu a záškrtu konským sérom (aj keď neoverený placebom kontrolovanou klinickou skúškou) bol objavom, hodným Nobelovej ceny, potýkal sa s obrovským praktickým problémom. Zvieracie sérum nebolo mnohými ľuďmi dobre znášané. U jeho príjemcov často spôsobovalo vážne nežiaduce účinky, zvané "sérová choroba". Ukázalo sa ako nevyhnutné prejsť na sérum ľudského pôvodu, lenže pichať prípadným ľudským darcom séra postupne rastúce dávky toxínu by zabralo veľa času a mohlo by to byť nebezpečné.

       V roku 1924 jeden šťastný imunológ objavil skratku. Zistilo sa, že ak záškrtový alebo tetanový toxín zreagujú s formaldehydom (chemickým prostriedkom na spájanie menších molekúl do väčších, napr. na tvorbu polymérov), nespôsobia príznaky choroby dokonca ani keď sú vpichnuté vo veľmi veľkej dávke. Formaldehydom ošetrené toxíny dostali meno „toxoidy“ („anatoxíny“). Tieto toxoidy sa stali základom pre očkovacie látky proti tetanu a záškrtu (Td alebo DT časť z DTP/DTaP) a pre výrobu liečiva, založeného na ľudskom sére, zvaného „tetanový imunoglobulín“ (TIG).

       Vyvoláva vpichnutie pozmenených toxínov (toxoidov) u ľudí taký istý stav odolnosti voči prírodným toxínom, ako to dosiahli von Behring a Kitasato u koní vpichovaním postupne narastajúcich dávok pôvodných toxínov? Imunológovia to nevedia s istotou, ale stavajú na tomto predpoklade. Na čom presne stavajú?

       Imunológovia pripisujú proti-jedové účinky liečby von Behring-Kitasatovým konským sérom molekulám, zvaným „protilátky“ (alebo „imunoglobulíny“). Protilátky sú molekuly v tvare písmena Y, ktoré sa môžu naviazať na širokú paletu rôznych toxínov a patogénov (= pôvodcov chorôb, typicky vírusov a baktérií — pozn. prekl.). Imunológovia veria, že vďaka svojej schopnosti väzobnej kapacity protilátky neutralizujú toxíny, tzn. bránia toxínom v spôsobení príznakov záškrtu alebo tetanu. Pretože protilátky proti toxínom sú v laboratórnom teste nerozlíšiteľné od protilátok proti toxoidom  , imunológovia nevidia žiadny dôvod pre pochybnosti o tom, že injekcie toxoidov vyvolajú tvorbu protilátok, ktoré poskytnú primeranú ochranu proti príslušným prírodným toxínom tak, ako ju poskytovalo pôvodné konské sérum. Najslabším ohnivkom tejto reťaze predpokladov však je absencia akýchkoľvek experimentálnych dôkazov v celej histórii imunologického výskumu, ktoré by potvrdzovali, že proti-jedový účinok pôvodného konského séra skutočne závisí na protilátkach.

       Prečo nemáme nijaké experimentálne dôkazy tak dôležitého postulátu imunológie? (Postulát = predpoklad/východisko vedeckej teórie — pozn. prekl.) Na správne otestovanie tohto postulátu potrebujeme pestovať sérum pôvodným von Behring-Kitasatovým spôsobom u zvierat, neschopných tvoriť si protilátky (tzn. trpiacich agamaglobulinémiou — pozn. prekl.). Vďaka pokročilej technológii molekulárneho inžinierstva sme teraz schopní vyrobiť myši, ktoré sú geneticky neschopné tvorby protilátok. Avšak predtým sme také zvieratá vyrobiť nevedeli, a preto sa tento postulát stal dogmou, bez toho, že by sa ho ktokoľvek vôbec pokúsil poriadne otestovať.

       Dominancia dogmy o ústrednom postavení protilátok je tak silná, že na kohokoľvek, kto by sa odvážil čo len navrhnúť otestovať ju, sa budú ostatní pozerať ako na kacíra. Ja som túto chybu raz urobila, keď som navrhla jednému z mojich konzultantov vo výskume, aby mi dovolil otestovať potrebnosť protilátok. Nakričal na mňa a povedal mi, že sa mám sústrediť výlučne na vedu, ktorá ma živí (viac k tomu v Doslove).

       Tak-či-onak, ak mám hovoriť o tom, o čom je zakázané hovoriť, liečebný účinok pôvodného konského séra (či už sa zakladal na protilátkach alebo na niečom inom) zostáva do dnešného dňa nepriznanou záhadou. Imunológovia stavili na ochranu, sprostredkovanú očkovaním. Ak stavili na nesprávneho koňa, tak celý moderný spôsob predchádzania a liečby tetanu a záškrtu môže byť úplne k ničomu. Väčšou otázkou však je, prečo sa veda, zvaná imunológiou, tak veľmi bráni prehodnoteniu a obnove svojich teórií? Čo je to za vedu, keď znemožňuje slobodné myslenie a slobobné experimentovanie?

<<< Skoč na predchádzajúcu kapitolu       Skoč na obsah       Skoč na nasledujúcu kapitolu >>>

Preklad a zverejnenie tejto kapitoly zabralo prekladateľovi približne 2 hodiny čistého času.

Ak sú pre Vás tieto informácie zaujímavé či prínosné, môžete našu činnosť podporiť.